Najvyšší súd 4 Cdo 290/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ O. Š., bývajúceho v P.P. a 2/ A. Š., bývajúcej v P.P., zastúpených JUDr.

§ 142ods.

1 O.s.p. nadväznosti na § 150 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia, ktorí ho ţiadali zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie; ako dovolací dôvod uvádzali nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Poukázali na to, ţe krajský súd ako aj okresný súd svojimi rozsudkami rozhodli v neprospech ţalobcov aj napriek tomu, 4 4 Cdo 290/2012 ţe na preukázanie vlastníckeho práva ţalobcovia predloţili dostatok písomných a ústnych dôkazov, ţe predmetnú nehnuteľnosť, rodinný dom, si postavili od samého začiatku sami a zo svojich finančných zdrojov. V uvedenom dome býva ţalobca 1/ 41 rokov a spolu s manţelkou, ţalobkyňou 2/ 37 rokov. Počas tejto celej doby uţívali a zveľaďovali dom s vedomím, ţe je to ich vlastníctvo a nemali ani tušenia, ţe sa po čase objavia nejaký tzv. vlastníci ich domu. Mali za to, ţe títo nadobudli písomnosti o prevode majetku spôsobom odporujúcim právnym normám. Naďalej povaţovali kúpnu zmluvu za

1. januára 2005 za neplatnú z dôvodu, ţe nie je v nej uvedená kúpna zmluva. Taktieţ dovolatelia mali za to, ţe ţalovaný nesplnil podmienky dohodnuté v kúpnej zmluve spísanej vo forme notárskej zápisnice pod č. NZ X.. Z uvedeného vyvodili, ţe od samého začiatku išlo zo strany nadobúdateľov o nezákonné praktiky s prevodom uvedených nehnuteľností, ktoré si ţalobcovia vybudovali z vlastných finančných zdrojov a od samého začiatku uţívali s vedomím, ţe je to ich vlastníctvo, teda boli dobromyseľní drţitelia po dobu dlhšie ako 10 rokov. Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcov písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto opravným prostriedkom napadnúť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci a proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, 5 4 Cdo 290/2012 ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
2. Ţalobcovia dovolaním napadli rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky ţiadneho z uvedených rozsudkov. Z tohto dôvodu je zrejmé, ţe dovolanie nie je v zmysle § 238 ods. 1 a 3 O.s.p. procesne prípustné. Prípustnosť dovolania by v danom prípade prichádzala do úvahy len vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Dovolací súd preto so zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá z nich. Podľa § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku i uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení, pričom ani sami ţalobcovia ich v dovolaní nenamietali. Z obsahu dovolania moţno usudzovať, ţe ţalobcovia okrem dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (nesprávne právne posúdenie veci) namietali inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), keďţe odvolaciemu súdu vyčítali, ţe nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania. Dovolací súd poznamenáva, ţe pokiaľ by súd nesprávne vyhodnotil niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania. 6 4 Cdo 290/2012 Ţalobcovia v dovolaní vyslovili nespokojnosť s právnym posúdením veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce pouţil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorý by v prípade opodstatnenosti mal za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia; samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá [nemá základ vo vadách konania podľa § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia (porovnaj R 54/2012 rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011 a pod.)]. Posúdenie, či súdy (ne)pouţili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery by tak prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad v prejednávanej veci nejde. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe v prejednávanej veci je dovolanie ţalobcov podľa Občianskeho súdneho poriadku procesne neprípustné, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalobcov podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. odmietol. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie)

§ 243bods.

5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie ods. 2 O.s.p. tohto ustanovenia, keďţe ţalovanému v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. 7 4 Cdo 290/2012 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. novembra 2012 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková