← Slovensko

§ 36 ods. 5 písm.e/ zákona č. 5/2004 Z.z. - vyradenie z evidencie

Najvyšší súd 9Sžso/78/2011 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci ţalobcu J.. V. H., bytom J. M., M., proti ţalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Ul. Špitálska č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z

  1. júna 2011, č. k. 6S/69/2009 – 78, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
  2. júna 2011, č. k. 6S/69/2009 – 78, p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu ţalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného číslo AA/2009/12624/6435/OISS z
  3. apríla 2009 (ďalej len „rozhodnutie ţalovaného“), ktorým ţalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach č. k. 2009/351 zo dňa
  4. januára2009 (ďalej len „úrad“ a „rozhodnutie úradu“). 2 9Sžso/78/2011 Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, ţe vyššie označeným rozhodnutím úrad rozhodol o vyradení ţalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom
  5. januára 2009 na dobu 3 mesiacov. Ţalobca nezákonnosť rozhodnutí úradu a ţalovaného namietal z dôvodu, ţe neporušil ţiadne svoje povinnosti, spolupracoval s prideleným poradcom, hoci mu ţiadnu prácu nesprostredkoval a nedohodol mu ani stretnutie so zástupcami existujúcich spoločností, ţivnostníkmi alebo zástupcami druţstiev. Bola mu ponúknutá iba adresa potenciálneho zamestnávateľa, Echonsulting, s. r. o., ktorého si dňa
  6. januára 2009 chcel preveriť a zistiť podmienky spolupráce. O skutočnosti, ţe
  7. januára 2009 vycestuje do Košíc, ţalobca sa pokúsil odborného poradcu informovať najskôr telefonicky a keď sa mu nedovolal, tak písomne a ako dôkaz pripojil aj cestovný lístok. Namietal, ţe svoje povinnosti porušil úrad voči nemu, keď mu v mesiaci december 2008 nevyplatil príspevok v hmotnej núdzi. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu, ale i z dokladov predloţených ţalobcom mal za preukázané, ţe ţalobca bol od
  8. mája 2005 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a bol poučený o právach a povinnostiach uchádzača o zamestnanie. Dňa
  9. októbra 2008 bol odborným poradcom so súhlasom ţalobcu vypracovaný individuálny akčný plán (ďalej len „IAP“), ktorý určuje druh a rozsah pomoci potrebnej na uľahčenie pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie, ako aj konkrétne postupové kroky. Dňa
  10. decembra 2008 bol so ţalobcom dohodnutý ďalší termín účasti na IAP na deň
  11. januára 2009, ktorého sa ţalobca uţ nezúčastnil a svoju neúčasť v tento deň ani do troch dní neospravedlnil. Krajský súd ďalej zistil, ţe ţalobca prvostupňovému správnemu orgánu zaslal list zo dňa
  12. januára 2009 ako obyčajnú zásielku a správnemu orgánu bol doručený aţ
  13. januára
  14. V predmetnej písomnosti ţalobca uviedol, ţe
  15. januára 2009 sa nedostavil z dôvodu, lebo v decembri 2008 mu nebola vyplatená dávka v hmotnej núdzi, hoci podmienky pre jej vyplatenie splnil a súčasne v nej oznámil, ţe po vyriešení záleţitosti bude znovu pokračovať v hlásení sa na úrade práce. V odvolaní proti rozhodnutiu úradu ako dôvod ospravedlnenia uviedol, ţe napriek tomu, ţe nemal dávku v hmotnej núdzi, ponuku od odborného poradcu osobne preveroval, za ktorým účelom vycestoval do Košíc a pripojil cestovný lístok. Ţiaden iný doklad o tom, kde a za akým účelom vycestoval do Košíc, nepredloţil. Krajský súd mal za preukázané, ţe ţalobca v priebehu celého konania nepreukázal, ţe by úradu včas oznámil, ţe dňa
  16. januára 2009 sa nedostaví a preto neakceptoval tvrdenie ţalobcu, ţe úrad uţ
