Najvyšší súd 5 Obo 32/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: N.L., a. s. v konkurze, K.L.. IČO: X., o rozvrhu speňaženého majetku z kon

§ 70aods.

2 Zákona č. 328/1991 o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“). Neuspokojené časti zabezpečených pohľadávok veriteľov s nárokom na oddelené uspokojenie sú pre účely konkurzu zaradené do I. triedy. Ďalej uviedol, že v zmysle § 28 ods. 5 ZKV s poukazom na čl. II ods. 3 písm. c) Zmluvy o predaji vlastníckeho práva k majetku patriacemu do konkurznej podstaty úpadcu z

1. septembra 2003 v znení prílohy č. 4 k zmluve a ocenenia vozidlového parku znaleckými posudkami (pod č. 7, 38, 39) bola čiastka priznaná v prospech oddeleného veriteľa O., a. s., ktorý mal vo vzťahu k úpadcovi záložnú zmluvu na hnuteľné veci vypočítanú takto: 893 401 Sk (ocenené vozidlá bez DPH): 3 532 916 Sk (cena vozidlového parku) = 0,2528 koeficient pre určenie výpočtu sumy 500 349 Sk (kúpna cena) x 0,2528 = 126 488,22 Sk (4 198,63 eur). Priznané pohľadávky veriteľov prvej triedy pre nedostatok finančných prostriedkov uspokojené nebudú. Proti uvedenému uzneseniu podal konkurzný veriteľ S., a. s., C.B., IČO: X. odvolanie. Uviedol, že v napadnutom uznesení je uvedené, že pohľadávky veriteľov proti podstate budú uhradené vo výške 100% v priebehu konkurzu. Na základe uvedeného by mal byť veriteľ S., a. s. uspokojený sumou 24 719,94 eur (pohľadávka S.) a 9 842,79 eur (pohľadávka proti podstate uplatnená veriteľom S., a. s.)
2. júla 2008 - neuhradené zdravotné poistenie vyplývajúce z mesačných výkazov za obdobie 11/2002-4/2003 a daňové priznanie k cestnej dani za rok
3. D.L., právny predchodca veriteľa S., a. s. si prihláškou z
4. novembra 2002 a
5. decembra 2002 uplatnil u správcu konkurznej podstaty pohľadávku proti podstate vo výške 9 695,81 eur. Ide o cestnú daň za rok 2002 na základe výkazov daňových nedoplatkov č. 623/2100/88568/02 z
6. novembra 2002 a výkazu daňových nedoplatkov č. 623/2100/92902/02 z
7. decembra
8. Uviedol, že v napadnutom rozvrhovom uznesení tieto pohľadávky proti podstate nie sú uvedené. Ďalej namietal navýšenie odmeny správcom o 1 064 eur a odmenu osobitného správcu o 572,96 eur oproti schválenej konečnej správe, ako aj oproti rozvrhovému uzneseniu z
9. júla
10. Ďalej uviedol, že zvýšenie nákladov spojených s ukončením konkurzného konania o 3 045,72 eur je neprimerane vysoké. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozvrhové uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Správca konkurznej podstaty vo vyjadrení k odvolaniu konkurzného veriteľa S., a. s. uviedol, že pohľadávka veriteľa S., a. s. 5 Obo 32/2012 4 vo výške 9 695,81 eur bola v obsahu konečnej správy o speňažení majetku z podstaty, vyúčtovaní odmeny a výdavkov správcu konkurznej podstaty z
11. júna 2008, schválená uznesením Krajského súdu v Bratislave z
12. októbra 2008, uvedená. Taktiež bola uvedená v dvoch predchádzajúcich rozvrhových uzneseniach, ktoré boli v odvolacom konaní zrušené. Pochybením správcu, ako aj súdu, sa táto pohľadávka do napadnutého rozvrhového uznesenia nedostala. Z uvedeného dôvodu je pohľadávka veriteľa oprávnená. Pohľadávka vo výške 9 842,79 eur nebola uvedená v konečnej správe, voči ktorej veriteľ nepodal námietky a nebola zahrnutá ani do rozvrhového uznesenia súdu z
13. februára 2009 a ani do rozvrhu z
14. júla 2010, voči ktorým veriteľom nebolo podané odvolanie. Táto pohľadávka bola zahrnutá do tretieho rozvrhu súdu z
15. januára
16. K navýšeniu nákladov spojených s ukončením konkurzného konania o 3 045,72 eur uviedol, že k navýšeniu nákladov došlo s poukazom na obsah konečnej správy, časti „Poznámka“, strana č. 3, ide o odmenu pracovníka úpadcu. Špecifikácia nákladov konkurzu je v konečnej správe uvedená, ale presná suma nákladov je uvedená približne a nie je uvedená konečná suma. Táto čiastka súvisí s vedením účtovníctva, spracovávaním daňových priznaní, ktorá nebola zahrnutá do položky nákladov spojených s udržiavaním a správou podstaty, uvedenej v rozvrhovom uznesení ako náklady súvisiace s ukončením konkurzného konania. Táto činnosť bola vykonávaná za obdobie rokov 2006 -
17. Od roku 2009 vedie účtovníctvo, ako aj spracovávanie daňových priznaní úpadcu Ing. M.B.. Taktiež má správca povinnosť zabezpečiť archiváciu zvyšných písomností nutných pre vedenie konkurzu, prípravy návrhov na vydávanie celkovo troch rozvrhových uznesení, ako aj úhradu nákladov súvisiacich s uskladnením týchto písomností. Tieto náklady boli uhrádzané z čiastky získanej úročením vkladu z predaja majetku úpadcu a nie z výšky pohľadávok veriteľov, uvedených v rozvrhovom uznesení súdu. Zvyšná čiastka získaná úročením bude po odpočítaní nákladov s udržiavaním a správou podstaty poukázaná veriteľovi U., ktorý znášal všetky náklady súvisiace s vedením konkurzu. Medzi pohľadávky proti podstate patrí vždy odmena správcovi a jeho výdavky, nároky na náhradu nákladov spojených s udržiavaním a správou podstaty, dane, poplatky, ak nárok na ne vznikol a stal sa splatným po vyhlásení konkurzu, nároky veriteľov zo zmlúv uzavretých so správcom a nároky zo zmlúv, od ktorých sa odstúpilo podľa § 14 ZKV. Správca konkurznej podstaty by mal do vyúčtovania výdavkov zahrnúť aj tie výdavky, ktoré mu vzniknú po schválení konečnej správy, pretože celý výťažok by mal byť rozdelený v konečnej správe. Navýšenie odmeny správcu o 1 064 eur a odmeny osobitného správcu o 572,96 eur vychádza v zmysle § 7 ods. 1 z Vyhlášky MS SR č. 389/2001 Z. z. 5 Obo 32/2012 5 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O. s. p.“) prejednal odvolanie konkurzného veriteľa podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie konkurzného veriteľa je dôvodné. Konkurzný veriteľ S., a. s. v podanom odvolaní namietal neuvedenie pohľadávky proti podstate vo výške 9 695,81 eur v napadnutom rozvrhovom uznesení, resp. že uvedená pohľadávka nebola zaradená na uspokojenie. Z obsahu konečnej správy o speňažení majetku z podstaty a o vyúčtovaní odmeny a výdavkov, schválenej uznesením súdu prvého stupňa z
18. októbra 2008 (č. l. 688), ktoré nadobudlo právoplatnosť
19. novembra 2008, vyplýva, že medzi pohľadávkami proti podstate bola zaradená aj pohľadávka odvolateľa vo výške 292 096 Sk. Ide o pohľadávku pôvodného veriteľa D.L., postúpenú na odvolateľa. V predchádzajúcich rozvrhových uzneseniach z
20. februára 2009 a z
21. júla 2010, ktoré boli zrušené odvolacím súdom, bola táto pohľadávka uvedená a zaradená na uspokojenie. Súd prvého stupňa a nepochybne aj správca konkurznej podstaty postupoval v rozpore so Zákonom o konkurze a vyrovnaní, keď predmetnú pohľadávku nezaradil na uspokojenie. Toto pochybenie správca aj uznal vo vyjadrení k odvolaniu veriteľa S., a. s., kde uviedol, že pochybením správcu, ako aj súdu, sa táto pohľadávka (9 695,81 eur) do napadnutého rozvrhového uznesenia nedostala. Pohľadávky odvolateľa vo výške 24 719,94 eur a 9 842,79 eur ako pohľadávky proti podstate sú v napadnutom uznesení uvedené. Z napadnutého rozvrhového uznesenia vyplýva, že pohľadávky proti podstate budú uhradené vo výške 100%. Ak teda ide o oprávnené pohľadávky proti podstate, S., a. s. by mali byť uhradené pohľadávky v sume 24 719,94 eur a 9 842,79 eur. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozvrhového uznesenia nie je zrejmé, z akého dôvodu si správca konkurznej podstaty navýšil odmenu vo výške 1 064 eur a odmenu osobitného správcu o 572,96 eur a táto skutočnosť nevyplýva ani z vyjadrenia správcu z
22. apríla
23. Správca pri navýšení odmeny poukázal iba na § 7 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 389/2001 Z. z. a obsah konečnej správy. Neuviedol dôvod ani spôsob výpočtu odmeny a v tejto časti je aj odôvodnenie napadnutého uznesenia nepreskúmateľné. Odvolací súd sa stotožnil s námietkou odvolateľa, že zvýšenie nákladov spojených s ukončením konkurzného konania o 3 045,72 eur je neprimerane vysoké. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol potrebu zvýšenia nákladov spojených s ukončením konkurzu. Pokiaľ nejaké náklady po schválení konečnej správy vznikli, je povinnosťou správcu konkurznej podstaty ich presne špecifikovať podľa jednotlivých 5 Obo 32/2012 6 položiek. Správca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že ide o odmenu pracovníka úpadcu a táto činnosť súvisí s vedením účtovníctva spracovávaním daňových priznaní za roky 2006 -
24. Z uvedeného je zrejmé, že tento výdavok vznikol ešte pred schválením konečnej správy, a preto ho mal správca v konečnej správe uviesť. K tvrdeniu správcu o nákladoch na archiváciu zvyšných písomností a vydávanie celkovo troch rozvrhových uznesení, ekonomických podkladov, ako aj úhradu súvisiacich s uskladnením týchto písomností je potrebné uviesť, že dôvodnosť týchto nákladov musí správca preukázať. Pochybením správcu, ako aj súdu prvého stupňa došlo k zrušeniu v poradí tretieho rozvrhového uznesenia, a tým k bezdôvodnému predlžovaniu tohto konkurzného konania. Náklady spojené s ukončením konkurzného konania musia byť preukázané a ich výška súdom riadne a presvedčivo odôvodnená. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri vyhotovovaní napadnutého uznesenia nepostupoval v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p.

§ 66eods.

1 ZKV, keď napadnuté uznesenie riadne neodôvodnil, iba prevzal vyjadrenie správcu, v dôsledku čoho je nepreskúmateľné, čím konkurzným veriteľom odňal možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí posúdi námietky konkurzného veriteľa, s poukazom na závery uvedené v tomto rozhodnutí a nové rozvrhové uznesenie odôvodní v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p.

§ 66eods.

1 ZKV. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 písm.

1. f)a
2. h)O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 30. apríla 2012 JUDr. Anna Marková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová