Najvyšší súd 9Sžso/85/2011 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej v právnej veci žalobcu: M., .bytom N., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul.
- augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 12483-3/2011-BA zo
- marca 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z
- júla 2011, č. k. 11S/41/2011-46, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z
- júla 2011, č. k. 11S/41/2011-46, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd rozsudkom z
- júla 2011, č. k. 11S/41/2011-46, zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne číslo 12483-3/2011-BA zo
- marca 2011, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Považská Bystrica č. 700-0911451410-GC04/10 z
- októbra 2010, ktorým bolo žalobcovi predpísané poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné“) v celkovej sume 3567,70 € za obdobie september 2009 až september 2010, lebo je samostatne zárobkovo činnou osobou (ďalej len 9Sžso/85/2011 2 „SZČO“) napriek tomu, že od
- júna 2009 je konateľom spoločnosti P., S., predtým P., S. (ďalej len „spoločnosť“). Krajský súd dospel k záveru, že existencia oprávnenia advokáta na vykonávanie advokátskej činnosti je podmienená jeho zápisom do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory a až do času, kým nebol vyčiarknutý zo zoznamu je považovaný za SZČO pre potreby zákona o sociálnom poistení a z toho dôvodu je povinne nemocensky poistený podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), pričom vznik a zánik poistenia sa viaže na podmienky uvedené v § 21 zákona o sociálnom poistení. Na výkon advokátskej činnosti je oprávnený len advokát zapísaný do zoznamu advokátov, bez ohľadu na formu, ktorou môže advokát vykonávať advokáciu (§ 12 zákona o advokácii) a práve vymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať túto činnosť. S výkladom žalobcu, týkajúcim sa ustanovenia § 71 ods. 2 písm. k/ zákona o advokácii sa krajský súd nestotožnil, pretože podľa jeho názoru ním nie je daná právomoc Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „SAK“) na rozhodovanie o tom, či je advokát SZČO. Vydanie potvrdenia musí predchádzať rozhodnutie príslušného orgánu, ktorým je v danom prípade podľa zákona o sociálnom poistení len žalovaná. SAK vydáva len záväzné potvrdenie o tejto skutočnosti a preto toto potvrdenie považoval za právne irelevantné. Krajský súd sa s názorom žalovanej stotožnil, pričom námietky žalobcu nepovažoval za také, ktoré by zvrátili závery žalovanej. Proti rozsudku krajského súdu včas podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zruší a vec vráti na ďalšie konanie. Podľa žalobcu rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že prvostupňový súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vôbec sa vo veľmi stručnom odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s námietkami a argumentmi navrhovateľa. Ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným nebol oprávnený vykonávať advokáciu samostatne, vo vlastnom mene a na vlastný účet a preto nie je možné považovať ho za SZČO. Advokáciu môže vykonávať len prostredníctvom spoločnosti, v jej mene a na jej účet. Namietol i záver krajského súdu, že potvrdenie SAK zo dňa
- septembra 2009 je právne irelevantné, lebo podľa § 70 ods. 2 písm. k/ zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii SAK vydáva potvrdenie o skutočnosti, či advokát je SZČO podľa osobitného predpisu. Také potvrdenie je záväzné pre 9Sžso/85/2011 3 každého a rešpektujú ho aj ostatné orgány verejnej správy (daňový úrad, zdravotná poisťovňa). Prvostupňový súd podľa neho poprel základné atribúty demokratického a právneho štátu, a to vládu práva a právnu istotu. Tvrdil, že o právnej irelevantnosti určitého zákonného ustanovenia, ktoré je jasné, určité a zrozumiteľné, môže rozhodnúť výlučne Ústavný súd Slovenskej republiky. Žalobca na podporu svojich námietok poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/7/2009 zo dňa
- marca 2010, v ktorom najvyšší súd vyslovil názor, že postavenie konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 15 ods.6 zákona o advokácii) spôsobuje u advokáta dočasný zánik oprávnenia na výkon advokácie a preto v zákonných ustanoveniach nemá oporu argumentácia žalovanej, že zmenou formy výkonu advokácie nezaniká postavenie advokáta ako SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení a tým nezaniká ani povinné nemocenské a dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 tohto zákona. Prvostupňový súd tak výrazným spôsobom zasiahol do jeho práva na spravodlivý proces garantovaný článkom 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a tiež do práva na ochranu vlastníctva garantovaného článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 1 Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd. Žalovaná sa vyjadrila, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové námietky k správnosti preskúmavaného rozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu odvolania v medziach žaloby, v súlade s § 250ja ods.2 OSP bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. V konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovanej žalobca namietal nesprávne právne posúdenie otázky, či advokát ako konateľ spoločnosti s r.o. má naďalej postavenie SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení Námietky, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje rozsudok krajského súdu boli v zásade zhodné s námietkami, ktoré žalobca uplatňoval už v konaní na súde prvého stupňa. 9Sžso/85/2011 4 Podľa názoru najvyššieho súdu už správny orgán a následne aj súd prvého stupňa sa s týmito námietkami žalobcu vysporiadali, pričom odvolací súd už vyslovenú argumentáciu považuje za relevantnú, výstižnú a dostatočnú. Žalovaný ako aj krajský súd podrobne odôvodnili, prečo žalobca, ktorý od
- júna 2009 vykonáva činnosť advokáta ako spoločník a zároveň konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným poskytujúcej advokátske služby podľa § 15 zákona o advokácii, je naďalej SZČO, pričom bolo dostatočne zrozumiteľne a jasne ozrejmené, že v danom prípade nedošlo k zániku povinného sociálneho poistenia podľa § 21 Zákona o sociálnom poistení. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa, že § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení vymedzuje pojem SZČO na účely tohto zákona a upravuje tak aj postavenie advokáta, ktorý má oprávnenie na vykonávanie advokátskej činnosti. Vymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do
- decembra 2010 je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať advokáciu ako takú. Nositeľom tohto oprávnenia môže byť len subjekt, ktorému toto oprávnenie bolo udelené. Teda výlučne fyzická osoba, môže byť zapísaná v zozname advokátov, hoci zákon advokátovi následne umožňuje, aby právne služby poskytoval napríklad aj prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným. Je len jedno oprávnenie na vykonávanie advokácie a je udeľované výlučne advokátovi, bez ohľadu na formu výkonu advokácie. Práve od statusu advokáta, ktorému takéto oprávnenie bolo udelené, teda nie od konkrétnej formy výkonu advokácie, sa v zmysle § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení odvíja postavenie SZČO. Žalobcovi oprávnenie na vykonávanie činnosti ako také ani v dôsledku zmeny formy výkonu advokácie nezaniklo. Je len osobitným zákonom limitovaný v tom, že túto činnosť nemôže súčasne vykonávať samostatne, keď si sám zvolil, že advokátske služby bude poskytovať prostredníctvom s.r.o. Žalobcovi po celý čas status advokáta zostáva, je zapísaný v zozname advokátov, ktorý SAK vedie, svoje profesijné označenie je povinný podľa zákona o advokácii používať aj v prípade, že právne služby poskytuje prostredníctvom združenia, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným a až k nemu, následne, pripája meno združenia alebo obchodné meno spoločnosti. Domnienka žalobcu, že z dôvodu, že od
- júla 2009 nebol oprávnený vykonávať advokáciu samostatne ako fyzická osoba, nie je možné považovať ho naďalej za SZČO na účely zákona o sociálnom poistení, je preto mylná. Rovnako ako žalobcovi napriek zmene formy výkonu advokácie zostal zachovaný status advokáta podľa zákona o advokácii, zostal mu zachovaný aj status SZČO na účely zákona o sociálnom poistení. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie 9Sžso/85/2011 5 mu zanikne zo zákona
- júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý tento jeho príjem nebude prevyšovať 12-násobok vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 9 zákona o sociálnom poistení. V danej právnej veci boli pre určenie vymeriavacieho základu žalobcu ako povinne nemocensky a dôchodkovo poistenej SZČO rozhodujúcim obdobím roky 2008 a 2009, za ktoré žalobca vykázal v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti a preto mu v zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení za obdobie od
- septembra 2009 do
- septembra 2010 povinné nemocenské a dôchodkové poistenie trvalo. Žalobca preto jednoznačne nesprávne vo svojom odvolaní konštatuje, že nie je a nikdy nebol povinný platiť predpísané poistné. Práve naopak, z dôvodu, že u žalobcu nedošlo k zániku jeho postavenia ako SZČO a ani k deklarovaniu príjmu za rozhodné obdobie, ktorý by bol nižší ako zákonom ustanovená suma, povinné nemocenské i dôchodkové poistenie žalobcu trvalo naďalej. Žalovaný správny orgán sa s potvrdením vydaným SAK, riadne vysporiadal a náležite odôvodnil, prečo ho nezohľadnil, a následne aj prvostupňový súd rovnako jasne a zrozumiteľne odôvodnil, prečo a z akých dôvodov na toto potvrdenie neprihliadal. Potvrdenie SAK nemá podľa zákona o sociálnom poistení ani podľa zákona o advokácii ani podľa iného zákona vplyv na zánik oprávnenia vykonávať advokáciu a tým ani na zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu, a preto ani správny orgán ani prvostupňový súd nepochybili, ale naopak, postupovali správne, keď uvedené potvrdenie na účely zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu podľa zákona o sociálnom poistení vyhodnotili ako právne nevýznamné. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžso/7/2009, odvolací súd uvádza, že v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu išlo o ojedinelé rozhodnutie. Odvolací súd dáva do pozornosti aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. ÚS 290/2010-8 zo dňa
- septembra 2010, kde v obdobnej právnej veci už bola riešená otázka základných práv advokáta v súvislosti s aplikáciou práva sociálneho zabezpečenia na zánik a trvanie účasti SZČO na povinnom poistení. Odvolací súd nezhliadol dôvod zakladajúci porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces chráneného článkom 46 Ústavy Slovenskej republiky a tiež článkom 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Krajský súd svoje rozhodnutie 9Sžso/85/2011 6 riadne a výstižne odôvodnil a rozhodujúce právne otázky správne právne posúdil, pričom odôvodnenie jeho rozhodnutia je logické a vecne správne. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo žalobca v konaní nebol úspešný a žalovaný nárok na náhradu trov konania nemá. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- októbra 2012 JUDr. Viera Nevedelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská