1, ods. 2 Trestného zákona a inéna neverejnom zasadnutí
1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. napadnutý rozsudok sa zrušuje v celom rozsahu.
1 Tr. por. sa vec vracia Špecializovanému trestnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom Špecializovaný trestný súd (ďalej len ŠTS alebo súd prvého stupňa) uznal obţalovaných JUDr. O. M. a JUDr. Š. L. za vinných, ţe obţalovaný JUDr. O. M. 1.) ako vyšetrovateľ Policajného zboru, v dobe najmenej od októbra 2008 na Okresnom riaditeľstve PZ, Úrade justičnej a kriminálnej polície, ul. M.M... v T., vyšetroval trestnú vec mladistvých obvinených L. K., B. S., M. R. a B. E., ktorí boli pod sp. zn. ORP- 495/OVK-TV-2008 trestne stíhaní pre prečin krádeţe
S. B., ţe je potrebné opätovne vypočuť 2 To 1/2012 2 obvinených mladistvých tak, aby výpovede boli vykonané v ich prospech, aby boli vyvinení zo spáchania skutku, čo aj urobil, obhajcovi taktieţ nepriamo naznačil, ţe za túto protisluţbu chce finančný úplatok, výšku ktorého presne neurčil a následne v presne nezistenej dobe pravdepodobne v mesiaci november 2008 v Advokátskej kancelárii JUDr. S. B., ul. M.M. v T., prijal od neho finančný úplatok vo výške 400 €, 2.) ako vyšetrovateľ Policajného zboru, v dobe najmenej od 24. marca 2009 na Okresnom riaditeľstve PZ, Úrade justičnej a kriminálnej polície, ul. M.M... v T., vyšetroval trestnú vec obvineného M. K., ktorý bol pod sp. zn. ORP-134/OVK-TV-2009 stíhaný pre prečin ublíţenia na zdraví
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, kde počas trestného konania po dohode s prokurátorom Okresnej prokuratúry T. JUDr. Š. L. vykonával v trestnej veci procesné úkony tak, aby trestná vec obvineného bola podmienečne zastavená v zmysle § 216 Trestného poriadku, a to bez uloţenia zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, obhajcovi obvineného JUDr. S. B., ktorého obvinenému aj zabezpečil, v presne nezistený deň v mesiaci apríl 2009 nepriamo naznačil, ţe za túto protisluţbu chce finančný úplatok, výšku ktorého presne neurčil a následne dňa
S. B., ţe svedkov vypočuje tak, aby sa trestná vec skončila v prospech obvineného, čo aj urobil, obhajcovi taktieţ nepriamo naznačil, ţe za túto protisluţbu chce finančný úplatok, výšku ktorého presne neurčil a následne dňa
l, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, kde počas vykonávania dozoru kontaktoval obhajcu obvineného JUDr. S. B., od ktorého za to, ţe trestné stíhanie obvineného M. K. ukončí podmienečným zastavením trestného stíhania v zmysle § 216 Trestného poriadku bez zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel, v presne nezistenej dobe v mesiaci apríl 2009 ţiadal ako úplatok sumu najprv 50.000,- Sk (1.659,70 €), následne zníţil výšku úplatku na sumu 800 € a obhajcovi uviedol, ţe vyšetrovateľovi PZ JUDr. O. M. má dať ako úplatok sumu 200 €, a potom v presne nezistenej dobe v mesiaci máj 2009 v T. na ul. M. pred advokátskou kanceláriou JUDr. S. B. vo svojom vozidle Octavia striebornej farby ev. č. T. prijal od neho finančný úplatok vo výške 700 eur, čím spáchali, obţalovaný JUDr. O. M. v bode 1, 2 a 3 rozsudku pokračovací zločin prijímania úplatku
1, ods. 2 Tr. zák. a obţalovaný JUDr. Š. L. v bode 4/ rozsudku zločin prijímania úplatku
1, ods. 2 Tr. zák. Za to im súd uloţil tieto tresty: Obţalovaný JUDr. O. M. trest odňatia slobody vo výmere päť a pol roka so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia, peňaţný trest vo výmere tisícdvesto eur s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov a trest zákazu činnosti vykonávať funkciu vyšetrovateľa Policajného zboru na dobu piatich rokov. Obţalovanému JUDr. Š. L. trest odňatia slobody vo výmere piatich rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia, peňaţný trest vo výmere tisíc eur s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere troch mesiacov a trest zákazu činnosti vykonávať funkciu prokurátora na dobu piatich rokov. Proti rozsudku podali odvolanie obaja obţalovaní ústne do zápisnice po jeho vyhlásení, a to zhodne proti výroku o vine aj proti výroku o treste. 2 To 1/2012 4 Obţalovaný L. podal odvolanie aj osobitným písomným podaním obhajcu a odôvodnil ho ďalšími troma podaniami. Obţalovaný M. odvolanie odôvodnil písomným podaním obhajcu. Obsahovo sa obe odvolania do značnej miery prekrývajú, pričom obe napádajú výrok o vine v jeho podstate a vinu zo spáchania trestného činu dotknutým obţalovaným popierajú. Obţalovaný L. namieta chyby postupu konania a v rámci toho aj pouţiteľnosť niektorých vykonaných dôkazov, správnosť právnej kvalifikácie a správnosť úvah súdu prvého stupňa pri hodnotení dôkazov, na základe ktorých dospel ku zisteniu skutku s pouţitou právnou kvalifikáciou. V procesnej oblasti namieta v prvom rade neprípustnosťou výsluchu svedka JUDr. B. bez toho, aby bol ako advokát oslobodený od povinnosti mlčanlivosti svojím klientom M. K., pričom skutočnosti, o ktorých svedok vypovedal, sa mal dozvedieť v súvislosti s obhajobou naposledy menovaného v trestnej veci (ide o vec, ktorej sa týkajú body 2/ a 4/ výroku napadnutého rozsudku). Ďalej odvolanie namieta, ţe tento svedok bol po svojom zadrţaní ako osoby podozrivej zo spáchania trestného činu prepustený bez toho, aby bol vypočutý v takom procesnom postavení. Následne bol 12. júna 2009 opakovane vypočúvaný v preskúmavanej trestnej veci ako svedok (pred aj po vznesení obvinenia odvolateľovi), pričom vznesenie obvinenia bolo JUDr. B. odloţené aţ záznamom vyšetrovateľa vydaným 11. januára 2010 na základe predchádzajúceho súhlasu prokurátora z 3. decembra 2009. Aţ momentom dočasného odkladu vznesenia obvinenia došlo k zmene jeho procesného postavenia z podozrivého na svedka. Predchádzajúce svedecké výsluchy JUDr. B. teda neboli vykonané v súlade so zákonom. Zákonu nezodpovedá ani pouţitie ako dôkazu záznamov o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti, ich prepisov (tieţ výpovede agenta vo vzťahu ku skutku v bode 4/ výroku napadnutého rozsudku), a to z hľadiska vymedzenia skutkov, na ktoré sa vzťahujú 2 To 1/2012 5 príslušné príkazy sudcu. Uvedené sa týka poţiadavky súčasného vedenia trestného konania v zmysle § 115 ods. 7 Tr. por. Vyšetrovateľ zastavil v predmetnej veci uznesením z 28. septembra 2010
1 písm. a/ Tr. por. trestné stíhanie (začaté vo veci) pre čin kvalifikovaný ako návod na zločin zneuţívania právomoci verejného činiteľa, ktorého páchateľmi sú (boli zistení) JUDr. M. a JUDr. L.. Je na zamyslenie, či vyšetrovateľ týmto uznesením nezastavil celé konanie, čo sa týka trestnej veci M. K. v bodoch 2/ a 4/ výroku rozsudku. Svedkovi JUDr. B. bolo záznamom z
1 veta druhá „dočasne odloţiť vznesenia obvinenia sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľa“. Z vyššie uvedeného je zrejmé, ţe okrem uţ spomínaných výhrad, inštitút dočasného odloţenia vznesenia obvinenia JUDr. B. nemohol byť pouţitý, pretoţe bol návodcom a v danom čase mal procesné postavenie podozrivého. Odvolateľ ďalej tvrdí, ţe generálny prokurátor pochybil pri zrušení rozhodnutia vydaného obţalovaným ako prokurátorom okresnej prokuratúry o podmienečnom zastavení trestného stíhania M. K., nakoľko toto rozhodnutie ešte nebolo právoplatné. Navyše v konaní po zrušení predmetného rozhodnutia iný prokurátor Okresnej prokuratúry T. rozhodol obsahovo rovnako ako obţalovaný, vrátane určenia dĺţky doby stanovenej pri podmienečnom zastavení trestného stíhania. Nie je teda obţalovanému jasné, v čom spočívalo podstatné pochybenie pri rozhodovaní, ktoré bolo dôvodom zrušenia jeho pôvodného rozhodnutia. Ďalším argumentom odvolania je tvrdená nedostatočná zhoda odôvodnenia rozsudku po jeho ústnom vyhlásení na hlavnom pojednávaní s odôvodnením v písomnom vyhotovení rozsudku. V hmotnoprávnej oblasti odvolateľ tvrdí, ţe ako radový prokurátor okresnej prokuratúry nemohol prijať úplatok ako verejný činiteľ, keďţe nemal vlastnú rozhodovaciu 2 To 1/2012 6 právomoc, svoj postup musel prejednať s okresným prokurátorom, a tento musel následne obţalovaným vyhotovené rozhodnutie o podmienečnom zastavení trestného stíhania schváliť. V odvolaní je ďalej obsiahnutý celý rad námietok smerujúcich proti skutkovým zisteniam súdu, a to z hľadiska hodnotenia jednotlivých dôkazov, tak aj vo vzťahu ku vzájomným dôkazným súvislostiam. Na základe uvedeného odvolateľ navrhuje, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok zrušil a buď ho spod obţaloby oslobodil, alebo vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Obţalovaný M. v oblasti aplikácie hmotného a procesného práva uvádza v odvolaní rovnaké okolnosti ako obţalovaný L. (vo vzťahu ku skutkom 1/ aţ 3/ výroku napadnutého rozsudku) s týmito modifikáciami a doplneniami: Príkazy na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky a príkazy na vyhotovenie obrazovo-zvukových záznamov nie sú v súlade so zákonom v tom, ţe nie sú dostatočne odôvodnené. Vyšetrovateľ nemôţe byť verejným činiteľom v zmysle Trestného zákona, nakoľko je podrobený dozoru prokurátora a sám nemôţe rozhodnúť o tom, ako bude prípravné konanie ukončené. Naviac v hmotnoprávnej oblasti namieta, ţe ţiadnu z dotknutých vecí z hľadiska svojho postupu neukončil v prospech obvinených, teda nezákonne (čomu zodpovedá aj vypustenie právnej kvalifikácie,
1 písm. a/ Tr. zák. z rozsudku oproti obţalobe). Nemôţe teda ísť o úplatok, ktorý by musel byť protiváhou za také neoprávnené zvýhodnenie obvineného. Odvolacie podanie potom obsahuje rozsiahle námietky vo vzťahu ku skutkovým zisteniam z pohľadu hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa. 2 To 1/2012 7 Z uvedených dôvodov odvolateľ rovnako ako jeho spoluobţalovaný navrhuje, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok zrušil a buď ho spod obţaloby oslobodil, alebo vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako odvolací súd (§ 315 veta druhá Tr. por.), keďţe nezistil dôvod na zamietnutie odvolania alebo zrušenie rozsudku
1 alebo ods. 3 Tr. por., preskúmal
1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým bolo podané odvolanie (to sa týka všetkých jeho výrokov), ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Tr. por. Takto zistil nasledovné: Konanie pred súdom prvého stupňa trpí chybami, v dôsledku ktorých sú niektoré dôkazy nepouţiteľné ako podklad pre rozhodovanie o vine. Preto je hodnotenie dôkazov predčasné a súd prvého stupňa ku nemu opätovne pristúpi aţ po splnení pokynov odvolacieho súdu na vykonanie úkonov a dôkazov v zmysle § 327 ods. 1 Tr. por., rešpektujúc zároveň právny názor odvolacieho súdu na pouţiteľnosť (resp. nepouţiteľnosť) niektorých dôkazov pri opätovnom rozhodovaní. V dôsledku vyššie uvedeného je potrebné konštatovať aj nejasnosť skutkových zistení výrokov napadnutého rozsudku a pochybnosti o správnosti týchto zistení. Súd prvého stupňa totiţ pri svojich dôkazno-hodnotiacich úvahách vyhádzal z predpokladov, ktoré preň neboli ako podklad pre rozhodnutie procesne dostupné. Tým sú (v súhrne) dané dôvody na zrušenie rozsudku
1 písm. a/, písm. b/, a písm. c/ Tr. por. Opakovanie časti dokazovania súdom prvého stupňa v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku (a v nadväznosti naň aj zákona na č. 586/2003 Z.z. o advokácii) ukáţe, či bude môcť byť ako podklad pre rozhodnutie pouţitá výpoveď svedka B., ktorá bola
obsahu úvah, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení dôkazov, pre rozhodnutie podstatné. 2 To 1/2012 8 Ďalšie obmedzenia pouţiteľnosti uţ vykonaných dôkazov budú uvedené v obsahu tohto odôvodnenia následne. Čo sa týka výpovede JUDr. B. (samostatne i pri konfrontáciách s inými svedkami), je potrebné opraviť právny názor súdu prvého stupňa, ţe na výsluch tohto svedka, ktorý ako advokát zastupoval klientov uvedených v bodoch 1/ aţ 3/ (zároveň aj 4/) výroku napadnutého rozsudku, nebolo potrebné oslobodenie svedka od povinnosti mlčanlivosti. Ustanovenie § 129 ods. 2 a 3 Tr. por. znie:
odseku 2 sa nevzťahuje na svedeckú povinnosť týkajúcu sa trestného činu, ktorý má svedok povinnosť prekaziť
Trestného zákona. Ustanovenie § 23 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (Ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o advokácii) znie:
osobitných predpisov.
tohto zákona. Podrobnosti určí disciplinárny poriadok komory.
osobitného predpisu14) nie je týmto zákonom dotknutá. 2 To 1/2012 10 Zákon o advokácii ustanovuje povinnosť mlčanlivosti nielen vo vzťahu ku skutočnostiam, o ktorých sa advokát dozvedel „pri výkone advokácie“, tu pri výkone obhajoby (pričom ku výkonu advokácie, samozrejme, nepatrí korupčná činnosť). Uvedený zákon v ustanovení § 23 ods. 1 povinnosť mlčanlivosti vzťahuje na všetky skutočnosti, o ktorých sa advokát dozvedel „v súvislosti s výkonom advokácie“. Aplikačný záber tohto ustanovenia je teda širší. JUDr. S. B. sa o ním uvádzaných skutočnostiach nelegálnej podpory svojich klientov, vrátane ním popisovaného kontaktu s oboma aktuálne obţalovanými, nepochybne dozvedel v súvislosti s obhajobou týchto klientov ako obvinených v jednotlivých dotknutých trestných konaniach, a inak sa tieto skutočnosti dozvedieť ani nemohol. V nadväznosti na uvedené, povinnosť zachovávania mlčanlivosti vo vzťahu ku svedeckému výsluchu JUDr. B. nie je eliminovaná výnimkou
9 zákona o advokácii a
3 Tr. por. Tá sa týka trestného činu neprekazenia trestného činu
Muselo by ísť o prípad, keď trestný čin určený zákonom nebol inou osobou ešte spáchaný a jeho spáchanie moţno prekaziť, a to aj včasným oznámením. Obsahom svedeckej výpovede však bolo spáchanie trestného činu oboma obţalovanými, ku ktorému malo dôjsť ešte pred zadrţaním JUDr. B. ako osoby tieţ podozrivej zo spáchania trestného činu a pred jeho výpoveďou ako svedka, pričom pred svojim zadrţaním sa nijako nepokúsil ním tvrdené trestné činy oboch obţalovaných prekaziť. Naopak, mal ku nim prispieť trestnou činnosťou spáchanou vo faktickej súvislosti poskytovania predmetných úplatkov, čo však zároveň vylučuje jeho trestnosť za neprekazenie prijímania úplatku v zmysle § 341 ods. 2 Tr. zák., ako aj neoznámenie prijatia úplatku v zmysle § 340 ods. 2 Tr. zák. (prijatia úplatku obţalovanými). Vyššie označená výnimka z povinnosti zachovávania mlčanlivosti advokáta (na rozdiel od zákonom uloţenej povinnosti prekaziť trestný čin) sa netýka zákonom uloţenej povinnosti oznámiť trestný čin – tu ide o trestný čin neoznámenia trestného činu
zákona. Ak teda ide o zákonom určený trestný čin, ktorý uţ bol inou osobou spáchaný, 2 To 1/2012 11 advokát je viazaný povinnosťou mlčanlivosti, ak sa o spáchaní činu dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie. Zjednodušene povedané, dotknutá výnimka sa v prejednávanej veci neuplatní, nakoľko nejde o moţnosť prekaziť spáchanie trestného činu /na ktorý sa výnimka vzťahuje/. Na povinnosť oznámiť uţ spáchaný trestný čin sa výnimka z povinnosti advokáta zachovávať mlčanlivosť nevzťahuje, v prejednávanej veci sa teda ani v tejto súvislosti neuplatní a advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť. Ide o prekonateľnú právnu prekáţku, a to pozbavením povinnosti mlčanlivosti klientom v zmysle § 23 ods. 2 zákona o advokácii a § 129 ods. 2 Tr. por. Bolo teda povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu zisťovať moţnosť výsluchu advokáta ako svedka v intenciách ustanovenia § 129 ods. 2, 3 Tr. por. a nevykonať výsluch (vo vzťahu ku tomu-ktorému čiastkovému skutku) bez overeného pozbavenia mlčanlivosti dotknutým klientom (klientmi). Riešenie otázky zákazu výsluchu nie je moţné ponechať na svedka, ako to naznačuje odôvodnenie napadnutého rozsudku. Rovnako je zrejmé, ţe na podklade obţaloby a vyšetrovacieho spisu súd vedel, o čom má svedok vypovedať. V súhrne tejto problematiky platí nasledovné: Výnimka z povinnosti zachovávať mlčanlivosť ustanovená v § 23 ods. 9 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o advokácii) a v § 129 ods. 3 Trestného poriadku sa týka zákonom uloženej povinnosti prekaziť spáchanie trestného činu (§ 341 Trestného zákona). Ide teda o prípad, keď iná osoba pripravuje alebo pácha niektorý zo zákonom určených trestných činov a advokát sa o tejto skutočnosti dozvie v súvislosti s výkonom advokácie. Povinnosť advokáta zachovávať mlčanlivosť však nie je obmedzená zákonom uloženou povinnosťou oznámiť spáchanie trestného činu (§ 340 Trestného zákona). Ide o prípad, keď niektorý zo zákonom určených trestných činov už bol inou osobou spáchaný, ak sa advokát o tejto skutočnosti dozvedel v súvislosti s výkonom advokácie. Splnenie povinnosti mlčanlivosti vyplývajúcej zo zákona o advokácii je v takom prípade 2 To 1/2012 12 okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť zmysle § 340 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona /čo zodpovedá všeobecnému ustanoveniu § 28 ods. 1 Trestného zákona/. Advokát nesmie byť
2 Trestného poriadku vypočúvaný o okolnostiach spáchania niektorého z trestných činov korupcie (tretí diel ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona), ktorý mal byť spáchaný na účel získania neoprávneného prospechu /protiprávnej výhody/ pre obvineného, ktorého advokát obhajuje alebo obhajoval v trestnom konaní, ak sa mal advokát o dotknutých skutočnostiach dozvedieť v súvislosti s výkonom obhajoby a spáchanie trestného činu už nemožno prekaziť. Výsluch advokáta ako svedka je v takom prípade možný, len ak bol od povinnosti zachovávať mlčanlivosť oslobodený klientom v zmysle § 23 ods. 2 zákona o advokácii, teda tým, v prospech ktorého má povinnosť mlčanlivosti v zmysle 129 ods. 2 Trestného poriadku. Zákon preferuje v takom prípade záujem klienta (obvineného, resp. osoby, o vine ktorej uţ bolo právoplatne rozhodnuté) a vo vzťahu ku ktorému je porušenie povinností policajta, prokurátora a lebo sudcu vţdy dôvodom na obnovu konania
5 Tr. por., a to v situácii zodpovedajúcej prejednávanej veci v neprospech obvineného. Záujem na odhalení trestnej činnosti má pred záujmom klienta prednosť len vtedy, ak spáchanie trestného činu ešte moţno prekaziť. Najvyšší súd dospel ku takému výkladu aj v súlade s princípom opakovane zdôrazňovaným v judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky a spočívajúcim v prednosti takej interpretácie normy z oblasti základných ľudských, iných ústavných a na ne nadväzujúcich zákonných práv, ktorý je pre dotknutú osobu priaznivejší. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd prvého stupňa nebude brať v ďalšom priebehu konania po zrušení napadnutého rozsudku na skorší, na hlavnom pojednávaní uţ vykonaný výsluch svedka zreteľ. Svedka opätovne vypočuje, ale len za predpokladu, ak zistí oslobodenie od povinnosti zachovávať mlčanlivosť (čo z hľadiska predmetu výsluchu platí diferencovane vo vzťahu k obhajobe v jednotlivých skôr uvedených trestných konaniach, a teda vo vzťahu k jednotlivým bodom obţaloby, resp. rozsudku). 2 To 1/2012 13 Oslobodenie od povinnosti mlčanlivosti by však nemalo retrospektívne konvalidačné účinky. Preto výpovede JUDr. B. ako svedka z prípravného konania nebudú pouţiteľné ako náhrada jeho výpovede na hlavnom pojednávaní
3 písm. a/ Tr. por. (ak by nebolo moţné zabezpečiť jeho osobnú účasť na výsluchu), alebo
4 Tr. por. (ak by vyuţil právo odmietnuť výpoveď, ktorou si môţe privodiť trestné stíhanie). Rovnako nebudú tieto výpovede pouţiteľné na účel odstraňovania rozporov medzi výpoveďou svedka na hlavnom pojednávaní a týmito výpoveďami postupom
por. Dotknuté výpovede nie sú vyšším uvedeným spôsobom pouţiteľné ani z dôvodu ďalšieho nesúladu so zákonom, ako sa na to poukazuje aj v podaných odvolaniach. JUDr. B. bol po svojom prepustení zo zadrţania ako osoby podozrivej zo spáchania trestného činu
1 Tr. por. 12. júna 2009 vypočutý ako svedok v ten istý deň a nasledujúci deň. K dočasnému odloţeniu vznesenia obvinenia vyšetrovateľom
1 Tr. por. však došlo aţ
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bola zo spoločného konania vo veci ČVS:SKIS-69/S-4-V-2009 vylúčená uznesením z 31. augusta 2010.
4 veta prvá Tr. por. policajt, ktorý zadrţanie vykonal alebo ktorému bola odovzdaná zaistená osoba
osobitného zákona alebo odovzdaná osoba pristihnutá pri trestnom čine
odseku 2, takú osobu bezodkladne oboznámi s dôvodmi zadrţania a vypočuje ju; v prípade, ţe podozrenie nebude naďalej dôvodné alebo dôvody zadrţania z inej príčiny odpadnú, prepustí ju písomným opatrením ihneď na slobodu. Podozrivý teda môţe byť zo zadrţania prepustený nielen v dôsledku rozptýlenia podozrenia (k čomu v tomto prípade evidentne nedošlo), ale aj v dôsledku iných príčin odpadnutia dôvodov zadrţania, čo znamená absenciu dôvodov väzby
1 Tr. por., alebo postup
1, 2 Tr. por. 2 To 1/2012 14 Podozrivá osoba však môţe byť v konaní vedenom pre skutok, zo spáchania ktorého je podozrivá (ak jej nebolo vznesené obvinenie), k príslušným okolnostiam (ku ktorým by bola vypočúvaná ako obvinený) vypočutá ako svedok, len ak jej bolo dočasne odloţené vznesenie obvinenia
1 Tr. por., a to aţ po vyhotovení záznamu
odseku 2 naposledy označeného ustanovenia. V predchádzajúcom období musí byť rešpektované jej postavenie a práva ako osoby podozrivej zo spáchania trestného činu, ktoré sú v zmysle § 85 ods. 5 Tr. por. (a na jeho podklade v zmysle §§ 34, 121 aţ 124 Tr. por.) zásadne rovnaké, ako práva obvineného. To pri výklade § 85 ods. 4 aţ 6 a § 205 ods. 1 Tr. por. vo vzájomných súvislostiach platí aj vtedy, ak dôjde k prepusteniu podozrivej osoby na slobodu a ešte nedošlo k dočasnému odkladu vznesenia obvinenia. Aţ takým úkonom sa zmení procesné postavenie osoby podozrivej zo spáchania trestného činu na postavenie svedka. Tieto inštitúty nemoţno stotoţňovať, nakoľko kaţdý z nich má iný zmysel a s ním spojenú úpravu práv a povinností. Osobu zadržanú ako podozrivú zo spáchania trestného činu, ak podozrenie nebolo rozptýlené, možno v konaní vedenom pre dotknutý čin (skutok) o jeho okolnostiach vypočuť ako svedka až po dočasnom odložení vznesenia obvinenia
1, 2 Tr. por., teda po vyhotovení záznamu o dočasnom odložení vznesenia obvinenia policajtom s predchádzajúcim súhlasom prokurátora. V preskúmavanej veci však tento postup nebol dodrţaný a podozrivý bol opakovane vypočutý ako svedok pred dočasným odloţením vznesenia obvinenia a pred vylúčením skutku, zo spáchania ktorého bol podozrivý, kvalifikovaného pri vylúčení ako prečin podplácania
1, ods. 2 písm. b / Tr. zák., zo spoločného konania. To je ďalší dôvod, pre ktorý svedecké výpovede JUDr. B. z prípravného konania nie sú (a ani v ďalšom priebehu konania nebudú) pouţiteľné v súdnom konaní. V konečnom dôsledku, pri výsluchu JUDr. B. ako svedka po vznesení obvinenia
Trestného poriadku), teda nie konania občianskoprávneho, správneho alebo iného. 2 To 1/2012 16 K tomu je potrebné uviesť, ţe Trestný poriadok upravuje postup v trestnom konaní (§ 1 Tr. por.), a nie v občianskom súdnom, správnom, či inom konaní. Je evidentne nadbytočné, aby trestnoprocesný predpis ustanovoval podmienky pre dôkazné pouţitie
jeho úpravy v určitej veci zabezpečených informácií v inej veci s určením kritéria, ţe musí ísť o iné trestné (teda nie občianske súdne, správne alebo iné) konanie. Termín „súčasne“ by však nezapadal ani do tejto konštrukcie. Jediným vecne odôvodneným východiskom, ktoré je moţné pouţiť pri výklade zákonnej poţiadavky „súčasného vedenia trestného konania v inej trestnej veci“ (s príslušnou právnou kvalifikáciou činu) je časová paralela trestného konania v oboch dotknutých veciach, a to v momente zabezpečenia dôkaznej informácie, ktorá má byť pouţitá duplicitne (v oboch konaniach). Účelom úpravy, zaloţenej na tomto princípe je vylúčenie zabezpečovania dôkazov „naslepo“, resp. preventívne bez toho, aby bol pre takýto postup dôvod, týkajúci sa moţnosti spáchania určitého činu s jeho aspoň rámcovou identifikáciou, týkajúcou sa podstaty tohto skutku. Dotknutá informácia je však vţdy pouţiteľná mimoprocesne (operatívne), resp. ako informačný podklad pre následný procesný postup s jeho uţ aj dôkaznou relevanciou (§ 199 ods. 2 Tr. por.). Platí teda nasledovné: Dôkazné informácie zabezpečené postupmi
piatej hlavy prvej časti Trestného poriadku sa môţu zásadne pouţiť len v trestnej veci, v ktorej bol príslušný postup vykonaný na základe príkazu predsedu senátu alebo sudcu pre prípravné konanie. Výnimkou z tejto zásady je súčasne vedenie trestného konania v inej trestnej veci v zmysle §§ 113 ods. 9, 114 ods. 7, 115 ods. 7, 117 ods. 12 a 118 ods. 7 Tr. por. (vţdy musí ísť o konanie pre trestný čin uvedený v odseku jeden toho-ktorého ustanovenia). 2 To 1/2012 17 Súčasným vedením trestného konania v inej trestnej veci sa rozumie úkon, rozhodnutie alebo iný postup, vykonaný na základe Trestného poriadku, ku ktorému v inej trestnej veci došlo pred zabezpečením dotknutej dôkaznej informácie vo veci, v ktorej bol tento postup nariadený (jej zabezpečením sledovaním osôb a vecí, vyhotovením obrazového, zvukového alebo obrazovo-zvukového záznamu, odpočúvaním a záznamom telekomunikačnej prevádzky, prostredníctvom agenta, alebo porovnaním údajov v informačných systémoch). Inou trestnou vecou sa na účel interpretácie dotknutých ustanovení rozumie trestné konanie (aj pred začatím trestného stíhania) pre iný skutok ako trestný čin. Takým činom je na účel aplikácie vyššie uvedených ustanovení potrebné chápať aj pokračovací trestný čin v celom súhrne jeho čiastkových útokov (§ 122 ods. 10 a ods. 13 Tr. zák.). Pre moţnosť dôkazného pouţitia zabezpečenej informácie vo vzťahu ku všetkým čiastkovým útokom toho istého pokračovacieho trestného činu teda postačuje vedenie trestného konania pre niektorý z jeho čiastkových útokov. Je potrebné upresniť, ţe v ustanovení § 117 ods. 12 Tr. por. absentuje explicitné vyjadrenie podmienky súčasného vedenia trestného konania v inej veci. Z hľadiska výkladovej systematiky je však zrejmé, ţe na „externé“ dôkazné pouţitie informácií zabezpečených agentom sa tieţ vzťahuje jednotný a z rovnakého princípu odvodený normatívny model riešenia dotknutej otázky, ktorý pokrýva všetky inštitúty upravené v piatej hlave prvej časti Trestného poriadku. Na dôvaţok najvyšší súd uvádza, ţe vypustenie poţiadavky súčasného vedenia trestného konania (úpravou vyššie uvedených ustanovení) bola súčasťou vládneho návrhu na zmenu Trestného poriadku, ktorá viedla ku jeho novelizácii zákonom č. 262/2011 Z.z. (s účinnosťou od
1 písm. c/ Tr. por. zastavené trestné stíhanie ohľadom skutku, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie 27. apríla 2009 s kvalifikáciou návodu na zločin zneuţívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. , vyšetrovateľ tu uznesením o zastavení trestného stíhania nezastavil zároveň trestné stíhanie voči obvineným M. a L. pre skutky uvedené v bode 2/ a 4/ rozsudku (ako to naznačujú odvolacie námietky). Pri zastavení trestného stíhania ide v tomto prípade o odlišné konanie, nekonkrétne definované vo vzťahu k návodcovi na spáchanie skutku v bode 2/ výroku rozsudku, ktorého 2 To 1/2012 19 sa týkajú (nadbytočne dve) uznesenia o začatí trestného stíhania z 19. februára 2009 a z 21. marca 2009 a uznesenie o vznesení obvinenia z 12. júna 2009 v bode 1/, a ktorý bol pri vznesení obvinenia JUDR. O. M. kvalifikovaný uţ len ako zločin prijímania úplatku
1, ods. 2 Tr. zák. Konanie účastníka je odlišným konaním od konania priameho páchateľa, čo vyplýva zo zákonných znakov kvalifikácie takého konania – účastník nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu
príslušného ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona. Pri zastavení trestného stíhania teda išlo o iný skutok, odlišný od skutkov, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie proti obom obţalovaným, vtedy obvineným. Ich osobám uţ navyše pre tieto skutky bolo 12. júla 2009 vznesené obvinenie, a teda zastavenie trestného stíhania voči nim by muselo mať personálnu povahu. Aj medzi priamymi páchateľmi je však skutok personalizovaný vţdy vo vzťahu ku konkrétnej osobe, ale aţ od vznesenia obvinenia. Teda ak by bolo trestné stíhanie voči niektorému zo spoluobvinených zo spáchania tohto istého skutku zastavené, nenastala by prekáţka právoplatne rozhodnutej veci
1 písm. e/ Tr. por. voči ďalším osobám uţ v tom čase (alebo neskôr) obvineným zo spáchania toho istého činu (k tomu pozri právnu vetu II rozhodnutia 11 uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 2/2010). Vyššie uvedený záver potom samozrejme platí i vo vzťahu k osobe, obvinenej z účasti na spáchaní dotknutého činu. K namietanej nemoţnosti dočasne odloţiť vznesenie obvinenia JUDr. B.
1) Tr. zák. Ak aj nie je dokázané konanie kvalifikovateľné ako zneužívanie právomoci verejného činiteľa v zmysle § 326 ods. 1 (prípadne aj ďalších odsekov) Tr. zák., prijatie finančných prostriedkov za postup spočívajúci v obstarávaní vecí všeobecného záujmu (v prípade predpokladom obţalobou za výkon právomoci štátneho orgánu) je prijímaním úplatku
zák. (v prvom odseku prečinom, v rámci kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinom). Na takej kvalifikácii teda (ako uţ bolo skôr naznačené) nič nemení predpoklad, že páchateľ úplatok prijal, ale v skutočnosti nezabezpečil neoprávnený prospech pre poskytovateľa úplatku alebo ním označenú osobu. Ďalšie časti obsahu podaných odvolaní sa týkajú hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa. Keďţe (ako uţ bolo uvedené), toto hodnotenie je v aktuálnom štádiu predčasné, odvolací súd sa dotknutými odvolacími námietkami nezaoberal. 2 To 1/2012 22 Na základe uvedeného teda bol
1 písm. a/, b/, c/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušený v celom rozsahu (zrušenie výroku o treste u oboch obţalovaných je ex lege vyvolané zrušením výroku o ich vine). Najvyšší súd
1 Tr. por. Špecializovanému trestnému súdu vec vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Dokazovanie je potrebné doplniť
pokynov, ktoré sú uvedené vyššie (vo vzťahu k výsluchu JUDr. B. ako svedka) a znovu vyhodnotiť, pričom obmedzenia (moţné alebo vopred určené) podkladov pre rozhodnutie tieţ vyplývajú z predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto uznesenia. Od vyššie uvedeného postupu sa bude odvíjať aj okolnosť, či súd prvého stupňa vyhovie ďalším dôkazným návrhom obsiahnutým v odvolacom podaní obţalovaného L. z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.