← Slovensko

o zaplatenie 3 101 175,10 eur s prísl.

Najvyšší súd 2 Obo 90/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: E. a. s., so sídlom H., IČO: X., zast. JUDr. I. M., advokátom, Advokátska kancelária M. a P., s. r. o., so sídlom B.K. IČO: X., proti ţalovanému: 1/ F. N. M. S., so sídlom T., IČO: X., 2/ C. D. C. P. S., a. s., S., IČO: X., 1/ a 2/, zast. advokátskou kanceláriou B. & P., s. r. o., so sídlom H., IČO: X. o 3 101 175,10 Eur (93 426 000,-- Sk), o odvolaní ţalovaného 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa

  1. júna 2010, č. k. 57Cb 42/1999-952 v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  2. júna 2010, č. k. 57Cb 42/1999-955, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  3. júna 2010, č. k. 57Cb 42/1999-952 v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  4. júna 2010, č. k. 57Cb 42/1999-955 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa
  5. júna 2010, č. k. 57Cb 42/1999-952 v znení opravného uznesenia zo dňa
  6. júna 2010, č. k. 57Cb 42/1999-955 uloţil povinnosť ţalovanému 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobcovi 3 101 175,10 Eur spolu s 12% úrokom z omeškania od
  7. marca 2002 aţ do zaplatenia istiny a uloţil povinnosť ţalovanému 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobcovi 229 069,87 Eur náhrady trov konania. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
  8. februára 2009, č. k. 2 Obo 18/2008 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
  9. októbra 2007, č. k. 1ObdoV 65/2006 a dospel k záveru, ţe nárok ţalobcu je oprávnený, 2 Obo 90/2010 2 vychádzajúc z doplneného dokazovania s prihliadnutím na doteraz vykonané dokazovanie vo veci. Súd prvého stupňa zistil, ţe Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa
  10. novembra 1998 pod č. k. 1Er 1437/98 zastavil konanie vo veci exekúcie oprávneného N. GmbH Import - Export, F. proti povinnému D., a. s., B. Dôvodom zastavenia konania boli formálne náleţitosti exekučného titulu - notárskej zápisnice, spísanej dňa
  11. októbra 1998 notárom JUDr. M. P.. Notárska zápisnica neobsahovala generálie tlmočníka a údaj o tom, ţe zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená. Uvedenú situáciu nespôsobili účastníci konania, ani súdny exekútor, ale notár, ktorý túto chybu následne odstránil - viď nový odpis notárskej zápisnice, nachádzajúci sa v spise Okresného súdu Bratislava I pod č. k. Er 1582/
  12. Na základe tohto „nového odpisu notárskej zápisnice“ bol súdny exekútor dňa
  13. novembra 1998 poverený vykonaním exekúcie na vymoţenie povinnosti 661 242,40 DM spolu s trovami právneho zastúpenia a trovami exekúcie. Uznesením zo dňa
  14. februára 1999 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie predajom cenných papierov P. N. S., a. s. B. (v ďalšom P., a. s.) v počte 70 142 ks verejne obchodovateľných (v ďalšom akcie). Súd prvého stupňa zistil, ţe v súdnom spise Okresného súdu Bratislava I pod č. k. Er 1582/98 nie je pred rozhodovaním dňa
  15. februára 1999, zaznamenaná skutočnosť o tom, ţe by ţalovaný 1/ odstúpil od kúpnej zmluvy č. 1947/1998 zo dňa
  16. februára
  17. Podľa časovej následnosti, ktorá je obsiahnutá aj v spise vedeného súdnym exekútorom Mgr. L. J. pod sp. zn. EX 109/98, tieto akcie predal ţalobcovi, ktorý sa podľa ust. § 20 a ust. § 21 ods. 3 zákona č. 600/1992 Zb. stal majiteľom predmetných akcií. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, ţe ţalovaný 2/ nevykonal príkaz súdneho exekútora a ţalobcu, na registráciu prevodu predmetných akcií z účtu povinného D., a. s., na účet ţalobcu. Ţalovaný 2/ ale realizoval príkaz ţalovaného 1/ zo dňa
  18. apríla 1999 na prechod predmetných akcií z účtu povinného D., a. s., na ţalovaného 1/, a to pripísaním ich k účtu ţalovaného 1/, bez toho, aby sa zároveň zaoberal príkazom súdneho exekútora z toho istého dňa, tento príkaz súdnemu exekútorovi nebol vrátený ţalovaným 2/. O tom, ţe prebieha exekúcia, ţalovaný 1/ vedel, čoho dôkazom je list ţalovaného zo dňa
  19. marca 1999, ktorým poţiadal súdneho exekútora, aby uvoľnil akcie z predmetu exekúcie. Súd prvého stupňa tieţ konštatoval, ţe predmetom sporu nie je rozhodovanie o odvolaní voči uzneseniam Okresného súdu Bratislava I, vedených pod č. konania 2 Obo 90/2010 3 Er 1582/98, ani 1Er 1437/98, ani hodnotenie postupu súdneho exekútora na základe disciplinárneho konania, ako sa toho domáhal ţalovaný 1/. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa nepristúpil k výsluchu súdneho exekútora ako svedka. Podľa súdu prvého stupňa ţalobca v dobrej viere odkúpil verejne obchodovateľné akcie a s týmito akciami nakladal ďalej podľa vlastného uváţenia. Ak by ţalovaný 1/ a ţalovaný 2/ postupovali podľa zákona č. 600/1992 Zb., po odstúpení od kúpnej zmluvy č. 1947/1998 zo dňa
  20. februára 1998 zo strany ţalovaného 1/, mali moţnosť predísť konaniu súdneho exekútora v exekučnej veci Er 1582/
  21. Konanie ţalobcu, spočívajúce v uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve k prevodu 46 713 ks zaknihovaných akcií, vydaných spoločnosťou P., a. s., za cenu 99,58 Eur (3000,- Sk) za 1 ks akcie, súd prvého stupňa nepovaţoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi, a zásadami poctivého obchodného styku. Cenu akcie, ktorá je verejne obchodovateľná, určuje predávajúci a kupujúci, a preto výsluch D. L., ako svedka súd prvého stupňa posúdil ako irelevantný v prejednávanej veci. Na základe takto doplneného dokazovania súd prvého stupňa uznal právny nárok ţalobcu za oprávnený a zaviazal ţalovaných 1/ a 2/ zaplatiť ţalobcovi 3 101 175,10 Eur spolu s 12% úrokom z omeškania od
  22. marca 2002 aţ do zaplatenia istiny ţalobcovi. Výrok o náhrade trov konania súd prvého stupňa zaloţil na ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Ţalobca mal vo veci plný úspech, a preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalovaný 1/. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a ţalobu zamietol, alternatívne napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a zaviazal ţalobcu na úhradu trov konania a právneho zastúpenia. V odvolaní uviedol, ţe súd prvého stupňa zamietol návrhy ţalovaných 1/ a 2/ na doplnenie dokazovania a uspokojil sa len s oboznámením spisu, napriek tej skutočnosti, ţe výsluch exekútora J. k daným nezákonným postupom bol podľa ţalovaného 1/ nevyhnutný (ţiadal vypočuť súdneho exekútora uţ v r. 2002, tento dôkaz nebol súdmi nikdy vykonaný). Ţalovaný 1/ dňa
  23. júna 2010 podal návrh na doplnenie dokazovania po nahliadnutí 2 Obo 90/2010 4 do pripojeného exekučného spisu OS Bratislava I č. k. Er.1437/1998 a č. k. Er 1582/98 a ţiadal, aby Krajský súd v Bratislave doplnil dokazovanie o nasledovné dôkazy: - oboznámenie obsahu spisu Krajskej prokuratúry v Bratislave č. k. 2Kn 2137/99 vec JUDr. Katarína Fakanová - výsluch sudkyne JUDr. Kataríny Fakanovej z nasledovných dôvodov: Z obsahu exekučného spisu Er 1437/98 vo veci oprávneného N. GmbH Import - Export proti povinnému D., a. s., o vymoţenie 661 242,-- DM s prísl., vyplýva, ţe exekútor Mgr. L. J. nemohol postihnúť exekúciou EX 109/98 cenné papiere spol. P., a. s., pretoţe Okresný súd Bratislava I predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú uznesením z
  24. novembra 1998 a konanie zastavil právoplatným uznesením z
  25. novembra 1998, ktorým právoplatným rozhodnutím je súd viazaný a rozhodnutie je konečné. Následne dňa
