N a j v y š š í s ú d 2Tdo 48/2012 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí konanom 4. septembra 2012 v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu

§ 371ods.

1 písm. g/ Tr. por.: Keďže dôvody dovolania je treba chápať materiálne a nestačí na ne len formálne poukázať v podanom dovolaní, aby sa tým vyhovelo ustanoveniu § 374 Tr. por., je potrebné hneď na začiatku uviesť, že obvinený v dovolaní neoznačuje ani jeden dôkaz, ktorý by mal byť vykonaný súdom nezákonným spôsobom. Pokiaľ namieta nevykonanie dôkazu (nepribratie do konania znalca – grafológa), tu treba zdôrazniť, že dôkaz, ktorý nebol súdom vykonaný, nie je dôvodom, ktorý by mohol byť identický s dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. Tento dôvod predpokladá, že rozhodnutie súdu je založené na dôkazoch, ktoré v skutočnosti aj boli vykonané, ale nie zákonným spôsobom. Pokiaľ ide o vyššie spomenuté nevykonanie dôkazu, je treba uviesť, že sám obvinený počas celého trestného konania ani vykonanie tohto dôkazu nenavrhoval, pred vynesením rozsudkov nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania (č.l. 125, hlavné pojednávanie konané 18. decembra 2007, č.l. 159, hlavné pojednávanie konané 23. júla 2008, č.l. 217, hlavné pojednávanie konané 20. mája 2009) a navyše sám na verejnom zasadnutí 2 Tdo 48/2012 5 odvolaciemu súdu uviedol, že tento list napísal preto, lebo poškodená nezákonne rozhodla v konaní sp. zn. 1T/21/99.

§ 371ods.

1 písm. c/ Tr. por.: Tento dovolací dôvod bude spravidla naplnený pri nerešpektovaní ustanovení Trestného poriadku o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov bez prítomnosti obhajcu a pod. Po preštudovaní spisového materiálu je zrejmé, že obvinený sa mohol počas celého súdneho konania vyjadrovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kládli za vinu a plne užívať svojich procesných práv zaručených mu Trestným poriadkom. Okresný súd sa počas celého trestného konania dôsledne vysporiadaval i s námietkami obvineného smerujúcimi k oslobodeniu ustanoveného obhajcu od povinnosti obhajovania. Obvinený bez akýchkoľvek podkladov tvrdil niekoľkokrát súdu, že si obhajcu sám zvolil, na čo ani jeden z takto označených obhajcov jeho obhajobu neprijal. Preto okresný súd naposledy opatrením zo

1. septembra 2007 ustanovil obvinenému obhajcu JUDr. J. L., ktorého pred vynesením „posledného“ rozsudku namietal obvinený s tým, že ho „odvoláva“, avšak bez udania akéhokoľvek dôvodu. Preto predseda senátu správne postupoval, keď neoslobodil ustanoveného obhajcu od povinnosti obhajovania, keďže sám obhajca JUDr. J. L. na hlavnom pojednávaní
2. mája 2009 (č.l. 216) uviedol, že neexistujú žiadne dôvody, pre ktoré by nemohol v tejto trestnej veci naďalej zastupovať obvineného a pokračoval ďalej v hlavnom pojednávaní. Za tejto situácie ani dovolací súd nezistil žiaden zákonný dôvod na oslobodenie ustanoveného obhajcu od povinnosti obhajovania podľa § 43 ods. 1 Tr. por. a pre ustanovenie nového obhajcu obvinenému, t.j. nezistil, že by došlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu zásadným spôsobom.

§ 371ods.

1 písm. e/ Tr. por.: Pokiaľ ide o naposledy uvedený dovolací dôvod, tento nie je zjavne splnený. Obvinený ako dovolateľ v čase vznesenia námietky zaujatosti, ale ani v dôvodoch dovolania neuviedol vôbec žiadne skutočnosti, ktoré by bolo možné podradiť pod niektorý z dôvodov vylúčenia orgánov činných v trestnom konaní, súdu a iných osôb, taxatívne vymenovaných v ustanovení 2 Tdo 48/2012 6 § 31 Tr. por. Ak by mal byť naplnený tento dovolací dôvod, musel by v tejto veci konať prokurátor alebo sudca (dovolateľ označuje len tieto osoby za zaujaté), ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Takáto skutočnosť ale v posudzovanom prípade nenastala. Uplatnenie tohto dovolacieho dôvodu nemá svoje opodstatnenie, pretože prokurátor JUDr. P. D. prítomný na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Prešov

1. júla 2008 (kde obvinený namietol i jeho zaujatosť), sa ďalšieho hlavného pojednávania (po zrušení rozsudku Okresného súdu Prešov z
2. júla 2008, sp. zn. 1T/27/2006 a to uznesením Krajského súdu v Košiciach z
3. novembra 2008, sp. zn. 8To/96/2008) konaného
4. mája 2009 nezúčastnil (č.l. 158, 215). Ďalej podľa názoru dovolacieho súdu bolo i o námietke zaujatosti obvineného, ktorú vzniesol proti konajúcemu samosudcovi JUDr. B. T. rozhodnuté v súlade so zákonom a stavom veci. Ani dovolací súd nezistil žiaden zákonný dôvod na jeho vylúčenie v danej trestnej veci v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku. So zreteľom na to, že neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. e/ a písm. g/ Tr. por., dovolací súd musel dovolanie obvineného M. B. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
5. septembra 2012 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková