o náhradu škody

Najvyšší súd 4 Cdo 34/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Š. Š., bývajúceho v Ţ., zastúpeného Mgr. D. Ţ., advokátkou vo V., proti ţalovanej Slovenskej republike – Ministerstvu financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 5, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3 C 169/2008, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z

1. februára 2010 sp. zn. 13 Co 6/2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z
2. novembra 2009 č.k. 3 C 169/2008-180 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal náhrady škody spôsobenej mu nezákonnými rozhodnutiami a nesprávnym úradným postupom vo výške 315 267,84 Eur (9 497 759,-- Sk) s 8,5 % úrokom z omeškania od
3. decembra 2007, ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanej trovy konania vo výške 100 % a na účet súdu zaplatiť trovy konania štátu vo výške 25,73 Eur do 3 dní. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 1 ods. 1, § 3, § 4 ods. 1, § 18 ods. 1, 2 a § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a ustanovení § 3 ods. 1, 2, § 6 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2 a § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, keď zdôraznil aplikáciu prechodných ustanovení § 27 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe rozhodnutia Daňového úradu V., ani Daňového riaditeľstva Slovenskej 2 4 Cdo 34/2012 republiky v Banskej Bystrici, na základe ktorých si ţalobca uplatňuje svoj nárok, neboli zrušené z dôvodu ich nezákonnosti, ktorým dôvodom by bol súd viazaný. Nebol tak preukázaný prvý predpoklad vzniku zodpovednosti a to protiprávne konanie, teda nezákonné rozhodnutie vydané v rozpore s právnym poriadkom a preto súd uţ neskúmal ďalšie predpoklady pre vznik zodpovednosti a nezaoberal sa ani výškou uplatnenej náhrady. Pokiaľ sa ţalobca domáhal aj náhrady škody v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, súd akceptoval vznesenú námietku premlčania zo strany ţalovanej a na tento nárok uplatnený
4. októbra 2008 za stavu, keď ţalobca sa o škode dozvedel najneskôr
5. decembra 2004, bolo treba hľadieť ako na premlčaný. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 151 ods. 7 a § 148 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobcu rozsudkom z
6. februára 2010 sp. zn. 13 Co 6/2010 rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa zamietnutia ţaloby a trov konania štátu potvrdil a v časti týkajúcej sa trov konania ţalovanej zmenil tak, ţe ţalovanej náhradu trov konania nepriznal, keď o týchto trovách konania povaţoval za dôvodné rozhodnúť za pouţitia § 150 ods. 1 O.s.p. Potvrdzujúci výrok odôvodnil tým, ţe rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.), lebo súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Záver okresného súdu, ţe rozhodnutia daňových úradov neboli zrušené pre nezákonnosť ale len z procesných dôvodov je plne akceptovateľný, a nároky v súvislosti s nesprávnym úradným postupom v otázke ich premlčateľnosti súd prvého stupňa taktieţ posúdil správne, keď skutočnosť, ţe nesprávny úradný postup voči ţalobcovi pokračuje doteraz, nebola ţiadnym relevantným rozhodnutím určená. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, v ktorom namietal, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., keď odvolací súd v rozpore s predloţenými dôkazmi akceptoval záver okresného súdu, ţe daňové rozhodnutia neboli zrušené pre nezákonnosť, pretoţe všetky rozhodnutia ktoré súdu predloţil obsahovali dôvod ich nezákonnosti. Rozhodnutie súdu tak povaţuje za arbitrárne, nemajúce oporu v právnych predpisoch a súdy oboch stupňov porušili ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku týkajúce sa hodnotenia dôkazov, v dôsledku čoho je splnená podmienka prípustnosti dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., pretoţe nemal moţnosť konať pred riadnym súdom. Navrhol rozhodnutie 3 4 Cdo 34/2012 krajského súdu aj súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalovaná sa k dovolaniu ţalobcu písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
7. Keďţe podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4, nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238 ods. 1 O.s.p., ani z § 238 ods. 3 O.s.p. Pre úplnosť treba uviesť, ţe dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. 4 4 Cdo 34/2012 Dovolanie ţalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tieţ otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho súdu nebola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Z obsahu dovolania moţno vyvodiť, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom malo podľa názoru ţalobcu dôjsť tým, ţe súdy niţších stupňov nesprávne vec po právnej stránke posúdili; všetky dovolacie námietky ţalobcu sa z hľadiska obsahového týkajú právneho posúdenia veci súdmi niţších stupňov, ktoré nepovaţuje za správne. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 5 4 Cdo 34/2012 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, ţe nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nezakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 O.s.p. (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2004, sp. zn. 2 Cdo 282/2006, sp. zn. 3 Cdo 174/2005 a sp. zn. 4 Cdo 165/2003). I keby teda tvrdenia ţalobcu o zaloţení rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení boli prípadne aj opodstatnené, nezakladalo by to prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru o procesnej neprípustnosti dovolania ţalobcu. Jeho mimoriadny opravný prostriedok preto odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
8. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
9. októbra 2012 JUDr. Eva Sakálová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová 6 4 Cdo 34/2012