  26. novembra 1998 podal súdny exekútor novú ţiadosť o udelenie poverenia v konaní pred Okresným súdom Bratislava I č. k. Er 1582/98 a poverenie mu bolo vydané dňa
  27. novembra
  28. Dňa
  29. novembra 1998 zákonnej sudkyni JUDr. Annamárii Brunovskej v konaní Er 1582/98 bol spis odňatý a pridelený na ďalšie právne úkony sudkyni JUDr. Kataríne Fakanovej. Z prípisu jednoznačne vyplýva, ţe spis bol prikázaný JUDr. Fakanovej mimo rozvrhu práce. V predmetnej veci následne začala konať Krajská prokuratúra v Bratislave č. k. 2Kn 2137/99, ktorá si oba exekučné spisy vyţiadala. Krajský súd predmetné dokazovanie nevykonal a ani v odôvodnení rozsudku ich zamietnutie nezdôvodnil. Podľa názoru ţalovaného 1/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, nevykonal navrhované dôkazy a na základe toho nesprávne rozhodol. Ţalovaný 1/ uviedol, ţe F. S. uzavrel so S. D., a. s., so sídlom M., zmluvu o odplatnom prevode akcií kúpou č. 1947/1998 akciovej spoločnosti P., a. s. Podľa ust. čl. VIII ods. 1 uvedenej zmluvy ţalovaný 1/ môţe od zmluvy odstúpiť v dôsledku neschválenia 2 Obo 90/2010 5 koncentrácie podľa § 10 zák. č. 188/94 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe. Rozhodnutie Protimonopolného úradu o zákaze koncentrácie nadobudlo právoplatnosť dňa
  30. februára
  31. V dôsledku neschválenej koncentrácie podľa čl. VIII ods. 1 zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou, vzniklo právo ţalovaného 1/ od zmluvy odstúpiť a odstúpenie nadobudlo účinnosť dňa
  32. februára 1999, doručením spoločnosti D., a. s. Týmto dňom na základe inej právnej skutočnosti, a to odstúpenia od zmluvy ţalovaný 1/ nadobudol vlastnícke práva k predmetným cenným papierom. Na zabezpečenie pohľadávky vo výške 12 281 749,98 Eur (370 000 000,-Sk) s príslušenstvom bolo zriadené zmluvou záloţné právo k predmetným cenným papierom. Ţalovaný 1/ poukázal na ust. §1 ods. 2, § 344 ObchZ, a ust. § 34 OZ a uviedol, ţe po doručení odstúpenia od privatizačnej zmluvy ţalovaný 1/ doručil ţalovanému 2/ príkaz na prechod cenných papierov aj s prílohami. Ku dňu platného a účinného odstúpenia od zmluvy, t. j. dňom
  33. februára 1999 sa ţalovaný 1/ stal majiteľom cenných papierov, v dôsledku prechodu vlastníckych práv podľa ust. § 7 ZoCP. Exekútor J. vykonával exekúciu na základe poverenia súdu OS Bratislava I č. 5101/002242 a uznesenia č. Er 1582/98 zo dňa
  34. februára 1999, teda aţ
  35. februára 1999 mohol čisto teoreticky postihnúť 70 142 ks akcií P., a. s., pretoţe dovtedy nemal súdom udelené poverenie na realizáciu exekúcie predajom cenných papierov, teda po dni prechodu akcií a po dni, kedy nastala iná právna skutočnosť odstúpenie od zmluvy, zakladajúca vlastnícke práva k cenným papierom ţalovaného 1/, na čo bol listom exekútor upozornený. Akékoľvek nakladanie s cennými papiermi, resp. uzavretie kúpnej zmluvy na predaj cenných papierov po
  36. februári 1999, ktoré boli vlastníctvom ţalovaného 1/, bolo v rozpore so zákonom. 2 Obo 90/2010 6 Podľa záverov dovolacieho a odvolacieho súdu bolo úlohou prvostupňového súdu sa vysporiadať so zákonnosťou postupu exekútora, či konanie bolo v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku a následne, či bolo moţné postihnúť v rámci exekučného poriadku a následne predať cenné papiere. Podľa názoru ţalovaného 1/ Krajský súd v Bratislave nesprávne vyhodnotil dôkazy, vyplývajúce z exekučného spisu EX 109/98 a okresného súdu sp. zn. Er 1582/
  37. Zo spisov jednoznačne vyplýva, ţe exekútor nepostupoval v predmetnej exekúcii v súlade so zákonom a ţe v čase, kedy podal ţalovanému 2/ príkaz na registráciu prevodu akcií, tieto nemohol postihnúť a previesť na ţalobcu, nakoľko sa dopustil závaţného disciplinárneho previnenia podľa § 220 ods. 2 exekučného poriadku v zmysle rozhodnutia disciplinárneho senátu, právoplatného dňa
  38. marca 2000 - kedy dňa
  39. decembra 1998 vydal a toho istého dňa aj doručil S. C. P., a. s., B., príkaz na registráciu pozastavenia práva nakladať s cennými papiermi napriek tomu, ţe v tomto čase nebolo vydané poverenie, ktoré by exekútora oprávňovalo na disponovanie s cennými papiermi a na výkon exekúcie. (rozhodnutie bod 5) - dňa
  40. marca 1999 vydal a v ten istý deň doručil S., a. s. v B., príkaz na registráciu prevodu zaknihovaných cenných papierov a zrušenie registrácie PPN a tým pokračoval v exekúcií predajom cenných papierov napriek tomu, ţe mal vedomosť, ţe F. S. dňa
  41. februára 1999 odstúpil od zmluvy o odplatnom prevode akcií P., a. s., v dôsledku čoho bol D. povinný previesť akcie späť F. S. (rozhodnutie o bode 9 návrhu). V tejto súvislosti ţalovaný 1/ poukázal na ust. § 220 ods. 1 a 2 exekučného poriadku a ust. § 135 ods. 1 O. s. p. Vzhľadom na skutočnosť, ţe disciplinárne previnenie je správny delikt, súd vo svojej rozhodovacej činnosti je viazaný v zmysle § 135 O. s. p. rozhodnutím disciplinárnej komisie. Ţalovaný 1/ ďalej uviedol, ţe Okresný súd Bratislava I viedol predmetné exekučné konanie pod sp. zn. Er 1437/
  42. Uznesením zo dňa
  43. novembra 1998, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2 Obo 90/2010 7
  44. novembra 1998, Okresný súd Bratislava I vyhlásil exekúciu, vedenú na základe návrhu za neprípustnú a konanie zastavil právoplatným uznesením zo dňa
  45. novembra
  46. Dôvodom zastavenia exekúcie boli vady v absencii podstatných náleţitostí exekučného titulu notárskej zápisnice, spísanej JUDr. P. zo dňa
  47. októbra 1998, a to nedostatok prejavu vôle účastníkov so schválením obsahu notárskej zápisnice. Takýto exekučný titul nemá charakter vykonateľnosti po formálnej a materiálnej stránke. Podľa ţalovaného 1/ nie je moţné sa stotoţniť s názorom Krajského súdu v Bratislave, ţe len opravou notárskej zápisnice, bez prítomnosti zúčastnených strán, je moţné odpisom notárskej zápisnice vadu odstrániť a pokračovať v konaní na základe toho istého exekučného titulu, pod novou spisovou značkou Er 1582/1998, na základe novej ţiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie č. k. EX 109/98 zo dňa
  48. novembra
  49. Dňa
  50. novembra 1998 Okresný súd Bratislava I vydal exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. k. EX 109/
  51. Výrok právoplatného rozhodnutia je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. Keďţe predmetná exekúcia bola rozhodnutím súdu právoplatne vyhlásená za neprípustnú a zastavená, je toto rozhodnutie záväzné tak pre účastníkov konania, exekútora, ako aj súd. Nové konanie pod č. Er 1582/98 bolo začaté pod tou istou spisovou značkou exekútora EX 109/98, na základe toho istého návrhu a toho istého exekučného titulu. Podľa názoru ţalovaného 1/ všetky úkony exekútora, vykonané po dni
  52. novembra 1998 v predmetnej exekúcii, kedy bola exekúcia zastavená, boli vykonané v rozpore so zákonom, ako i uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa
  53. februára 1999 na predaj akcií a exekútor tieţ nemohol byť oprávnený podať príkaz dňa
  54. marca 1999 na registráciu 2 Obo 90/2010 8 prevodu akcií ţalovanému 2/. Ţalovaný 1/ uviedol, ţe Krajský súd v Bratislave sa nezaoberal otázkou prideľovania spisov sudcom v konaní Er 1582/98 a pokiaľ ide o doplňujúce uznesenie zo dňa
  55. apríla 1999, na ktoré sa súd odvolal, bolo právne neúčinné z dôvodu nadobudnutia vlastníckych práv ţalovaným 1/, na základe inej právnej skutočnosti. Podľa ţalovaného 1/ Krajský súd v Bratislave pri svojej rozhodovacej činnosti nedoplnil dokazovanie tak, aby spoľahlivo zistil skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, zamietol návrhy ţalovaných 1/ a 2/ na doplnenie dokazovania a neprispel tak k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu v súlade s ust. § 132 O. s. p. Krajský súd podľa ţalovaného 1/ nevyhodnotil správne otázku oprávnenosti postupu exekútora, zákonnosť exekučných konaní a na základe toho zaviazal ţalovaných 1/ a 2/ na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosti vyššie uvedené ţalovaný 1/ neporušil povinnosť vyplývajúcu zo zákona. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalovaný 2/. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v znení opravného uznesenia zmenil a ţalobu voči ţalovanému 2/ zamietol a zaviazal ţalobcu, aby ţalovanému 2/ nahradil trovy konania. Odvolanie odôvodnil tým, ţe a/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, b/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 2 Obo 90/2010 9 Uviedol, ţe z napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu nie je úplne jednoznačné, akú povinnosť mal ţalovaný 2/ porušiť, vychádzajúc však z tvrdení ţalobcu je moţné vyvodiť, ţe ţalovanému 2/ sa kladie za vinu, ţe nerealizoval obsahovo zhodné príkazy na registráciu prevodu akcií, podané súdnym exekútorom a ţalobcom. Z vykonaného dokazovania je však zrejmé, ţe ţalovaný 2/ nebol povinný vykonať registráciu prevodu Akcií, keďţe: a/ dňa
  56. marca 1999 nemohol byť súdny exekútor oprávnený podať príkaz na registráciu prevodu Akcií, nakoľko exekúcia Ex 109/1998, v rámci ktorej mali byť tieto Akcie predané ţalobcovi, bola uţ dňa
  57. novembra 1998 zastavená; b/ podanie uvedeného príkazu súdnym exekútorom bolo protizákonné; podanie príkazu na registráciu prevodu Akcií bolo zavineným porušením zákona zo strany súdneho exekútora, ktorý jeho podaním spáchal závaţné disciplinárne previnenie, o čom uţ právoplatne rozhodol príslušný orgán, pričom toto rozhodnutie je pre súd v zmysle § 135 ods. 1 O. s. p. záväzné; c/ ţalovanému 2/ bránil v registrácii prevodu Akcií časovo predchádzajúci príkaz ţalovaného 1/ na registráciu prechodu Akcií v dôsledku odstúpenia od Privatizačnej zmluvy, podaný dňa
  58. februára 1999, t.j. v čase, kedy ešte Akcie neboli postihnuté exekúciou, vykonávanou ich predajom. V tejto súvislosti ţalovaný 2/ zdôraznil, ţe Akcie boli v predmetnej exekúcii postihnuté najskôr
  59. februára 1999 (podľa názoru ţalovaného aţ
  60. februára 1999), určite však nie skôr, ako to tvrdí ţalobca, a to z dôvodov podrobne uvedených vo vyjadrení ţalovaného 2/ z
  61. marca 2010, na ktoré odkázal. Príkaz exekútora na registráciu prevodu Akcií nebol exekučným príkazom, ani iným úkonom súdneho exekútora podľa Exekučného poriadku (s moţnými opravnými prostriedkami podľa Exekučného poriadku), ale obyčajným príkazom na registráciu prevodu Akcií podľa zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v tom čase platnom znení. Neobstojí preto námietka ţalobcu o prezumpcii správnosti úkonov súdneho exekútora. Naopak, práve prezumpcia správnosti súdnych rozhodnutí vylučuje vznik moţnej zodpovednosti ţalovaného 2/. 2 Obo 90/2010 10 Ţalovaný 2/ uviedol, ţe v danom čase tu boli dve existujúce „protichodné“ súdne rozhodnutia, právoplatné a nezrušené rozhodnutie o zastavení exekúcie a rozhodnutie o poverení exekútora vykonaním exekúcie predajom Akcií napriek tomu, ţe táto uţ bola zastavená. Ţalovaný 2/ nemôţe byť postihovaný za to, ţe postupoval v súlade s právoplatným rozhodnutím súdu o zastavení exekúcie. Prvostupňový súd sa s vyššie uvedenými skutočnosťami vo svojom rozhodnutí podľa ţalovaného 2/ nijako nevysporiadal. Prvostupňový súd síce v odôvodnení svojho rozsudku uvádza, ţe exekúcia bola uznesením zo dňa
  62. novembra 1998 zastavená, avšak nijako sa nevysporiadal s vplyvom tohto právoplatného rozhodnutia na moţnosť súdneho exekútora postihnúť v takto zastavenej exekúcii Akcie a na povinnosť ţalovaného 2/ vykonať registráciu prevodu Akcií predaných v exekúcii po tom, čo táto bola zastavená. Prvostupňový súd sa v odôvodnení rozsudku zaoberá len otázkou - pre tento prípad irelevantnou - či zastavenie exekúcie zavinili účastníci konania, súdny exekútor alebo notár. Prvostupňový súd sa tieţ nijako nevysporiadal so skutočnosťou, ţe príkaz exekútora na registráciu prevodu akcií bol protizákonný, keďţe ním exekútor spáchal závaţné disciplinárne previnenie; súd len konštatuje, ţe „predmetom konania nie je rozhodovanie o odvolaní voči uzneseniam Okresného súdu Bratislava I, vedených pod č. konania Er 1582/98 ani 1Er 1437/98.“ Podľa názoru ţalovaného 2/, prvostupňový súd sa tým, ţe nevzal vyššie uvedené skutočnosti (zastavenie exekúcie, protizákonnosť príkazu súdneho exekútora na registráciu prevodu Akcií) pri svojom rozhodovaní do úvahy a týmito sa ani nezaoberal, odchýlil od záväzných pokynov odvolacieho a dovolacieho súdu. Odvolací súd totiţ uviedol „Tieto tvrdenia, ako aj ďalšie potrebné okolnosti, bude potrebné v konaní dokazovať v zmysle usmernenia dovolacieho súdu.“ 2 Obo 90/2010 11 Podľa dovolacieho súdu „Dovolateľ dôvodne poukazuje na to, ţe ak postup súdneho exekútora (s ktorým mal ţalobca uzavretú zmluvu) bol v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku, čo dovolateľ povaţuje za kľúčovú otázku, potom následne bolo moţné aj v rámci exekučného konania postihnúť a následne predať sporné cenné papiere. S tým potom súvisí aj otázka, či ţalovaný 2/ bol povinný splniť príkaz exekútora. Prvostupňový súd podľa ţalovaného 2/, napriek pokynom odvolacieho a dovolacieho súdu, nevzal pri svojom rozhodovaní do úvahy to, ţe z predmetných exekučných spisov jednoznačne vyplýva, ţe exekútor nemohol dňa
  63. marca 1999 vykonať exekúciu predajom Akcií, keďţe táto uţ bola skončená a ţe súdny exekútor konal protizákonne, o čom bolo pre súd záväzným spôsobom rozhodnuté. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, ţe prvostupňový súd: a/ dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil vec, keď došiel k záveru, ţe ţalovaný 2/ porušil nejakú svoju povinnosť; a b/ rozhodol v rozpore s § 226 a § 243b ods. 5 O. s. p. Z vykonaného dokazovania (najmä z obsahu exekučných spisov) jednoznačne vyplýva, ţe tu nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním ţalovaných a vznikom údajnej škody ţalobcu. Ţalobca totiţ tvrdí, ţe ţalovaný 1/ sa mohol a mal domáhať svojich práv z odstúpenia od Privatizačnej zmluvy jedine vylučovacou ţalobou podľa § 55 Exekučného poriadku. Avšak, aj v prípade, ak by sa ţalovaný 1/ domáhal svojich práv k Akciám vylučovacou ţalobou, bolo by postavenie ţalobcu úplne rovnaké, t. j. ţalobca by ani v takom prípade nemohol v predmetnej exekúcii nadobudnúť Akcie do svojho majetku. Vzhľadom na vykonané dokazovanie je totiţ podľa ţalovaného 2/ nepochybné, ţe ţalovaný 1/, by bol v konaní o svojej vylučovacej ţalobe úspešný. Platí preto, ţe existencia vyššie uvedenej vylučovacej ţaloby a následný úspech 2 Obo 90/2010 12 ţalovaného 1/ v konaní o tejto ţalobe, by bol prekáţkou brániacou pokračovaniu exekúcie predajom Akcií a realizácii príkazov ţalobcu a exekútora na registráciu prevodu Akcií v prospech ţalobcu. Podľa ţalovaného 2/ z uvedeného vyplýva, ţe ak by aj ţalovaní nekonali tak, ako konali, ale postupovali by spôsobom podľa § 55 Exekučného poriadku (t.j. tak, ako mali podľa ţalobcu konať) platí, ţe aj v takom prípade by bolo postavenie ţalobcu úplne rovnaké a ţe tento by ani v takom prípade nemohol v danej exekúcii nadobudnúť Akcie, čo znamená, ţe medzi vytýkaným konaním ţalovaných a uplatňovaným nárokom na náhradu škody, spôsobenej nenadobudnutím Akcií do majetku ţalobcu, nemôţe existovať príčinná súvislosť. K otázke príčinnej súvislosti ţalovaný 2/ odkázal na vyjadrenie zo dňa
  64. marca 2010 a z
  65. apríla
  66. Vzhľadom na uvedené ţalovaný 2/ má za to, ţe prvostupňový súd nielenţe nesprávne právne posúdil vec, keď napriek neexistencii príčinnej súvislosti medzi konaním ţalovaných a vznikom údajnej škody rozhodol, ţe ţalovaní sú povinní údajnú škodu nahradiť, ale navyše sa otázkou príčinnej súvislosti, napriek tomu, ţe ide o základnú podmienku moţnosti vzniku zodpovednosti za škodu ani nijako nezapodieval a ani sa nijako nevysporiadal s obranou ţalovaného 2/, zaloţenou v podstatnej časti, aj na neexistencii tejto príčinnej súvislosti. Prvostupňový súd zaviazal ţalovaných na zaplatenie sumy 3 112 892,60 Eur ako náhrady ušlého zisku ţalobcu, ku ktorému malo dôjsť tak, ţe ţalobca nemohol časť Akcií, ktoré mal v predmetnej veci nadobudnúť za cenu 33,19 Eur (1 000,-- Sk) za jednu akciu, ďalej predať za kúpnu cenu 99,58 Eur (3 000,-- Sk) za jednu akciu. Existencia ušlého zisku vo vyššie uvedenej výške je pritom podľa ţalovaného 2/ zaloţená len na jedinom dôkaze, a to na Zmluve o budúcej zmluve, ktorú dňa
  67. februára 1999 uzavrel ţalobca s pani D. L. - A. P. Ţalovaný 2/ má za to, ţe rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza v tejto časti z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, keďţe súd nevykonal dôkazy navrhnuté ţalovaným 2/. 2 Obo 90/2010 13 Ţalovaný 2/ v priebehu prvostupňového konania uviedol viaceré skutočnosti, ktoré minimálne spochybňovali, ţe išlo o reálny obchod, ktorý by sa bol naozaj uskutočnil, ak by ţalobca nadobudol akcie do svojho majetku, a to najmä, ţe: - Zmluva o budúcej zmluve bola uzavretá
  68. februára 1999, t.j. len 10 dní po tom, čo ţalobca uzavrel so súdnym exekútorom kúpnu zmluvu na Akcie; - Kúpna cena za časť Akcií podľa Zmluvy o budúcej zmluve (predstavujúcich len nadpolovičnú väčšinu na základom imaní emitenta) predstavovala sumu 99,58 Eur (3 000,-- Sk) za jednu akciu, t.j. bola trikrát väčšia ako kúpna cena za akciu podľa kúpnej zmluvy, uzavretej medzi ţalobcom a súdnym exekútorom, len 10 dní predtým (pričom predmetom zmluvy so súdnym exekútorom boli Akcie predstavujúce dvojtretinovú väčšinu na základnom imaní emitenta); - celková kúpna cena za celú časť Akcií podľa Zmluvy o budúcej zmluve bola 4 651 762,60 Eur (140 139 000,-- Sk) a mala ju zaplatiť fyzická osoba, ktorá začala podnikať v predmete podnikania emitenta Akcií, len mesiac a pol pred uzavretím Zmluvy o budúcej zmluve; - na majetok emitenta bol do troch mesiacov po podaní príkazu na registráciu prevodu Akcií vyhlásený konkurz; - ţalobca si prvýkrát začal uplatňovať nárok na náhradu ušlého zisku aţ dva roky po tom, čo došlo k uzavretiu Zmluvy o budúcej zmluve. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol ţalovaný 2/ vo svojich podaniach z
  69. marca 2010 a z
  70. júna 2010 vykonanie dôkazov výsluchom účastníkov, a to p. D. L. (budúcej kupujúcej podľa Zmluvy o budúcej zmluve) a súdneho exekútora a na vykonaní týchto dôkazov vţdy trval. Prvostupňový súd však navrhované dôkazy nevykonal, čo odôvodnil len tým, ţe „cenu akcie, ktorá je verejne obchodovateľná, určuje predávajúci a kupujúci, a preto výsluch D. L., ako svedka súd posúdil ako irelevantný v prejednávanej veci.“ Avšak, navrhované dôkazy nemali zistiť len reálnosť ceny za časť Akcií, ale najmä to, ţe išlo naozaj o reálny obchod, ktorý by bol naozaj zrealizovaný, ak by ţalobca nadobudol Akcie do svojho majetku. 2 Obo 90/2010 14 Vzhľadom na uvedené ţalovaný 2/ má za to, ţe súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy a svoje závery o existencii ušlého zisku a jeho výške zaloţil len na ţalobcom predloţenej Zmluve o budúcej zmluve, bez toho, aby vykonal navrhnuté dôkazy, smerujúce k zisteniu, či by k následnému predaju Akcií naozaj došlo, ak by ţalobca Akcie nadobudol do svojho majetku a či by mu bola skutočne v celej výške uhradená kúpna cena, uvedená v Zmluve o budúcej zmluve. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia podľa ţalovaného tieţ vyplýva, ţe súd zaloţil svoje rozhodnutie na tom, ţe Akcie boli verejne obchodovateľné. Otázka, či Akcie boli alebo neboli verejne obchodovateľné, má pritom podstatný vplyv na prejednávanú vec, čo potvrdzuje aj rozhodnutie prvostupňového súdu, ktoré uvádza túto skutočnosť vo svojom krátkom odôvodnení svojho rozsudku trikrát. Súd vo svojom rozhodnutí uvádza, ţe „uznesením zo dňa
  71. februára 1999 bol súdny exekútor povedený vykonaním exekúcie predajom cenných papierov ...... 70 142 ks verejne obchodovateľných“. Súd vo svojom odôvodnení uvádza, ţe „ţalobca v dobrej viere odkúpil verejne obchodovateľné akcie a s týmito nakladal ďalej podľa svojho uváţenia“. Súd ďalej uvádza, ţe „cenu akcie, ktorá je verejne obchodovateľná, určuje predávajúci a kupujúci, a preto výsluch p. D. L. ako svedka, súd posúdil ako irelevantný v prejednávanej veci.“ Avšak, podľa § 8 ods. 3 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v tom čase platnom znení, fyzické osoby a právnické osoby môţu kupovať alebo predávať verejne obchodovateľné cenné papiere len na verejnom trhu podľa tohto zákona. S výnimkou bezodplatného prevodu a prechodu cenných papierov nemoţno zmeniť majiteľa cenného papiera obchodovaného na verejnom trhu inak, ako obchodom uzavretým na verejnom trhu. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v tom čase platnom znení, ak sa uskutočňuje prevod zaknihovaného cenného papiera na trhu organizovanom 2 Obo 90/2010 15 podľa § 50, dáva príkaz na registráciu prevodu osoba, ktorá tento trh organizuje. Táto osoba je povinná spoločnosť preukázať svoje oprávnenie dať príkaz na registráciu prevodu. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe ak boli akcie verejne obchodovateľné, potom: a/ nebolo moţné zmeniť ich majiteľa priamym predajom týchto Akcií (ale len prevodom prostredníctvom burzy) a b/ príkaz na registráciu takého prevodu neboli oprávnení podať ţalovanému 2/ ani súdny exekútor, ani ţalobca, ale výlučne len burza cenných papierov. Vzhľadom na uvedené podľa ţalovaného 2/ súd alebo dospel na základe správne zisteného skutkového stavu k nesprávnym zisteniam a právnym záverom, keď mal za to, ţe súdny exekútor a ţalobca mohli zrealizovať predaj verejne obchodovateľných Akcií priamo, bez burzy a ţe mohli podať ţalovanému 2/ príkaz na registráciu prevodu týchto verejne obchodovateľných Akcií alebo je rozhodnutie súdu zaloţené na nesprávne zistenom skutkovom stave. Napriek tomu, ţe ţalovaný 2/ trval na tom, ţe nemal, a preto neporušil ţiadnu povinnosť, ktorá by mohla zaloţiť jeho povinnosť nahradiť ţalobcovi ušlý zisk, uvádzal v priebehu prvostupňového konania viacero dôvodov, pre ktoré by ţalovaný 2/ nemohol zodpovedať za ţalobcom uplatňovanú škodu, aj v prípade, ak by ţalovaný 2/ takúto povinnosť (registrovať prevod Akcií v prospech ţalobcu) mal. Ţalovaný 2/ poukázal na ust. § 379 Obch. zák. a uviedol, ţe súdny exekútor doručil ţalovanému 2/ spolu s príkazom na registráciu prevodu Akcií Kúpnu zmluvu, z ktorej bolo zrejmé, ţe kúpna cena za Akciu podľa zmluvy z
  72. februára 1999 predstavuje sumu 33,19 Eur (1 000,-- Sk) na akciu. Ţalovaný 2/ teda nemohol nijako predvídať, ţe by uţ
  73. marca 1999 mohla byť cena Akcií trojnásobná, a teda, ţe neregistráciou prevodu Akcií môţe ţalobcovi vzniknúť ušlý zisk, spočívajúci v nemoţnosti ďalej previesť uvedené akcie na tretiu osobu za trojnásobok pôvodnej ceny. Pokiaľ ide o bliţšiu argumentáciu k nepredvídateľnosti výšky, ţalovaný 2/ odkázal 2 Obo 90/2010 16 na vyjadrenie zo dňa
  74. marca
  75. V čase podania príkazov na registráciu prevodu Akcií v prospech ţalobcu tu proti sebe stáli: na jednej strane záujem na ochrane majetku ţalovaného 1/, ktorý bol bezprostredne a nezvratne (vzhľadom na nemoţnosť návratu do pôvodného stavu v exekúcii - § 61 Exekučného poriadku) ohrozený nezákonným výkonom verejnej moci a na druhej stane záujem ţalobcu na získaní Akcií, ktoré však ešte nemal vo svojom majetku, za účelom ich ďalšieho predaja. Ţalovaný 2/ zdôraznil, ţe ţalovaný 1/ vykonáva v zmysle zákona č. 92/1991 Zb. svoju činnosť vo verejnom záujme. Vzhľadom na vyššie uvedené má ţalovaný 2/ za to, ţe postupoval správne, keď prevod Akcií nezaregistroval, a to aj v tom prípade, ak by aj mal povinnosť takýto prevod registrovať (aj keď ţalovaný 2/ trvá na tom, ţe takúto povinnosť z vyššie uvedených dôvodov nemal). Ţalovaný 2/ tak konal minimálne v súlade so všeobecnou povinnosťou predchádzať škodám (§ 415 OZ) a v zmysle § 418 OZ nemôţe niesť zodpovednosť za škodu, vzniknutú týmto konaním. Ţalobca sa v predmetom konaní domáha náhrady škody spočívajúcej v ušlom zisku, ktorý mu mal vzniknúť tým, ţe nemohol ďalej predať Akcie, ktoré mal nadobudnúť v predmetnej exekúcii. Vzhľadom na obsah exekučných spisov je zrejmé, ţe ak by ţalobca Akcie naozaj nadobudol (registráciou ich prevodu), nadobudol by ich len v dôsledku protizákonného konania súdneho exekútora (ako to vyplýva z disciplinárneho rozhodnutia) a na úkor ţalovaného 1/, poškodeného týmto protizákonným konaním súdneho exekútora. Ţalovaný 2/ má preto za to, ţe domáhanie sa náhrady ušlého zisku nedosiahnutého preto, lebo nebolo dokonané protizákonné konanie súdneho exekútora voči osobám, ktoré 2 Obo 90/2010 17 dokonaniu tohto konania zabránili, je v rozpore s dobrými mravmi. Takéto uplatňovanie nároku ţalobcu je v rozpore s § 3 ods. 1 OZ a § 265 Obch. zák. a nemôţe poţívať súdnu ochranu. Napriek vyššie uvedeným argumentom prvostupňový súd rozhodol o tom, ţe ţalovaný 2/ zodpovedá za ţalobcom uplatňovanú škodu; a navyše sa s touto obranou ţalovaného vo svojom rozhodnutí ani riadne nevysporiadal. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí iba uviedol, ţe dohodnutá cena Akcií podľa Zmluvy o budúcej zmluve nie je v rozpore s dobrými mravmi (čo ţalovaný 2/ ani nikdy netvrdil). Prvostupňový súd zaviazal ţalovaného 2/ na zaplatenie sumy 3 101 175,10 Eur bez toho, aby vo svojom odôvodnení jednoznačne uviedol, akú konkrétnu zmluvnú alebo zákonnú povinnosť porušil, akým konkrétnym konaním a aká je príčinná súvislosť medzi porušenou povinnosťou a výškou škody. Prvostupňový súd sa taktieţ nijako nevysporiadal s obranou ţalovaného 2/ zaloţenou na neexistencii príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a uplatňovaným nárokom, o nepredvídateľnosti výšky škody, povinnosti predchádzať škodám, konaní v krajnej núdzi, resp. nutnej obrane, ako aj na rozpore uplatňovania predmetného nároku na náhradu ušlého zisku s dobrými mravmi. Ţalovaný 2/ poukázal na ust. § 157 os. 2 O. s. p. a judikatúru Ústavného súdu, podľa ktorej súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04). Vzhľadom na uvedené je prvostupňové rozhodnutie súdu nielen v rozpore s § 157 ods. 2 O. s. p., ale aj s právom ţalovaného 2/ na spravodlivé konanie, garantovaným 2 Obo 90/2010 18 ústavou. K odvolaniu ţalovaného 1/ sa vyjadril ţalovaný 2/ podaním z
  76. augusta
  77. Súhlasil s návrhom ţalovaného 1/, aby odvolací súd ţalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal ţalobcu na náhradu trov konania. Ţalovaný 2/ vo vyjadrení uviedol, ţe prvostupňový súd procesne pochybil a nerozhodol vecne správne a súhlasil so ţalovaným 1/, ţe: - súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, najmä pokiaľ ide o vykonanie dokazovania exekučným spisom súdneho exekútora Mgr. L. J. sp. zn.: Ex 109/98 (Er 1582/98 a sp. zn.: Er 1437/98) (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.). Ţalovaný 2/ súhlasí s tvrdením ţalovaného 1/ o tom, ţe súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s pokynmi a právnym názorom vysloveným odvolacím a dovolacím súdom, keď sa nevysporiadal so zákonnosťou postupu súdneho exekútora Mgr. L. J. pri vykonávaní exekúcie predajom akcií, v dôsledku čoho je rozhodnutie súdu v rozpore s § 226 a § 243b ods. 5 O. s. p. K odvolaniu ţalovaného 1/ a 2/ sa vyjadril ţalobca podaním z
  78. augusta
  79. Navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok a uznesenie prvostupňového súdu a uloţil ţalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania. Ţalobca vo vyjadrení uviedol, ţe má za to, ţe rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a odvolania ţalovaných 1/ a 2/ sú v plnom rozsahu neopodstatnené. Súd prvého stupňa správne a dostatočne zistil skutkový stav a z neho vyvodil správne právne závery. 2 Obo 90/2010 19 Súd pri svojom rozhodovaní má podľa ţalobcu zistiť skutkový stav v takom rozsahu, ako je to potrebné pre rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa v predmetnom spore postupoval podľa tohto princípu. V predmetnej veci je podľa ţalobcu rozhodujúce, ţe postup ţalovaných 1/ a 2/, ktorý bol nezákonný, sa dotkol takých akcií, ktoré boli v drţbe spoločnosti D., a. s. (t.j. povinného) a boli predmetom exekúcie. Tieto skutočnosti v podstate vymedzili potrebný rozsah vykonania dokazovania a tým aj rozsah zistenia skutkového stavu, potrebného k správnemu rozhodnutiu súdu. Preto námietka ţalovaných 1/ a 2/, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, podľa ţalobcu neobstojí. Súd prvého stupňa z dôkazov (ktoré boli vykonané v dostatočnom rozsahu) a zo skutočností, ktoré vyšli v predmetnom konaní najavo, správne a dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho právny záver, ţe predmetné akcie boli predmetom exekúcie, keď ţalovaní 1/ a 2/ svojim konaním zabránili výkonu tejto exekúcie nezákonne. Tvrdenie ţalovaných 1/ a 2/, ţe predmetné akcie boli predané po tom, čo táto exekúcia bola uznesením súdu vyhlásená za neprípustnú a zastavená, ţalobca povaţuje za nesprávne a za účelové. Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku správne vyslovil, ţe súdny exekútor konal oprávnene, na základe poverenia exekučného súdu zo dňa
  80. novembra 1998 a nebol činný v exekučnom konaní, ktoré bolo zastavené. Ako to jednoznačne vyplýva z uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa
  81. novembra 1998, sp. zn. Er 1437/98, exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú podľa notárskej zápisnice, spísanej JUDr. M. P. zo dňa
  82. októbra 1998 a nie podľa exekučného titulu, na vykonanie ktorého vydal poverenie. Pretoţe odôvodnenie uznesenia exekučného súdu zo dňa
  83. novembra 1998 spis. zn. Er 1437/98 odkazuje na jeho uznesenia zo dňa
  84. novembra 1998 sp. zn. Er 1437/98, je jednoznačné, ţe tá exekúcia bola zastavená, ktorá bola vyhlásená za neprípustnú a nie exekúcia, pre ktorú bolo vydané poverenie. 2 Obo 90/2010 20 Tvrdenie ţalovaných, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy rozhodujúcich skutočností, neobstojí. Nie je povinnosťou súdu vykonať kaţdý dôkaz, čo navrhnú účastníci konania. Nie je správne ani tvrdenie ţalovaných, ţe súd prvého stupňa svoj rozsudok neodôvodnil riadne. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená, ţe sa vyţaduje, aby na kaţdý argument účastníka bola daná podrobná a vyčerpávajúca odpoveď v rozsahu uspokojujúcom samotného účastníka. Napadnutý rozsudok v dostatočnej miere rešpektuje poţiadavku rozhodnutie riadne odôvodniť. Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku jednoznačne vyslovil záver, ţe uznal nárok ţalobcu za oprávnený. Z tejto skutočnosti a z kontextu celého odôvodnenia plynie, ţe súd prvého stupňa jasne, výstiţne a zrozumiteľne dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetnou vecou. Súd prvého stupňa dostatočne odôvodnil aj to, prečo niektoré navrhnuté dôkazy nevykonal. Z rozsudku súdu prvého stupňa jednoznačne vyplýva jeho právny názor, podľa ktorého ţalovaní 1/ a 2/ mali postupovať podľa ustanovení zákona č. 600/1992 Zb. a zabrániť výkonu exekúcie bolo moţné jedine podaním ţaloby podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku. Tento názor súdu prvého stupňa je správny. Námietky ţalovaných 1/ a 2/, podľa ktorých súdny exekútor v predmetnom prípade nepostupoval zákonne, a preto ţalovanému 2/ nevznikla povinnosť vyhovieť príkazom exekútora, nemá oporu v právnych predpisoch. Ţalobca citoval ust. § 2 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. a poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
  85. januára 2005 sp. zn. PL. ÚS 49/03 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 58/2009, podľa ktorého, výkon verejnej moci prostredníctvom súdneho exekútora je výkonom súdnej moci. Z tejto skutočnosti plynie, ţe aj pre úkony súdneho exekútora platí to, čo platí pre rozhodnutia súdu, t. j. prezumpcia ich správnosti, aţ do doby zrušenia ich účinkov, ktoré môţe nastať iba zákonne 2 Obo 90/2010 21 stanoveným spôsobom (v danom prípade podľa ustanovení Exekučného poriadku). Účinky úkonov súdneho exekútora nikdy neboli zrušené. Disciplinárne previnenie súdneho exekútora samé o sebe nespôsobuje neúčinnosť jeho úkonov. V súlade so zásadou prezumpcie správnosti rozhodnutí, súd prvého stupňa nebol oprávnený v tomto konaní posudzovať zákonnosť postupu súdneho exekútora. Z postavenia exekútora vyplýva, ţe ani ţalovaný 1/, ani ţalovaný 2/ neboli oprávnení nevyhovieť úkonom súdneho exekútora. Proti postupu exekútora ţalovaný 1/, ako neúčastník exekučného konania mohol brániť iba podaním ţaloby podľa ustanovenia § 55 Exekučného poriadku. Ţalobca má za to, ţe výkon súdnej moci nie je moţno povaţovať za neoprávnený zásah, ani za útok a v predmetnej veci nešlo o nebezpečenstvo, ktoré nebolo moţné odvrátiť inak (ţalovaný 1/ mohol podať vylučovaciu ţalobu). Preto v predmetnej veci nie je moţné aplikovať ust. § 418 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Všeobecná prevenčná povinnosť podľa ustanovenia § 415 OZ nikoho neoprávňuje na to, aby konal protiprávne. Ţalovaný 2/ mal povinnosť vyhovieť úkonom súdneho exekútora. V zmysle ust. § 135 ods. 1 O. s. p. konajúci súd z rozhodnutia disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov zo dňa
  86. januára 2000 je viazaný iba tým, ţe pán Mgr. L. J., súdny exekútor, je disciplinárne zodpovedný, avšak nie je viazaný odôvodnením tohto rozhodnutia a v rámci posúdenia rozhodujúcich skutočností môţe dôjsť pre účely predmetného konania k iným záverom. Ani disciplinárny senát Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov vo svojom rozhodnutí nevyslovil, ţe sa predmetné akcie stali predmetom exekúcie porušením povinnosti súdneho exekútora. Podľa názoru ţalobcu prípadné porušenia povinností exekútora, na ktoré sa ţalovaní 1/ a 2/ odvolávajú, nemajú ţiadny vplyv na skutočnosť, ţe sa predmetné akcie stali a boli predmetom exekučného konania a ţalovaný mohol zabrániť výkonu exekúcie iba a podaním ţaloby podľa ustanovenia § 55 ods. l Exekučného poriadku. Preto tvrdenia ţalovaných o porušení povinností exekútora, aj v prípade ich správnosti, sú bez právneho významu. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či ţalovaný 2/ zápis prechodu predmetných 2 Obo 90/2010 22 akcií z účtu spoločnosti D., a. s., na účet ţalovaného 1/ vykonal na základe listu ţalovaného 1/ zo dňa
  87. februára 1999, alebo na základe „Príkazu na registráciu prechodu zaknihovaných akcií“ zo dňa
  88. apríla
  89. V predmetnej veci právne významný je len taký úkon, na základe ktorého bola vykonaná registrácia prechodu predmetných akcií. Teda, rozhodujúcou skutočnosťou je, na základe ktorého úkonu vykonal registráciu prechodu predmetných akcií ţalovaný 2/. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, ţe ţalovaný 2/ vykonal registráciu prechodu predmetných akcií z účtu spoločnosti D., a. s., na účet ţalovaného 1/ na základe „Príkazu na registráciu prechodu zaknihovaných akcií“ zo dňa
  90. apríla
  91. Ţalobca toto svoje tvrdenie oprel o nasledovné okolnosti: Sám ţalovaný 2/ tvrdil v pôvodnom konaní pred súdom prvého stupňa (na prvej strane svojho písomného podania zo dňa
  92. mája 2002), ţe registráciu prechodu predmetných akcií vykonal na základe príkazu ţalovaného 1/ zo dňa
  93. apríla
  94. Ţalovaný 2/ zaregistroval prechod predmetných akcií z účtu spoločnosti D., a. s., na účet ţalovaného 1/ tak, ako to poţiadal ţalovaný l/ vo svojom príkaze zo dňa
  95. apríla 1999, t.j. ku dňu
  96. apríla
  97. Ţalovaný 2/ vykonal registráciu prechodu predmetných akcií z účtu spoločnosti D., a. s. na účet ţalovaného 1/ dňa
  98. apríla
  99. Tvrdenie ţalovaného l/, ţe predmetné akcie uţ dňa
  100. februára 1999 boli na jeho účte, je nepravdivé. Predmetné akcie aţ do dňa
  101. apríla 1999 boli v drţbe spoločnosti D., a. s. O tejto skutočnosti podľa ţalobcu svedčí nasledovné: Sám ţalovaný 1/ sa dňa
  102. marca 1999 písomne doţadoval u súdneho exekútora, ktorý realizoval exekúciu, aby zrušil registráciu pozastavenia práva spoločnosti D., a. s., nakladať s predmetnými akciami. To by ţalovaný 1/ neurobil, keby v tom čase predmetné akcie neboli na účte spoločnosti D., a. s. Podľa stavového výpisu z účtu spoločnosti D., a. s. zo dňa
  103. marca 1999, v tento 2 Obo 90/2010 23 deň predmetné akcie ešte boli na účte spoločnosti D., a. s. Dňa
  104. apríla 1999 ţalovaný 1/ podal ţalovanému 2/ „Príkaz na registráciu prechodu zaknihovaných akcií“. Tento príkaz ţalovaný 1/ podal preto, lebo predmetné akcie ešte dňa
  105. apríla 1999 boli na účte spoločnosti D., a. s. Zo zmenového výpisu z účtu spoločnosti D., a. s. ku dňu
  106. apríla 1999 je jednoznačné, ţe ţalovaný 2/ vykonal zápis prechodu predmetných akcií na ţalovaného 1/ (t. j. predmetné akcie odpísal z účtu spoločnosti D., a. s. a pripísal k účtu ţalovaného 1/) dňa
  107. apríla
  108. Ţalovaný 2/ vo svojom písomnom „Vyjadrení k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
  109. decembra 2003 - spis. zn. 7 Obo 117/03“ zo dňa
  110. marca 2004, ako aj na pojednávaní dňa
  111. júna 2004 tvrdil, ţe síce ţalovaný 1/ mu podal príkaz na registráciu prechodu predmetných akcií uţ dňa
  112. februára 1999, avšak registráciu vykonal aţ po vypracovaní viacerých právnych analýz dňa
  113. apríla
  114. Aj sám ţalovaný 2/ tvrdí vo svojom odvolaní zo dňa
  115. mája 2005, ktoré podal proti rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa
  116. marca 2005 č. k. 57Cb 42/99-641, ţe predmetné akcie ešte dňa
  117. apríla 1999 boli na účte spoločnosti D., a. s. V ten deň ich odpísal z účtu spoločnosti D., a. s. a pripísal na účet ţalovaného 1/. Spätný výpis z účtu majiteľa zaknihovaných cenných papierov potvrdzuje jednak stav tohto účtu ku dňu jeho vydania a jednak stav k určitému skoršiemu dňu, avšak neobsahuje údaj o tom, kedy boli vykonané zmeny na tomto účte. Pretoţe prechod cenného papiera ţalovaný 2/ má zaregistrovať vţdy so spätnou účinnosťou, v kolónke „Počet CP ku dňu“ spätného výpisu z účtu majiteľa cenných papierov uvedený deň nie je a ani nikdy nemôţe byť totoţným podľa ţalobcu s dňom vykonania registrácie prechodu. „Spätný výpis z účtu majiteľa cenných papierov“ ku dňu
  118. marca 2001, ktorý predloţil súdu na pojednávaní dňa
  119. júna 2004 ţalovaný 1/, potvrdzuje iba to, ţe ku dňu 2 Obo 90/2010 24
  120. februára 1999 bolo zapísané na jeho účte 70.142 ks akcií spoločnosti P. N. S., a. s., ale nepotvrdzuje, v ktorý deň bol vykonaný tento zápis. Preto tento doklad nie je spôsobilý na dokazovanie, ţe predmetné akcie uţ dňa
  121. februára 1999 boli na účte ţalovaného 1/. Dátum vykonania zmeny obsahuje „Zmenový výpis z účtu majiteľa cenných papierov“, ktorý sa nachádza v spise a podľa ktorého prechod predmetných akcií zo spoločnosti D., a. s., na ţalovaného l/ bol zaregistrovaný dňa
  122. apríla
  123. Ţalobca citoval ust. § 420 ods. 1 OZ a ust. § 373 Obch. zák. a uviedol, ţe Obchodný zákonník upravuje náhradu škody za porušenie povinností z obchodných záväzkových vzťahov. Úprava zodpovednosti za škodu v Občianskom zákonníku zahrňuje tak porušenie záväzkovej, ako aj inej právnej povinnosti. Ţalobca poukázal citáciou aj na ust. § 89 zákona č. 600/1992 Zb. Základnými predpokladmi zodpovednosti za škodu aj podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ, aj podľa ustanovenia § 373 Obch. zák. sú: porušenie povinnosti (t. j. protiprávny úkon), vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Protiprávnym úkonom je konanie v rozpore s hmotným právom a všeobecne platí, ţe k porušeniu povinnosti dochádza vtedy, keď sa ten, kto bol k niečomu povinný, choval inak, neţ sa podľa hmotného práva chovať mal. Podľa názoru ţalovaných 1/ a 2/ ich konanie nebolo protiprávne, neporušili ţiadnu zo svojich povinností. Správnosť tohto svojho názoru ţalovaní 1/ a 2/ zakladajú jedine na skutočnosti, ţe ţalovaný l/ dňom
  124. februára 1999 odstúpil od „Zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou č. 1947/1998“ zo dňa
  125. februára 1998, ktorú uzavrel so spoločnosťou D., a. s. Podľa ustálenej praxe súdov zrušením zmluvy treba rozumieť aj odstúpenie od zmluvy. Ţalobca poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý je 2 Obo 90/2010 25 uvedený v odôvodnení jeho rozsudku sp. zn. 2 Obo 33/
  126. Tento právny názor platí pre odstúpenie od kaţdej zmluvy, ktorá sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. „Zmluva o odplatnom prevode akcií kúpou č. 1947/1998“ zo dňa
  127. februára 1998, uzavretá medzi ţalovaným a spoločnosťou D., a. s. a odstúpenie od nej v zmysle ustanovenia § 13 ods. l zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch a ustanovenia § 261 ods. 3 písm. c/ Obch. zák. sa spravujú treťou časťou Obch. zák. Je nesporným faktom, ţe medzi ţalovaným l/ a spoločnosťou D., a. s., vznikol spor o tom, či došlo k právne účinnému odstúpeniu od zmluvy. Za tejto skutočnosti ţalovaný 1/ mohol dať príkaz ţalovanému 2/ na registráciu prechodu predmetných akcií jedine na základe právoplatného rozsudku súdu a nielen na základe jeho odstúpenia od zmluvy. Zo skutočností, ţe súdny exekútor dňa
  128. decembra 1998 podal príkaz ţalovanému 2/ na registráciu pozastavenia výkonu práva spoločnosti D., a. s., nakladať s predmetnými akciami (tomuto príkazu ţalovaný 2/ vyhovel) a upovedomením o začatí exekúcie č. EX 109/98 zo dňa
  129. decembra 1998 zakázal spoločnosti D., a. s. (povinnému) nakladať s predmetnými akciami, plynie, ţe sa predmetné akcie stali predmetom exekúcie ešte pred tým, ako sa odstúpenie ţalovaného 1/ od „Zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou č. 1947/1998“ zo dňa
  130. februára 1998, ktorú uzavrel so spoločnosťou D., a. s., stalo účinným. Ďalšou skutočnosťou je, ţe v čase podania príkazov na registráciu prevodu týchto akcií zo spoločnosti D., a. s., na ţalobcu boli predmetné cenné papiere na účte spoločnosti D., a. s. a tvorili súčasť jej majetku. Tým, ţe ţalovaný 1/ bez právoplatného rozhodnutia súdu dal príkaz na registráciu prechodu predmetných akcií zo spoločnosti D., a. s., na seba a zabránil vykonaniu exekúcie predajom predmetných akcií bez podania vylučovacej ţaloby podľa § 55 ods. 1 exekučného poriadku, bez právneho dôvodu zasahoval do pokojného faktického stavu ţalobcu a jeho majetkových práv a porušil všeobecný zákaz útočnej, tzv. uchopovacej svojpomoci. Teda ţalovaný 1/ sa choval inak, neţ sa podľa hmotného práva chovať mal, a preto za toto svoje konanie zodpovedá na základe § 420 ods. 1 OZ. 2 Obo 90/2010 26 Ţalovaný 1/ vo svojom liste zo dňa
  131. februára 1999, označenom ako „Oznámenie o odstúpení od Zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou č. 1947/1998“, výslovne poţiadal spoločnosť D., a. s., aby bez zbytočného odkladu splnila povinnosť vyplývajúcu pre ňu z ust. § 351 ods. 2 Obch. zák. Z tejto skutočnosti jednoznačne vyplýva, ţe ţalovaný 1/ si bol vedomý toho, ţe z dôvodu jeho odstúpenia od „Zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou č. 1947/1998“ zo dňa
  132. februára 1998 spoločnosti D., a. s., vznikol nový záväzok, t. j. vrátiť predmetné akcie, a obnovenie jeho práva k predmetným akciám môţe byť obnovené bez súdneho konania jedine za súčinnosti spoločnosti D., a. s. Teda len vtedy, ak spoločnosť D., a. s., relevantným spôsobom vyjadrí svoju vôľu smerujúcu k vráteniu týchto akcií. Ţalobca poukázal aj na to, ţe ţalovaný 1/ si bol vedomý toho, ţe začatá exekúcia bráni tomu, aby mu boli predmetné akcie vrátené. Túto jeho vedomosť jednoznačne preukazuje jeho list zo dňa
  133. marca 1999, ktorý zaslal exekútorovi. Za týchto okolností je zrejmé, ţe ţalovaný 1/ vedome konal v príkrom rozpore so zákonom. Vzhľadom na to, ţe ţalovaný 1/ bez právoplatného rozhodnutia nebol oprávnený podať príkaz na registráciu prechodu predmetných akcií zo spoločnosti D., a. s., na seba, jeho „Príkaz na registráciu prechodu zaknihovaných akcií“ zo dňa
  134. apríla 1999 je nesprávny. V zmysle ust. § 68 ods. 1 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch prechod zaknihovaných cenných papierov môţe byť zaregistrovaný jedine ku dňu tohto prechodu. V prípade odstúpenia od zmluvy o odplatnom prevode zaknihovaných akcií dňom prechodu je deň, v ktorý odstúpenie nadobudlo právne účinky. V danom prípade odstúpenie ţalovaného 1/ od „Zmluvy o odplatnom prevode akcií kúpou č. 1947/1998“ zo dňa
  135. februára 1998 nadobudlo účinnosť dňa
  136. februára
  137. Ako to vyplýva z obsahu „Príkazu na registráciu prechodu zaknihovaných akcií“ zo dňa
  138. apríla 1999, ţalovaný 1/ sám poţiadal vykonať registráciu zmeny osoby majiteľa predmetných akcií ku dňu
  139. apríla 1999 a nie ku dňu jeho odstúpenia (t. j.
  140. februára 1999). Tým tento príkaz ţalovaného 1/ sledoval vykonanie zápisu takého údaju, ktorý nie je povolený, preto tento príkaz aj z tohto dôvodu je nesprávny. Z údajov uvedených v kolónkach 16 a 18 „Príkazu na registráciu prechodu zaknihovaných akcií“ jednoznačne vyplýva, ţe ţalovaný 1/ tento príkaz podal ţalovanému 2/ dňa
  141. apríla 1999, bez akejkoľvek prílohy. Teda ţalovaný 1/ nepriloţil k tomuto príkazu 2 Obo 90/2010 27 ţiadny doklad, ktorý bol potrebný podľa ust. § 68 ods. 3 zákona č. 600/1992 Zb., o cenných papieroch. Preto tento jeho príkaz je neúplný. Tým, ţe ţalovaný 1/ neoprávnene dal príkaz na registráciu prechodu predmetných akcií zo spoločnosti D., a. s., na seba, týmto príkazom ţiadal vykonať registráciu prechodu k inému dňu, neţ je určený v zákone, a k tomuto príkazu nepriloţil ani podklad podľa § 68 ods. 3 zákona č. 600/1992 Zb., porušil povinnosť poskytovať správne a úplné podklady. Toto konanie ţalovaného 1/ je v rozpore s ust. § 56 ods. 6 a § 68 ods. 3 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, a preto za toto svoje konanie zodpovedá na základe § 56 ods. 6 a § 89 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch podľa ustanovení § 373 a nasl. Obch. zák. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, ţe predmetné akcie dňa
  142. februára 1999 uţ neboli verejne obchodovateľnými cennými papiermi. Preto pre registráciu ich prevodu zo spoločnosti D., a. s., na ţalobcu postačilo uzavretie „Kúpnej zmluvy“ zo dňa
  143. februára 1999 medzi ţalobcom a súdnym exekútorom a následne podanie príkazov na registráciu prevodu. Súdny exekútor Mgr. L. J. na základe ustanovenia § 133 zákona č. 233/1995 Z. z. a na základe poverenia č. 5101 - 002242 zo dňa
  144. novembra 1998 a uznesenia zo dňa
  145. februára 1999 č. Er 1582/98 Okresného súdu Bratislava I bol oprávnený uzavrieť „Kúpnu zmluvu“ zo dňa
  146. februára
  147. Ţalovaný 2/ napriek tomu, ţe mu dňa
  148. marca a opakovane
  149. marca 1999 aj ţalobca (ako nadobúdateľ), aj súdny exekútor (ako prevodca) namiesto povinného spoločnosti D., a. s., dali obsahovo zhodné príkazy na registráciu prevodu predmetných akcií, nevykonal registráciu prevodu. Tým, ţe ţalovaný 2/ na základe týchto príkazov nevykonal registráciu prevodu predmetných akcií z účtu spoločnosti D., a. s., na účet ţalobcu, neplnil svoju povinnosť podľa ust. § 22 ods. 1 zákona o cenných papieroch, a preto zodpovedá na základe § 89 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch podľa ustanovení § 373 a nasl. Obch. zák. Nemoţno opomenúť ani záver, s ktorým sa plne stotoţnil aj dovolací súd, ţe ţalobca by sa podľa § 20 v spojení s ustanovením § 21 ods. 3 zákona o cenných papieroch stal vlastníkom sporných cenných papierov nebyť konania ţalovaných aj v prípade, ţe by predávajúci vlastníkom nebol. Ak ţalovaný 2/ na základe príkazu od neoprávnenej osoby alebo na základe 2 Obo 90/2010 28 nesprávneho alebo neúplného príkazu, vykonal akýkoľvek zápis vo svojej evidencii, vţdy vznikla nejaká chyba, príp. neúplnosť, ktorým sa zaloţila jeho objektívna zodpovednosť, pretoţe údaje, ktoré boli zaregistrované v evidencii zaknihovaných cenných papierov na základe takéhoto zápisu, nemôţu zodpovedať skutočnému právnemu stavu. Ţalovaný 2/ podľa ust. § 67 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch zodpovedá za škodu, ktorá vznikla v dôsledku tohto, ţe na základe príkazu ţalovaného 1/ vykonal registráciu prechodu predmetných akcií zo spoločnosti D., a. s., na ţalovaného, a to napriek tomu, ţe ţalovaný 1/ nebol oprávnený dať taký príkaz a tento príkaz bol nesprávny a neúplný. Skutočnosť, ţe dňa
  150. marca 1999 na účte spoločnosti D., a. s. boli zaregistrované viaceré pozastavenia výkonu práva majiteľa cenného papiera nakladať so zaknihovaným cenným papierom na základe príkazov iných súdnych exekútorov spoločnosti D., a. s., nemohla byť zákonnou prekáţkou pre registráciu prevodu predmetných akcií podľa zhodných príkazov ţalobcu a konajúceho exekútora zo dňa
  151. marca
  152. Ţalobca poukázal citáciou na ust. § 27 ods. 1, § 27 ods. 5 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení platnom v rozhodujúcom čase, z ktorých gramatického a logického výkladu je moţno jednoznačne vyvodiť, ţe inštitút pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovaným cenným papierom sa týka bezpochyby jedine majiteľa tohto cenného papiera. Je to zrejmé predovšetkým z toho, ţe zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v jeho ustanovení § 27 ods. 1 presne vymedzuje, ţe o obmedzenie koho práva ide (je v ňom uvedené: „ ... pozastavenie výkonu práva majiteľa cenného papiera ... „). Právny rozsah pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovaným cenným papierom je určený v ustanovení § 27 ods. 5 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch. Z toho, ţe sa ustanovenie § 27 ods. 5 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch týka výlučne iba práv majiteľa zaknihovaného cenného papiera, taktieţ je zrejmé, ţe pozastavenie výkonu práva nakladať so zaknihovaným cenným papierom, upravené zákonom o cenných papieroch, pôsobí jedine voči majiteľovi tohto cenného papiera. Ţalobca citoval ust. § 27 ods. 7 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení platnom v tom čase a uviedol, ţe síce v tomto ustanovení nie je určené, o aký prevod ide, táto právna úprava sa vzťahuje iba na prevod zaknihovaného cenného papiera, ktorý by sa mal 2 Obo 90/2010 29 uskutočniť z vôle jeho majiteľa. Nakoľko právny inštitút pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovaným cenným papierom obmedzuje jedine dispozičné právo jeho majiteľa, nič neodôvodňuje nezaregistrovať prevod zaknihovaného cenného papiera, ktorý sa má uskutočniť z vôle inej na to oprávnenej osoby (v danom prípade pri vykonaní exekúcie z vôle súdneho exekútora), neţ jeho majiteľa. Ţalovaný 2/ ani potom nevykonal registráciu prevodu predmetných akcií z účtu spoločnosti D., a. s., na účet ţalobcu, keď mu súdny exekútor Mgr. L. J. dňa
  153. apríla 1999 opätovne podal príkaz na registráciu prevodu predmetných akcií a na zrušenie registrácií pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovaným cenným papierom, ktoré boli zaregistrované podľa príkazov iných exekútorov, a predloţil mu doplňujúce uznesenie Okresného súdu Bratislava l zo dňa
  154. apríla 1999 č. k. Er 1582/
  155. Na tomto mieste ţalobca poukázal na nesprávnosť názoru ţalovaného 1/, podľa ktorého súdny exekútor pán Mgr. L. J. nemohol dať príkaz na zrušenie registrácií pozastavenia výkonu práva nakladať so zaknihovaným cenným papierom, ktoré boli zaregistrované na príkazy iných exekútorov, nakoľko by tým pán Mgr. L. J. zrušil rozhodnutia iných súdov. Súdny exekútor Mgr. L. J. konal na základe doplňujúceho uznesenia Okresného súdu Bratislava l zo dňa
  156. apríla 1999 č. k. Er 1582/98 oprávnene. Toto uznesenie súdu bolo rozhodnutím príslušného exekučného súdu vo veci vykonania exekúcie voči spoločnosti D., a. s. K prevodu zaloţených zaknihovaných cenných papierov (teda ani k prevodu predmetných akcií) podľa dobových právnych predpisov nebol potrebný súhlas záloţného veriteľa. Exekútor nepotreboval súhlas F. N. M. k predaju predmetných akcií, pretoţe nešlo o prípady uvedené v ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb. Išlo o nútený výkon exekučného titulu. Osobitné poverenie súdu podľa ustanovenia § 132 Exekučného poriadku v rozhodujúcom čase nebolo potrebné k postihnutiu a predaju predmetných akcií

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.