zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) zamietol. Svoje rozhodnutie zdôvodnil § 1 písm. a/, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a/, bod 1, § 6 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a poukazom na to, ţe pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., musia byť súčasne splnené základné podmienky a to musí byť preukázaný nesprávny úradný postup, resp. existencia nezákonného rozhodnutia, výška škody, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, prípadne nezákonným rozhodnutím, čo v konaní preukázané nebolo. Podmienkou úspešnosti ţaloby o náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci je predbeţné prerokovanie nároku na náhradu škody. V ţiadosti o predbeţné prerokovanie nároku na náhradu škody ţalobcu uviedol štyri poloţky, z ktorých iba jedna poloţka – cestovné na súdy je predmetom ţaloby, avšak prípadná škoda vzniknutá z titulu vynaloţených nákladov – cestovného na súd a poštovného nie sú v príčinnej 2 4 Cdo 261/2012 súvislosti s konaním pred súdmi. Ďalej poukázal na to, ţe ďalší uplatnený nárok vo výške 400 000 Eur z titulu nemajetkovej ujmy nebol predmetom ţiadosti o predbeţné prerokovanie nároku na náhradu škody a ţalobca nepredloţil ţiaden iný listinný dôkaz, ţe iným písomným podaním sa domáhal predbeţného prerokovania tohto nároku na náhradu škody u ţalovanej, preto súd ţalobu v tejto časti povaţoval za nedôvodnú a predčasne podanú. Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 24. mája 2012 sp. zn. 4 Co 45/2011 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Stotoţnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Aj
jeho názoru ţalobca ničím nepreukázal nesprávnosť v úradnom postupe, či nezákonnosť vydaných súdnych rozhodnutí v trestnom konaní. V dôvodoch rozhodnutia odvolací súd k vznesenej námietke zaujatosti ţalobcom uviedol, ţe podpredseda súdu z dôvodu, ţe člen senátu JUDr. Pavol Tkáč sa cítil byť v konaní (vzhľadom na vyjadrenie ţalobcu proti jeho osobe) pridelil vec inému sudcovi, resp. do senátu zaradil sudcu, ktorý v senáte zákonne zastupuje
rozvrhu práce. Predsedníčka senátu JUDr. Zuzana Šoltýsová sa necítila byť vo veci zaujatá, námietka odôvodnená zdĺhavosťou konania nie je
jej názoru opodstatnenou námietkou. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 237 písm. d/ O.s.p., t.j. ţe v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie. Táto vada mala spočívať v tom, ţe súdy robili nové závery o ukončenej trestnej veci. Odňatie moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) malo spočívať v tom, ţe súd mu neumoţnil realizáciu procesného práva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany spočívajúcej v moţnosti sa k veci osobne vyjadriť ústne alebo písomne. Mal za to, ţe vo veci konal a rozhodoval vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.). Za zaujatú povaţoval predsedníčku senátu JUDr. Zuzanu Šoltýsovú, ktorá v inej jeho právnej veci sa cítila zaujatá. Ţiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 3 4 Cdo 261/2012 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4. Keďţe podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4, nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238 ods. 1 O.s.p., ani z § 238 ods. 3 O.s.p. Pre úplnosť treba uviesť, ţe dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je
1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. Dovolanie ţalobcu by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa zaoberal tieţ otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník 4 4 Cdo 261/2012 konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania
tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť, ţe pri posudzovaní existencie procesnej vady uvedenej v § 237 O.s.p. ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka, ale len zistenie, ţe v konaní k takejto procesnej vade došlo. Dovolateľ namietal vadu
d/ O.s.p., t.j. ţe sa v tej istej veci uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie.
3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa prejednať znova.
súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania).
1 veta prvá O.s.p. platí, ţe ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemoţno odstrániť, súd konanie zastaví. Prekáţka rozsúdenej veci (rei iudicate) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia v kaţdom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. V zmysle tejto prekáţky nemôţe sa o veci, o ktorej sa uţ právoplatne rozhodlo, rozhodnúť znova. Pojem „tá istá vec“ treba vykladať v tom zmysle, ţe musí ísť o tých istých účastníkov a ten istý predmet konania, t.j., ţe ide o totoţný nárok uplatnený z totoţného skutkového základu medzi totoţnými účastníkmi konania. Z obsahu spisu vyplýva, ţe konanie v právnej veci ţalobcu JUDr. V. H. proti ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Roţňava pod 5 4 Cdo 261/2012 sp. zn. 9 C 141/2009 nepredchádzalo ţiadne iné konanie na súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťaţené dovolateľom namietanou vadou (§ 237 písm. d/ O.s.p.). Z obsahu dovolania ţalobcu ďalej vyplýva, ţe namieta vadu
f/ O.s.p.
f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým účastníkovi odňal moţnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky súdny poriadok. V zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti uplatnenia ich práv [napr. vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.), na to, aby im bol doručený rozsudok do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. Z obsahu spisu nevyplýva, ţe by oba niţšie súdy v prejednávanej veci v prípade ţalobcu nerešpektovali niektoré z týchto práv. Dovolateľ v dovolaní namietal, ţe súdy mu neumoţnili vo veci sa ústne a písomne vyjadriť. Z obsahu spisu však takéto skutočnosti nevyplývajú. Ţalobca v priebehu prvostupňového konania na pojednávaní konanom
1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho rozhodovania. Uvedenému cieľu zodpovedá aj právna úprava skutočnosti, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu povaţovaná za právne relevantnú. Je ňou existencia určitého kvalifikovaného vzťahu sudcu k prejednávanej veci alebo jeho osobný vzťah k účastníkom konania, prípadne k ich zástupcom, ktorý by pri všetkej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k nezákonnému rozhodnutiu. Pomer sudcu k veci je daný najmä vtedy, ak sudca má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci. Môţe ísť o prípady, ak je sudca priamo zainteresovaný na výsledku konania (napr. je účastníkom konania), prípadne má na tomto výsledku konania nepriamy záujem (napr. ako je vedľajší účastník) alebo získal informácie o veci tzv. neprocesným spôsobom, t.j. inak ako dokazovaním a vnímaním všetkého, čo vyšlo za konania najavo v zmysle § 132 O.s.p. O kvalifikovaný pomer sudcu k účastníkom konania (ich zástupcom) ide najmä vtedy, ak bol zaloţený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim. 7 4 Cdo 261/2012 Vzhľadom na vyššie uvedené zásady s prihliadnutím na obsah spisu a vyjadrenie JUDr. Zuzany Šoltýsovej dovolací súd nezistil ţiadne také skutočnosti, ktoré by boli objektívne spôsobilé pochybovať o jej nezaujatosti. Ani okolnosť, ţe menovaná sudkyňa prípadne v inej právnej veci ţalobcu bola z jej prejednávania a rozhodovania vylúčená, nie je objektívne spôsobilá spochybniť jej nezaujatosť, a to z dôvodu, ţe posúdenie kvalifikovaného vzťahu sudcu k veci, resp. k účastníkom konania, či k ich zástupcom je závislé vţdy od posúdenia konkrétnych okolností toho ktorého prípadu. Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe v posudzovanej veci nedošlo k ţalobcom namietanej procesnej vade (§ 237 písm. g/ O.s.p.). Keďţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je
prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu ako neprípustné
5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol
1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie ods. 2 tohto ustanovenia, keďţe ţalovanej v súvislosti s dovolaním ţiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.