1 Cdo 152/2009 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Bajánkovej a členov senátu JUDr. Jany Cisárovej a JUDr.

§ 142ods.

1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalovaný. Žiadal ho zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že rozsudok odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru odvolací súd poskytol neprimeranú ochranu druhej strane, ktorá uzavrela poistnú zmluvu a vedela a za akých podmienok je poisťovateľ ochotný úplne sa podieľať, resp. sa čiastočne podieľať na náhrade škody, ktorá vznikne krádežou motorového vozidla a tým porušil základnú zásadu Občianskeho zákonníka, a to zásadu rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov, ktorú ustanovuje § 2 ods. 2 uvedeného zákona, a to pri aplikácii § 799 ods. 3 Občianskeho 1Cdo 152/2009 4 zákonníka ako kogentného ustanovenia. Uviedol, že § 2 ods .3 Občianskeho zákonníka dovoľuje účastníkom občianskoprávnych vzťahov vzájomné práva a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to tento zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva to, že sa od neho nemožno odchýliť. Bol toho názoru, že § 799 Občianskeho zákonníka nevylučuje, aby sa účastníci zmluvného vzťahu od neho odchýlili. Toto ustanovenie umožňuje poistiteľovi znížiť poistné plnenie aj bez toho, aby mu to umožňovali iné ustanovenia poistnej zmluvy, čiže toto ustanovenie slúži na ochranu poisťovateľa. Pri svojej argumentácii poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obo 160/2002, z ktorého záveru vyplýva, že nie je v rozpore s ustanovením § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak si účastníci zmluvného vzťahu dohodnú práva a povinnosti aj pre prípady, ktoré zákon výslovne nerieši. Výklad prezentovaný odvolacím súdom je podľa jeho názoru v absolútnom rozpore s účelom poistenia, ktorým je poskytnúť plnenie v dojednanom rozsahu, ak nastane poistná udalosť. Alibistické je odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, že žalobca si splnil svoje povinnosti vyplývajúce z čl. 16 ods. 2 Zmluvných podmienok , pretože odovzdal kompletnú sadu kľúčov. Poistený si mohol dojednať rôzne kombinácie rizík poistných udalostí, rôzny rozsah poistného plnenia, ktorý najviac vyhovuje jeho požiadavkám. V danom prípade zmluvné strany uzavreli poistnú zmluvu, ktorá obsahuje prejav ich vôle byť viazaný poistnou zmluvou, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je aj čl. 16 ods. 2 Zmluvných dojednaní. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu stotožnil sa s napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu; žiadal dovolanie žalovaného zamietnuť a priznať náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O.s.p. ), po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O.s.p. ), ktorý je zastúpený advokátom ) § 241 ods. 1 O.s.p. ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( § 238 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( 243a ods. 1 O.s.p. ) a dospel k záveru, že dovolanie nie je opodstatnené. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom 1Cdo 152/2009 5 posúdení veci. Dovolací sud sa obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na to dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k vade konania v zmysle § 237 O.s.p. O takú vadu ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatri do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť‘ konať pred sudom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Žiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a ani v dovolacom konaní nevyšla najavo. Dovolací súd sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súdoch nižších stupňov nevyskytol procesný nedostatok, ktorý by vykazoval znaky tzv. inej procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 pism. b/ O.s.p.). Ani vada tejto povahy nebola v dovolaní namietaná a v dovolacom konaní nevyšla najavo. Z obsahu dovolania vyplýva, že žalovaný v tomto opravnom prostriedku uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 pism. c/ O.s.p. Namieta, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa obsahu dovolania žalovaný tento dovolací dôvod vyvodzuje z toho, že odvolací súd svoje rozhodnutie založil na nesprávnej interpretácii ustanovení čl. 16 ods. 2 Zmluvných dojednaní a § 799 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi pri aplikácii § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka ako kogentného ustanovenia poskytol neprimeranú ochranu. Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru založeného poistnou zmluvou zaväzuje poistiteľa, ak nastane náhodná udalosť‘ v zmluve bližšie označená poskytnúť‘ poistencovi v dojednanom rozsahu plnenie a poistenca platiť‘ poistné (§ 788 a nasl. Občianskeho zákonníka). Právna úprava predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistnej zmluve 1Cdo 152/2009 6 a v poistných podmienkach, tvoriacich jej súčasť. Poistne podmienky pri poistení majetku majú preto konkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých poistných udalostí vznikne právo na plnenie a aké sú prípady výluky z poistenia; majú tiež detailnejšie upraviť‘ rozsah a splatnosť‘ poistného plnenia, dĺžku poistného obdobia, výšku poistného, spôsob jeho platenia a čas platnosti poistnej zmluvy. Povinností poisteného vyplývajúce z uzavretej poistnej zmluvy upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §

1. Zákon v tomto ustanovení ukladá poistenému povinnosti, ktoré má plniť počas existencie záväzkového právneho vzťahu, a to najmä po vzniku poistnej udalosti. Poistenému zákon ukladá dodržiavať počas platnosti poistnej zmluvy povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona ( napr. informačná povinnosť podľa § 793 ods.1 Občianskeho zákonníka ) a ďalej povinnosti, ktoré mu vyplývajú z poistnej zmluvy alebo poistných podmienok. Ide najmä o povinnosť dodržiavať prevenčné opatrenia, aby k poistnej udalosti nedošlo, resp. aby rozsah jej následkov bol čo najmenší ( napr. §§ 809, 810, 820 a § 826 Občianskeho zákonníka). Pre obsah poistného vzťahu má zásadný význam vznik poistnej udalosti, nakoľko v majetkovej sfére poisteného vznikne určitá finančná potreba, ktorú je poistiteľ povinný uspokojiť. V súlade s tým zákon, ako aj poistné podmienky ukladajú poistenému konkrétne povinnosti, ktoré v súhrne možno označiť ako informačnú, prevenčnú a súčinnostnú povinnosť. Okrem týchto povinností ďalšie povinnosti môžu poistenému vyplývať z poistných podmienok pre daný druh poistenia a z poistnej zmluvy. V odseku 3 ustanovenia § 799 je zakotvená sankcia v prípade, že poistený poruší jednak všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva alebo poistné podmienky poistiteľa, a jednak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka po vzniku poistnej udalosti. Dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo dohodnutých povinností, nastávajú len vtedy, ak sú splnené obe zákonom predpokladané podmienky, a to 1/ ak poistený ( prípadne iná osoba, ktorá má právo na plnenie poistiteľa ) porušil tieto povinnosti vedome a 2/ tieto povinnosti (povinnosť) majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. zväčšenie rozsahu jej následkov. Vedomé porušenie povinností nie je totožné s ich úmyselným porušením, aj keď prípad úmyselného porušenia v sebe zahŕňa. Za vedomé porušenie povinností možno považovať, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplnil, hoci ju poznal alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že z okolností prípadu vyplýva, že ju splniť mohol (nejde vždy o úmysel). Ide teda o vedomé porušenie povinností odpovedať pravdivo a úplne na písomné otázky poistiteľa, ak sa otázka týka stavu veci, ktorý musel byť poistenému 1Cdo 152/2009 7 známy, a poistený odpovie tak ako to stavu veci nezodpovedá, hoci z okolností prípadu vyplýva, že mohol odpovedať pravdivo a úplne: pre posúdenie, či povinnosť bola porušená vedome, nie je rozhodujúce, či ten, kto ju porušil, chcel tým dosiahnuť nejaké výhody ( napr. uzavrieť poistnú zmluvu s platením nižšieho poistného ). Splnenie podmienok na zníženie poistného plnenia musí preukázať poistiteľ. Pokiaľ zistí vyššie uvedené okolnosti, je oprávnený poistné plnenie znížiť, a to v rozsahu, v akom malo porušenie povinností poisteným podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Do úvahy prichádza len primerané zníženie poistného plnenia, a nie jeho odmietnutie, pričom právo na zníženie poistného plnenia môže poistiteľ uplatniť len pred vyplatením poistného plnenia ( porovnaj napr. Imrich Fekete, Občiansky zákonník, Komentár, vysvetlivky, str. 912 a nasl. ). Niet pochýb o tom, že k primárnym povinnostiam poisteného patrí povinnosť zachovávať všetko to, čo bolo dohodnuté alebo určené a povinnosť poskytovať súčinnosť. Je logické, že rozsah týchto povinností vyplýva buď priamo zo zákona, prípadne z poistných podmienok, pokiaľ sú súčasťou poistnej zmluvy. Okrem toto má i povinnosť zachovávať všetko, k čomu sa zaviazal v zmluve. Pre prípad kolízie medzi povinnosťami zo zákona na strane jednej a zo zmluvy na druhej strane, je treba rešpektovať kogentnú alebo dispozitívnu povahu príslušných ustanovení a z tohto hľadiska hodnotiť právnu relevanciu. Záväzné východiská pre posudzovanie zníženia poistného plnenie zo strany poistiteľa, aby podľa závažnosti a vplyvu porušenia konkrétnej povinnosti (poisteným) mohol korigovať výšku poistného plnenia upravuje ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré má povahu normy kogentnej. Uvedené ustanovenie slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené. Záver odvolacieho súdu o tom, že ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka v súdnom konaní prenáša dôkazné bremeno preukázať, že poistený vedome porušil povinnosti vyplývajúce mu z ods. 1, 2 § 799 Občianskeho zákonníka a tieto mali podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti na poistiteľa, čo však žalovaný v danom prípade nepreukázal, je správny. Treba však zdôrazniť, že zákon nevylučuje dohodu o znížení plnenia z poistnej 1Cdo 152/2009 8 zmluvy v prípade porušenie povinností vyplývajúcich z poistenému z § 799 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, táto dohoda však musí byť v súlade s odsekom 3, pretože je kogentným. Sankcia v podobe zníženia poistného plnenia nastupuje len za predpokladu splnenia oboch zákonných podmienok súčasne. K argumentácii dovolateľa, v ktorej sa odvolával na pripojené rozsudku súdov ( rozsudok Krajského súdu Košice, sp. zn. 2 Co 408/2005 z
2. apríla 2006, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn 1 Obo 160/2002 z
3. marca 2003) vzhľadom na skutkový stav, ktorý bol podkladom ich rozhodnutia, nie je možné bez ďalšieho považovať za určujúcu. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že žalovaný neopodstatnene napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý spočíva na nesprávnom právnom posúdení ( § 241 ods. 2 písm c/ O.s.p. ) a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol. V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhrad trov konania proti odporkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešný účastník v dovolacom konaní podal návrh na uloženie povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 151ods.

1 O.s.p.). Náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za právnu službu, ktorú poskytol navrhovateľovi vypracovaním vyjadrenia z 31.júla. 2009 k dovolaniu odporcu (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil dovolací súd podľa § 11 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 81,33-Eur, a náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu (§ 1 ods. 3, § 16 ods. 3 tejto vyhlášky ) t.j. 6,95-Eur a v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky zvýšil odmenu a náhrady o daň z pridanej hodnoty, čo predstavuje spolu sumu 105,94-Eur. Vychádzajúc však z uplatneného vyčíslenia trov navrhovateľa ( jeho právneho zástupcu ) ktoré mu vznikli v dovolacom konaní, mu dovolací súd priznal ním uplatnenú sumu vo výške 93,20-Eur. 1Cdo 152/2009 9 P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 27. januára 2011 JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta