Najvyšší súd 5 Obdo 62/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. P.H., B.B., IČO: X., zastúpený: JUDr. F.M., advokát, S.P. proti ţalovanému: B., s. r. o., R.B., IČO: X., zastúpený: JUDr. M.B., advokát, M.B., o zaplatenie 2 091,22 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 63Cb 104/2003, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. septembra 2011, č. k. 43Cob 27/2011-336, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného o d m i e t a. Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e: Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 11. októbra 2010, č. k. 63Cb 104/2003-244 ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil zaplatiť ţalovanému náhradu trov konania vo výške 1 481,21 eur k rukám právneho zástupcu ţalovaného. Ţalobcovi uloţil aj nahradiť trovy štátu vo výške 30,58 eur na účet Okresného súdu Banská Bystrica. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou doručenou súdu prvého stupňa 10. apríla 2003 domáhal zaplatenia istiny 25 600 Sk s príslušenstvom za výkon technického dozoru v zmysle faktúry č. 5/2002. Ďalšou ţalobou, doručenou súdu prvého stupňa 10. apríla 2003, ktorej bola pridelená sp. zn. 60Cb 105/2003, sa ţalobca domáhal úhrady istiny 32 600 Sk s príslušenstvom za výkon technického dozoru v zmysle faktúry č. 10/2002 v sume 32 600 Sk a ţalobou doručenou súdu prvého stupňa 10. apríla 2003, ktorej bola pridelená sp. zn. 62Cb 104/2003, sa ţalobca domáhal úhrady istiny 4 800 Sk 5 Obdo 62/2011 2 s príslušenstvom za výkon technického dozoru v zmysle faktúry č. 02/2002 v sume 19 800 Sk. Ţalovaný podľa tvrdenia ţalobcu uhradil z tejto istiny 15 000 Sk. Na návrh ţalobcu súd prvého stupňa uznesením z 13. novembra 2003 (č. l. 32) spojil vyššie uvedené konania do jedného, vedeného pod sp. zn. 63Cb 104/2003. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenia § 536 ods. 1, § 546 ods. 1 a 2, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa mal za preukázané, ţe nároky uplatnené ţalobami, doručenými 10. apríla 2003 v celkovej výške 63 000 Sk (2 091,22 eur), spojené do konania 63Cb 104/2003, ţalobca nepreukázal a súd prvého stupňa z toho dôvodu ţalobu zamietol. Účastníci konania uzavreli 10. februára 2002 Zmluvu o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bol výkon technického dozoru na diele v B. B. podľa čl. 2.1, a to Podnikateľský inkubátor a Technologické centrum B. B.. Podľa čl. 2.2 predmetnej zmluvy si účastníci dohodli, ţe za predmet diela nepovaţujú práce vykonávané za účelom opravy chýb, vysvetľovania, doplňovania nedostatkov projektovej dokumentácie, zistené pri realizácii diela, nakoľko sa jedná o reklamáciu na zhotovenie projektovej dokumentácie. Ustanovenia tohto článku sa vzťahujú na všetky profesie zahrnuté v projektovej dokumentácii, ktoré zastrešuje generálny projektant. V čl. 3 bod 2 si účastníci dohodli spôsob plnenia tak, ţe je nevyhnutná osobná účasť na technických rokovaniach a kontrolných dňoch na pozvanie objednávateľa. Podľa čl. 4 bod 1 sa zhotoviteľ zaviazal, ţe výkon technického dozoru zrealizuje v dohodnutých termínoch v priebehu stavebných prác od odovzdania projektovej dokumentácie aţ po kolaudáciu stavby. V čl. 5 si dohodli cenu predmetu, a to 400 Sk za kaţdú hodinu, pričom práce mali byť zhotoviteľom fakturované kaţdé dva mesiace, doúčtované po ukončení zmluvného vzťahu, pričom kaţdá faktúra mala byť schválená a podpísaná stavebným dozorom. Ţalovaný spočiatku namietal platnosť predmetnej zmluvy, po vyjasnení určitosti termínu stavebný dozor sa obe strany dohodli, ţe uvedenú zmluvu povaţujú za platne uzatvorenú a v ďalšom konaní nebudú namietať jej neplatnosť. Súd prvého stupňa vychádzal teda z platne uzatvorenej zmluvy. Ţalovaný namietal, ţe ţalobca vykonal práce v zmysle zmluvy a faktúr ním vystavených z dôvodu, ţe tieto práce boli vykonané za účelom odstránenia vád diela vykonaného ţalobcom - projektovej dokumentácie. V prípade ich vykonania musí ţalobca preukázať, ţe sa zúčastnil na technických rokovaniach a kontrolných dňoch na pozvanie objednávateľa, t j. ţalovaného, resp. zápisom v stavebnom denníku, kde je presne špecifikovaný účel tohto pozvania a rozsah vykonania prác. Ţalovaný tvrdil, ţe ţalobcu nikdy 5 Obdo 62/2011 3 nepozval k účasti na kontrolnom dni a tieţ v stavebnom denníku nie je ţiadny zápis ohľadom takéhoto pozvania s uvedením účelu a rozsahu stavebných prác. Ţalobca na dôkaz svojich tvrdení okrem iného predloţil dôkaz - Odkontrolovania a odsúhlasenia predloţených dodacích listov a faktúr stavebným dozorom z 25. februára 2003, z ktorého súd prvého stupňa zistil, ţe stavebný dozor Ing. J.P. ţalobcovi potvrdil účasť na kontrolných dňoch celkom 16 hodín a osobnú účasť na stavbe mimo kontrolných dní podľa záznamov v stavebnom denníku, ako i potvrdenie stavbyvedúceho zhotoviteľa predmetného diela, ako i činnosť profesistov. Aj napriek tejto skutočnosti súd konštatoval, ţe faktúry predloţené ţalobcom č. 02/2002, 5/2002 a 10/2002 nie sú podpísané stavebným dozorom, tak ako to ukladá čl. 5.5 predmetnej zmluvy. Z vyjadrenia spoločnosti S., a. s., B. B. štatutárny zástupca Ing. J.Z. ţalobcovi oznámil, ţe po overení skutočnosti u stavbyvedúceho J.K., ako aj projektového manaţéra stavby Ing. J.P., títo potvrdili rozsah účasti zodpovedného projektanta Ing. H. v zmysle predloţeného stanoviska. Z tohto vyjadrenia súd zistil, ţe spoločnosť S., a. s., B. B. povaţovala činnosť ţalobcu za činnosť zodpovedného projektanta a nie za činnosť v zmysle predmetnej zmluvy. Ţalobca ďalej preukazoval výkon technického dozoru vlastným spracovaním jednotlivých činností podľa dátumu a počtu hodín, ktorý potvrdil svojim podpisom. Z uvedeného dôkazu nie je zrejmé, či sa jedná o technický dozor, resp. stavebný dozor, ktorý vykonával Ing. P.. Zo zápisov z pracovnej porady a kontrolných dní mal súd preukázané, ţe v zmysle prezenčnej listiny sa ţalobca na stretnutiach a kontrolných dňoch podpisoval v kolónke projektant, pričom predmetom rokovaní bolo doriešovanie projektovej dokumentácie, vzhľadom na zmenu prác voči pôvodnej projektovej dokumentácii. Ani v jednom z týchto listinných dôkazov sa ţalobca nepodpísal ako technický dozor, ale vţdy je uvedený ako zástupca projektanta. Takisto zo stavebného denníka vyplýva, ţe ţalobca v ňom vykonával zápisy ako projektant. V základnom liste stavebného denníka, časť 1.2 bol uvedený ţalobca v kolónke generálny projektant, zodpovedný projektant a autorský dozor. V kolónke technický (stavebný) dozor investora stály a občasný bol uvedený Ing. J.P. a I.B.. Tieto skutočnosti namietal aj ţalovaný, pričom činnosť projektanta nespadala pod predmet uzavretej zmluvy medzi účastníkmi konania. Ţalovaný poukázal na svedecké výpovede svedkov, najmä Ing. arch. K., ktorý i z predloţených listinných dôkazov nevedel špecifikovať, kedy ţalobca pri jednotlivých rokovaniach vystupoval ako ţalobca a kedy ako technický dozor, uviedol, ţe vypracoval projektovú dokumentáciu na uvedenú stavbu. Ţalobca vykonal pre Ing. arch. K. stavebnú časť tohto projektu, za vypracovanie ktorej mu zaplatil odmenu. Zmeny v projektovej dokumentácii boli riešené na kontrolných dňoch, kde bol privolaný aj projektant 5 Obdo 62/2011 4 tej časti projektu, ktorý ho vypracoval a ktorého zmena sa ho týkala. Tento svedok mal vedomosť aj o tom, ţe ţalobca vykonával pre ţalovaného i dozor, avšak vo svojej svedeckej výpovedi nevedel špecifikovať rozsah prác, ktoré vykonal pre ţalovaného ako technický dozor a rozsah prác, ktoré vykonal ako projektant, rovnako nemal ani vedomosť, ţe ţalovaný písomným zápisom, resp. v jeho neprítomnosti pozýval ţalobcu na účasť na kontrolný deň ako technický dozor. Osobné pozývanie a zápis v stavebnom denníku nepotvrdil ani svedok Ing. J.Z., i keď potvrdil, ţe ţalobcu na kontrolných dňoch i mimo nich na stavbe videl. Mal za to, ţe bol pozvaný na základe pozvania ţalovaného, keďţe investor - ţalovaný by si mal zabezpečiť prítomnosť týchto ľudí, ktorí vypracovali projektovú dokumentáciu. Súd povaţoval výpoveď tohto svedka za právne irelevantnú, keďţe ohľadom účasti na kontrolných dňoch vypovedal inak, neţ je to uvedené v zápisoch z kontrolných dní, kde je uvedená účasť ţalobcu ako projektanta. Rovnako svedok J., ktorý bol stavbyvedúcim zhotoviteľa predmetného diela, súdu potvrdil, ţe účasť ţalobcu na predmetnej stavbe chápal zo strany projektanta S. LVZ, a. s., B. B.. Ţalobca vypracovával i projekt skutočného vyhotovenia stavby, pričom i z toho dôvodu povaţoval jeho účasť za nutnú na kontrolných dňoch a uviedol, ţe i sám pozýval ţalobcu na kontrolné dni. Svedok v stavebnom denníku vykonával zápisy za generálneho projektanta spolu s p. K., tieto zápisy boli pre svedka dôleţité pre realizáciu prác na predmetnom diele. Ţalobcu povaţoval za autora projektovej dokumentácie. Poznamenal, ţe činnosti, ktoré sa týkali projektovej dokumentácie, riešil svedok priamo so ţalobcom aj mimo kontrolných dní na stavbe, pričom následne boli odsúhlasované na kontrolných dňoch. Uviedol, ţe je i toho názoru, ţe určitá časť prác, ktoré vykonal ţalobca, moţno povaţovať i za výkon dozoru projektanta. Súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdení, ţe vykonal technický dozor podľa uzavretej zmluvy o dielo so ţalovaným v takom rozsahu, v akom ho následne fakturoval. Z predmetných dôkazov súd prvého stupňa nemohol ustáliť rozsah tých prác, ktoré by bolo moţné povaţovať za výkon technického dozoru, preto ţalobu zamietol. Ţalobca si tento nárok uplatňoval z titulu bezdôvodného obohatenia, proti ktorému ţalovaný vzniesol námietku premlčania. Súd prvého stupňa konštatoval, ţe uvedený vzťah posúdil na základe platnej uzavretej zmluvy podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, z ktorého dôvodu nemoţno tento nárok priznať i z titulu bezdôvodného obohatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a ţalovanému priznal ich náhradu. O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O. s. p. a na ich náhradu zaviazal ţalobcu. 5 Obdo 62/2011 5 Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, ţe ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi 2 091,22 eur. Ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi trovy prvostupňového konania vo výške 2 733,84 eur a trovy odvolacieho konania vo výške 608,69 eur na účet právneho zástupcu ţalobcu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, ţe aj keď súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, nerozhodol správne, keď ţalobu zamietol, z dôvodu, ţe v zápisoch z kontrolných dní a porád bol ţalobca uvádzaný ako projektant a nie ako technický dozor. Uviedol, ţe z tvrdení účastníkov a z vykonaných dôkazov vyvodil závery, ktoré nezodpovedajú zásadám uvedeným v § 132 O. s. p. Skutkové zistenia sú v rozpore s logickým hodnotením dôkazov. Odvolací súd sa zaoberal aj tým, či nie je moţné na vec aplikovať ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité, v dôsledku čoho v súlade s § 213 ods. 2 O. s. p. vyzval a poučil ţalobcu aj ţalovaného, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Uviedol, ţe z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu a z výsluchu ţalobcu, ako aj svedkov je zrejmé, ţe tvrdenie ţalovaného, ţe ţalobca nevykonal na uvedenej stavbe pre neho ţiadnu prácu ako výkon technického dozoru, nie je správne. Z obsahu zmluvy o dielo vyplýva, ţe ţalobca mal pre ţalovaného vykonávať technický dozor bez bliţšej špecifikácie jednotlivých činností s tým, ţe v zmysle čl. 3.1 zmluvy malo ísť o všetky práce spojené s realizáciou stavby. Takto dohodnutý rozsah je oveľa širší ako samotný výkon technického dozoru. Uviedol, ţe technický dozor si zabezpečuje investor, ktorý bol v danom prípade ţalovaný. Účastníci v zmluve funkcie technického dozoru podrobne nešpecifikovali. Technický dozor by mal investora zastupovať najmä pri kontrole vykonávania prác a dodávok a pri ich preberaní od dodávateľa a pri jednaniach s projektantom, stavebným úradom a inými účastníkmi výstavby. Ďalej uviedol, ţe ţalobca, rovnako aj svedkovia zhodne potvrdili, ţe ţalobca bol na stavbe prítomný počas celej doby výstavby minimálne kaţdý druhý deň a ku koncu dokončovacích prác kaţdý deň, čím bola dodrţaná podmienka stanovená v bode 3.2 zmluvy, a to osobná účasť ţalobcu nielen na technických rokovaniach a kontrolných dňoch, ale aj pri samotných prácach priamo na stavbe. Na kaţdom kontrolnom dni spolu s Ing. M. a Ing. U. za ţalovaného bol prítomný aj ţalobca. Aj z listu primátora mesta B. B. z 13. novembra 2002 vyplýva, ţe druhý spoločník ţalovaného - druhý investor, spoločnosť B. nenamietal vykonávanie prác technického dozoru ţalobcom, ale mal výhrady voči faktúram, pretoţe neboli verifikované stavebným dozorom. 5 Obdo 62/2011 6 Za ţalovaného ako investora vykonával stavebný dozor Ing. P., ktorý spolu so ţalobcom niesli zodpovednosť za uskutočnenie stavby v súlade s projektovou dokumentáciou v dohodnutej kvalite. Ing. P. bol poverený, aby rozsah prác vykonaných ţalobcom ako technickým dozorom, vrátane počtu hodín, odsúhlasil. Poukázal na prílohu č. 16 k Sadzobníku pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inţinierskych činností a rozsah stavebného dozoru, na § 44 ods. 2 a § 466 Stavebného zákona. Ďalej uviedol, ţe pre výkon technického dozoru je profesia projektanta v jednej osobe výhodou, pretoţe technický dozor musí pruţne riešiť na stavbe všetky zmeny tak, ţe sa činnosť ţalobcu prelínala aj s prácou, ktorú vykonáva len projektant. Keďţe ţalobca pre generálneho projektanta vyhotovil stavebnú časť projektovej dokumentácie, bola táto skutočnosť skôr výhodou neţ dôvodom, prečo bol v záznamoch z kontrolných dní zaradený pri riešení problémov ako projektant. Sám ţalobca nebol dodávateľom projektovej dokumentácie, preto nemohol niesť zodpovednosť za vady projektovej dokumentácie. Všetky zmeny projektovej dokumentácie, ktoré boli riešené počas výstavby, vyvstali v súvislosti s dodávkou vadnej projektovej dokumentácie. Aby stavba mohla pokračovať a mohla byť načas ukončená, bolo potrebné vyriešiť oproti dodanému projektu len ďalšími zmenami v existujúcej projektovej dokumentácie. Ţalobca by sa mohol zúčastňovať na kontrolných dňoch za dodávateľa projektovej dokumentácie len na základe poverenia generálneho projektanta, čo zo zápisov nevyplýva. Zaradenie ţalobcu ako projektanta v prezenčných listinách, napriek tomu, ţe nezastupoval generálneho projektanta, je vyjadrením jeho pôvodného podnikateľského oprávnenia, čo ho ţiadnym spôsobom neobmedzuje vo výkone technického dozoru. Z toho dôvodu nemôţe obstáť tvrdenie ţalovaného, ţe ţalobca na stavbe vykonával rozsah prác, špecifikovaný v čl. 2.2 a 2.3 Zmluvy o dielo, pretoţe v danej veci sa nejednalo ani o opravu chýb, ani o dopĺňanie nedostatkov projektovej dokumentácie, za ktorú nesie zodpovednosť ţalovaný. Výkon rôznych činností, ako to vyplýva zo stavebných denníkov, ţalobca mohol realizovať na stavbe len pre ţalovaného a len ako stavebný dozor. Nie je moţné preto na daný prípad aplikovať ust. čl. 2.3, ktorý vylučoval všetky profesie zahrnuté v projektovej dokumentácii. Bez odborníkov, ktorí sú schopní posúdiť ďalší postup na stavbe, pričom týchto musí zabezpečiť stavebný dozor, ak ich investor nezabezpečí sám, by nebolo moţné vôbec dielo dokončiť. Ţalovaný sám na stavbe nijaký výkon prác nezabezpečoval, čo mu vytkol aj Najvyšší kontrolný úrad, preto, ak by nebol za neho túto prácu vykonával ţalovaný, tak by práce na stavbe nemohli vôbec začať a ani by sa nemohlo v nich pokračovať. Dojednanie účastníkov, ţe technický dozor má vykonávať svoju činnosť na pozvanie objednávateľa - investora cez zápis v stavebnom denníku, s určením účelu pozvania a rozsahu 5 Obdo 62/2011 7 prác, je moţné realizovať len na jednoduchých stavbách. V prejednávanej veci sa nejednalo o vady projektovej dokumentácie, ktoré by boli zapríčinili vznik ďalších nových prác, ale šlo o vznik naviac prác, ktoré zapríčinil technický stav stavby. Ďalej uviedol, ţe samotná absencia písomného pozvania technického dozoru objednávateľom na stavbu nemôţe mať za následok, ţe ţalobca by nemal za svoju riadne a kvalitne odvedenú prácu tak, ako to potvrdili svedkovia, dostať zaplatené. Jeho účasť na stavbe nepoprel ani pracovník ţalovaného Ing. U. a potvrdili ju aj generálny projektant Ing. K., stavbyvedúci p. K., Ing. Z. ako zhotoviteľ stavby a aj Ing. P. ako stavebný dozor a vyplýva to aj z písomnej evidencie v stavebnom denníku a v záznamoch z kontrolných dní, čo je dostatočným dôkazom, ţe ţalobca vykonával pre ţalovaného riadny technický dozor. Ďalej uviedol, ţe tvrdenie ţalovaného, ţe ţalobca nevykonával prácu na stavbe pre neho, ale pre generálneho dodávateľa projektovej dokumentácie, z uvedených dôvodov právne neobstojí a toto tvrdenie ţalovaný ani ţiadnym dôkazom nepreukázal. Naopak z výsluchu Ing. K. vyplýva, ţe zmluvným dodávateľom projektovej dokumentácie bolo Mesto a ţalovaný, čo nemá vplyv na skutočnosť, ţe ţalovaný bol pre neho subdodávateľom v časti projektu stavebnej časti. Preto neobstojí tvrdenie ţalovaného, ţe ţalobca na stavbe odstraňoval vady projektovej dokumentácie a bol tam za generálneho projektanta. Ţalobca ako technický dozor neriešil ten rozsah prác, ktorý bol vymedzený v čl. 2.2, pretoţe sa nejednalo o ţiadnu reklamáciu projektovej dokumentácie. K námietke ţalovaného, ţe ţalobcom vystavené faktúry za vykonávanie technického dozoru neobdrţal, neskôr priznal, ţe jednu z nich eviduje, aj keď ju neuznáva, odvolací súd uviedol, ţe nie je pravdivá, pretoţe prevzatie všetkých faktúr priznal nielen Ing. M., ale prevzatie je na nich uvedené. Rovnako nie je pravdivé tvrdenie ţalovaného, ţe ţalobcovi zaplatil sumu 15 000 Sk za výkon technického dozoru len ako zálohu. Faktúra č. 02/2002 sa ako stala splatnou, v hotovosti ju zaplatil Ing. M. ţalobcovi, v dôsledku čoho zostal predmetom sporu len rozdiel 4 800 Sk, čo je moţné povaţovať za uznanie záväzku. Z príjmového a výdavkového dokladu nesporne vyplýva, ţe ţalovaný v zastúpení Ing. M. ţalobcovi vydal uvedenú sumu na úhradu faktúry a nie ako zálohu. Tvrdenie ţalovaného, ţe išlo o zálohu, nebolo preukázané. V tom čase ţalobca pre ţalovaného inú prácu nevykonával, preto suma 15 000 Sk mohla byť vyplatená ţalobcovi lez za výkon technického dozoru. 5 Obdo 62/2011 8 Ďalej uviedol, ţe absencia podpisu stavebného dozoru Ing. P. na faktúrach, resp. na dodacích listoch, nemôţe mať za následok neodôvodnenosť uplatneného nároku, pretoţe Ing. P. rozsah ţalobcom vykonaných prác, ako aj ich cenu písomne odsúhlasil u všetkých troch faktúr. Výkon technického dozoru potvrdili aj zástupcovia prizvaných profesií, a to E.B., spol. s r. o., B.B., projektovanie vykurovania a prizvanie statika, čo je zrejmé zo zápisov v stavebnom denníku a z pracovných porád. Ďalej uviedol, ţe neobstojí námietka ţalovaného, ţe ţalobca vykonával práce na stavbe pre zhotoviteľa z dôvodu, ţe mal s ním uzavretú zmluvu na vypracovanie projektu skutočného vyhotovenia stavby, pretoţe pre zhotoviteľa reálne nemal akú prácu vykonávať, keďţe bol zástupcom investora - ţalovaného. Aţ po ukončení stavby sa do projektu zakreslia všetky rozdiely, ktoré nastali počas výstavby na stavbe oproti pôvodnej projektovej dokumentácii. Tak ako to uviedol ţalobca, túto zmluvu uzavrel so zhotoviteľom len preto, ţe ho o to poţiadal ţalovaný, pretoţe nemal iné finančné prostriedky neţ z programu Phare, v dôsledku čoho mu ţalobca robil sluţbu, keď takúto zmluvu uzavrel namiesto neho a on vyhotovil projekt, bez ktorého by nebolo moţné poţiadať o vydanie kolaudačného rozhodnutia. Ţalobca preto nemusel byť na stavbe od jej začiatku, ale stačilo mu prísť aţ na záver, aby si mohol vykonané práce zamerať a zaznačiť zmeny oproti pôvodnej projektovej dokumentácii. Samotné uzavretie zmluvy medzi ţalobcom a zhotoviteľom nemá ţiadny vplyv na rozsah prác vykonaných predtým ţalobcom ako technickým dozorom na stavbe. Záverom uviedol, ţe skutočnosť, ţe ţalobca bol súčasne projektantom, bola výhodou nielen pre zhotoviteľa stavby, ale najmä pre ţalovaného, pretoţe včasné ukončenie diela je pri stavbách financovaných z prostriedkov Európskej únie prísne kontrolované. Všetky tie práce, s ktorými pôvodný projekt nerátal, pretoţe generálny projektant nemal o nich ţiadnu vedomosť, boli výsledkom práce ţalobcu ako technického dozoru a nie práce vyvolané tým, ţe by pôvodná projektová dokumentácia bola nekvalitná alebo vadná. Šlo o práce, pre ktoré ţiadna projektová dokumentácia vypracovaná nebola, pretoţe si práce ţalovaný ani u generálneho projektanta neobjednal, keďţe o nich nemohol ani vedieť. Odvolací súd po vykonaní dokazovania dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa, ţe vzťah medzi účastníkmi posúdil podľa zmluvy uzavretej medzi nimi s tým, ţe odvolací súd vyhodnotil súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie tak, ţe z neho vyplýva preukázateľná činnosť ţalobcu ako technického dozoru a nie ako projektanta na stavbe vykonávanej pre ţalovaného, ktorej bol investorom, v dôsledku čoho dospel k záveru, ţe aplikácia § 451 Občianskeho zákonníka v danej veci nebola opodstatnená. 5 Obdo 62/2011 9 Z uvedených dôvodov dospel k záveru, ţe ţalobca si uplatnil právo na zaplatenie doplatku ceny za výkon stavebného dozoru v súlade s § 548 Obchodného zákonníka oprávnene, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, ţe ţalobe vyhovel. Ţalobcovi priznal trovy prvostupňového a odvolacieho konania v súlade s § 224 a § 142 O. s. p. Proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie. Dovolanie odôvodnil tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 241 ods. 2 písm. a),
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.