znaleckého posudku a v tom čase bola ţumpa prázdna. Bolo taktieţ zistené, ţe medzi susediacimi pozemkami chýba časť plechového plotu, čo odstránili samotní ţalobcovia z dôvodu, ţe pri naráţaní zvierat do plotu toto spôsobovalo nadmerný hluk. Súd vec posúdil
1, § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čl. 20 ods. 1, 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 16, § 16a všeobecne záväzného nariadenia č. 4 Obce L.. Pri posudzovaní, či sú splnené podmienky na poskytnutie ochrany
1 Občianskeho zákonníka súd uviedol, ţe susedské práva sa môţu účinne uplatňovať na princípe vzájomnosti. Ochrana, ktorá sa poskytuje právam vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane vlastníka druhej veci. Oprávnený sa môţe domáhať, aby súd uloţil povinnosť zdrţať sa neoprávnených zásahov – presne vymedzeného rušenia, nie však uloţenia povinnosti niečo konkrétne konať. Ţalobcovia sa domáhali okrem iného uloţenia povinnosti ţalovaným zabrániť zatekaniu daţďovej vody z hospodárskej budovy, zabrániť vytekaniu močovky, ako aj znečisťovaniu strechy a záhrady ţalobcov holubmi, domácou hydinou. Vo vzťahu k tomuto návrhu súd uzavrel, ţe išlo o ţalobu
2 Občianskeho zákonníka. Hospodárska budova však bola postavená v súlade s platnými normami a ako to vyplývalo aj zo znaleckého posudku odvod daţďovej vody a močovky nespôsoboval zatekanie múrika ţalobcov, ani zalievanie ich pozemku. Vo 2 Cdo 141/2012 3 vzťahu k prieniku holubov a hospodárskych zvierat súd konštatoval, ţe petit ţaloby bol jednak nesprávne formulovaný a jednak samotní ţalobcovia umoţňovali prienik týchto zvierat tým, ţe odstránili časť plechového plotu. Časť ţaloby o zdrţanie sa chovu akýchkoľvek hospodárskych zvierat, súd rovnako povaţoval za nedôvodnú. Absolútny zákaz chovu akýchkoľvek hospodárskych zvierat by bol v rozpore s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Súd preto ţalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol
1 O.s.p. a o trovách štátu tak, ţe ich náhradu nepriznal. Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobcov rozsudkom z 28. apríla 2011 sp. zn. 8 Co 118/2010 zmenu ţaloby nepripustil a rozsudok okresného súdu potvrdil. Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa. K námietkam ţalobcov uvedených v odvolaní dodal, ţe znečisťovanie strechy holubmi preukázané v konaní nebolo. Pokiaľ išlo o úpravu petitu, resp. jeho zmenu, odvolací súd dospel k záveru, ţe v danom prípade by išlo o novú ţalobu. Výsledky doterajšieho konania by nemohli byť podkladom pre rozhodnutie o zmenenom návrhu. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v časti rozhodnutia vo veci samej podali ţalobcovia dovolanie. Navrhli rozsudok odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovali z § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedli, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné, preto malo byť odvolacím súdom zrušené. V dôsledku toho majú za to, ţe v konaní im bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Súdy oboch stupňov nebrali do úvahy nimi predloţené dôkazy a ignorovali ich návrh na vypracovanie znaleckého posudku ohľadne vplyvu chovu zvierat ţalovanými na zdravotný stav obyvateľov obce. Zo strany ţalobcov išlo o uplatnenie ochrany ich práv v zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dlhotrvajúci negatívny stav mal a má nepriaznivý vplyv na zdravotný stav ţalobcov. Uviedli, ţe majú právo na zdravé ţivotné podmienky. Namietali porušenie práva na účinný opravný prostriedok, 2 Cdo 141/2012 4 práva na súkromie a rodinný ţivot, práva na ochranu ţivotného prostredia, ţivota a zdravia, práva na ochranu majetku, porušenie práv ich dieťaťa. Poukázali aj na to, ţe s rozhodnutím stavebného úradu rovnako nesúhlasia. Zdôraznili však, ţe nikdy sa nesťaţovali na stavbu, ktorá stojí uţ vyše 20 rokov bez stavebného povolenia a kolaudácie, ale na chov hospodárskych zvierat a z toho plynúcich dôsledkov, ktoré v danom prípade nad mieru primeranú pomerov ţalobcov obťaţujú. To, ţe svoje práva neuplatňujú aj iní občania obce s touto vecou vôbec nesúvisí. Počas prebiehajúceho konania sa preukázalo, ţe hospodárska budova má dosť závaţné nedostatky. Ďalej uviedli, ţe konštatovanie, ţe plechový plot bol ţalobcami odstránený je zavádzajúce, pretoţe ţalobcovia plot upravili a nie odstránili. Súd nemohol objektívne posúdiť situáciu na mieste samom, nakoľko ohliadka trvala pribliţne 10 minút. Majú za to, ţe ţalovaní argumenty ţalobcov nevyvrátili. Ţalovaní sa k dovolaniu ţalobcov písomne nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.).
3 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, 2 Cdo 141/2012 5 alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4. Pretoţe dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov rozsudkov uvedených v citovanom ustanovení je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie
nepripúšťa. Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. V zmysle § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak
zákona bol potrebný,
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
f/ O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania. Ústavný súd
konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).
2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení 2 Cdo 141/2012 7 dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa zodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Pre úplnosť dovolací súd dodáva, ţe rovnako odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil. Ich rozhodnutia nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe súdy sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolatelia sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňujú, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia, rozhodnutí (napr. I. ÚS 188/06). Naostatok nemoţno opomenúť ani ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotoţnením sa so skutkovými aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Dovolateľmi vytýkaná vada v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. bola teda nedôvodná. 2 Cdo 141/2012 8 K námietke dovolateľov ohľadne nevykonania navrhnutých dôkazov dovolací súd dodáva, ţe dokazovaním je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R 37/1993). Do obsahu základného práva
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces
čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Pokiaľ ide o námietku spochybňujúcu úplnosť zistenia skutkového stavu veci, resp. nesprávnosť skutkových zistení (vyplývajúc z obsahu dovolania), treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Z obsahu dovolania ďalej vyplýva, ţe ţalobcovia namietali aj skutočnosť, ţe súdy vec nesprávne právne posúdili (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). 2 Cdo 141/2012 9 Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia ţalobcov boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), ţalobcami vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobcov odmietol
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko im ţiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. 2 Cdo 141/2012 10 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. septembra 2012 JUDr. Jozef K o l c u n, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.