6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) rozdiel dane z pridanej hodnoty daňového subjektu (ţalobca) za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2008 v sume 391.437,76 Eur. .. ..Krajský súd dospel k záveru, ţe ţalobca, ktorý v daňovom konaní predloţil správcovi dane doklady o intrakomunitárnych obchodoch s poľskými spoločnosťami H.. a P.. a maďarskou spoločnosťou N.N.N. nepreukázal, ţe tovar bol skutočne odoslaný alebo prepravený z tuzemska do členského štátu EÚ. Štatutárni zástupcovia oboch poľských obchodných spoločností popreli uzavretie obchodných zmlúv so ţalobcom pričom uviedli, ţe osoby s ktorými ţalobca konal ako so splnomocnenými zástupcami, boli pre nich neznáme a tvrdili, ţe splnomocnenie na uzatváranie obchodných zmlúv nemali. Maďarská obchodná spoločnosť na uvedenej adrese sídlo uţ nemala a jej terajšie sídlo nebolo zistené, pričom od svojho zaloţenia ţiadne daňové priznania nepodala.
názoru súdu také zistenia oprávnene spochybnili dôkazy predloţené ţalobcom o uskutočnení intrakomunitárnych obchodov, a preto poţiadavka správcu dane, aby ţalobca preukázal, ţe tovar bol skutočne odoslaný z tuzemska, bola oprávnená. .. ..Krajský súd stotoţniac sa s názorom ţalovaného uviedol, ţe pochybnosti správcu dane 4 4Sţf/1/2012 nemohli byť odstránené iba tvrdením ţalobcu, ţe obchody boli uskutočnené, predloţením vizitiek a fotokópií identifikačných dokladov bez jednoznačných dôkazov uvedených v § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Ţalobca v konaní nepreukázal skutočné miesto dodania fakturovaného tovaru, ani spôsob a formu prepravy, ani neuviedol, kto bol reálnym prepravcom. Medzinárodné prepravné doklady, ktoré ţalobca dodatočne predloţil, sa týkali iného zdaňovacieho obdobia a prehlásenia o tom, ţe fakturovaný tovar bol odoslaný do členského štátu EÚ, sú
obsahu zmätočné. .. ..Proti rozsudku krajského súdu ţalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť z dôvodov
2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zrušuje a vec mu vracia na nové konanie. ..Ţalobca uviedol, ţe v súlade s ustanoveniami § 29 ods. 1, 2 a 4 zákona o správe daní sa v priebehu daňového konania snaţil preukázať svoje tvrdenia o uskutočnení intrakomunitárnych obchodov v prípade poľských spoločností, a to jednak návrhmi na vypočutie p. S., či p. K. (ktorí mali byť oprávnení konať v mene poľských spoločností), návrhom na porovnanie loga spoločnosti s logom uvedeným na vizitke, ktorú v konaní predloţil, ako aj predloţením konkrétnych dôkazov, a to rozhodnutia týkajúceho sa zmien v osobe vlastníka a predmetu činnosti, rozhodnutia o registrácii „podmiotu jako podatnika“ (s podpisom, pečiatkou), zmluvy vyhotovenej v anglickom jazyku uzavretej medzi spoločnosťou ţalobcu a poľskou spoločnosťou, fotokópiou občianskeho preukazu p. K., jeho vizitkou, z ktorej vyplýva, ţe koná za poľskú obchodnú spoločnosť. Správca dane ani ţalovaný nevykonali ani jeden z navrhovaných dôkazov, pričom neuviedli, prečo ţalobcom predloţené dôkazy neakceptovali a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadili. Konštatoval, ţe okrem konateľa môţu za spoločnosť konať aj iné osoby, či uţ na základe zmluvného, pracovnoprávneho alebo iného vzťahu, pričom je beţnou obchodnou praxou, ţe väčšie podniky vyuţívajú sluţby obchodných zástupcov, či dokonca rôzne sprostredkovateľské agentúry, ktoré za nich konajú. V prípade, ţe tieto osoby konajú podvodným spôsobom, nemá táto skutočnosť za následok neplatnosť takýchto právnych úkonov okrem prípadov, ţe druhá strana vedela alebo mala vedieť, ţe tieto osoby konajú bez oprávnenia na predmetné právne 5 4Sţf/1/2012 úkony. ..Skutočnosti, ţe maďarská spoločnosť N.N.N. nesídli na adrese sídla spoločnosti, spoločnosť neoznámila zámer vykonávať obchodnú alebo priemyselnú činnosť v rámci oblasti pôsobnosti tejto miestnej samosprávy a nepodala ţiadne daňové priznanie finančnému úradu,
ţalobcu nemôţu byť bez ďalšej konfrontácie s dôkazmi ním predloţenými a navrhnutými, vyhodnotené v jeho neprospech. ..S odkazom na ust. § 43 ods. 5 zákona o DPH má ţalobca za to, ţe práve ním predloţené listiny v spojení s navrhovanými dôkazmi sú tzv. inými dokladmi v zmysle predmetného ustanovenia a sú spôsobilé preukázať splnenie podmienky oslobodenia od dane
ust. § 43 zákona o DPH. .. ..Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe námietky v odvolaní korešpondujú námietkam, ktoré sú obsahom ţaloby, ku ktorým podal ţalovaný svoje stanovisko, na ktorom zotrváva, a preto navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny potvrdil. ..Poukázal na to, ţe správca dane pri určovaní daňovej povinnosti nie je viazaný iba návrhmi daňového subjektu, ale je na jeho uváţení, či povaţuje niektorú skutočnosť za preukázanú, alebo navrhne vykonať ďalšie dôkazy. V tomto prípade dôkazy zabezpečené správcom dane a to prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií, ako aj predloţené ţalobcom /napr. výpisy z obchodného registra ohľadom spoločnosti H../ preukazujú, ţe v prípade tohto daňového subjektu nebol oprávnený konať A. a v prípade daňového subjektu P.., nebol oprávnený konať T., táto skutočnosť tieţ spochybňuje vypovedaciu schopnosť uzatvorených komisionárskych a obchodných zmlúv a ktoré povaţoval ţalovaný za dostatočnú na preukázanie, ţe nedošlo k deklarovanému obchodu. Ţalovaný preto nemal dôvod vypočúvať ako svedka A. a tieţ T. .. ..Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací súd
2 OSP, preskúmal 6 4Sţf/1/2012 v medziach odvolania napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja ods. 2 OSP), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. .. ..Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní, zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní) V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona o správe daní) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní),
ktorej správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. ..Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo daňovej povinnosti daňového subjektu. .. ..
1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. .. 7 4Sţf/1/2012 ..
2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. .. ..
4 zákona o správe daní, ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim .. ..
8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. .. ..
1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. .. ..
5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, ţe sú splnené podmienky oslobodenia od dane
odsekov 1 aţ 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a 8 4Sţf/1/2012 ..a/ ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, .. ..b/ ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, .. ..c/ ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, ţe tovar prepravil do iného členského štátu, .. ..d/ inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. .. ..
1 písm. a/, b/ a c/ zákona o DPH miestom dodania tovaru, ..a/ ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou
písmena b), odseku 2 a § 14, .. ..b/ ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montáţou dodávateľom alebo na jeho účet, je miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný, .. 9 4Sţf/1/2012 ..c/ ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. .. ..Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) mal z obsahu pripojeného administratívneho ako aj súdneho spisu za preukázané, ţe správca dane vykonal u ţalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. 2008, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 728/320/8945/2010/Pus zo dňa
ust. § 43 zákona o DPH, správca dane vyzval ţalobcu na splnenie si dôkaznej povinnosti a predloţene účtovných a iných dokladov (objednávky, dokumenty týkajúce sa poistenia fakturovaného tovaru, prepravné listy, doklady o prevzatí tovaru, ktoré by boli schopné preukázať splnenie podmienok oslobodenia
5 zákona o DPH). Výzvu ţalobca prevzal dňa 17.12.2009, ale nereagoval na ňu a poţadované doklady správcovi dane nepredloţil. Správca 10 4Sţf/1/2012 dane posúdením týchto skutočností dospel k záveru, ţe ţalobca hodnoverne nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane
zákona o DPH, preto tovar v zmysle predloţených faktúr dodanil slovenskou daňou v hodnote 32.426.058,- Sk. ..Správca dane preveroval aj intrakomunitárne dodávky mobilných telefónov pre poľský daňový subjekt P., Pl., pričom poľská daňová správa prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií oznámila, ţe spolumajiteľ spoločnosti popiera, ţe by uskutočnil transakciu so spoločnosťou R.R., daňový subjekt nepriznal nadobudnutie tovaru. Aj v tomto prípade správca dane konštatoval, ţe ţalobca hodnoverne nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane a dodanie tovaru v hodnote 16.603.707,- Sk dodanil. .. ..Správca dane tieţ prostredníctvom medzinárodnej výmeny daňových informácií ţiadal o prešetrenie dodávok strojov pre maďarský daňový subjekt N.N.N. so sídlom H., pričom mu bolo oznámené maďarskou daňovou správou, ţe tento daňový subjekt na danej adrese nesídli a je presťahovaný na neznáme miesto. Bola kontaktovaná miestna správa, kde bola prijatá informácia, ţe spoločnosť N.. neoznámila zámer vykonávať obchodnú alebo priemyselnú činnosť v rámci oblastí pôsobnosti tejto miestnej správy a spoločnosť neprijala povolenie na prevádzku podniku. Kontrolóri dňa 10. novembra 2009 uskutočnili miestne šetrenie v sídle spoločnosti, kde zistili, ţe adresa patrí spoločnosti M., ktorá poskytuje sídlo pre ďalšie spoločnosti. Zamestnankyňa tejto spoločnosti vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, ţe bola v kontakte so spoločnosťou N.. a do II. štvrťroka 2009 vyzdvihovala osobne poštu. Ďalej uviedla, ţe táto spoločnosť nikdy neuskutočňovala ţiadne obchodné aktivity na tejto adrese. Ďalej bolo zistené, ţe od svojho zaloţenia táto spoločnosť nepodala ţiadne daňové priznanie finančnému úradu. Správca dane tieţ aj v tomto prípade z dôvodu nesplnenia si dôkaznej povinnosti ţalobcu dospel k záveru, ţe tento hodnoverne nepreukázal splnenie podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane
ust. § 43 zákona o DPH, a preto dodanie tovaru (desať faktúr za dodanie strojov – Volvo, Man, Krone, Kögel, MB Actros) s oslobodením vo výške 13.035.779,- Sk dodanil. .. ..Ţalobca ani k jednej faktúre nepriloţil doklady, ktoré by nasvedčovali tomu, ako, kým, kedy 11 4Sţf/1/2012 bola preprava tovaru vykonaná, resp. kto tovar prevzal a nebolo preukázané ani inými dokladmi, ktoré by potvrdili, ţe tovar bol skutočne prepravený do iného členského štátu. .. ..Na základe týchto poznatkov správca dane dôvodne aj
názoru odvolacieho súdu dospel k záveru, ţe ţalobca nepreukázal splnenie podmienok v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH a vydanie dodatočného platobného výmeru č. 728/230/13364/10Hliv zo dňa 17. mája 2010, ktorým
6 písm. b/ bod 1 zákona o správe daní správca dane vyrubil ţalobcovi daň z pridanej hodnoty, a to rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2008 v sume 391.437,76 Eur, nie je v rozpore so zákonom. .. ..Pokiaľ ţalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil dodatočný platobný výmer správcu dane a poukázal na to, ţe správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného oslobodenia od dane z pridanej hodnoty, nevychádzal len z predloţených faktúr, ale vykonal dokazovanie na zistenie, či predloţené faktúry odráţajú skutočnosť a či neabsentuje materiálny podklad, konal a rozhodol vecne správne. Skutočnosti týkajúce sa predloţených faktúr, a obchodných vzťahov medzi ţalobcom a poľskými daňovými subjektmi a maďarským daňovým subjektom, boli preverované formou medzinárodnej výmeny daňových informácií a po zistení, ţe ţalobca nepreukázal predloţenými dokladmi splnenie podmienok pre oslobodenie od dane, ani po vyzvaní na splnenie si dôkaznej povinnosti a predloţenie účtovných dokladov a iných dokladov (objednávky, dokumenty týkajúce sa poistenia fakturovaného tovaru, potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom, prepravné listy, doklady o prevzatí tovaru), ktoré by boli schopné preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane
ust. § 43 ods. 5 zákona o DPH, správne – daňové orgány rozhodli spôsobom, ktorý im zákon umoţňoval. .. ..Vychádzajúc z ust. § 29 ods. 8 zákona o správe daní, splnenie podmienok pre oslobodenie od dane preukazuje daňový subjekt, pričom preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako 12 4Sţf/1/2012 aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií, alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Je pritom potrebné poukázať na to, ţe dôkazná povinnosť daňového subjektu je pre platiteľa dane aj významným právom, ktoré ţalobca nevyuţil tým, ţe nepredloţil v daňovom konaní také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených v daňovom priznaní a v predmetných faktúrach. .. ..Ţalobca ţalovanému okrem faktúr predloţil správcovi dane len príjmové pokladničné doklady, ktoré neobsahujú ani meno, ani podpis osoby, ktorá mala hotovosť prijať, a neobsahujú ani meno a podpis osoby, od ktorej mala byť hotovosť prijatá, preto tieto dokumenty nie sú schopné preukázať skutočné naplnenie odplatného vzťahu medzi odberateľom a dodávateľom. Predloţené „prehlásenia kupujúceho o dodaní tovaru zo Slovenskej republiky do iného členského štátu EÚ“ sú zmätočné, lebo obsahujú označenie kupujúceho R.R. a predávajúceho poľský a maďarský daňový subjekt, obsahujú podpis a pečiatku ţalobcu ako kupujúceho a jeho prehlásenie, obsah ktorého je v rozpore s predloţenými faktúrami. Predloţené prehlásenia nie sú preto schopné preukázať dodanie a prepravu tovaru do iného členského štátu EÚ. ..Z obsahu priloţenej dokumentácie ma odvolací súd za preukázané, ţe ţalobca počas daňovej kontroly, ani na výzvu správcu dane nepredloţil ţiadne iné doklady týkajúce sa prepravy fakturovaného tovaru, ktorý mal byť dodaný do iného členského štátu. .. ..Pokiaľ ţalobca v odvolaní uvádzal, ţe je beţnou obchodnou praxou, ak väčšie podniky konajú prostredníctvom obchodných zástupcov, resp. prostredníctvom sprostredkovateľských agentúr a v prípade, ţe tieto osoby konajú podvodným spôsobom, nemá táto skutočnosť za následok neplatnosť takýchto právnych úkonov okrem prípadov, ţe druhá strana vedela alebo mala vedieť, ţe tieto osoby konajú bez oprávnenia na predmetné právne úkony tak, ako to uvádza zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov, odvolací súd dáva do pozornosti, ţe ak ţalobca chcel preukázať oprávnenie osôb, s ktorými konal, vizitkami, ako podnikateľ mal mať vedomosť, ţe vizitka nie je spôsobilá vierohodným spôsobom preukázať oprávnenie osoby konať v mene obchodnej spoločnosti. 13 4Sţf/1/2012 .. ..
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa v konaní ani nevyskytla zásadná právna otázka posúdenia a rozloţenia dôkazného bremena medzi daňový subjekt (dodávateľ tovaru z tuzemska do iného členského štátu). .. ..Podmienky uvedené v § 43 ods. 1 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť (keďţe to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti daňového subjektu. Naopak, zákonodarca poţaduje (pre ľahkú zneuţiteľnosť), aby daňový subjekt, ktorý nárok na oslobodenie od dane uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre toto oslobodenie stanovil zákon. Pokiaľ si ţalobca uplatňuje nárok na oslobodenie od dane za dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, musí byť schopný preukázať skutočné naplnenie odplatného vzťahu medzi dodávateľom a odberateľom, ţe odplatný obchod bol reálne uskutočnený, t.j. tovar bol skutočne odoslaný alebo prepravený z tuzemska do členského štátu EÚ a nadobudla ho osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte. .. ..Zo zistení správcu dane je preukázané, ţe v tvrdeniach ţalobcu vznikli nezrovnalosti, keď nebolo preukázané reálne miesto dodania fakturovaného tovaru, ani forma a spôsob prepravy, ani kto bol reálnym prepravcom fakturovaného tovaru. Príjmové pokladničné doklady, ktoré okrem faktúr správcovi dane ţalobca predloţil, neobsahujú ani meno ani podpis osoby, ktorá mala hotovosť prijať a neobsahujú ani meno ani podpis osoby, od ktorej mala byť hotovosť prijatá, preto nie sú schopné preukázať naplnenie odplatného vzťahu medzi odberateľom a dodávateľom. Predloţené „Prehlásenia kupujúceho o dodaní tovaru zo Slovenskej republiky do iného členského štátu EÚ“, sú zmätočné, lebo obsahujú označenie subjektov – kupujúci: R. (ţalobca) a predávajúci: poľský a maďarský daňový subjekt, obsahujú podpis a počiatku ţalobcu ako kupujúceho a jeho prehlásenie, obsah ktorého je v rozpore s predloţenými faktúrami. Daňový subjekt počas daňovej kontroly, ani na výzvu správcu dane nepredloţil 14 4Sţf/1/2012 ţiadne iné doklady týkajúce sa prepravy fakturovaného tovaru, ktorý mal byť dodaný do iného členského štátu, ani neuviedol ţiadnu konkrétnu osobu, ktorá by jeho tvrdenia potvrdila. .. ..Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane svoj záver, ţe dodanie predmetného tovaru z tuzemska do iného členského štátu, za ktoré si ţalobca uplatnil oslobodenie od dane, nie je preukázané, podloţil skutkovými zisteniami s konkrétnym odkazom na vykonané dôkazy a ich obsah, ktoré vyhodnotil a dostatočne zdôvodnil. .. ..Návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré ţalobca uvádzal aţ v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, nie sú dodatočne spôsobilé preukázať nezákonnosť rozhodnutia o vyrubení dane vydaného v daňovom konaní. .. ..Najvyšší súd v konaní ţalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 3 OSP) v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. ..Najvyšší súd sa preto stotoţnil s názorom krajského súdu ako aj ţalovaného, ţe ţalobca v konaní nepreukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie dane v zmysle ust. § 43 ods. 5 zákona o DPH. Ţalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní. .. .. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP 15 4Sţf/1/2012 potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. .. ..O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol
1 OSP á contr., nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania nepatrí. .. .. ..P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. .. .. ..V Bratislave 28. augusta 2012 .. .. ..JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r. ..predsedníčka senátu .. .. 16 4Sţf/1/2012 ..Za správnosť vyhotovenia: ..Andrea Jánošíková .. .
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.