2 vety prvej OSP potvrdil rozhodnutia odporkyne, a to rozhodnutie 1 z
5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 529/2006 Z. z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") invalidný dôchodok v sume 13 220,00 Sk mesačne s účinnosťou od 1. septembra 2008, ktorý
1 cit. zákona po prepočte k 1. januáru 2009 predstavuje sumu 438,90 € mesačne a po následnom zákonnom zvýšení
zákona od
1 zákona o sociálnom poistení zrušila rozhodnutie I z
4 a 6 a § 82 zákona o sociálnom poistení znížila navrhovateľovi sumu invalidného dôchodku od
zákona o sociálnom poistení (od
jeho výpočtu má byť priemerný osobný mzdový bod (
3 písm. e/ zákona o sociálnom poistení) 1,4998 z priemerného mesačného zárobku za kalendárne roky 1989, 1994, 1995, 1996 a 1997. Žiadal priznať invalidný dôchodok od 10. februára 2010
3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení"), lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavne zamestnanie 3 7So/224/2011 a
1 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanoviť nad 71 %. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 250s OSP) bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je potrebné vyhovieť.
3 a 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 6, 7 zákona č. 461/2003 Z. z. ). Predmetom odvolacieho konania je rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí odporkyne z 22. marca 2011 a z 23. marca 2011
piatej časti tretej hlavy OSP dospel k záveru, že sú zákonné. Zo spisov vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa hodnotila naposledy MUDr. G. T. posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie so sídlom v Košiciach
3 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Posudková lekárka súčasne posúdila invaliditu navrhovateľa aj
zákona o sociálnom poistení. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľa od
3 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopnosti na výkon sústavného zamestnania. Posudková lekárka súčasne v lekárskom posudku z
8 zákona o sociálnom poistení. Miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou od 10. februára 2010 bola stanovená v rozsahu 60 %. 5 7So/224/2011 Z posudkovej dokumentácie odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zistil, že zdravotný stav navrhovateľa ako i miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudzovaná posudkovou lekárkou v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení. O odbornej úrovni, objektívnosti a správnosti posudkového záveru posudkových lekárov nebolo dôvodu pochybovať. Navrhovateľ síce v odvolaní vyslovil nespokojnosť s určenou percentuálnou mierou poklesu vykonávania zárobkovej činnosti ale nekonkretizoval žiadne skutkové a právne dôvody, ktoré by spochybňovali správu posudkovej lekárky. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že
6 zákona o sociálnom poistení je navrhovateľ ako účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Vzhľadom na to, že navrhovateľ bol poberateľom invalidného dôchodku a neskôr čiastočne invalidného dôchodku
zákona o sociálnom zabezpečení a súčasne splnil podmienku pre poberanie invalidného dôchodku
zákona o sociálnom poistení odporkyňa v súlade s § 263a ods. 5 cit. zákona rozhodla o nároku na výplatu jedného z týchto dvoch dôchodkov a o zániku nároku na dôchodok, ktorý sa nevypláca (rozhodnutím 1 z 22. marca 2011). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nezistil nezákonnosť rozhodnutia odporkyne pri stanovení invalidity navrhovateľa a rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti pokladá za vecne správny. Odvolací súd však zistil, že navrhovateľ v opravnom prostriedku namietal aj správnosť výpočtu invalidného dôchodku. Pokiaľ prvostupňový súd v rozsudku vyslovil, že preskúmavané rozhodnutie je (v celom rozsahu) zákonné bez bližšieho odôvodnenia a právnej argumentácie v opravnom prostriedku všetkých namietaných rozhodujúcich skutočností, tak rozsudok nie je v súlade s § 157 ods. 2 OSP, pretože je nepresvedčivý, nezrozumiteľný a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Nemožno z neho zistiť, akými úvahami sa súd riadil pri rozhodovaní o zákonnosti výpočtu výšky invalidného dôchodku a samotný jeho záver požiadavkám zákona nezodpovedá. 6 7So/224/2011 Odvolací súd vzhľadom na uvedené dôvody konštatoval, že napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa došlo k porušeniu procesného práva navrhovateľa, lebo rozsudok, z ktorého nemožno zistiť, akými úvahami sa súd riadil pri rozhodovaní o preskúmavanom rozhodnutí odporkyne, nezabezpečuje navrhovateľovi právo na spravodlivý súdny proces, ak navyše jeho záver o správnosti rozhodnutia odporkyne vo vytknutej časti bol
názoru odvolacieho súdu predčasný, lebo z neho nemožno zistiť, na akom skutkovom základe súd rozhodoval a akými skutkovými okolnosťami a právnymi predpismi sa pri rozhodovaní riadil. Odvolací súd preto nedostatky v procesnom postupe súdu prvého stupňa považoval za natoľko závažné, že rozsudok krajského súdu
1 písm. f/ a h/ a ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP a § 250ja ods. 3 veta druhá OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova, vysporiada sa s namietaným výpočtom invalidného dôchodku, či je vypočítaný v súlade s § 30 zákona o sociálnom zabezpečení a § 73 zákona o sociálnom poistení, s prihliadnutím aj na § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení a vo veci znovu rozhodne s náležitým odôvodnením. V novom rozhodnutí súd prvého stupňa opäť rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 3 OSP). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok. V Bratislave 13. decembra 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.