← Slovensko

o 130 267,01 eur s prísl.

Najvyšší súd 5 Obdo 1/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. J.B., R.K., správca konkurznej podstaty úpadcu S., s. r. o., Š.S., IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. L.S., L.K. proti ţalovanému: M.S., S.S., IČO: X., zastúpené AK JUDr. R.B., s. r. o., N.B., IČO: X., o zaplatenie 130 267,01 eur s prísl., vedenej na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 15Cb/109/2003, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo

  1. apríla 2011, č. k. 4Cob/67/2009-681 v spojení s opravným uznesením z
  2. mája 2011, č. k. 4Cob/67/2009-690, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo
  3. apríla 2011, č. k. 4Cob/67/2009-681 vo výroku, ktorým zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 130 267,01 eur s 18,6% úrokom z omeškania ročne od 28.11.2003 do zaplatenia, vo výrokoch o náhrade trov konania medzi ţalobcom a ţalovaným a vo výroku o náhrade trov štátu, z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e: Okresný súd Humenné rozsudkom z
  4. júla 2009, č. k. 15Cb/109/2003-390 ţalobu zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému trovy konania vo výške 16 864,41 eur, tieţ uloţil ţalobcovi povinnosť zaplatiť na trovách štátu 209,17 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca sa ţalobou domáhal, aby súd zaviazal pôvodne ţalovaných 1/ M.S. a 2/ S.S., s. r. o., B. spoločne a nerozdielne uhradiť mu sumu 130 267,01 eur s prísl. 5 Obdo 1/2012 2 Rozsudkom z
  5. júna 2005, č. k. 15Cb/109/2003-169 Okresný súd Humenné ţalobu zamietol. Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobcu rozsudkom z
  6. januára 2006, č. k. 4 Cob 72/05-206 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí ţaloby proti ţalovanému 2/ a zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovaného 1/ zaviazal zaplatiť ţalobcovi 130 267,01 eur s prísl. a nahradiť mu trovy konania, v prevyšujúcej časti návrh zamietol a ţalobcu zaviazal na náhradu trov konania ţalovanému 2/. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o dovolaní ţalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove rozsudkom z
  7. júla 2007, sp. zn. 6 Obdo 18/2006 tak, ţe rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil v napadnutej časti, ktorou bola ţalovanému 1/ uloţená povinnosť zaplatiť ţalobcovi istinu s príslušenstvom a nahradiť trovy konania a trovy odvolacieho konania a vec vrátil v zrušenom rozsahu odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Prešove uznesením z
  8. novembra 2007 pod č. k. 4Cob 83/2007-296 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ktorou bola ţaloba zamietnutá proti ţalovanému 1/ a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom konaní Okresný súd Humenné rozsudkom z
  9. júla 2009, č. k. 15Cb 109/2003-390 ţalobu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca ako nájomca tepelného zariadenia a objednávateľ diela dňa
  10. augusta 2000 so ţalovaným 1/ ako prenajímateľom a vlastníkom tepelného zariadenia a pôvodne ţalovaným 2/ ako zhotoviteľom diela uzatvorili zmluvu o dielo č. 19000CB. Na základe tejto zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal vykonať v prospech objednávateľa dielo špecifikované v čl. II. ods. 2 písm. a/ Zmluvy o dielo a objednávateľ sa zaviazal uhradiť cenu diela vo výške 414 923,98 eur. Dielo špecifikované v tejto zmluve sa zhotoviteľ zaviazal vykonať v súlade s harmonogramom prác, a to najneskôr do
  11. augusta 2000 a objednávateľ sa zaviazal uhradiť cenu diela v zmysle dodatku č. 1 k zmluve o dielo zo dňa
  12. novembra 2000 v rozsahu 82 984,79 eur formou 10-ich splátok v termíne do
  13. marca 2001 a 331 939,18 eur do 5 rokov v mesačných splátkach, pričom termín splatenia prvej splátky bol apríl 2001, vţdy k
  14. dňu príslušného mesiaca. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, ţe k zhotoveniu diela zo strany zhotoviteľa došlo, a to premenou výmenníkovej stanice na plynovú kotolňu. Taktieţ medzi účastníkmi konania nebolo sporné, ţe objednávateľ - ţalobca uhradil zhotoviteľovi - pôvodne ţalovanému 2/ 130 267,01 eur. 5 Obdo 1/2012 3 Ţalobca a ţalovaný 1/
  15. júla 1995 uzavreli nájomnú zmluvu, ktorej predmetom bol nájom tepelného hospodárstva M.S.. Účelom nájmu tohto hnuteľného a nehnuteľného majetku mesta bolo zabezpečenie dodávky tepla a TÚV a činností potrebných k prevádzkovaniu tepelných zariadení. Výpoveďou z
  16. mája 2001 ţalovaný 1/ ako prenajímateľ dal ţalobcovi ako nájomcovi v súlade s ust. § 6 bod 2 nájomnej zmluvy výpoveď z tejto nájomnej zmluvy. Výpovedná lehota bola 3 mesiace a začala plynúť
  17. dňom nasledujúceho mesiaca po doručení písomnej výpovede. Výpoveď ţalobca prevzal
  18. mája
  19. Ţalobca vo svojej ţalobe tvrdil, ţe uplynutím výpovednej lehoty prestal byť aj účastníkom zmluvy o dielo v zmysle jej článku 15 bod 3 a všetky práva a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy o dielo prešli na ţalovaného 1/, vrátane splácania ceny diela a keďţe ţalobca v čase, kedy bol účastníkom zmluvy o dielo, uhradil na účet ţalovaného 2/ splátky v celkovej sume 130 267,01 eur, vzniklo na strane ţalovaného bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 a nasl. Obč. zák. Úlohou súdu prvého stupňa bolo po zrušení jeho rozsudku Krajským súdom v Prešove v ďalšom konaní zistiť, či ţalobca mal z nájmu tepelného hospodárstva zisk, ktorý mohol reinvestovať do rekonštrukcie tepelného hospodárstva z predmetu zmluvy o dielo. Z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, ţe ţalobca z prevádzkovania tepelného hospodárstva na základe zmluvy o nájme tepelného hospodárstva z
  20. júla 1995 za rok 1999 dosiahol hospodársky výsledok - stratu vo výške 456 269 eur, za rok 2000 dosiahol hospodársky výsledok - stratu vo výške 142 881,73 eur a za rok 2001 dosiahol hospodársky výsledok - zisk vo výške 142 424,01 eur. Prevaţnú časť jeho výnosov v roku 1991 - 96,53%, v roku 2000 - 60,98% a v roku 2001 - 90,69% tvorili výnosy strediska 1300 Tepelné hospodárstvo, a teda aj prevaţná časť finančných prostriedkov bola z inkasa pohľadávok za teplo. Je zrejmé, ţe ţalobcovi sa podarilo získať z prevádzky tepelného hospodárstva zdroje a ţalobca nepreukázal, ţe cena za dielo bola platená z inej jeho hospodárskej činnosti, ako z nájmu tepelného hospodárstva, preto súd nárok ţalobcu proti ţalovanému ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a o trovách štátu v súlade s ust. § 148 ods. 1 O. s. p. 5 Obdo 1/2012 4 Krajský súd v Prešove rozhodujúc o odvolaní ţalobcu rozsudok Okresného súdu Humenné z
  21. júla 2009, č. k. 15Cb/109/2003-390 zmenil tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumy 130 267,01 eur s 18,6% úrokom z omeškania ročne od
  22. novembra 2003 do zaplatenia. Vo zvyšku potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí ţaloby. Zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách štátu tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť trovy štátu 315,25 eur, z toho na účet Okresného súdu Humenné 209,17 eur a na účet Krajského súdu Prešov 106,08 eur. Zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách účastníkov tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania v sume 22 360,89 eur a trovy odvolacieho konania 8 305,85 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ţe ţalobca svoj nárok odôvodňoval z uzavretej zmluvy o dielo č. 19000CB, na základe ktorej nájomca tepelného zariadenia S., s. r. o. uzavrel zmluvu s dodávateľom S.S., s. r. o. na dodávku adaptácie OST- a na plynovú kotolňu, pričom pôvodná kotolňa tepelného hospodárstva patrila vlastníkovi M.S.. Dielo malo byť ukončené do
  23. augusta 2000 s cenou diela 12 500 000 Sk. Podľa čl. XV bodu 3 zmluvy o dielo v prípade, ak dôjde po dobu platnosti tejto zmluvy z akýchkoľvek dôvodov k ukončeniu platnosti zmluvy o nájme tepelného zariadenia, uzavretej medzi vlastníkom a objednávateľom alebo k ukončeniu platnosti zmluvy a poskytovaní zmluvných energetických výkonov a sluţieb, uzatvorené medzi vlastníkom a objednávateľom alebo k zániku objednávateľa, vstupuje dňom nasledujúcim po dni ukončenia platnosti vyššie uvedených zmlúv alebo dňom zániku objednávateľa do práv a povinností vyplývajúcich pre objednávateľa z tejto zmluvy v plnom rozsahu vlastník, pokiaľ nebude dohodnuté inak. Ţalobca vychádzal z nájomnej zmluvy z
  24. júla 1995, uzavretej medzi M.S. a M.M. S. a spol., predmetom ktorej bol nájom tepelného hospodárstva M.S., uvedené v prílohe č. 1 zmluvy. Keďţe M.S. na základe rozhodnutia mestského zastupiteľstva dalo výpoveď z nájomnej zmluvy z dôvodov závaţného porušenia nájomnej zmluvy, a to pre neplatenie nájomného po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, ktorá výpoveď bola prevzatá v S., s. r. o.
  25. mája 2001, tak nájomný vzťah zanikol k
  26. augustu
  27. Ţalobca tak poţadoval vydanie bezdôvodného obohatenia, ak spoločnosti S. do ukončenia nájomného pomeru
  28. augusta 2001 poukázal čiastku 3 924 420 Sk, čo je predmetom ţaloby. Táto suma zo strany ţalovaných 1/ a 2/ nebola nikdy rozporovaná, ale zo strany ţalovaného mesta bola daná námietka, ţe v zmysle uzavretej nájomnej zmluvy z
  29. júla 1995, a to bodu IV. bod 7 sa zmluvné strany zaväzujú, ţe všetky 5 Obdo 1/2012 5 zdroje získané z tepelného hospodárstva reinvestujú do tepelného hospodárstva, ktoré je predmetom tejto zmluvy. Nájomca všetky zdroje získané z tepelného hospodárstva mal spätne investovať do tepelného hospodárstva a tieto peniaze mal pouţiť na splácanie záväzkov z uzavretej zmluvy o dielo spoločnosti S.. Nájomca mal tak hospodáriť, aby zdroje z tepelného hospodárstva pokryli prípadné nároky na reinvestíciu do tepelného hospodárstva, v tomto prípade aj rekonštrukciu kotolne na plynovú kotolňu. Samotná nájomná zmluva bola uzavretá medzi prenajímateľom M.S. a nájomcom M.M. S. a spol., IČO: X.. Nájomná zmluva bola menená dodatkami, pričom posledný dodatok bol z
  30. novembra 1998 a týkal sa čl. VI, kde sa dopĺňal bod 8 v znení: V rámci transformácie nájomcu na právnickú osobu firmu S., s. r. o. sa prevádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce z predmetnej nájomnej zmluvy s dátumom 1.1.1999 na firmu S., s. r. o. Tento dodatok je podpísaný zástupcom M.S. a nájomcom M.M. S. a spol. Na tomto dodatku k nájomnej zmluve chýba podpis zodpovedného štatutárneho zástupcu S., s. r. o. Odvolací súd v tejto veci upriamuje pozornosť na znenie bodu V pôvodnej zmluvy z
  31. júla 1995 o nájme, ţe zmluvy moţno meniť, doplniť alebo zrušiť písomnou dohodou zmluvných strán. Na dodatku z
  32. novembra 1998 chýba podpis zástupcu spoločnosti S., s. r. o. - ţalobcu a naviac nie je moţná transformácia fyzickej osoby na právnickú osobu. Na nemoţnosť transformácie nájomcu z fyzickej osoby na právnickú osobu poukazoval aj ţalobca. Neexistuje platný dodatok k nájomnej zmluve o pokračovaní v nájomnom vzťahu ako nájomcu spol. S., s. r. o. namiesto doterajšieho nájomcu M. S. a spol., potom je moţné konštatovať, ţe ţalobca nemohol vstúpiť do nájomného vzťahu zo zmluvy z
  33. júla 1995, ak nedošlo k podpisu dodatku k tejto nájomnej zmluve ţalobcom, kde sa pre platnosť vyţaduje písomná forma (čl. V zmluvy). Z ďalšej vôle účastníkov však vyplýva, ţe mesto malo záujem pokračovať v nájomnom vzťahu so spol. S., s. r. o., pokiaľ sa týka tepelného hospodárstva. Mesto ďalej prenajímalo tepelné hospodárstvo uţ spoločnosti S., s. r. o., pravdepodobne od novembra 1998 (vychádzajúc z dodatku z 13.11.1998), pričom tento nájomný vzťah ale medzi S., s. r. o. a mestom nebol v písomnej forme, ale došlo ku konkludentnému odovzdaniu nehnuteľností do nájmu. Ustanovenie § 663 a nasl. Obč. zák. rieši otázku nájmu vecí za odplatu, pričom podľa § 720 Obč. zák. nájom a prenájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon (č. 116/1990 Zb.). Zákon č. 116/1990 Zb. v § 3 ods. 3 uvádza, ţe zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu s podmienkou podľa § 4, ţe je potrebný súhlas národného výboru. V prípade prenájmu tepelného hospodárstva mestom je splnená podmienka súhlasu v zmysle 5 Obdo 1/2012 6 § 3 ods. 4 zák. č. 116/1990, ale stále chýba písomná forma na platnosť zmluvy v zmysle § 3 ods. 3 zák. č. 116/90 Zb. v znení platnom v čase uzatvorenia dodatku k nájomnej zmluve (13.11.1998). Podľa odvolacieho súdu nájomná zmluva z
  34. júla 1995 nezaväzuje terajšieho ţalobcu, nestal sa právnym nástupcom nájomcu M. S. a spol. z tejto nájomnej zmluvy pre nepodpísanie dodatku z
  35. novembra 1998 a neplatí potom pre neho záväzok z bodu IV Osobitné ujednania bodu 7 nájomnej zmluvy, ţe zmluvné strany sa zaväzujú, ţe všetky zdroje získané z tepelného hospodárstva reinvestujú do tepelného hospodárstva, ktoré je predmetom tejto zmluvy. Ţalobca nemal povinnosť získané zdroje z tepelného hospodárstva reinvestovať do tepelného hospodárstva. Ak sa vychádza z toho, ţe mesto malo v úmysle ukončiť nájomný pomer z nájomnej zmluvy s M.M. a pokračovať v prenájme tepelného hospodárstva so ţalobcom, tak bez platnej zmluvy vo vzťahu k ţalobcovi mesto nemôţe poţadovať od ţalobcu, aby zdroje získané z tepelného hospodárstva reinvestoval do tepelného hospodárstva, pretoţe tento záväzok zaväzoval len účastníkov nájomnej zmluvy z
  36. júla 1995 a nezaväzoval ţalobcu. Na druhej strane, mesto malo v úmysle skončiť nájomný vzťah s M.M., čo je vyjadrené v dodatku k nájomnej zmluve z
  37. novembra 1998 a mesto chcelo pokračovať v nájme tepelného hospodárstva so spol. S., s. r. o. Písomná zmluva o nájme uzavretá nebola. Zmluva o dielo č. 19000CB z
  38. augusta 2000 bola uzavretá medzi zhotoviteľom S., spol. s r. o. a nájomcom tepelného zariadenia S., s. r. o. a vlastníkom tepelného zariadenia M.S., kde sa vychádzalo z toho, ţe nájomcom tepelného zariadenia je S., s. r. o. na základe konkludentnej zmluvy o nájme medzi M.S. a S., s. r. o., čo vyplýva z čl. XV bodu 3 zmluvy o dielo, ţe ak dôjde po dobu platnosti tejto zmluvy z akýchkoľvek dôvodov k ukončeniu platnosti zmluvy o nájme tepelného zariadenia, uzatvorenej medzi vlastníkom a objednávateľom, kde objednávateľom je S., s. r. o. a vlastníkom M.S., potom k ukončeniu nájomného uţívania tepelného hospodárstva došlo na základe rozhodnutia M.S. (viď vypovedanie zmluvy na č. l. 70 z
  39. mája 2001), kde obaja ako S., s. r. o., tak aj M.S. akceptovali skončenie nájomného vzťahu k
  40. máju 2001). Z toho dôvodu všetky investície ţalobcu S., s. r. o. do rekonštrukcie kotolne v zmysle uzavretej zmluvy o dielo boli investíciami do majetku M.S., ktoré sa takto na úkor ţalobcu obohatilo, pretoţe došlo k zhodnocovaniu majetku mesta. Odvolací súd dospel k záveru, ţe ţalobca plnil a platil zhotoviteľovi S., spol. s r. o. fakturované práce za vykonanie rekonštrukcie kotolne 5 Obdo 1/2012 7 bez právneho dôvodu, keď sa mesto na jeho úkor obohatilo, ak došlo k zhodnoteniu majetku mesta práve vo výške plnenia, vykonaného spoločnosťou S., spol. s r. o. a účtovaného ţalobcovi. To je moţné konštatovať aj z toho, ţe zo strany mesta nebola výška uplatneného nároku rozporovaná a bezdôvodné obohatenie tak spočíva v zhodnotení majetku mesta vo výške fakturácie za vykonanú zmluvu o dielo spoločnosťou S., spol. s r. o. Keď zmluva o nájme tepelného hospodárstva z
  41. júla 1995 nezaväzuje ţalobcu, ţe podľa čl. IV bodu 7 má všetky zdroje získané z tepelného hospodárstva späť reinvestovať do tepelného hospodárstva, potom obrana ţalovaného nie je dôvodná, lebo táto povinnosť nezaväzovala ţalobcu spätne investovať získané zdroje z tepelného hospodárstva do tepelného hospodárstva a investície do majetku mesta v celkovom rozsahu 3 924 424 Sk (130 267,01 eur) je bezdôvodným obohatením na strane mesta vo vzťahu k ţalobcovi. Preto podľa § 451 ods. 1 v spojení s § 458 ods. 1 Obč. zák., ak nie je moţné vydať to, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením - zhodnotením majetku mesta - musí sa poskytnúť peňaţná náhrada. Preto krajský súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zaviazal ţalovaného k zaplateniu čiastky 130 267,01 eur, nakoľko o túto sumu sa mesto bezdôvodne obohatilo vo vzťahu k ţalobcovi. Odvolací súd posúdil námietku premlčania uplatnenú ţalovaným a dospel k záveru, ţe nárok ţalobcu nie je premlčaný a bol uplatnený s poukazom na ust. § 397 Obch. zák. v 4-ročnej premlčacej dobe. Ţalovaný bol vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia aţ pri doručení platobného rozkazu dňa
  42. novembra
  43. Preto úroky z omeškania môţe ţalobca poţadovať aţ od
  44. novembra
  45. Ţalovaný bol v omeškaní s plnením svojho záväzku na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto mu súd priznal úroky z omeškania, ţalobcom poţadovaný úrok z omeškania 17,6% ročne je primeraný v dobe vzniku nároku ţalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia. Krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí nároku ţalobcu na platenie úrokov z omeškania vo výške 17,6% ročne od
  46. júla 2003 do
  47. novembra 2003, pretoţe o vydanie bezdôvodného obohatenia poţiadal ţalobca aţ podaním ţaloby, kde tento návrh bol doručený ţalovanému s platobným rozkazom dňa
  48. novembra
  49. Krajský súd zmenil tieţ rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového konania a úspešnému ţalobcovi priznal trovy konania podľa § 142 ods. 3 O. s. p. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 3 5 Obdo 1/2012 8 O. s. p. a tieţ zmenil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách štátu, s poukazom na ust. § 148 ods. 1 O. s. p. Proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť
  50. mája 2011, podal v zákonnej lehote dovolanie ţalovaný podaním z
  51. júna
  52. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Prešove zmenil a ţalobu zamietol a uloţil ţalobcovi nahradiť ţalovanému trovy konania, alternatívne aby zrušil rozsudok krajského súdu a vrátil vec Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie. Ţalovaný taktieţ poţiadal dovolací súd, aby odloţil vykonateľnosť rozsudku krajského súdu zo
  53. apríla 2011, sp. zn. 4Cob/67/
  54. Ţalovaný prípustnosť dovolania vyvodzuje z ust. § 238 ods. 1 a 2 O. s. p. a dôvodnosť podľa ust. § 241 ods. 2 O. s. p., a to, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa názoru ţalovaného došlo zo strany krajského súdu k viacerým pochybeniam, odôvodňujúcim podanie dovolania, a to odchýlenie sa od právneho názoru najvyššieho súdu, nerešpektovanie ust. § 118 ods. 2 O. s. p. (porušenie procesných zásad konania), neprípustná zmena návrhu na začatie konanie, neexistencia bezdôvodného obohatenia, arbitrárnosť rozsudku krajského súdu. Ţalovaný poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR, vyslovený v rozsudku z
  55. júla 2007, sp. zn. 6 Obdo 18/2006, v ktorom konštatoval, ţe ak úpadca pouţil na úhradu ceny diela na základe zmluvy o dielo peňaţné prostriedky získané z príjmov z tepelného hospodárstva, úpadca plnil na základe zmluvy o nájme. Najvyšší súd zároveň konštatoval, ţe ani v prípade neskoršieho zrušenia zmluvy nejde o plnenie bez právneho dôvodu, a preto nevzniká právo na vydanie plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia. Zo záverov znaleckého dokazovania jednoznačne vyplynulo, ţe úpadca hradil splátky za dielo na základe zmluvy o dielo z trţieb za predaj TÚV, nakoľko úpadca nemal ţiadne iné, či uţ vlastné alebo cudzie zdroje, ktoré by mohol pouţiť na financovanie. Znalecký posudok č. 02/2008 z
  56. januára 2009 podľa názoru ţalovaného opätovne potvrdil predpoklad najvyššieho súdu, ţe úpadca získal peňaţné prostriedky na zaplatenie diela z podnikateľskej činnosti tepelného hospodárstva a plnil tak peňaţný záväzok podľa uzatvorenej zmluvy o dielo z bankového účtu, na ktorý úpadca inkasoval trţby za predaj tepla a TÚV. Úpadca v ţiadnom prípade neplnil bez právneho dôvodu, ak teda nie je moţné hovoriť o bezdôvodnom obohatení za ţalovaného. V prípade, ak dôjde k zrušeniu rozsudku súdu niţšieho stupňa, je tento 5 Obdo 1/2012 9 viazaný právnym názorom vysloveným v zrušujúcom rozsudku súdu vyššieho stupňa, v danom prípade dovolacieho súdu. Súd niţšieho stupňa je viazaný názorom dovolacieho súdu tak pri posudzovaní otázok hmotného práva, ako aj pri aplikácii procesných predpisov. Z toho vyplýva, ţe záväzný právny názor sa viaţe na dve úrovne - hmotnoprávnu aj procesnú (nález Ústavného súdu SR z 8.6.2005, II.ÚS 18/05). Konanie Krajského súdu v Prešove má podľa názoru ţalovaného za dôsledok, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, t. j. došlo k naplneniu dôvodu na podanie dovolania podľa ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. V dôsledku nerešpektovania ust. § 118 ods. 2 O. s. p. došlo zo strany Krajského súdu v Prešove k porušeniu procesných zásad konania pri rozhodovaní o odvolaní ţalobcu a vyhodnocovaní dokazovania. V nedodrţaní postupov v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s. p., ku ktorému došlo v danej veci, treba vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá so zreteľom na individuálne okolnosti preskúmavanej veci viedla k zmareniu účelu, sledovaného týmto ustanovením a neprispela k predvídateľnosti postupu a rozhodovania súdu. Postup, ktorým všeobecný súd znemoţní uplatnenie procesných práv, ktoré by inak mohol účastník konania pred súdom uplatniť, je procesnou vadou konania, pričom dovolací súd na ňu musí vţdy prihliadať. Podľa názoru ţalovaného by mala táto procesná vada byť dôvodom, pre ktorú by mal dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušiť, nakoľko rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za spravodlivé a zákonné, pričom takýto postup je priamym porušením ústavného práva na spravodlivý proces a súdnu ochranu a inú ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ţalovaný v dovolaní ďalej namietal, ţe Krajský súd v Prešove v odvolacom konaní nerozhodol uznesením o povolení či nepovolení zmeny ţaloby v zmysle ust. § 95 ods. 1 O. s. p. Ţalobca v ţalobe zo
  57. júla 2003 uviedol, ţe mal na základe nájomnej zmluvy z
  58. júla 1995, uzatvorenej so ţalovaným, v nájme tepelné hospodárstvo M.S. na zabezpečenie dodávky tepla a TÚV. Pôvodne bola síce táto nájomná zmluva uzatvorená medzi ţalovaným ako prenajímateľom a podnikateľom M. S. a spol., so sídlom V.S., IČO: X., avšak ako ďalej uviedol ţalobca, dodatkom k nájomnej zmluve v rámci transformácie na právnickú osobu prešli na úpadcu všetky práva a povinnosti vyplývajúce z predmetnej nájomnej zmluvy. Na základe uvedeného sa úpadca v zmluve o dielo zaviazal, ţe uhradí cenu za dielo v celkovej výške 12 500 000 Sk bez DPH. Úpadca počas doby, kedy bol účastníkom nájomnej zmluvy 5 Obdo 1/2012 10 a zmluvy o dielo, uhradil na účet zhotoviteľa splátky v celkovej výške 3 924 424 Sk. Nakoľko však ţalovaný vypovedal úpadcovi zmluvu o nájme ku dňu
  59. augustu 2001 a ţalobca tým prestal byť účastníkom zmluvy o dielo, vzniklo podľa ţalobcu na strane ţalovaného bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 a nasl. Obč. zák., nakoľko úpadca plnil na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol. Ţalobca podaním z
  60. marca 2011, t. j. po takmer 8-ich rokoch priebehu občianskeho súdneho konania a dokazovania vo veci, zmenil rozhodujúce skutočnosti, uvedené v ţalobe zo
  61. júla 2003, o ktoré opieral svoje právo na zaplatenie v tom smere, ţe medzi úpadcom a ţalovaným nikdy nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, resp. ţe úpadca nikdy neprevzal záväzok podnikateľa M., a preto na úpadcu nikdy neprešli práva a záväzky vyplývajúce z nájomnej zmluvy, osobitne záväzok pouţiť zdroje získané z tepelného hospodárstva späť do tepelného hospodárstva. S poukazom na uvedené malo podľa ţalobcu dôjsť k finančnému plneniu z dôvodu, ktorý odpadol. V zmysle ust. § 95 ods. 1 O. s. p. zmenou ţaloby nie je len zmena petitu. Pod zmenou ţaloby treba chápať aj zmenu akejkoľvek náleţitosti, ktorú má ţaloba obsahovať. Za zmenu ţaloby je preto potrebné povaţovať aj zmenu tzv. rozhodujúcich skutkových okolností (skutkového stavu), na ktorých ţaloba spočíva. Ţalovaný je toho názoru, ţe výsledky dokazovania smerujúce k zisteniu, či úpadca zaplatil za dielo prostriedkami získanými z tepelného hospodárstva, neumoţňovali, aby súd rozhodol o zmenenej ţalobe tak, ako to navrhol ţalobca. Ţalovaný povaţoval v danom štádiu občianskeho súdneho konania uvedený postup ţalobcu za účelový, nakoľko doterajšie výsledky dokazovania nesvedčili v prospech ţalobcu. Krajský súd v Prešove nemohol rozhodnúť o pôvodnej ţalobe na základe dôvodov, ktoré sú uvedené v napádanom rozsudku, nakoľko tieto dôvody nevyplývajú z pôvodnej ţaloby. Podľa názoru ţalovaného, na strane ţalobcu nevzniklo bezdôvodné obohatenie. Medzi úpadcom a ţalovaným existoval záväzkovo-právny vzťah (bez ohľadu na jeho označenie ako nájomná zmluva, nepomenovaná zmluva, atď.), ktorého súčasťou bola povinnosť úpadcu pouţiť prostriedky získané za predaj tepla a TÚV na rekonštrukciu zariadení tepelného hospodárstva v S.. Bez existencie tohto záväzku na strane úpadcu by ţalovaný nikdy neodovzdal tepelné hospodárstvo do správy úpadcu a nikdy by nesúhlasil s tým, aby úpadca inkasoval príjmy z tepelného hospodárstva, ktoré zahŕňali aj náklady na rekonštrukciu zariadení tepelného hospodárstva, t. j. v cene za teplo účtované odberateľom zo strany úpadcu 5 Obdo 1/2012 11 boli zahrnuté aj náklady na rekonštrukciu - investície do kotolne, ktorú mal úpadca prenajatú od ţalovaného. Existencia tohto záväzkovo-právneho vzťahu vyplýva z nasledujúcich skutočností: Úpadca spravoval tepelné hospodárstvo M.S.. Úpadca inkasoval platby za dodávku tepla a TÚV. Úpadca v rámci ceny za dodávku tepla a TÚV inkasoval platby, ktoré v zmysle časti bod 2 ods. 15 písm. c/ Výmeru Ministerstva financií SR č. R-1/1996 zo dňa
  62. marca 1996 zahŕňali aj náklady na rekonštrukciu zariadení tepelného hospodárstva, úpadca platil nájomné ţalovanému, úpadca vykonával odpisy majetku, ktorý spravoval so súhlasom ţalovaného, úpadca uzatvoril zmluvu o dielo, ktorou sa zaviazal v rámci existujúcej povinnosti reinvestovať príjmy plynúce z tepelného hospodárstva späť do tepelného hospodárstva, úpadca uhradil časť ceny za dielo v rámci povinnosti reinvestovať príjmy plynúce z tepelného hospodárstva späť do tepelného hospodárstva, úpadca
  63. mája 2001 akceptoval výpoveď z nájomnej zmluvy z
  64. mája 2001, úpadca uzatvoril novú nájomnú zmluvu so ţalovaným na dobu od
  65. septembra 2001 do
  66. decembra 2001, úpadca plnil všetky ostatné práva a povinnosti v rovnakom rozsahu, ako vyplývajú z nájomnej zmluvy a zmluvy o dielo. Právnym dôvodom poskytnutia peňaţného plnenia vo výške 130 267,01 eur, ktorého zaplatenia sa titulom bezdôvodného obohatenia ţalobca domáhal, bola minimálne platne a písomne uzatvorená zmluva o dielo. S poukazom na uvedené na strane ţalobcu nedošlo k plneniu bez právneho dôvodu (platne uzatvorená zmluva o dielo a nájomná zmluva), ani k plneniu z neplatného právneho úkonu (platne uzatvorená zmluva o dielo a nájomná zmluva), ani plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (Najvyšší súd SR konštatoval, ţe zánikom zmluvy nedochádza k tomuto spôsobu bezdôvodného obohatenia). Ţalobca tvrdil a Krajský súd v Prešove sa s týmto tvrdením stotoţnil, ţe na strane úpadcu nikdy neexistoval záväzok reinvestovať príjmy z tepelného hospodárstva späť do tepelného hospodárstva a súčasne na jeho strane neexistoval právny titul na plnenie. S uvedeným tvrdením ţalovaný nesúhlasí. Úpadca si plnil len svoje povinnosti z existujúcich záväzkovo-právnych vzťahov. Akceptácia tohto dôkazmi nepodloţeného tvrdenia ţalobcu Krajským súdom v Prešove má podľa názoru ţalovaného za následok, ţe záväzok reinvestovať príjmy z tepelného hospodárstva by naďalej existoval na strane podnikateľa M., a teda úpadca plnil záväzok namiesto podnikateľa M.. V takomto prípade by sa neuplatňoval reţim ust. § 451 Obč. zák., ale reţim ust. § 454 Obč. zák., to by znamenalo, ţe ţalovaný nebol pasívne vecne legitimovaný v predmetnom občianskom súdnom konaní, nakoľko ţaloba mala smerovať voči podnikateľovi M.M.. 5 Obdo 1/2012 12 Ţalovaný ďalej poukázal na arbitrárnosť napádaného rozsudku a na to, ţe rozsudok nespĺňa poţiadavky obsiahnuté v ust. § 157 O. s. p. Súd sa nevysporiadal s námietkou ţalovaného, ktorý poukazoval na neprípustnosť zmeny návrhu na začatie konania, nevysporiadal sa s právnou argumentáciou ţalovaného, uvedenou v jeho podaní z
  67. marca
  68. Z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Podľa názoru ţalovaného napádané rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, pričom nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozsudku je moţné povaţovať za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Takéto porušenie predstavuje vadu konania v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Dovolateľ preto povaţuje dovolanie za opodstatnené a rozhodnutie odvolacieho súdu za nesprávne. K dovolaniu ţalovaného sa vyjadril ţalobca podaním z
  69. augusta
  70. Ţalobca povaţuje rozsudok Krajského súdu v Prešove za správny, navrhol preto zamietnuť dovolanie a uplatnil si náhradu trov dovolacieho konania, a to náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej sluţby (prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie k návrhu vo veci samej 2x 685,49 eur + 2x reţijný paušál 7,41 eur, spolu 1 385,80 eur). Ţalobca povaţuje ţalovaným opísané tvrdenia o skutkovom stave vo veci za nesprávne a nezodpovedajúce skutočnosti. Tvrdeniam ţalovaného, ţe znalecký posudok Ing. A.M., súdnej znalkyne z odboru ekonómia a manaţment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, č. 02/2008, potvrdil predpoklad Najvyššieho súdu SR, ţe úpadca získal peňaţné prostriedky na zaplatenie diela z podnikateľskej činnosti tepelného hospodárstva. Ţalovaný uvádza, ţe toto tvrdenie ţalovaného je v rozpore so skutočnosťou. Závery znaleckého posudku č. 12/2010 sú také, ţe ani podnikateľský subjekt M. S. a spol., ani ţalobca za dotknuté obdobie rokov 1995 aţ 2001 nezískali ako nájomcovia vlastné zdroje kumulovaním hospodárskych výsledkov - ziskov a strát, ktoré by mohol pouţiť pre financovanie investičnej akcie. Ţalobca je toho názoru, ţe závery znaleckých zistení Ing. A.M. svedčia v prospech ţalobcu, ţe ţalobca realizoval platby pre investíciu Adaptácia OST na plynovú kotolňu podľa zmluvy o dielo č. 19000CB z iných zdrojov, a to na úkor platieb svojim dodávateľom. Svoj názor opiera ţalobca aj o zistenia z posudku č. 17/2009 Ing. G., súdneho znalca z
  71. decembra 2009, ktorý predloţil ţalobca do súdneho spisu ako listinný dôkaz. 5 Obdo 1/2012 13 Krajský súd v Prešove pri svojom rozhodovaní nepochybil, keď sa na základe novozistených a pre vec rozhodných skutočností odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vychádzajúceho z pôvodného stavu (predpokladu). Takto je ţalobca toho názoru, ţe k naplneniu podmienky pre prípustnosť dovolania podľa ust. § 238 ods. 2 O. s. p. nedošlo. K tvrdeniu ţalovaného, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení, ktoré je dôvodom pre podanie dovolania podľa ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., keď Krajský súd v Prešove nerozhodol o pripustení či nepripustení zmeny návrhu podaním ţalobcu zo dňa
  72. marca 2011, ktoré podanie ţalovaný povaţuje za neprípustnú zmenu návrhu, uvádza ţalobca, ţe jeho podanie z
  73. marca 2011 nie je zmenou návrhu, ani k takejto zmene nesmeruje. Ţalobca sa svojim návrhom zo
  74. júla 2003 domáhal zaplatenia sumy, ktorú uhradil na účet ţalovaného (v ţalobnom návrhu ako ţalovaný 2/), a to z dôvodu plnenia zmluvy o dielo č. 19000CB. Právnym titulom pre vrátenie vymáhanej sumy bolo v ţalobe zo
  75. júla 2003 i v dobe po písomnom podaní z
  76. marca 2011 bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 a nasl. Obč. zák. Ku zmene právnej kvalifikácie uplatňovaného práva ani vymáhanej pohľadávky nedošlo, a preto ţalobca pre takýto návrh na zmenu ţaloby nemal dôvod a Krajský súd v Prešove o zmene návrhu ani nerozhodoval. K zisteniu, ţe zmluvnou stranou obchodného vzťahu podľa nájomnej zmluvy z
  77. júla 1995 sa úpadca nestal, dospel aţ ţalobca, a to pred svojim písomným podaním z
  78. marca 2011 pri preverovaní dokladovej časti sporu. Skutočnosť, ţe úpadca nebol účastníkom nájomnej zmluvy z
  79. júla 1995 však na uplatňovanom práve nič nezmenila. Titulom súdneho uplatnenia práva ostala aj naďalej zmluva o dielo č. 19000CB zo
  80. augusta 2000, ktorej zmluvnou stranou bol aj úpadca a na základe ktorej úpadca aj plnil svoj finančný záväzok. Prevod práv a povinností z nájomnej zmluvy z
  81. júla 1995 na úpadcu sa preukázal v konaní ako vadný a ako taký za neplatný a vo vzťahu k úpadcovi za právne neúčinný. Takto formulovaný prevod práv a záväzkov je právnym nezmyslom a je nulitný od svojho počiatku. Po zistení tejto zásadnej zmeny skutkového stavu veci a preukázaní ţalobcovho tvrdenia v písomnom podaní z
  82. marca 2011 odpadol dôvod ďalšieho dokazovania o zdrojoch financovania investičnej akcie Adaptácia OSP - na plynovú kotolňu. Nemohol ju financovať podľa záväzku vyplývajúceho z nájomnej zmluve z
  83. júla 1995, keďţe nebol jej účastníkom. Ţalobca je toho názoru, ţe zistenie Krajského súdu v Prešove, ţe písomná zmluva o nájme, uzavretá nebola, zodpovedá skutočnosti. Medzi ţalovaným a úpadcom existoval zmluvný vzťah o uţívaní zariadení tepelného hospodárstva, ale v nepísomnej podobe. Ţalovaný ako prenajímateľ i úpadca ako nájomca sa reálne správali ako účastníci 5 Obdo 1/2012 14 nájomného vzťahu. Nájomný vzťah medzi úpadcom a ţalovaným bol aj podmienkou účasti úpadcu v zmluvnom vzťahu zmluvy o dielo č. 19000CB zo
  84. augusta
  85. Úpadca uţíval zariadenia tepelného hospodárstva ako nájomca, i platil, resp. mal platiť cenu nájmu ţalovanému ako prenajímateľovi. Práve výpoveďou nájomného vzťahu s úpadcom došlo k zániku jeho účasti v zmluvnom vzťahu zmluvy o dielo a tak došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane ţalovaného. Nebol to však nájomný vzťah v písomnej podobe podľa nájomnej zmluvy z
  86. júla
  87. Preto ţalobca je toho názoru, ţe rozhodnutie Krajského súdu v Prešove spočíva na správnom právnom posúdení veci. Ku vzniku bezdôvodného obohatenia v prospech majetku ţalovaného a na úkor ţalobcu došlo tým, ţe podľa zmluvy o dielo č. 19000CB zo
  88. augusta 2000 úpadca plnil v prospech investície, ktorej sa mal podľa zmluvy ako objednávateľ diela stať vlastníkom (čl. 8 bod 7 zmluvy). Vlastníkom diela, na realizáciu ktorého poskytol sumu 130 267,01 eur sa nestal úpadca, ale ţalovaný. Preto s odkazom na ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. došlo k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia na strane ţalovaného, získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Nie je správny názor dovolateľa, ţe rozsudok odvolacieho súdu je arbitrárny a podľa názoru ţalobcu rozsudok napadnutý dovolaním spĺňa atribúty spravodlivého procesu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O. s. p.), preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti a dospel k záveru, ţe dovolanie je opodstatnené. Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.). V zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok 5 Obdo 1/2012 15 nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Z ust. § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia, obligatórne sa zaoberá len vadami konania, vymedzenými v § 237 O. s. p. a inými vadami, pokiaľ majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu opravného prostriedku. Z obsahu dovolania ţalovaného vyplýva, ţe dovolateľ dovolanie odôvodnil tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 písm. f/, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, s výnimkami ustanovenými v ods. 2 aţ 7 (§ 213 ods. 1 O. s. p.). Ak mal odvolací za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods. 3 O. s. p.). Odvolací súd môţe doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov, navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol alebo za podmienok ustanovených v § 205a (§ 213 ods. 4 O. s. p.). Podľa § 220 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O. s. p.). Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe podmienkou na to, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je, aby toto rozhodnutie povaţoval odvolací súd za nesprávne, napriek tomu, ţe súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu správne zistil skutkový stav veci. Aby odvolací súd mohol dospieť k takému záveru, odôvodňujúcemu zmenu napadnutého rozhodnutia, musí sa zaoberať skutkovými zisteniami, ku ktorým dospel súd prvého stupňa a aţ v prípade, ak zistí, ţe tomuto skutkovému zisteniu nemoţno nič vyčítať, posúdi, či na správne zistený skutkový stav súd prvého stupňa správne aplikoval právnu normu (či vec správne posúdil po právnej stránke). K zmene odvolaním 5 Obdo 1/2012 16 napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa môţe dôjsť aj vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, podmienkou zmeny rozhodnutia však v takom prípade je, ţe odvolací súd sám doplní dokazovanie, na základe ktorého dospeje k úplnému skutkovému stavu, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci. Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe rozsudok odvolacieho súdu trpí nedostatkom riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. a tieţ ţe odvolací súd nerešpektoval ust. § 118 ods. 2 O. s. p., čím došlo k porušeniu procesných zásad konania pri rozhodovaní o odvolaní, a preto bolo porušené právo účastníka na spravodlivé konanie. Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom, zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor - porovnaj napr. sp. zn. III.ÚS 156/06, III.ÚS 331/04, II.ÚS 174/04). Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len Ústavy) kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR (ďalej len Ústavný súd) zmyslom a účelom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy (aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je zaručiť kaţdému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (m.m.I.ÚS 62/97, II.ÚS 26/96). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá moţnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (I.ÚS 45/98). Z judikatúry tieţ vyplýva, ţe ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 Ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I.ÚS 4/94). 5 Obdo 1/2012 17 Citovaný článok 46 ods. 1 Ústavy (podobne aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvených v
  89. oddiele
  90. hlavy Ústavy (čl. 46 aţ 50 Ústavy), normujúcich rámec, v ktorom je moţné domáhať sa jeho rešpektovania (m.m.I.ÚS 22/03). Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Kaţdé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I.ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („kaţdý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná alebo nemôţe byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (III.ÚS 7/08). Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytnutie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náleţitosti s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku. Procesný postup súdu pri konštituovaní i vecnej zmene rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné povaţovať za závaţnú vadu, nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôleţitých procesných práv účastníkov konania, slúţiacich na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní. Nemoţno opomenúť, ţe procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie, je moţné povaţovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený (pri jeho uplatnení) v dôsledku nesprávneho postupu súdu dochádza k stavu, kedy sa mu postupom súdu porušuje ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces. 5 Obdo 1/2012 18 Treba zdôrazniť, ţe konanie pred súdom musí zabezpečiť pre účastníkov konania spravodlivú ochranu ich práv a záujmov (tzv. fair process). Na zabezpečenie tejto ochrany priznáva Občiansky súdny poriadok účastníkovi viaceré procesné práva, medzi ktoré patrí aj právo vyjadrovať sa k tvrdeným skutočnostiam, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie a vyjadrovať sa aj k právnym dôsledkom, z nich vyplývajúcich. Medzi základné práva účastníka konania patrí aj právo účastníka konania na predvídateľné rozhodnutie, ktorému zodpovedá predvídateľný, zákonu zodpovedajúci, spravodlivý proces. Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O. s. p.). Odôvodnenie rozsudku (prvostupňového aj odvolacieho) musí mať náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p. (§ 211 ods. 2 O. s. p.). Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Ak rozsudok súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O. s. p., je nepreskúmateľný. Jedným z princípov, predstavujúcich súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náleţite odôvodniť (I.ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej (III.ÚS 36/2010). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, ţe účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad 5 Obdo 1/2012 19 a pouţívanie ustanovení príslušných právnych predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR (IV.ÚS 77/02, II.ÚS 63/06, III.ÚS 127/2010), kaţdý má právo na to, aby sa v jeho veci pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môţe mať základ v platnom právnom poriadku SR alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré SR ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktoré predpisuje zákon. Všeobecný súd musí vykladať a pouţívať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemoţno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania (napr. III.ÚS 271/05, III.ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a poţiadavka materiálnej ochrany práv sú totiţ podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej), v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe poţiadavky § 157 ods. 2 O. s. p. dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove nespĺňa. Z obsahu dovolaním napadnutého rozhodnutia Krajského súdu v Prešove absolútne nevyplýva, ktoré dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2, vymedzené v odvolaní ţalobcu z
  91. júla 2009, povaţoval za relevantné a opodstatnené pre jeho záver, ţe je potrebné zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a zaviazať ţalovaného na úhradu sumy 130 267,01 eur s úrokmi z omeškania, a to s prihliadnutím na ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a § 205 ods. 3 O. s. p. (odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môţe odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie). Z tohto pohľadu nie je moţné ani preveriť správnosť postupu odvolacieho súdu, ktorý sa neviazal skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, ale v odvolacom konaní opakoval a dopĺňal dokazovanie. K tomu je potrebné uviesť, ţe odvolanie je konštruované ako opravný prostriedok bez moţnosti prednášania nových skutočností a nových dôkazov (okrem niektorých zákonných výnimiek), platí, ţe odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa. Znamená to teda, ţe by sa uţ v odvolacom konaní v zásade nemalo vykonávať dokazovanie. Z tejto zásady zákon pripúšťa 3 výnimky, ktoré umoţňujú, aby aj odvolací súd mohol v rámci odvolacieho konania vykonávať dokazovanie. 5 Obdo 1/2012 20 Prvá výnimka oprávňuje odvolací súd na to, aby v potrebnom rozsahu opakoval dokazovanie. Znamená to, ţe odvolací súd môţe znovu vykonať len niektoré z tých dôkazných prostriedkov, ktoré uţ raz vykonal súd v rámci konania na prvom stupni. Nestačí preto, ak bol dôkazný prostriedok súdu prvého stupňa iba navrhnutý, ale nedošlo k jeho vykonaniu. Opakovať dokazovanie môţe odvolací súd len vtedy, ak je toho názoru, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd totiţ nemôţe dôkazné prostriedky iba zhodnotiť inak, ako ich zhodnotil súd prvého stupňa, ale na to, aby ich mohol inak zhodnotiť, ich musí v odvolacom konaní opäť vykonať. Druhá výnimka oprávňuje odvolací súd na to, aby doplnil dokazovanie. Znamená to, ţe odvolací súd môţe vykonať len také dôkazné prostriedky, ktoré súd prvého stupňa vôbec nevykonal. Odvolací súd môţe doplniť dokazovanie v 3 prípadoch. V prvom prípade vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce 3 zákonné podmienky: účastník navrhol v konaní na súde prvého stupňa vykonanie určitého dôkazného prostriedku, súd prvého stupňa navrhnutý dôkazný prostriedok z akéhokoľvek dôvodu nevykonal, účastník navrhol vykonanie toho istého dôkazného prostriedku aj v rámci odvolacieho konania. V druhom prípade môţe odvolací súd doplniť dokazovanie iba za podmienky, ţe odvolanie smeruje proti rozsudku alebo proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej a súčasne, účastník aţ v odvolacom konaní navrhne vykonanie určitého dôkazného prostriedku. Musí ísť teda o nový dôkazný prostriedok, ktorý nebol pred súdom prvého stupňa vôbec uplatnený. Okrem týchto podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne, musí byť splnená ešte aspoň jedna z nasledujúcich podmienok: dôkazný prostriedok sa týka podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu alebo obsadenia súdu, alebo dôkazný prostriedok má preukázať, ţe v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, alebo účastník nemohol bez svojej viny dôkazný prostriedok označiť alebo predloţiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, alebo odvolateľ nebol riadne poučený o tom, ţe všetky dôkazné prostriedky musí predloţiť, alebo označiť, najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, resp. ak sa nenariaďuje pojednávanie, tak najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretoţe inak sa uţ na ne neskôr nebude prihliadať. V treťom prípade môţe odvolací súd doplniť dokazovanie iba za podmienky, ţe smeruje proti uzneseniu, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej a súčasne účastník aţ v odvolacom konaní navrhne vykonanie určitého dôkazného prostriedku. Musí ísť teda o nový dôkazný prostriedok, ktorý nebol pred súdom prvého stupňa vôbec uplatnený. Napokon tretia výnimka tieţ oprávňuje odvolací súd na to, aby doplnil dokazovanie, t. z. aby vykonal také dôkazné prostriedky, ktoré neboli vykonané v konaní na súde prvého stupňa. Rozdiel oproti druhej výnimke je však v tom, ţe odvolací súd môţe 5 Obdo 1/2012 21 vykonať nové dôkazné prostriedky aj vtedy, ak účastníci ich vykonanie v odvolacom konaní vôbec nenavrhujú. Je to však moţné len vtedy, ak je vykonanie dôkazného prostriedku nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 tretia veta) alebo je vykonanie dôkazného prostriedku potrebné na zisťovanie takých vád konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a na ktoré musí odvolací súd prihliadať ex offo (§ 212 ods. 3), alebo ide o niektoré z nasledujúcich konaní - konanie moţno začať aj bez návrhu (§ 81), konanie o povolenie uzavretia manţelstva, konanie o určenie alebo zapretie rodičovstva, konanie o osvojiteľnosti, konanie o osvojenie, konanie vo veciach obchodného registra a napokon konanie o niektorých otázkach obchodných spoločností a druţstiev. Aj doplnenie dokazovania môţe odvolací súd vykonať buď sám alebo prostredníctvom súdu prvého stupňa alebo prostredníctvom doţiadaného súdu. Odvolací súd na jednej strane opakoval dokazovanie, tieţ dopĺňal dokazovanie, napr. oboznamoval na odvolacom pojednávaní znalecký posudok Ing. Ľ.G.G. č. 17/2009, nariadil dokazovanie znalkyňou Ing. A.M., ktorá v rámci odvolacieho konania vypracovala znalecký posudok č. 12/2010, oboznamoval obsah listín (napr. listiny č. l. 643 aţ 660), na druhej strane z rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva, ktorým dôkazom predloţeným zo strany ţalobcu i ţalovaného uveril, ktorým dôkazom neuveril, ako tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Súd vo svojom rozhodnutí len konštatuje, ţe ţalobca doloţil znalecký posudok Ing. Ľ.G.G. č. 17/2009, čo v ňom znalec konštatoval, ale s týmto dôkazom sa súd absolútne nevysporiadal, či na tento dôkaz prihliadal alebo neprihliadal aj z hľadiska ust. § 120 ods. 4 O. s. p. a či predloţením a vykonaním tohto dôkazu odvolacím súdom bolo ovplyvnené rozhodnutie odvolacieho súdu. Taktieţ z hľadiska záverov odvolacieho súdu chýba vyhodnotenie dôkazného prostriedku, a to znaleckého posudku Ing. M. č. 12/2010, ktorý vypracovala v odvolacom konaní a ďalšie listinné dôkazy, ktoré predloţili účastníci konania v odvolacom konaní. Odvolací súd vyhodnotil len listinný dôkaz, a to nájomnú zmluvu, uzatvorenú medzi M.S. a M.M. S. a spol.
  92. júla 1995 a dodatok z
  93. novembra
  94. Tieto dôkazy však súd vyhodnotil jednotlivo, ale nevyplýva z jeho rozhodnutia vyhodnotenie vo vzájomných súvislostiach aj s ostatnými dôkazmi, ktoré predloţili účastníci konania. Odvolací súd sa v odôvodnení rozhodnutia absolútne nevysporiadal s námietkami ţalovaného, uvádzané v jeho podaní z
  95. marca 2011, a to, 5 Obdo 1/2012 22 ţe medzi úpadcom a ţalovaným existoval záväzkovo-právny vzťah bez ohľadu na jeho označenie, ktorého súčasťou bola povinnosť úpadcu pouţiť prostriedky získané za predaj tepla a TÚV na rekonštrukciu zariadení tepelného hospodárstva v S. a tvrdením ţalovaného, ţe bez existencie tohto záväzku na strane úpadcu by ţalovaný nikdy neodovzdal tepelné hospodárstvo do správy úpadcu a nikdy by nesúhlasil s tým, aby úpadca inkasoval príjmy z tepelného hospodárstva, ktoré zahŕňali aj náklady na rekonštrukciu zariadení tepelného hospodárstva. Ţalovaný uviedol, ţe existencia tohto záväzkovo-právneho vzťahu vyplýva zo skutočnosti, ţe úpadca spravoval tepelné hospodárstvo M.S., inkasoval platby za dodávku tepla a TÚV, úpadca v rámci ceny za dodávku tepla a TÚV inkasoval platby, ktoré v zmysle časti bod 2 ods. 15 písm. c/ Výmeru Ministerstva financií SR č. R-1/1996 z
  96. marca 1996 zahŕňali aj náklady na rekonštrukciu zariadení tepelného hospodárstva, úpadca platil nájomné ţalovanému, vykonával odpisy majetku, ktorý spravoval so súhlasom ţalovaného, tieţ úpadca uzatvoril zmluvu o dielo, ktorou sa zaviazal v rámci existujúcej povinnosti reinvestovať príjmy plynúce z tepelného hospodárstva späť do tepelného hospodárstva, uhradil časť ceny za dielo v rámci povinnosti reinvestovať príjmy plynúce z tepelného hospodárstva späť do tepelného hospodárstva, dňa
  97. mája 2001 akceptoval výpoveď z nájomnej zmluvy z
  98. mája 2001, uzatvoril novú nájomnú zmluvu so ţalovaným na dobu určitú od
  99. septembra 2001 do
  100. decembra
  101. Tieţ sa súd nevysporiadal s námietkou ţalovaného, ţe úpadca plnil všetky ostatné práva a povinnosti v rovnakom rozsahu, ako vyplýva z nájomnej zmluvy a zmluvy o dielo. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR povaţuje za samozrejmé a určujúce pri hľadaní práva, ţe v kaţdej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností kaţdého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení súdu. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môţe uplatniť len za predpokladu „pribliţne vyváţeného pomeru síl účastníkov zmluvy“ a len za tohto predpokladu sa môţe stať prostriedkom „primeraného vyrovnania záujmov“. Pri vyhodnotení obsahu nájomnej zmluvy z
  102. júla 1995 a jej dodatkov zo
  103. augusta 1995,
  104. júla 1995 a
  105. novembra 1998 bolo potrebné prihliadať aj na správanie sa účastníkov zmlúv, správanie sa úpadcu a tieţ na mimoprávne skutočnosti, ktoré so zmluvami súviseli. Odvolací súd perfektnosti dodatku k nájomnej zmluve z
  106. novembra 1998 a jej následnej záväznosti s obsahom nájomnej zmluvy z
  107. júla 1995 vytýka, ţe tento dodatok k nájomnej zmluve nebol podpísaný spoločnosťou S., s. r. o., S.. 5 Obdo 1/2012 23 K tomu dovolací súd uvádza, ţe dodatok k nájomnej zmluve z
  108. novembra 1998 za prenajímateľa M.S. podpísal primátor Ing. Š.M. a za nájomcu M.. V texte zmluvy je uvedené, ţe nájomnou zmluvou zo
  109. augusta 1995, uzavretou medzi M.S. a firmou M. S. a spol. je upravený prenájom tepelného hospodárstva M.S.. Zmluvné strany sa dohodli na dodatku k tejto nájomnej zmluve tak, ţe čl. IV sa doplní o bod 8 tohto znenia: v rámci transformácie nájomcu na právnickú osobu firmu S., s. r. o. sa prevádzajú všetky práva a povinnosti, vyplývajúce z predmetnej nájomnej zmluvy s dátumom 1.1.1999 na firmu S., s. r. o. V čase podpisovania dodatku k nájomnej zmluve, teda za nájomcu, mal byť na dodatku k nájomnej zmluve podpísaný M. ako fyzická osoba a tieţ štatutárny zástupca spoločnosti S., s. r. o. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel Sro, vloţka č. 11387/P vyplýva, ţe v čase uzatvorenia dodatku k nájomnej zmluve z
  110. novembra 1998 boli konateľmi spoločnosti S., s. r. o. M., G.S.S. a Ing. M., D.S.S., pričom za spoločnosť konajú a podpisujú konatelia kaţdý samostatne. Podľa výkladu odvolacieho súdu by sa teda M. mal na dodatok k nájomnej zmluve podpísať dvakrát. S takýmto prehnaným formalizmom sa dovolací súd nestotoţňuje. Dovolací súd sa taktieţ nestotoţnil s výkladom poslednej vety dodatku k nájomnej zmluve z
  111. novembra 1998 tak, ako to urobil ţalobca a tieţ odvolací súd, s tým, ţe jeho záver je, ţe fyzická osoba sa nemohla pretransformovať na právnickú osobu, a preto obsah nájomnej zmluvy z
  112. júla 1995 nezaväzuje úpadcu, konkrétne nevzťahuje sa na neho záväzok bodu IV bod
  113. Pre posúdenie posledného odseku dodatku k nájomnej zmluve nie je rozhodujúce slovné spojenie „v rámci transformácie nájomcu na právnickú osobu S., s. r. o.“, [i keď podľa synonymického slovníka transformácia znamená premena, pretváranie, obmena, prechod, výmena, zámena, zmena, preštrukturovanie, najmä premena, ktorá sa týka zmeny formy a nie vnútorného obsahu, t. j. bez zásadnej zmeny kvality: v jazykovede lingvistická operácia, ktorá spočíva v zmene jednej syntaktickej konštrukcie na inú za predpokladu, ţe význam obidvoch konštrukcií zostáva v podstate nezmenený: v ekonómii - prevádzanie (štátu či podniku) na iný hospodársky systém (trhovú ekonomiku, plánovitú ekonomiku], ale podstatné je obsiahnuté v druhej časti vety tretieho odseku, ţe sa prevádzajú všetky práva a povinnosti, vyplývajúce z predmetnej nájomnej zmluvy s dátumom 1.1.1999 na firmu S., s. r. o. Odvolací súd na jednej strane vo svojom rozhodnutí uviedol, ţe dodatkom z
  114. novembra 1998 neprešiel záväzok z bodu IV bod 7 nájomnej zmluvy z
  115. júla 1995 5 Obdo 1/2012 24 na ţalobcu - úpadcu, na druhej strane však tento dodatok zo dňa
  116. novembra 1998 právne nevyhodnotil (platný/neplatný). Podľa výkladu odvolacieho súdu sa javí, ako keby existovali dve nájomné zmluvy po dátume
  117. novembra 1998, a to jedna medzi M.S. a M.M. a druhá medzi M.S. a S., s. r. o., S., minimálne s rovnakým predmetom zmluvy, ale zistenie obsahu nájomnej zmluvy medzi M.S. a S., s. r. o. nebolo ani predmetom dokazovania pred súdom prvého stupňa, ani odvolacieho súdu, a preto je ničím nepodloţený záver odvolacieho súdu, ţe neexistoval záväzok spoločnosti S., s. r. o., všetky zdroje získané z tepelného hospodárstva reinvestovať do tepelného hospodárstva, ktoré je predmetom nájomnej zmluvy. Podľa názoru dovolacieho súdu, vyhodnotenie dodatku k nájomnej zmluve z
  118. novembra 1998 odvolacím súdom bolo neprípustne, formalisticky, zuţujúco, bez zohľadnenia všetkých okolností prípadu a podľa názoru dovolacieho súdu došlo k pochybeniu v procese dokazovania a k nedodrţaniu pravidiel vyplývajúcich zo záruky voľného hodnotenia dôkazov.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.