o určenie vlastníckeho práva

Najvyšší súd 6 Cdo 66/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. J., zastúpeného JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom v Prešove, Floriánova 2, proti ţalovanej S., o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7 C 50/2009, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z

1. januára 2012 sp.zn. 14 Co 73/2011, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a. Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Prešove označeným uznesením potvrdil ako vecne správne uznesenie Okresného súdu Prešov zo
2. augusta 2011 č.k. 7 C 50/2009-168, ktorým súd prvého stupňa vyslovil, ţe ţalobca je povinný nahradiť ţalovanej (úspešnej v meritórnom konaní) na trovách konania 4 723,56 Eur a tieto zaplatiť priamo na účet právnej zástupkyne ţalovanej JUDr. R. B., do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Odvolací súd sa plne stotoţnil s výpočtom trov konania prvostupňovým súdom. Vychádzal z hodnoty sporného pozemku, ktorý bol predmetom konania tvoriacim oceniteľnú vec, stanovenej na sumu 247 698 Eur. V zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb predstavovala teda základná sadzba tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej sluţby 917,89 Eur. S odvolacou námietkou ţalobcu ohľadne rozhodovania Najvyššieho súdu SR o náhrade trov konania vo veciach určenia vlastníckeho práva sa vysporiadal tak, ţe neexistuje záväzné stanovisko dovolacieho súdu k tejto otázke. Preto sa posudzuje individuálne v kaţdej konkrétnej veci. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie ţalobca. Domáhal sa jeho zrušenia spolu s uznesením okresného súdu a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie. V dovolaní podrobne opísal skutkový a právny stav veci tak, ako ho uvádzal aj vo svojom odvolaní. Uznesenia súdov niţších stupňov povaţoval za nedostatočne a nepresvedčivo 2 6 Cdo 66/2012 odôvodnené, keď podľa jeho názoru nebolo zrejmé, na základe akého titulu určili tarifnú hodnotu veci. Týmto postupom došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu a k odňatiu moţnosti pred súdom konať. Ţalovaná sa k dovolaniu nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), riadne zastúpený (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ako je však výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. 3 6 Cdo 66/2012 Dovolateľ v prejednávanej veci napadol dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým tento súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o trovách konania. Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. vylučuje prípustnosť dovolania, ak ide o uznesenie o trovách konania, prípustnosť dovolania navyše neprichádza do úvahy ani podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľa, ţe konanie trpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. Pokiaľ dovolateľ namieta nedostatky dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho i prvostupňového súdu, dovolací súd pripomína, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/2005). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2 O.s.p.) a vzťahuje sa aj na uznesenie (§ 167 ods. 2 O.s.p.). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/2007). Zo spisu vyplýva, ţe prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia stručne uviedol rozhodujúci skutkový stav a poukázal na ustanovenia právneho predpisu, ktoré aplikoval 4 6 Cdo 66/2012 a z ktorých vyvodil svoj právny záver. Ten primerane vysvetlil. Odvolací súd opísal obsah odvolania, preskúmal napadnuté prvostupňové uznesenie v potrebnom rozsahu, stotoţnil sa s právnym názorom prvostupňového súdu, ktorý vychádzal pri výpočte trov konania z hodnoty predmetu sporu, t.j. pozemku, ktorý predstavuje oceniteľnú hmotnú vec. Dostatočne sa vysporiadal aj s odvolacou námietkou ţalobcu. Podľa názoru dovolacieho súdu skutkové a právne závery súdov niţších stupňov nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a obe odôvodnenia prvostupňového aj odvolacieho súdu ako celok spĺňajú parametre zákonného odôvodnenia. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa predstáv dovolateľa. Dovolací súd teda nezistil porušenie práva dovolateľa na spravodlivý proces, ani odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ d/, e/ a g/ § 237 O.s.p. Dovolanie v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon dovolateľ vady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietal. Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 ods. 1 aţ 3 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravu dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe si ţiadne neuplatnila (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). 5 6 Cdo 66/2012 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
3. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
4. novembra 2012 JUDr. Ladislav Górász, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová