1 O.s.p. a o trovách štátu
1 O.s.p. Krajský súd v Trenčíne na základe odvolaní ţalobcov a ţalovaného 1/ rozsudkom z 13. októbra 2011 sp. zn. 19 Co 227/2010 rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania potvrdil. Zároveň výrok o náhrade trov konania štátu zmenil tak, ţe ţalobca 1/ (ide o zrejmú nesprávnosť, správne má byť uvedený ţalovaný 1/) nie je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu. Vyslovil, ţe ţiaden 4 2 Cdo 71/2012 z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe v danom prípade odvolací súd nezistil existenciu dôvodov uplatnených v odvolaniach. Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaniach odvolateľmi vznesené a v plnom rozsahu sa stotoţnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolací súd si osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukázal (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodal, ţe okresný súd vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie. Nebolo mu moţné vytknúť, ţe by nevykonal navrhnuté dôkazy, pretoţe dôkazy, ktoré boli navrhnuté, ktoré pre konanie boli nevyhnutné a vykonanie ktorých povaţoval okresný súd za potrebné vykonať, boli súdom prvého stupňa aj vykonané. Výsledky dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a dávajú podklad k záveru, ktorý vyvodil z dokazovania okresný súd. K námietke ţalovaného 1/ ohľadne rozhodnutia D 586/88 odvolací súd uviedol ţe ţalovaný 1/ odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam od dedičského rozhodnutia po poručiteľovi L. U. titulom uznesenia vo veci dodatočného prejednania dedičstva. Je však nepochybné, ţe i napriek vyznačenej doloţke právoplatnosti predmetné uznesenie nie je právoplatné práve z dôvodu, ţe dedičské konanie po poručiteľovi nie je skončené v dôsledku zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, výrok ktorého je záväzný pre účastníkov, ako aj pre všetky orgány, vrátane súdu. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok prvostupňového súdu vo veci samej, ako aj vo výroku o náhrade trov prvostupňového konania, s ktorým sa odvolací súd rovnako stotoţnil, potvrdil. Výrok o trovách konania štátu odvolací súd
zmenil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1, § 142 ods. 2 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný 1/ dovolanie (ako vyplýva z obsahu, dovolanie bolo podané voči rozsudku okrem výroku o trovách štátu). Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z § 237 písm. d/, f/ O.s.p. Uviedol, ţe odvolací súd mu v konaní svojím procesným postupom a rozsudkom odmietol ochranu jeho základného práva vlastniť majetok a výkon spravodlivosti, keď rozhodol vo veci – pozemkov, ktoré boli v rámci dedičského konania D X. prejednané (právoplatne). Poukázal na narušenie princípu právnej istoty a prekáţku res iudicata.
čl. 20 ods.
jeho názoru nemalo byť zrušené ani uznesenie štátneho notárstva sp. zn. D X.. Rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu povaţuje navyše za nedostatočne odôvodnené. K dovolaniu ţalovaného 1/ sa písomne vyjadrili ţalované 11/ aţ 15/ a uviedli, ţe s jeho dovolaním nesúhlasia. Ostatní účastníci konania sa k dovolaniu nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.).
3 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4. 6 2 Cdo 71/2012 V danej veci bolo dovolaním ţalovaného 1/ napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky vyššie uvedených rozsudkov, preto prípustnosť dovolania v zmysle § 238 O.s.p. vyvodiť nemoţno. Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1 O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p.
je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak
zákona bol potrebný,
b/ O.s.p. O vadu, ktorá zakladá tzv. zmätočnosť, ide tieţ vtedy, ak ten kto vystupoval ako účastník konania, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237 písm. b/ O.s.p.). Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená spôsobilosť mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkovi konania priznáva alebo ukladá. Jej predpokladom je hmotnoprávna subjektivita vo význame spôsobilosti mať práva a povinnosti
hmotného práva. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti fyzických osôb vzniká narodením a zaniká smrťou fyzickej osoby, prípadne vyhlásením za mŕtveho. Ak po začatí súdneho konania účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.), postup súdu upravuje ustanovenie § 107 O.s.p. Je vecou súdu, aby
povahy veci posúdil, či smrť účastníka bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní alebo či v ňom moţno pokračovať s právnymi nástupcami zomrelého účastníka konania. Procesnými nástupcami zomrelého účastníka konania sa stávajú jeho dedičia. 7 2 Cdo 71/2012
súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania). Toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť v kaţdom štádiu konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania) na to, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol rozhodnúť. Okresný súd Povaţská Bystrica rozhodol rozsudkom
3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa prejednávať znova.
kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).
1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví. Prekáţka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v kaţdom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto prekáţka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom uţ bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého premetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený ţalobným petitom 8 2 Cdo 71/2012 vyplýva z rovnakých skutočných tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekáţka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekáţka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či neúplne. Pokiaľ ide o totoţnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní ţalobcom, je ţalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie ţalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako ţalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie ţalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či uţ z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. Z obsahu spisu vyplýva, ţe konaniu vo veci v záhlaví tohto rozhodnutia uvedených účastníkov konania, o určenie, ţe nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom L. U. a o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nepredchádzalo ţiadne iné konanie na súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté. Toto ţalovaný 1/ ani netvrdil, poukazoval iba na rozhodnutie v rámci konania o dedičstve (rozhodnutie Štátneho notárstva v P. z
2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie uznesenia bolo presvedčivé.
2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Treba pripomenúť, ţe
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z
ktorého: „Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“. Navyše nemoţno opomenúť ani ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého je odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotoţnením sa so skutkovými aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Krajský súd sa v celom rozsahu stotoţnil so závermi prvostupňového súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil (aj s poukazom na ne/dôvodnosť odvolania ţalovaného 1/). Jeho postup bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. umoţňujúcim odvolaciemu súdu podrobnejšie nezdôvodňovať svoje rozhodnutie a odkázať na dôvody obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, ak sa s nimi plne stotoţňuje. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia
predstáv dovolateľa. Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (v danom prípade vady
b/ O.s.p.) je však vţdy dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti 11 2 Cdo 71/2012 rozhodnutiu, vydanému v konaní touto vadou postihnutom. Zároveň je tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v takom konaní nemôţe byť povaţované za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti (potvrdzujúci výrok vo veci samej a súvisiace výroky o trovách konania) okrem výroku o trovách štátu zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Vzhľadom na existenciu tejto vady sa dovolací súd vecne nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými dovolateľom v dovolaní ako ani napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. septembra 2012 JUDr. Martin V l a d i k, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.