Najvyšší súd Slovenskej republiky 7So/187/2011 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek sen

§ 263ods.

1 zákona č. 461/20030Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a

§ 29ods.

1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. 2 7So/187/2011 Súčasne krajský súd potvrdil aj ďalší výrok uvedeného rozhodnutia, ktorým odporkyňa rozhodla, že

§ 70ods.

1 zákona o sociálnom poistení navrhovateľovi od 27. septembra 2010 vznikol nárok na invalidný dôchodok v sume 141,10 € mesačne, ktorý sa

§ 263aods.

5 zákona o sociálnom poistení nevypláca a dňom 27. septembra 2010 nárok naň zaniká. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku mal z vykonaného dokazovania preukázané, že navrhovateľovi bol v roku 2001 priznaný čiastočný invalidný dôchodok

predpisov, účinných pred 1. januárom 2004, (predtým bol od roku 1998 invalidný). Od roku 2001, teda od zmeny invalidity na čiastočnú invaliditu

zákona o sociálnom zabezpečení bol zdravotný stav navrhovateľa posudzovaný opakovane. Posudkoví lekári dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa opätovne preskúmali

predpisov účinných do 31. decembra 2003, t. j.

zákona o sociálnom zabezpečení a aj

zákona o sociálnom poistení na základe jeho žiadosti z

1. septembra
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že prvostupňový súd nevzal do úvahy vyšetrenia jeho zdravotného stavu, ktoré boli predložené. Uviedol, že zároveň budú predložené nové vyšetrenia odborného lekára ohľadne jeho zdravotného stavu, ktoré však navrhovateľ nepredložil. Odporkyňa vo vyjadrení na odvolanie navrhla napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 OSP)

§ 250s

v spojení s § 246c OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce v súlade s § 250ja ods. 2 OSP bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa treba vyhovieť.

§ 71ods.

1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

§ 263ods.

1 zákona o sociálnom poistení, invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané

predpisov účinných pred

1. januárom 2004 sa považujú po
2. decembri 2003 za invalidný dôchodok

tohto zákona v sume, v akej 3 7So/187/2011 patrili k

1. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do
2. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 263aods.

5 zákona o sociálnom poistení, ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok

zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku

zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.

§ 263aods.

12 zákona o sociálnom poistení na účely tohto zákona a osobitných predpisov pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť poberateľa invalidného dôchodku priznaného

predpisov účinných pred 1. januárom 2004 je viac ako 70 % a poberateľa čiastočného invalidného dôchodku priznaného

predpisov účinných pred

1. januárom 2004 je 50 %. Zo spisov vyplýva, že žiadosťou z
2. septembra 2010 sa navrhovateľ domáhal zvýšenia jeho invalidného dôchodok v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu. V konaní sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutie odporkyne z
3. apríla 2011 číslo X.X.X., ktoré nepovažoval za vecne správne. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ sa stal invalidným od
4. mája 1998 na následky pádu
5. septembra 1997 z motocykla a aj čiastočne bezvládnym. Od
6. októbra 2001 bol uznaný za čiastočne invalidného

§ 37ods.

1 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení pre čiastočné ochrnutie všetkých končatín kŕčovitého charakteru a od

1. augusta 2001 mu bola odňatá čiastočná bezvládnosť. Dňa
2. novembra 2004 bol zdravotný stav navrhovateľa posúdený na kontrolnej lekárskej prehliadke, pri ktorej bolo určené za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa

kap. XV, oddiel E, pol. 4b prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, a to stavy po úraze chrbtice – často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %. Pri ďalšom posúdení zdravotného stavu navrhovateľa 14. februára 2008

§ 263azákona o sociálnom poistení a aj 9.

decembra 2009 bola naďalej ponechaná navrhovateľovi čiastočná invalidita

§ 374 7So/187/2011 ods.

3 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení, považovaná za invaliditu

zákona o sociálnom poistení pre postraumatickú spastickú kvadruparézu akcentovanú na pravostranných končatinách po kontúzii a komócii miechy krčnej chrbtice

§ 37ods.

3 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení. Zároveň

zákona o sociálnom poistení pre zistené ochorenie spastickú kvadruparézu, poruchy krčných medzistavcových platničiek určila mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre nepriaznivý reziduálny funkčný nález s trvalými prejavmi dráždenia nervov s parézami po úraze 70 %, čo je dolná hranica percentuálneho rozpätia. Dátum vzniku invalidity stanovila na

1. septembra
2. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Nitre MUDr. M. Z., v posudku zo
3. júla 2011 určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa ochorenie na reziduálnu spastickú paraparézu s prevahou vpravo, viac na dolnej končatine a v závere posudku dospel k názoru, že navrhovateľ je naďalej čiastočne invalidný

37 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení. Zároveň stanovil, že navrhovateľ nie je invalidný

§ 29ods.

3 zákona o sociálnom zabezpečení, ale je invalidný

§ 71ods.

1 zákona o sociálnom poistení s mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %. V danom prípade bolo vykonané dokazovanie ohľadne zistenia zdravotného stavu navrhovateľa z hľadiska invalidity

zákona o sociálnom zabezpečení a aj

zákona o sociálnom poistení. Posudkoví lekári však

záveru oboch posudkov, či už z

1. decembra 2010 pobočky, ale aj zo
2. júla 2011 ústredia zhodne v závere posudkov vyslovili, že navrhovateľ je naďalej čiastočne invalidný

§ 37ods.

3 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má značne sťažené všeobecné životné podmienky. Zároveň tiež zhodne dospeli k záveru, že navrhovateľ je 5 7So/187/2011 invalidný od 27. septembra 2010

§ 71ods.

1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. O správnosti týchto záverov posudkových lekárov nemal odvolací súd dôvod pochybovať. Rozsudok súdu prvého stupňa však nezodpovedal na otázku, či rozhodnutie odporkyne aj o výške invalidného dôchodku navrhovateľa zodpovedá zákonu. Predovšetkým pozornosti odvolacieho súdu neunikla skutočnosť, že v súdnom ani v administratívnom spise sa nenachádza osobný list dôchodkového poistenia, ktorý má tvoriť prílohu preskúmavaného rozhodnutia odporkyne a je tiež jeho neoddeliteľnou súčasťou. Už len táto skutočnosť má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia odporkyne v časti výpočtu invalidného dôchodku navrhovateľa. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyne nie je tiež zrejmé, ako vypočítala priemerný osobný mzdový bod navrhovateľa, a teda aký bol úhrn osobných mzdových bodov a ako k nemu odporkyňa dospela a tiež nie je v rozhodnutí vyjadrené obdobie dôchodkového poistenia rozhodujúceho obdobia v rokoch, prípadne či boli nejaké obdobia a z akého dôvodu vylúčené (§ 63 ods. 6 druhej vety zákona o sociálnom poistení). Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 3 v spojení s § 220 OSP. Súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 OSP). O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol

§ 224

ods.1, 2 v spojení s § 250k ods.1 OSP, lebo navrhovateľ si náhradu trov konania neuplatnil. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. októbra 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia . Mária Kráľová 6 7So/187/2011