  17. januára 2009 vedel, ţe sa na úrad nedostaví. Okolnosť, ţe ţalobcovi nebola v decembri 2008 vyplatená dávka v hmotnej 3 9Sžso/78/2011 núdzi, ani podľa názoru krajského súdu nie je v zmysle § 36 ods. 4 zákona č. 5/2004 Z. z. o zamestnanosti (ďalej len „zákon“) ospravedlniteľným dôvodom jeho neúčasti, lebo ak si chcel ţalobca preveriť pracovné podmienky u odporúčaného zamestnávateľa, mohol tak urobiť v hociktorý iný deň a nie v deň, ktorý mal vopred dohodnutý s odborným poradcom. Krajský súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia ţalovaného z dôvodov uvedených v ţalobe dospel k záveru, ţe rozhodnutia a postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Pokiaľ ţalobca namietol zaujatosť členov vec prejednávajúceho senátu krajského súdu vo vzťahu k sudcovi krajského súdu JUDr. Pavlovi Naďovi, krajský súd poukázal na to, ţe JUDr. Pavol Naď bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci uznesením najvyššieho súdu z
  18. mája 2011, č. k. 9Ndz/2/2011-65, ktorý súčasne rozhodol, ţe členovia senátu, ktorí vo veci rozhodli, nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Rozsudok krajského súdu napadol ţalobca včas podaným odvolaním. Ţiadal, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie v inom senáte a za osobnej účasti ţalobcu, aby bola zaručená zákonnosť a ústavnosť konania a práva účastníka konania, lebo ţalobca sa osobnej účasti písomne domáha. Za odvolací dôvod označil „iné vady konania, napríklad § 115a O.s.p. a iné, výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 aţ 135 O.s.p. ako aj omyl súdu pri aplikácii práva ohľadne námietky zaujatosti“. Opakovane písomne uvádzal, ţe sa chce pojednávania zúčastniť osobne, tohto práva sa nevzdal, osobne sa chce dostaviť pred nezávislý súd, osobne pojednávať, dokazovať, oboznamovať sa so spisom, reagovať na pripomienky druhej strany, klásť otázky, robiť návrhy na dokazovanie, atď.. Súd ho poučil pred pojednávaním (30.6.2011), ţe na nepredloţené dôkazy do vydania uznesenia o ukončení dokazovania uţ potom nebude prihliadať, ale nepouči1 ho po pojednávaní dňa
  19. júna 2011, ţe dokazovanie ukončil, keďţe osobne sa ho nezúčastnil. Nie je mu zrejmé, prečo vlastne súd konal. Ţalovaný ho na ţiadne konanie o ňom nepredvolal a vec napriek tomu uzavrel. Krajský súd v písomnom vyhotovení rozsudku chybne na strane 3 v prvom odseku uviedol ... „CONSULTING s.r.o.“ Vôbec sa nezaoberal podaním ţalobcu zo dňa
  20. júna 2011 a jeho podnetom na odstúpenie veci (t.j, celého spisu ústavnému súdu pre porušenie článku 48 ods. 1 Ústavy SR v neprospech ţalobcu a ktoré porušenie ústavy SR prejudikoval odvolací súd SR). Aj keby sa účastník konania mýlil, súd bol povinný sa zaoberať kaţdou časťou ţalobcovho podania. Omyl súdu pri aplikácii práva vidí v tom, ţe senát 6S robil vo veci obštrukcie, keďţe sudca JUDr. Pavol Naď namietal svoju zaujatosť voči nemu ešte ako sudca Okresného súdu Michalovce, kde mu nijaká ţalobcova vec pridelená nebo1a. Tu vidí 4 9Sžso/78/2011 zaujatosť celého senátu 6S, „ ich obštrukčný, nepochopiteľný, akýsi vzťah“. Sám sa uţ cíti zaujatý, lebo v budúcnosti sudcovia senátu 6S budú nespokojní a budú ho osočovať, ţe v tejto veci ich neprávom namietal, podobne ako to robia sudcovia OS Michalovce. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu odvolania v medziach ţaloby, odvolanie prejednal bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolaniu nemoţno vyhovieť. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného o vyradení ţalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nespolupráce s úradom. Právne vzťahy pri poskytovaní sluţieb zamestnanosti, ku ktorým patrí aj vedenie evidencie uchádzačov o zamestnanie, prípadne ich vyradenie z evidencie, upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. o sluţbách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Podľa § 36 ods. 2 písm. c/ zákona úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia nedodrţania povinnosti podľa § 34 ods. 7 bez váţnych dôvodov, a podľa § 36 ods. 2 písm. d/ zákona i dňom zistenia nespolupráce s úradom. Podľa § 36 ods. 5 písm. c/ zákona za nespoluprácu uchádzača o zamestnanie s úradom podľa odseku 2 písm. d/ sa povaţuje predčasné skončenie účasti na aktívnych opatreniach na trhu práce uchádzačom o zamestnanie pred dohodnutým termínom bez váţnych dôvodov, a podľa ods. 5 písm. e/ aj nedostavenie sa na úrad alebo miesto určené úradom na účely podľa § 34 ods. 5 a
  21. Zmysel a účel aktivačnej činnosti je vyjadrený v § 52 ods. 1 zákona o sluţbách zamestnanosti. Tým je podpora a udrţiavanie pracovných návykov dlhodobo nezamestnaného, ktorý je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Odmietnutie aktivačnej činnosti z iného ako váţneho dôvodu vymedzeného v zákone v § 36 ods. 4 zákona o sluţbách zamestnanosti sa podľa § 36 ods. 5, povaţuje za nespoluprácu s úradom. Ţalobca ako evidovaný uchádzač o zamestnanie bol o právach a povinnostiach uchádzača o zamestnanie, teda aj o následkoch odmietnutia aktivačnej činnosti z iného ako váţneho dôvodu písomne 5 9Sžso/78/2011 poučený ako je to zrejmé z obsahu aktivity - ponuky aktivačnej činnosti zo dňa
  22. júna 2008, ktorú písomnosť a prevzatie písomného “Poučenia“ ţalobca vlastnoručne podpísal. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia krajského súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.), ktorý presne zistil skutkový stav, vysporiadal sa so všetkými právne významnými námietkami ţalobcu a svoje rozhodnutie dostatočne a správne odôvodnil. Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu, v odvolacom konaní zistené neboli. Zhodovali sa s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ich obsahom sa krajský súd dostatočne vysporiadal. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nedostavenie sa na dohodnutý termín na úrad bez preukázanie váţneho dôvodu je v zmysle zákona o sluţbách zamestnanosti potrebné povaţovať za nespoluprácu s úradom a teda za dôvod na vyradenie uchádzača o zamestnanie z evidencie. Ţalobca v prvej písomnosti zo dňa
  23. januára 2009 nedostavenie sa na úrad odôvodnil tým, ţe mu neboli úradom vyplatené dávky v hmotnej núdzi. Aţ v rámci odvolacieho konania začal tvrdiť, ţe práve dňa
  24. januára 2009 si chcel osobne preveriť podmienky zamestnania v Echoconsulting, s.r.o., a na ten účel vycestoval dňa
  25. januára 2009 do Košíc. Aj podľa názoru odvolacieho súdu ţalobcovi nič nebránilo dostaviť sa v určený deň na úrad a aţ následne prípadne zájsť k odporúčanému zamestnávateľovi. Námietky ţalobcu preto nepovaţoval za právne významné. Pokiaľ ţalobca v odvolaní namietal zaujatosť členov senátu, táto jeho námietka je právne irelevantná, lebo o vznesenej námietke zaujatosti právoplatne rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z
  26. mája 2011, sp. zn. 9Ndz/2/2011, keď v danej veci z rozhodovania vylúčil JUDr. Pavla Naďa a nevylúčil sudcov JUDr. Valériu Mihalčinovú, JUDr. Evu Baranovú a JUDr. Milana Končeka, ktorý následne danú vec v senáte 6S aj prejednali a rozhodli. Chyba v písaní obchodného mena odporúčaného zamestnávateľa v
  27. odseku tretej strany písomného vyhotovenia rozsudku krajského súdu nie je takou vadou, pre ktorú by bolo potrebné uvedený rozsudok zrušiť. Ţalobca bol na pojednávanie krajského súdu dňa
  28. júna 2011 riadne predvolaný, svoje právo zúčastniť sa pojednávania však nevyuţil. Jeho námietka, ţe nemal moţnosť osobne konať pred súdom preto nie je dôvodná. Taktieţ nebola dôvodná jeho námietka, ţe krajský súd mal vykonať dokazovanie, lebo 6 9Sžso/78/2011 v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. súd nie je povinný v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu vykonávať (opakovať) dokazovanie. Vzhľadom na uvedené teda nepochybil krajský súd, keď rozhodnutie ţalovaného povaţoval za zákonné a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil. Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd účastníkom nepriznal, nakoľko ţalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a ţalovanému trovy nevznikli (§ 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  29. septembra 2012 JUDr. Viera Nevedelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.