Najvyšší súd 5 Obdo 25/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: P., spol. s r. o., K.B., IČO: X., zastúpený: A., s. r. o., E.P.B., IČO: X. proti ţalovanému 1/: E., P.S.R., zastúpený: JUDr. Ľ.F., advokát, L.B., ţalovanému 2/: K., a. s., H.K.Č.,IČO: X., zastúpený: B., s. r. o., Š.B., IČO: X. a JUDr. K.Č., advokátka, AK Č.Š.B., o nariadenie predbežného opatrenia na návrh žalobcu, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 33Cb 57/2010, o dovolaní ţalovaného 2/ a ţalovaného 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 9. februára 2012, č. k. 2Cob 4/2012-964, takto r o z h o d o l: Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 9. februára 2012, č. k. 2Cob 4/2012-964 sa v napadnutej časti z r u š u j e a vec sa vracia tomuto súdu v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e: Okresný súd Bratislava I uznesením z 27. októbra 2011, č. k. 33Cb 57/2010-894 nariadil predbeţné opatrenie na základe návrhu ţalobcu z 30. mája 2011 tak, ţe ţalovanému 1/ zakázal aţ do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej vykonávať dodávku, predaj alebo distribúciu ovocných štiav, sirupov a dţúsov značky „Y.“ a „H.“ v Slovenskej republike, priamo alebo prostredníctvom akejkoľvek tretej osoby, okrem ţalobcu. Ďalej ţalovanému 1/ zakázal aţ do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej predávať ovocné šťavy, sirupy a dţúsy značky „Y.“ a „H.“ za účelom ich ďalšieho predaja v Slovenskej republike akejkoľvek tretej osobe, okrem ţalobcu. Tretím výrokom súd ţalovanému 2/ zakázal aţ do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej na území Slovenskej republiky 5 Obdo 25/2012 2 predávať alebo distribuovať ovocné šťavy, sirupy a dţúsy značky „Y.“ a „H.“. O trovách predbeţného opatrenia rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca v návrhu na vydanie predbeţného opatrenia uviedol, ţe je namieste dočasná úprava pomerov účastníkov formou nového predbeţného opatrenia, ak bude osvedčené, ţe konanie ţalovaného 1/ a ţalovaného 2/ úzko súvisia a priamo zasahujú do osvedčených práv ţalobcu spôsobom odôvodňujúcim dočasnú úpravu pomerov účastníkov alebo spôsobom ohrozujúcim budúci výkon súdneho rozhodnutia, ďalej bude osvedčené, ţe e-mail ţalobcu ţalovanému 1/ zo 16. februára 2010 nebude povaţovaný za súhlas s ukončením platnosti Rámcovej zmluvy a nový návrh na predbeţné opatrenia sa bude týkať produktov značiek „Y.“ a „H.“. K skutkovému stavu ţalobca uviedol, ţe ţalobca a právny predchodca ţalovaného 1/, spoločnosť Y., uzavreli 15. marca 1995 Rámcovú zmluvu o spolupráci (ďalej len „Rámcová zmluva“), na základe ktorej sa ţalobca zaviazal vykonávať import a distribúciu výrobkov značky „Y.“ a „H.“ (ďalej len „Výrobky“) na území Slovenskej republiky. V Rámcovej zmluve sa ţalovaný 1/ zaviazal, ţe na územie Slovenskej republiky bude dodávať Výrobky výhradne prostredníctvom ţalobcu. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a ktorákoľvek zo strán bola oprávnená Rámcovú zmluvu vypovedaťku koncu roka s výpovednou lehotou 1 rok. Listom zo 6. júna 2001 informoval právny predchodca ţalovaného 1/, ţe marketing a distribúciu prevezme ţalovaný 1/. Ţalovaný 1/ nijako nenamietal zmluvné obmedzenie dispozície s Výrobkami vo vzťahu k Slovenskej republike prostredníctvom ţalobcu. Na ţiadosť ţalovaného 1/ boli do sortimentu Výrobkov od 1. januára 2003 zahrnuté aj ovocné dţúsy značky „G.“. Za tým účelom uzatvorili 1. januára 2003 dohodu o spolupráci (ďalej len „dohoda o spolupráci“) bez toho, aby tým bola dotknutá platnosť pôvodnej Rámcovej zmluvy. Bez toho, aby ţalovaný 1/ riadne vypovedal Rámcovú zmluvu a vyčkal na uplynutie jednoročnej výpovednej lehoty. Ţalovaný 1/ v priebehu februára 2010 informoval ţalobcu, ţe ďalej chce distribuovať Výrobky prostredníctvom ţalovaného 2/ bez ţalobcu. Ţalobca bol so ţalovaným 1/ rokovať o ukončení spolupráce dohodou bez toho, aby boli dodrţané dohodnuté výpovedné lehoty, ale iba v tom prípade, ţe mu bude poskytnutá adekvátna kompenzácia za vybudovanie trhovej distribúcie Výrobkov a ušlý zisk počas trvania pôvodne dohodnutej výpovednej lehoty. O ochote ţalobcu rokovať o ukončení zmluvného vzťahu svedčí aj e-mail ţalobcu zo 16. februára 2010. O tom, ţe uvedený email ţalovaný 1/ nemohol povaţovať za dohodu o bezkompenzačnom ukončení Rámcovej zmluvy, svedčí aj jeho následná 5 Obdo 25/2012 3 komunikácia so ţalobcom. Ţalovaný zaslal e-mailom 24. februára 2010 ponuku na vyrovnanie, ktorá vôbec nezohľadňovala existujúce zmluvné vzťahy. Distribúciu uvedených výrobkov začal vykonávať ţalovaný 2/. Podľa informácií ţalobcu, ţalovaní 1/ a 2/ Výrobky naďalej dováţajú a distribuujú. Ţalovaní 1/ a 2/ túto skutočnosť nerozporujú, ţalovaný 2/ sám priznal, ţe v čase, keď uţ spor medzi účastníkmi prebiehal, uzatvoril so ţalovaným 1/ licenčnú zmluvu na predaj a distribúciu Výrobkov v Slovenskej a Českej republike, čím ţalovaní 1/ a 2/ vedome konali smerom k narušeniu právneho postavenia ţalobcu. Ţalobca má za preukázané, ţe mu v dôsledku konania ţalovaných 1/ a 2/ vzniká a bezprostredne hrozí majetková ujma veľkého rozsahu. Navrhovateľ na určenie výšky škody poveril znaleckú organizáciu, ktorá k 30. aprílu 2011 vyčíslila spôsobenú škodu na strane ţalobcu vo výške 318 430 eur, v roku 2012 škoda dosiahne súhrnnú hodnotu aţ 779 210 eur. Ţalobca ďalej uviedol, ţe v konaní vo veci samej ešte ani rok po podaní ţaloby nebolo nariadené prvé pojednávanie a v prípade, ak by súd predbeţné opatrenie nenariadil a súdne konanie by trvalo niekoľko rokov, mohol by byť výkon súdneho rozhodnutia prakticky zmarený. Ţalobca tieţ uviedol, ţe zásada „ne bis in idem“ nie je aplikovateľná na konanie o predbeţnom opatrení a súd môţe o jeho nariadení rozhodovať aj opakovane, vţdy s ohľadom na aktuálne faktické a právne skutočnosti. Ďalej z rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe k návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia sa vyjadril aj ţalovaný 1/, ktorý uviedol, ţe predchádzajúce návrhy na nariadenie predbeţného opatrenia boli zamietnuté, pričom od posledného rozhodnutia sa skutkový stav nezmenil a ani nedošlo k novým okolnostiam, ktorý by vyvolávali dočasne upraviť pomery účastníkov alebo obavu, ţe by bol výkon rozhodnutia ohrozený. Podľa ţalovaného 1/ zmluvný vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným 1/ bol ukončený najneskôr k 31. decembru 2010. K návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia sa vyjadril aj ţalovaný 2/, ktorý taktieţ uviedol, ţe situácia sa od posledného rozhodnutia nezmenila a ţalobca v novom návrhu neuvádza ţiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli odôvodňovať nariadenie predbeţného opatrenia. Ţalovaný 2/ ďalej poukázal na skutočnosť, ţe ţalovaný 2/ nebol účastníkom Rámcovej zmluvy, a preto mu z nej nevyplývajú ţiadne práva a povinnosti. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm.
- f)a § 76 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a uviedol, ţe po oboznámení sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, ako aj 5 Obdo 25/2012 4 po oboznámení sa s predloţenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, ţe v danom prípade ţalobca dostatočným spôsobom osvedčil základné skutočnosti preukazujúce potrebu predbeţnej úpravy pomerov účastníkov. Súd prvého stupňa sa v celom rozsahu stotoţnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia a dospel k záveru, ţe nariadením predbeţného opatrenia nedôjde k neprimeranému zásahu do postavenia ţalovaných 1/ a 2/, a preto súd návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia v celom rozsahu vyhovel a predbeţné opatrenie nariadil. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, na odvolanie ţalovaných 1/ a 2/ napadnutým uznesením, uznesenie súdu prvého stupňa z 27. októbra 2011 (č. l. 894) zmenil tak, ţe návrh na vydanie predbeţného opatrenia v časti zákazu ţalovanému 1/ vykonávať dodávku, predaj alebo distribúciu ovocných štiav, sirupov a dţúsov značky „H.“ v Slovenskej republike priamo alebo prostredníctvom akejkoľvek tretej osoby, okrem ţalobcu, a to aj za účelom ich ďalšieho predaja v Slovenskej republike, ako aj v časti zákazu ţalovanému 2/ na území Slovenskej republiky predávať alebo distribuovať ovocné šťavy, sirupy a dţúsy značky „H.“ zamietol a vo zvyšku uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe podmienky pre nariadenie predbeţného opatrenia nie sú v predmetnej veci splnené v celom rozsahu. Odvolací súd poukázal na Rámcovú zmluvu z 15. marca 1995, ktorou ţalobca osvedčil svoje výhradné právo na dovoz a distribúciu výrobkov z ovocných štiav „Y.“ a „H.“ pre konečných spotrebiteľov na území Slovenskej republiky počas trvania tejto zmluvy. Ďalej ţalobca osvedčil, ţe mu listom zo 6. júna 2001 ţalovaný 1/ pod hlavičkou spoločnosti Y. oznámil, ţe uvedená spoločnosť uţ nebude realizovať predaj značkových ovocných štiav, ale len výrobu koncentrovaných ovocných štiav, pričom marketing a predaj značkových výrobkov „H.“, „F.“, „Y.“, „Y. V.“, „O.“ a „S.“ bude uskutočňovať ţalovaný 1/. Ţalobca výpisom z obchodného registra ţalovaného 1/ osvedčil, ţe ţalovaný 1/ od 30. júla 2001 prevzal časť prevádzky Finálne výrobky. Ţalobca tieţ osvedčil, ţe 1. januára 2003 ako kupujúci uzavrel so ţalovaným 1/ ako predávajúcim Dohodu o spolupráci pri predaji a kúpe tovaru z ponuky predávajúceho, ktorý je špecifikovaný v prílohe č. 1 k tejto zmluve, v rámci ktorých sú uvedené výrobky značky „Y. sirup“ a „G.“, ako aj osvedčil, ţe 26. marca 2010 uzavrel ako kupujúci so ţalovaným 1/ ako predávajúcim Dohodu o dovoze a distribúcii výrobkov obchodnej značky „Y.“ a „G.“. 5 Obdo 25/2012 5 Uviedol, ţe posúdenie trvania a účinnosti vyššie uvedených zmlúv bude predmetom dokazovania vo veci samej. Námietky ţalovaných 1/ a 2/, uvedené v odvolaniach týkajúcich sa merita veci, môţe súd riešiť aţ v konaní vo veci samej. Odvolací súd skúmal otázku, či ţalobca osvedčil, ţe na základe týchto zmlúv má na území Slovenskej republiky výlučne ţalobca nárok predávať a distribuovať výrobky uvedené vo výroku uznesenia súdu prvého stupňa a či nastal stav, ţe do pokojnej realizácie práva ţalobcu neoprávnene vstúpili ţalovaní 1/ a 2/. Odvolací súd je toho názoru, ţe neosvedčená zostala skutočnosť, ţe by ţalobca po 1. januári 2003 distribuoval výrobky z ovocných štiav značky „H.“, teda vo vzťahu k týmto výrobkom nie je osvedčená nevyhnutnosť rýchlej úpravy pomerov účastníkov konania predbeţným opatrením. Ţalobca neosvedčil, ţe by výrobky tejto značky boli zahrnuté aj do zmlúv o spolupráci, uzavretých so ţalovaným 1/. Vzhľadom k tejto skutočnosti vo vzťahu k týmto výrobkom nie je daná naliehavosť potreby poţadovanej úpravy pomerov voči ţalovaným 1/ a 2/ a nie je osvedčená ani existencia práva ţalobcu, ktorému sa má poskytnúť dočasná úprava. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v uvedenej časti zamietol. Ďalej uviedol, ţe ţalobca osvedčil, ţe distribuoval výrobky z ovocných štiav „Y.“ a „G.“, teda osvedčil, ţe dochádzalo k plneniu zmlúv o spolupráci uzavretých so ţalovaným 1/, pričom výrobky z ovocných štiav značky „Y.“ boli zahrnuté aj do Rámcovej zmluvy. V rovine neosvedčenej zostalo ukončenie Rámcovej Zmluvy, ako aj Zmluvy o spolupráci, uzavretej na dobu neurčitú (bolo osvedčované len ukončenie Zmluvy o dovoze a distribúcii z mája 2007 - výpoveďou). Podľa odvolacieho súdu fax ţalobcu zo 16. februára 2010 neosvedčuje ukončenie Rámcovej zmluvy a ani Zmluvy o spolupráci, a to s poukazom na predchádzajúcu mailovú korešpondenciu ţalobcu so ţalovaným 1/, ktorá osvedčuje, ţe ţalovaný 1/ prezentoval ţalobcovi len záujem zmeniť distribučný model výrobkov. Ţiaden relevantný doklad, osvedčujúci dohodu o ukončení spolupráce so ţalobcom, s konkrétnym obsahom dohody súdu nebol predloţený (aj napriek názoru odvolacieho súdu v uznesení z 31. augusta 2010, sp. zn. 3Cob 173/2010). Odvolací súd preto dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa v časti týkajúcej sa výrobkov z ovocných štiav značky „Y.“ rozhodol správne, a to aj voči ţalovanému 2/, ktorý síce nie je účastníkom predmetných zmlúv, avšak výrobky z ovocných štiav tejto značky distribuuje na území Slovenskej republiky tretím osobám na ďalší predaj. Preto je podľa odvolacieho súdu dôvodné tento predaj a distribúciu v prospech ţalobcu zakázať, a to z rovnakého dôvodu, ako je to na strane ţalovaného 1/, teda z dôvodu hrozby vzniku ujmy na strane ţalobcu. Odvolací súd má za to, 5 Obdo 25/2012 6 ţe týmto predbeţným opatrením sa neprimerane nezasahuje do práv ţalovaných a do ich podnikateľskej činnosti. V prípade, ţe bude osvedčené ukončenie Rámcovej zmluvy, súd prvého stupňa zváţi postup podľa § 77 ods. 2 O. s. p. Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalovaný 2/ dovolanie. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie zmenil, tak ţe konanie o návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia zastavuje a zaviazal zaplatiť ţalovanému 2/ trovy dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnil ust. § 237 písm.
- d)O. s. p., keďţe v tej istej veci sa uţ právoplatne rozhodlo. Uviedol, ţe tento opätovný návrh je uţ druhým návrhom na nariadenie predbeţného opatrenia voči ţalovanému 1/ a tretím návrhom voči ţalovanému 2/. Prechádzajúce návrhy na nariadenie predbeţného opatrenia voči obom ţalovaným 1/ a 2/ boli právoplatne zamietnuté. Od právoplatného zamietnutia pôvodných návrhov na nariadenie predbeţných opatrení sa situácia medzi ţalobcom a ţalovanými 1/ a 2/ nezmenila a ţalobca v opätovnom návrhu neuviedol ţiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli odôvodniť nariadenie navrhovaného predbeţného opatrenia. Ţalovaný 2/ poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu zo 16. mája 2011, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 3/2011 pod číslom 25, podľa ktorého pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, prekáţku veci právoplatne rozsúdenej. Ţalovaný má za to, ţe vzhľadom na citované stanovisko sa uplatňuje prekáţka res iudicata aj v danom prípade. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, ţe odvolací súd sa opakovane zaoberal iba skutočnosťami, ktoré boli posudzované v konaniach o pôvodných návrhoch na nariadenie predbeţného opatrenia. Odvolací súd mal napriek predchádzajúcim právoplatným záverom súdov nárok ţalobcu vo vzťahu k výrobkom značky „Y.“ za osvedčený. Podľa ţalovaného 2/ je nepochybné, ţe odvolací súd predbeţné opatrenie nariadil len na základe odlišného posúdenia skutočností, na základe ktorých bolo rozhodované aj v predchádzajúcich konaniach o nariadení predbeţného opatrenia. Záverom navrhol, aby dovolací súd v zmysle ust. § 243 O. s. p. odloţil vykonateľnosť uznesenia súdu prvého stupňa. 5 Obdo 25/2012 7 Ţalovaný 2/ podaním z 29. marca 2012 doplnil a rozšíril svoje dovolanie. Prípustnosť dovolania v časti jeho rozšírenie odôvodnil ust. § 237 písm.
- f)O. s. p., keďţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Ţalovaný 2/ má za to, ţe mu nie je moţné zakázať na území Slovenskej republiky predávať alebo distribuovať výrobky, keďţe ţalovaný 2/ nie je a ani nebol účastníkom Rámcovej zmluvy, nemôţe byť preto nijako obmedzovaný v dôsledku sporu o jej platnosť, takýto zákaz zo strany súdu by viedol k rovnakým účinkom ako zmluvné dojednania, obmedzujúce súťaţ a zároveň by bol v príkrom rozpore s princípom voľného pohybu tovarov na trhu Európskej únie. Ţalovaný 2/ poukázal na ust. § 157 ods. 1 a 2 O. s. p., Nálezy Ústavného súdu SR: I.ÚS 243/07, III.ÚS 311/07, II.ÚS 410/06 a rozhodnutia Ústavného súdu SR: IV.ÚS 176/05 a II.ÚS 143/2002 a namietal nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. Podľa ţalovaného odvolací súd v napadnutom uznesení ţiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo predbeţným opatrením uloţil obmedzenia aj voči ţalovanému 2/, a to aj napriek tomu, ţe nebol účastníkom Rámcovej zmluvy a so ţalobcom nemá ani ţiaden iný zmluvný vzťah, preto podľa ţalovaného 2/ je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné. Ďalej ţalovaný 2/ ako dovolací dôvod uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Poukázal na čl. 101 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, § 4 ods. 1 Zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe a Nariadenie Komisie č. 330/2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a uviedol, ţe vo vertikálnych zmluvných vzťahoch nie je nijako moţné zakázať tzv. pasívne predaje, ani ich obmedziť. Podľa bodu 51 Usmernenia Komisie o vertikálnych obmedzeniach (2010/C 130/01), pasívny predaj znamená reagovanie na akékoľvek nevyţiadané poţiadavky jednotlivých zákazníkov, vrátane dodávky tovaru alebo sluţieb týmto zákazníkom. Ďalej uviedol, ţe bez ohľadu na existenciu Rámcovej zmluvy medzi ţalovaným 2/ a ţalobcom, nebolo by moţné zmluvne zaviazať ţalovaného 2/, aby nevykonával pasívny predaj výrobkov na území Slovenskej republiky, nakoľko takéto dojednanie by bolo zakázané a neplatné pre hrubý rozpor so súťaţným právom, ako aj sankcionovateľné zo strany Protimonopolného úradu SR alebo Európskej komisie. Rovnako by nebolo právne moţné zakázať ţalovanému 2/ uskutočňovať paralelný predaj, t. j. nakúpiť výrobky od iných 5 Obdo 25/2012 8 subjektov na Slovensku alebo v zahraničí a tieto výrobky následne na Slovensku predávať aktívne, alebo pasívne. Nariadené predbeţné opatrenie však vytvára presne takú situáciu, aká by vznikla v dôsledku zakázanej dohody obmedzujúcej súťaţ. Ak by aj Rámcová zmluva zaručovala exkluzivitu pri dodávkach výrobkov od ţalovaného 1/, nezaručovala by mu absolútnu teritoriálnu ochranu, t. j. nebránila by odberateľom výrobkov z iných štátov uskutočňovať pasívne predaje na území Slovenskej republiky a nebránila by iným subjektom uskutočňovať paralelný dovoz a vývoz výrobkov na vnútornom trhu Európskej únie. Takéto obmedzenie je zjavne v rozpore s princípom voľného pohybu tovaru na vnútornom trhu Európskej únie. Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie aj ţalovaný 1/. Dovolanie odôvodnil podľa ust. § 237 písm.
- f)O. s. p., podľa ktorého účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Podľa ţalovaného došlo k uvedenej vade konania tým, ţe odvolací súd nedoručil ţalovanému 1/ vyjadrenie ţalobcu k jeho odvolaniu z 23. decembra 2011 a 20. januára 2012 a odvolací súd náleţite neodôvodnil svoje rozhodnutie, najmä v časti potvrdzujúcej rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ţalovaný 1/ má za to, ţe odvolací súd porušil zásadu rovnosti účastníkov konania, upravenú v článku 43 ods. 3 Ústavy SR, ktorá je premietnutá do § 18 O. s. p. Ţalovanému 1/ ani jeho právnemu zástupcovi nebolo doručené vyjadrenie ţalobcu k jeho odvolaniu, čím bol ţalovaný 1/ ukrátený na svojich procesných právach, nakoľko nemohol na tieto vyjadrenia primeraným spôsobom reagovať a účinne sa brániť. Z napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu je nepochybné, ţe odvolací súd na túto novú argumentáciu ţalobcu, uvedenú v predmetných vyjadreniach prihliadol, resp. sa s ňou stotoţnil (napr. vo vzťahu k otázke sortimentu, na ktorý sa vzťahuje exkluzivita). Podľa ţalovaného 1/ je postup odvolacieho súdu v rozpore s právom na spravodlivé súdne konanie a s právom na kontradiktórne konanie, v zmysle ktorého sú strany nielenţe povinné označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení, ale musia mať aj moţnosť vyjadriť sa ku všetkým dôkazom alebo vyjadreniam predloţeným súdu. Ďalej uviedol, ţe súd prvého stupňa 27. júna 2011 rozhodol o zastavení konania o predbeţnom opatrení, nakoľko sa stotoţnil s argumentáciou ţalovaného 1/. V dôsledku zrušenia tohto rozhodnutia odvolacím súdom, súd prvého stupňa 27. októbra 2011 rozhodol opätovne a návrhu ţalobcu tentoraz úplne vyhovel. Z tohto dôvodu bolo preto potrebnejšie, aby sa súd vysporiadal so všetkými argumentmi a tvrdeniami účastníkov tak, aby sa ţalovaný 1/ mal moţnosť oboznámiť s úvahou súdu a dôvodmi, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia 5 Obdo 25/2012 9 súdu prvého stupňa i s ohľadom na fakt, ţe sa odchýlilo od predchádzajúcej rozhodovacej praxe bez zmeny skutkových okolností. Odvolací súd sa nevysporiadal s mnohými relevantnými tvrdeniami ţalovaného 1/ a predloţenými dôkazmi. Napr. sa súd nevyjadril k čestnému vyhláseniu p. J.. Ţalovaný 1/ ďalej uviedol, ţe nakoľko sa obchodný vzťah medzi stranami v rokoch 1995 a 2002 zmenil, strany sa v roku 2003 dohodli na novej zmluve, a to Zmluve o spolupráci. Z toho vyplýva, ţe rámcová zmluva nebola uţ naďalej potrebná a ani nemala uţ ţiadnu ďalšiu funkciu, pretoţe relevantné vzťahy boli upravené a riadili sa výhradne novou zmluvou z roku 2003. Podľa ţalovaného 1/ odvolací súd riadne neodôvodnil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, len skonštatoval, ţe predbeţným opatrením sa neprimerane nezasahuje do práv ţalovaných a ich podnikateľskej činnosti. Odvolací súd ani nereagoval na ustanovenia európskeho práva o voľnej hospodárskej súťaţi. Ţalovaný 1/ ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR ohľadom odôvodňovania súdnych rozhodnutí a na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III.ÚS 192/06. Ţalovaný 1/ svoje dovolanie odôvodnil aj ust. § 241 ods. 2 písm.
- b)a
- c)O. s. p., podľa ktorých konanie je postihnuté inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Ţalovaný 1/ je toho názoru, ţe odvolací súd nesprávne právne posúdil existenciu zmluvného vzťahu medzi ţalobcom a ţalovaným 1/, čo viedlo k nesprávnemu záveru o osvedčenosti existencie nároku ţalobcu. Uviedol, ţe pôvodná Rámcová zmluva z roku 1995 bola zrušená a nahradená zmluvami z roku 2003 a 2007. Ţalovaný 1/ týmito neskoršími zmluvami preukázal skončenie vzťahu medzi ţalobcom a ţalovaným 1/ podľa Rámcovej zmluvy z roku 1995, resp. jeho nahradenie neskoršími zmluvnými ustanoveniami, ktoré neobsahovali ţiadnu exkluzivitu. Nie je ani moţné, aby zmluvné strany postupovali podľa troch zmlúv, ktoré sa týkali nakladania rovnakou škálou výrobkov s odlišným obsahom práv a povinností, úmyslom zmluvných strán bolo novšou úpravou nahradiť predchádzajúce zmluvné ustanovenia. Obe výpovede ţalovaného 1/ (z 25. septembra 2008 a z 21. septembra 2009) je preto potrebné posudzovať podľa ich obsahu a zjavného úmyslu ţalovaného 1/, ktorým bolo ukončenie celého zmluvného vzťahu so ţalobcom. O ukončení celého zmluvného vzťahu nemohol mať ani pochybnosti ţalobca, nakoľko by inak nemal dôvod vo svojom e-maili zo 16. februára 2010 odkazovať na skončenie dlhodobej, takmer 20-ročnej spolupráce so ţalovaným 1/. Z uvedeného e-mailu vyplýva, ţe ţalobca nespochybňuje skončenie tejto spolupráce a ani jednu z doručených výpovedí, naopak, od ţalovaného chce 5 Obdo 25/2012 10 vymôcť určitú odmenu za ukončenie zmluvného vzťahu na základe priloţenej kalkulácie za ukončenie zmluvného vzťahu, na ktorú však podľa zmluvy nemal právny nárok. Na potvrdenie uvedeného ţalovaný 1/ predloţil čestné vyhlásenie pána J., ktorým sa odvolací súd nezaoberal. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe odvolací súd nesprávne posúdil obsah Rámcovej zmluvy z roku 1995. Rámcová zmluva sa týkala len ovocných štiav, taktieţ na strane 2 zmluvy sa pouţili výrazy „ovocné šťavy“ a „výrobky podobné ovocným šťavám“, ale ţiadnym spôsobom nepoţili výraz „sirup“. Ţalovaný ďalej poukázal na správny význam výrazu „Fruchtsaftprodukte“ a jeho správny preklad a na právnu úpravu potravinového práva, upravenú v Kódexe všeobecných noriem pre ovocné šťavy a nektáre. Sirupy a dţúsy neboli a nemohli byť obsiahnuté v pojme „ovocné šťavy“ alebo „výrobky z ovocných štiav“, nakoľko ide o odlišné výrobky. Ţalobca podľa ţalovaného 1/ nepreukázal, ţe by vôbec distribuoval nejaké sirupy značky „Y.“ v Slovenskej republike v roku 1995. Keby to tak nebolo, nebolo by potrebné do zmluvy z roku 2003 pridať k ovocným šťavám „Y.“ (bod 6 prílohy) aj sirupy „Y.“ (bod 5 prílohy). „Y.“ sirupy boli na trhu dávno pred rokom 1995 a tak mohli byť zahrnuté do Rámcovej zmluvy. Avšak strany tak neurobili. Sirupy a dţúsy preto boli súčasťou aţ neskorších zmlúv a nemôţe sa na ne vzťahovať exkluzivita a nároky vyplývajúce z predbeţného opatrenia. Preto sa ţalovaný 1/ domnieva, ţe nariadené predbeţné opatrenie, vzťahujúce sa aj na sirupy značky „Y.“, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej podľa ţalovaného, na základe Rámcovej zmluvy sa strany mali kaţdoročne v novembri dohodnúť na minimálnych mnoţstvách, preto neuzavretím takejto dohody o minimálnych mnoţstvách zanikol záväzok ţalovaného 1/, viazaný Rámcovou zmluvou. Ďalej uviedol, ţe ţalobca nepreukázal existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, vrátane neexistencie dôvodov pre dočasnú úpravu vzťahov, ani hrozby z vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti opätovne poukázal na nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Uviedol, ţe právne postavenie ţalobcu nariadeným predbeţným opatrením sa nemení a nemá ţiadny ochranný účinok. Jediným dôsledkom nariadeného predbeţného opatrenia je, ţe výrobky „Y.“ musia byť stiahnuté zo slovenského trhu, nakoľko ţalovaní 1/ a 2/ nemôţu distribuovať tieto výrobky v Slovenskej republike. Preto podľa ţalovaného 1/ neexistuje potreba pre vydanie predbeţného opatrenia. 5 Obdo 25/2012 11 Ţalovaný 1/ je toho názoru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je v rozpore so súťaţným právom, nakoľko predbeţné opatrenie smeruje k vylúčeniu podnikateľskej činnosti oboch ţalovaných na území Slovenskej republiky, čo je v rozpore s ustanoveniami európskeho práva o voľnej hospodárskej súťaţi a slobodnom pohybe tovarov. Poukázal na § 4 a nasl. Zákona č. 136/2001 Z. z o ochrane hospodárskej súťaţe, ktoré vychádza z ustanovení európskeho práva, najmä čl. 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Výnimky z týchto dohôd obmedzujúcich súťaţ sú zakotvené priamo v tomto zákone alebo nariadeniach Európskej komisie. Rámcová zmluva by mohla spĺňať podmienky Nariadenia Komisie (EÚ) č. 330/2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov. Rámcová zmluva nezakazuje ţalovanému 1/ dodávať výrobky priamo bez účasti ţalobcu. Záväzok exkluzivity je potrebné odlíšiť od záväzku územnej ochrany, ktorej sa nesprávne doţadoval ţalobca, pretoţe tento záväzok nebol obsiahnutý v rámcovej zmluve. Zákazom reagovania na dodávku výrobkov „Y.“ na územie Slovenskej republiky súd jednoznačne porušuje práva ţalovaného 1/ na pasívne predaje na území Slovenskej republiky. Podľa ţalovaného 1/ z článku 4 písm.
- b)vyššie spomenutého nariadenia vyplýva, ţe nie je moţné zmluvne obmedziť pasívne predaje ţalovaného 1/. Takéto obmedzenie sa povaţuje za obmedzenie obmedzujúcu súťaţ. Ďalej uviedol, ţe Rámcová zmluva neobmedzovala ani aktívne predaje, čo je zrejmé aj z odseku 51 Usmernenia. Aj keby súdy dospeli k záveru, ţe nedošlo k platnému skončeniu trvania rámcovej zmluvy, súdy nemohli ţalovanému 1/ zakázať priamy predaj svojich výrobkov na území Slovenskej republiky. V tomto smere ţalovaný 1/ poukázal aj na nesprávnosť nariadeného predbeţného opatrenia voči ţalovanému 2/ pre rozpor s ustanoveniami súťaţného práva. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s uznesením odvolacieho súdu zmenil tak, ţe návrh ţalobcu zamietol a ţalovanému 1/ priznal náhradu trov konania alebo napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Ţalovaný 2/ vo vyjadrení k dovolaniu ţalovaného 1/ sa plne stotoţnil s argumentáciou ţalovaného 1/ vo vzťahu k nedostatkom napadnutého uznesenia a zároveň sa pripojil k argumentácii ţalovaného 1/ vo vzťahu k ostatným vytýkaným nedostatkom. Ţalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu ţalovaného 2/ sa v plnom rozsahu stotoţnil s argumentmi a vyjadreniami ţalovaného 2/ v podanom dovolaní. Zároveň uviedol, ţe sa 5 Obdo 25/2012 12 pridrţiava všetkých svojich doterajších vyjadrení, podaní a dôkazov, predloţených v rámci dovolania, ako aj v rámci predchádzajúcich podaní, vyjadrení a dôkazov, doloţených do súdneho spisu v tejto veci. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniam ţalovaných 1/ a 2/ uviedol, ţe keďţe dôvody prípustnosti dovolania sú podľa § 239 ods. 3 O. s. p. zjavne neaplikovateľné, ţalovaní 1/ a 2/ zakladajú prípustnosť dovolania na údajnom odňatí moţnosti konať pred súdom podľa § 237 písm.
- f)O. s. p. a na údajnej prekáţke rei iudicatae podľa § 237 písm.
- d)O. s. p. Podľa ţalobcu ţalovaní 1/ a 2/ si zamieňajú rozhodnutie o predbeţnom opatrení s rozhodnutím o veci samej a inštitút dovolania s riadnym opravným prostriedkom. K nedoručeniu podania z 23. decembra 2011 a podania z 20. januára 2012 ţalobca uviedol, ţe v týchto jeho podaniach sa iba reagovalo na argumenty vznesené ţalovanými 1/ a 2/ v odvolaniach. Podanie z 23. decembra 2011 neuvádzalo nové dôkazy ani podstatné nové argumenty. Podaním z 20. januára 2012 ţalobca len upozorňoval súd na preukázateľné porušovanie vykonateľného rozhodnutia súdu prvého stupňa zo strany ţalovaného 2/. V rámci konania o predbeţnom opatrení sa poskytuje len predbeţná a dočasná ochrana, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Ţalovaní mali moţnosť v konaní o predbeţnom opatrení podať odvolanie, v ktorom sa mohli vyjadriť ku všetkým argumentom ţalobcu. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Cdo 31/2012, podľa ktorého záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv ţalobkyne má prednosť pred právom ţalovanej vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana ţalovanej je potom daná jej právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou ţalobkyne za prípadnú vzniknutú ujmu. S ohľadom na uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu je tvrdenie ţalovaného 1/, ţe nedoručením dvoch doplňujúcich vyjadrení došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom, zjavne neopodstatnené. K poţiadavke na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe právny poriadok z dôvodu predbeţného a dočasného charakteru predbeţných opatrení zjavne kladie menšie nároky na odôvodnenie, neţ v prípade meritórnych rozhodnutí. Podľa § 76 ods. 4 O. s. p. môţe súd prvého stupňa pri nariadení predbeţného opatrenia dokonca len odkázať na návrh a neuvádzať ďalšie dôvody. Odvolací súd sa podrobne vysporiadal s charakterom predbeţného opatrenia, zúţením relevantného sortimentu, nedostatkom dôkazov o ukončení Rámcovej zmluvy a nariadením predbeţného opatrenia aj voči ţalovanému 2/. Ohľadom 5 Obdo 25/2012 13 skúmania platnosti trvania a účinnosti jednotlivých zmlúv odvolací súd odkázal na konanie vo veci samej. Ďalej uviedol, ţe ani jedno zo ţalovanými 1/ a 2/ citovaných rozhodnutí Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva sa netýka konaní o predbeţnom opatrení. Ţalobca poukázal na relevantnú judikatúru Ústavného súdu SR, rozhodnutie zo 16. októbra 2008, sp. zn. II.ÚS 373/08, v zmysle ktorého splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie treba posudzovať vţdy so zreteľom na charakter konania, v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané a všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam..., podobne aj Európsky súd pre ľudské práva v prípade Suominen v. Fínsko. K dovolaciemu dôvodu podľa § 237 písm.
- d)O. s. p. uviedol, ţe dôvody, pre ktoré moţno hovoriť o totoţnosti skutkového stavu ţalobca rozviedol vo svojom odvolaní z 20. júla 2011. Poukázal na rozhodnutie odvolacieho súdu z 8. septembra 2001, č. k. 2 Cob 349/2011- 890, kde odvolací súd potvrdil zmenu skutkového stavu. Ďalej uviedol, ţe v čase predchádzajúcich predbeţných opatrení medzi ţalobcom a ţalovanými 1/ a 2/ ešte neexistoval súdny spor. Začatie súdneho konania mení skutkový stav. Skutočná aj hroziaca škoda medzičasom narástli. Ţalobca dal vypracovať znalecký posudok vyčísľujúci škodu, ktorá bola ţalovanými 1/ a 2/ ţalobcovi spôsobená. Ţalobca v návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia z 30. mája 2011 označil relevantné nové skutočnosti, ku ktorým došlo po podaní pôvodných návrhov na nariadenie predbeţného opatrenia. Aj skutočnosť, ţe ţalovaní 1/ a 2/ pokračovali v činnosti, ktorú predbeţné opatrenie zakazovalo, preukazuje, ţe skutkový stav je iný, ako počas rozhodovania o predchádzajúcich predbeţných opatreniach. K meritórnym argumentom, uvedeným v dovolaniach, ţalobca uviedol, ţe tieto argumenty budú predmetom konania vo veci samej tak, ako uviedol odvolací súd. Ţalobca povaţuje dovolania ţalovaných 1/ a 2/ za neprípustné, keďţe ţalovaní 1/ a 2/ nepreukázali závaţné porušenie ich procesných práv, ktoré by zakladalo odňatie moţnosti konať pred súdom. Navrhol, aby dovolací súd dovolania ţalovaných 1/ a 2/ odmietol. Ţalovaný 2/ podaním z 21. mája 2012 navrhol, aby dovolací súd odloţil vykonateľnosť uznesenia súdu prvého stupňa v spojení s uznesením odvolacieho súdu aţ do rozhodnutia o tomto dovolaní v zmysle § 243 O. s. p. 5 Obdo 25/2012 14 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací /§ 10a ods. 1 O. s. p./ po zistení, ţe dovolania podali účastníci konania /§ 240 ods. 1 O. s. p./ proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný /§ 237 písm. f/ O. s. p./, preskúmal uznesenie odvolacieho súdu v časti, ktorou bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania /§ 243a ods. 1 O. s. p./ a dospel k záveru, ţe dovolania ţalovaných 1/ a 2/ sú opodstatnené. Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o predbeţnom opatrení, dovolanie podľa ustanovenia § 239 ods. 3 O. s. p. nie je prípustné. Proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu je však dovolanie prípustné, ak v konaní došlo k vadám taxatívne vymenovaných v ustanovení § 237 O. s. p., písm. a/ aţ g/. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne by aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O. s. p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, ţe v konaní došlo k takejto vade, ale len jednoznačné a nad všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných vád. Z obsahu dovolaní ţalovaných 1/ a 2 / vyplýva, ţe dovolania odôvodnili ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p., ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., ţe o tom istom predbeţnom opatrení sa uţ právoplatne rozhodlo /§ 237 písm. d/ O. s. p./ a ţe sa im postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom /§ 237 písm. f/ O. s. p./. Za odňatie moţnosti konať pred súdom sa povaţuje taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej judikatúry o postup odnímajúci účastníkovi moţnosť konať pred súdom ide tieţ v prípade, keď sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada s argumentáciou účastníkov. 5 Obdo 25/2012 15 Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému rozhodnutiu. Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca v konaní podával opakovane návrh na nariadenie predbeţného opatrenia a ţalovaní 1/ a 2/ namietali, ţe o návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia medzi tými istými účastníkmi a s rovnakým obsahom súd uţ rozhodol, ide teda o prekáţku právoplatne rozhodnutej veci. Poukázali pritom na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. mája 2011, ktoré túto otázku vyriešilo nasledovne: „Pokiaľ nedôjde k zmene skutkových okolností, tvorí právoplatné uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na nariadenie predbeţného opatrenia, prekáţku veci právoplatne rozsúdenej /§ 159 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 167 ods. 1 O. s. p./“. Napriek snahe ţalovaných zabrániť nariadeniu predbeţného opatrenia vznesením námietky res iudicata, súd prvého stupňa a ani odvolací súd nevysvetlili, prečo v danom prípade nepostupovali v súlade s citovaným stanoviskom občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. mája 2011 a svoj opačný záver, ţe súd môţe o nariadení, resp. nenariadení predbeţného opatrenia rozhodovať aj opakovane, vţdy s ohľadom na aktuálne faktické a právne skutočnosti, bliţšie neodôvodnili. Dovolací súd v tejto súvislosti uvádza, ţe Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, ţe k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej istoty /napr. PL.ÚS 36/95/, ktorého súčasťou je tieţ poţiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní rovnakých podmienok dala rovnaká odpoveď /napr. I.ÚS 87/93, PL.ÚS 16/95 a II.ÚS 80/99/. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemoţno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudrţateľná /M.M.PL.ÚS 21/00, PL.ÚS 6/04, III.ÚS 328/05, IV.ÚS 60/2010/. 5 Obdo 25/2012 16 Podľa názoru dovolacieho súdu sa krajský súd mal v rozhodnutí venovať presvedčivému odôvodneniu svojho odlišného stanoviska pri výklade a aplikácii príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, týkajúcich sa predbeţného opatrenia a neodstrániteľnej prekáţky konania. Za týchto okolností uznesenie odvolacieho súdu nie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p., keďţe odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom, odňal ţalovaným 1/ a 2/ moţnosť konať pred súdom a tým tieţ bola naplnená skutková podstata prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu podľa § 237 písm. f/ O. s. p. a zároveň naplnená dôvodnosť podaného dovolania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zaťaţil svoje rozhodnutie vadou podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p., na ktorú musí dovolací súd prihliadať, i keď by nebola ako dôvod prípustnosti dovolania uplatnená /§ 242 ods. 1 O. s. p./. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti, ktorou potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie /§ 243b ods. 2, ods. 3 O. s. p./. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. júna 2012 JUDr. Anna Marková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová