1 písm. a/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej iba ZP) na tom skutkovom základe, ţe
2 písm. a/, e/ ZP uloţená pokuta vo výške 500,- EUR a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 30 mesiacov, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania v sume 16,- EUR. II. Konanie na prvostupňovom súde Krajský súd v Prešove na základe ţaloby Ing. M. M. (ďalej ţalobca) preskúmal správne konanie a rozhodnutia v ňom vydané. Po vypočutí ţalobcu i zástupcu ţalovaného na pojednávaní 27. septembra 2011 zrušil rozhodnutie ţalovaného i prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Rozsudok odôvodnil v podstate tým, ţe správne orgány rozhodli na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nevykonali vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a porušili základné pravidlá správneho konania. Ţalobca sa v priestupkovom konaní bránil, ţe motorové vozidlo neriadil a išiel si pre určité písomnosti do motorového vozidla. Je tu teda skutkový stav, kedy ţalobca 3 10Sţd/48/2011 tvrdí, ţe nebol účastníkom cestnej premávky a vodičom a tvrdením príslušníkov PMJ PZ, ţe ním bol. Platí zásada, ţe podozrivému z priestupku musí byť vina nespochybniteľným spôsobom preukázaná, avšak v predmetnej veci taký skutkový stav nebol zistený. Príslušníci PMJ PZ mali postupovať tak, aby ich postup nebolo moţné spochybniť a úkony realizovať v čase, keď ţalobca bol v postavení účastníka cestnej premávky a vodiča. Krajský súd v Prešove citujúc zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov uviedol, ţe tento zákon v § 46 upravuje, ţe rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.
3 citovaného zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. To teda znamená, ţe odôvodnenie musí poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Krajský súd z dôvodov uvedených v ţalobe dospel k záveru, ţe rozhodnutia boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto napadnuté rozhodnutie ţalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie
2 písm. c/, d/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len “O.s.p.“) s tým, ţe v ďalšom konaní je nevyhnutné doplniť dokazovanie v takom rozsahu, aby bolo nepochybne preukázané, ţe ţalobca sa dopustil priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky ako účastník cestnej premávky a vodič motorového vozidla. Je nesporné, ţe občan, ktorý sa nachádza mimo motorového vozidla, uţ nie je vodičom, a ak príslušníkmi policajného zboru nie je pristihnutý priamo pri vedení motorového vozidla, táto skutočnosť musí byť preukázaná inými dôkaznými prostriedkami tak, ako to upravuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v ustanovení § 34. O trovách konania súd rozhodol
1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, priznal náhradu trov konania
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci
ich vyčíslenia v sume 231,88 € a 33 € z titulu zaplateného súdneho poplatku. 4 10Sţd/48/2011 III. Odvolanie Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil v podstate tým, ţe poukázal na nedôvodne reštriktívne posúdenie správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (str. č. 13 ods. 4 rozsudku), ţe z nej nevyplýva odmietnutie ţalobcu vyjadriť sa v nej. Poukázal pritom na skutočnosť, ţe uvedenú správu nechápe ako výlučný prostriedok zápisu skutočností zistených na mieste zistenia priestupku, a ţe policajti hliadky PMJ KR FZ v Prešove priamo doplnili o spracovaný úradný záznam k zistenému konaniu ţalobcu, v ktorom uviedli ďalšie podrobnosti i dôvod nepredloţenia vodičského preukazu ţalobcom. Ţalovaný sa ďalej nestotoţňuje s hodnotením Krajského súdu v Prešove, ţe práve pre neúplnosť uvádzanej správy a jej dopĺňanie úradným záznamom nie je moţné posúdiť tvrdenia ţalobcu o osobe pána M., t .j. či nie sú iba účelové. Ţalovaný zastáva názor, ţe posúdením tohto návrhu na vypočutie pána M. sa náleţite zaoberal uţ v rozhodnutí o odvolaní na strane č. 5, ako aj vo vyjadrení k ţalobe. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe policajti hliadky PZ nemali ţiaden dôvod v spracovanej správe uvádzať prítomnosť pána M. z dôvodu, ţe nebol na mieste kontroly a ţe jeho prítomnosť ţalobca v čase dokumentovania veci zjavne nijak neuvádzal, nenavrhoval uviesť ho ako svedka (vyjadrenie k ţalobe strana č. 2 dole). Ţalovaný má za to, ţe práva ţalobcu
2 zákona o priestupkoch neboli v konaní o priestupku porušené. Rešpektovanie tohto ustanovenia nie je dôvodné spájať so štádiom objasňovania veci na mieste udalosti (ţalobca bol v tom čase výlučne podozrivým zo spáchania priestupku, čo uvádza aj príslušné poučenie v uvádzanej správe, mal moţnosť sa k veci vyjadriť, čo však nevyţil), t.j. nebol obvineným z priestupku. V taktom procesnom postavení bol aţ po vyhlásení, resp. oznámení obvinenia pracovníkom správneho orgánu. Ţalovaný ďalej zastáva názor, ţe veľmi malý počet sluţobných motorových vozidiel je vybavených kamerovým systémom zaznamenávajúcim priebeh sluţobnej činnosti, t.j. spáchanie priestupku a jeho následné dokumentovanie. Ţalovaný nemal a nemá dôvod pochybovať o zmyslových a rozumových schopnostiach prítomných policajtov, je presvedčený, ţe na zrakové vnímanie jazdiaceho vozidla a následné vystúpenie jeho vodiča nie je potrebný ani sluţobný pomer, keďţe výpovede a zistenia policajtov sú pravdivé a vierohodné, ale ţe sú aj sami osebe dostatočné k preukázaniu zodpovednosti ţalobcu na spáchaní priestupku. 5 10Sţd/48/2011 Ţalovaný preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky s odkazom na vyššie uvedené hodnotenie v konaní o odvolaní zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/28/2011-23 z 27. septembra 2011 a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. aby napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu zamieta. Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na tom, ţe vozidlo neriadil, hovoril na terase s pánom M., a to bol i dôvod, prečo sa nachádzal pri vozidle, odkiaľ vyberal písomnosti, a tieţ prečo nemal doklady potrebné pri vedení vozidla. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. IV. Konanie pred odvolacím súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.
2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd v prvostupňovom konaní prejednal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní dňa
1 písm. a/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej iba ZP) na tom skutkovom základe, ţe
2 písm. a/, e/ ZP uloţená pokuta vo výške 500,- EUR a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 30 mesiacov. Bola mu tieţ uloţená povinnosť nahradiť trovy konania v sume 16,- EUR.
1 ZP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
1 písm. a), a
8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len „ZCP“) tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona.
1, 2 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 Z.z. z 20. decembra 2008, ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, znamenie na zastavenie vozidla sa musí dávať včas, zreteľne a s ohľadom na okolnosti cestnej premávky, aby vodič mohol bezpečne zastaviť vozidlo a aby sa neohrozila bezpečnosť cestnej premávky. 7 10Sţd/48/2011 Policajt dáva znamenie na zastavenie vozidla zdvihnutím ruky alebo zdvihnutým zastavovacím terčom (č. Z 5a), alebo svietidlom vyţarujúcim svetlo červenej farby, ktorým pohybuje v hornom polkruhu. Z idúceho vozidla môţe dávať policajt toto znamenie kývaním ruky zvisle hore a dolu, vysunutým zastavovacím terčom alebo rozsvietením nápisu STOP umiestneného na vozidle. Z idúceho vozidla moţno pokyn na zastavenie vozidla zdôrazniť zvláštnym výstraţným svetlom, prípadne aj zvláštnym zvukovým znamením
Pokyn na zastavenie vozidla moţno dávať z vozidla idúceho pred zastavovaným vozidlom, ako aj z vozidla idúceho za zastavovaným vozidlom. Pri zastavovaní vozidla idúceho pred vozidlom, z ktorého policajt dáva pokyn na zastavenie vozidla, sa zvláštne výstraţné svetlo a zvláštne výstraţné zvukové znamenie pouţije vţdy.
2 písm. u/ ZCP na účely tohto zákona sa rozumie vodičom osoba, ktorá vedie vozidlo.
1 ZCP, účastník cestnej premávky je povinný dodrţiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.
odseku 2 písm. c/ toto ustanovenia účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.
1 písm. b/ citovaného predpisu vodič je povinný mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom.
b/ ZCP porušením pravidiel cestnej premávky závaţným spôsobom je odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu na zistenie poţitia alkoholu alebo inej návykovej látky.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.
372/1990 Zb.(ďalej iba ZP), ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
1 ZP orgány oprávnené objasňovať priestupky ( § 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené a) vyţadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb; vysvetlenie od maloletého alebo mladistvého moţno vyţadovať len za prítomnosti jeho zákonného 8 10Sţd/48/2011 zástupcu alebo fyzickej osoby, ktorá sa osobne stará o maloletého alebo mladistvého na základe rozhodnutia
osobitných predpisov, 8b) alebo zástupcu zariadenia, v ktorom je maloletý alebo mladistvý umiestnený na základe rozhodnutia súdu
osobitných predpisov, 8c) alebo zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
2 ZP o úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania priestupku.
4 ZP správa o výsledku objasňovania priestupku
odseku 3 písm. d/ obsahuje a/ označenie orgánu, ktorý vykonával objasňovanie, b/ stručné a výstiţné popísanie skutkového stavu s uvedením, o aký priestupok ide. c/ osobné údaje podozrivého z priestupku, poškodeného a prípadných svedkov spolu so stručným obsahom ich výpovede.
ods. 5 tohto ustanovenia – k správe o výsledku objasňovania priestupku
odseku 4 sa pripoja všetky dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania priestupku. Preskúmaním predloţeného spisového materiálu Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, zistil, ţe správne orgány – Okresný ani Krajský dopravný inšpektorát – aplikovali nesprávne najmä ustanovenia zákona o priestupkoch v aktuálnom znení na vzniknutú situáciu. Krajský súd v Prešove vydal správne a zákonné rozhodnutie. Predovšetkým je dôleţité uviesť, ţe v cestnej premávke orgány policajného zboru zabezpečujú plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky uplatňovaním oprávnení uvedených v zákone a vykonávacích predpisoch. Zákon ani vykonávacie predpisy nepredpokladajú zneuţívanie jeho ustanovení, avšak z dôvodu, aby nevzniklo podozrenie, ţe sa tak predsa len nestalo, musia byť oprávnenia policajta v doprave (a rovnako tak i na iných úsekoch činnosti) pouţívané striktne v súlade so zákonom. Ak následne vznikne podobná situácia ako v prerokúvanom prípade, nemôţe mať policajný orgán ako orgán objasňujúci priestupok i orgán, ktorý zistil jeho spáchanie a odovzdal ho na prejednanie priestupkovému orgánu, komplikácie s predloţením dôkazov o jeho spáchaní. Na priestupkové konanie, ktoré má povahu „trestného“ konania, sa z dôvodu podobnej povahy v podstate (aj keď nie bez výnimiek) vzťahujú všetky základné zásady 9 10Sţd/48/2011 trestného konania. Na rozdiel od trestného konania však v priestupkovom konaní v doprave k spáchaniu skutku dochádza spravidla vţdy za prítomnosti policajných orgánov. To na jednej strane uľahčuje ich preukázanie a sťaţuje moţnosti obštrukcií na strane priestupcov, na strane druhej však zvyšuje nároky na orgány objasňujúce priestupok, aby správnou aplikáciou právnych noriem vylúčili akékoľvek pochybnosti o manipulácii konania o priestupku, v snahe za kaţdú cenu usvedčiť potenciálneho páchateľa. Zo znenia úvodného ustanovenia zákona o cestnej premávke vyplýva nielen to, ţe upravuje práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, ale aj to, ţe sa v súlade so zásadou právneho štátu uvedeného v článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepouţije svojvoľne a dokonca v rozpore s významom a účelom zákona. V týchto súvislostiach je preto dôleţité v prebiehajúcom konaní ozrejmiť, čo viedlo policajnú hliadku v zloţení práp. R. P. a npráp. J. M.
potreby hliadky a v rozpore so záujmami priestupcu, najmä, keď sa ţalobca uţ k nim (na rozdiel od správy vyhotovenej na mieste priestupku) nemohol vyjadriť. Najpodstatnejšie však je, ţe správa, záznam a neskoršie podané vysvetlenia členov hliadok nie sú obsahovo totoţné, čím vzbudzujú najváţnejšie pochybnosti o spáchaní priestupku, tak ako je popísaný hliadkou. Treba mať totiţ na zreteli, ţe páchateľ priestupku je v konaní o priestupku vţdy v menej výhodnom postavení brániacej sa osoby, ktorá musí znášať postup a rozhodnutie orgánov objasňujúcich priestupok a fakticky aţ po podaní ţaloby na preskúmanie rozhodnutia a postupu správnych orgánov objasňujúcich priestupok na súd, sa postavenia ţalobcu i ţalovaného vyrovnajú tým, ţe z oboch strán sa stávajú rovnocenné strany súdneho sporu. To je nakoniec i jeho účel v súlade s ustanovením § 244 ods. 1 O. s. p. Ak príslušníci polície práp. R. P. a npráp. J. M. mali úmysel postihnúť páchateľa priestupku, mali konať v súlade so zákonom a nespoliehať sa len na to, ţe to, čo opomenuli uviesť v správe na mieste páchania priestupku, moţno kedykoľvek doplniť záznamom, či iným dokladom, navyše s odlišným obsahom, pričom, ako správne uviedol vo vyjadrení ţalobca, v jeho prospech sa na ním navrhované doplňujúce dôkazy uţ neprihliada. Doplnenie správy o priestupku by sa malo vţdy vykonať za prítomnosti páchateľa priestupku tak, aby bola splnená zákonná podmienka moţnosti priestupcu vyjadriť sa ku všetkým, teda i novým tvrdeniam do správy doplneným. Spôsob dopĺňania správy aj záznamami vyhotovenými samotnou hliadkou ako orgánom objasňujúcim priestupok je v zásade neprípustný, pretoţe mení orgán objasňujúci priestupok na svedka a naopak. Treba prisvedčiť tvrdeniam ţalovaného, ţe úlohou orgánov polície je, nielen v tomto prípade, zabezpečiť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Je však nevyhnutné prihliadať na to, aby boli postihovaní predovšetkým páchatelia priestupkov, ktorí sa opakovane a závaţným spôsobom dopúšťajú konania vysoko nebezpečného pre spoločnosť najmä jeho 11 10Sţd/48/2011 následkami a dbať tieţ na to, aby páchatelia drobných priestupkov neboli vystavovaní neodôvodneným represiám zo strany oprávnených orgánov konajúcich o priestupkoch. Z toho hľadiska orgány polície mali dbať nielen na to, aby splnili svoju zákonnú povinnosť preukázať vinu páchateľa, ale tieţ nekompenzovať výškou pokuty a zákazu činnosti neochotu ţalobcu dobrovoľne prispieť k objasneniu priestupku. Vzhľadom na to, ţe zasahujúca hliadka PMJ sama svojim postupom spochybnila zistenia o priestupku, je nevyhnutné vykonať úkony nariadené krajským súdom - najmä vypočuť ako svedka pána M., prípadne ďalšími ešte vykonateľnými dôkazmi (doplňujúcimi výpoveďami zasahujúcich príslušníkov odstraňujúcimi pochybnosti o zákonnosti ich postupu) podporiť tvrdenie, ţe ţalobca bol vodičom vozidla, ktoré 30. mája 2010 sledovali a neskôr ţalobcu i kontrolovali pred blokom s popisným číslom 33 na Švábskej ulici v Prešove. Po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie budú mať správne orgány moţnosť doterajšie pochybenia napraviť a v súlade so zákonom i rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove i súdu odvolacieho znova rozhodnúť o konaní ţalobcu i o primeranom treste. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal ich náhradu. Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania v uplatnenej výške 77,29 € (57 € + 7,41 € reţijný paušál + 20% DPH) za jeden úkon právnej sluţby (vyjadrenie k odvolaniu ţalovaného) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. A. N., do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 1. augusta 2012 JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.