1 písm. l/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej iba ZP) na tom skutkovom základe, ţe
odhadu policajta zodpovedala sume 9.000,- Sk. Cyklistovi vznikla
predbeţného odhadu škoda na bicykli vo výške 2.000,- Sk a poškodením dioptrických okuliarov pri nehode škoda vo výške pribliţne 3.000,- Sk. Za to mu bola
2 ZP uloţená pokuta 3000,- Sk ako aj povinnosť uhradiť trovy konania 1000,- Sk. 3 10Sţd/7/2012 II. Konanie na súde I. stupňa Krajský súd v Košiciach na základe ţaloby K. K. preskúmal správne konanie a rozhodnutia v ňom vydané. Vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe z výpovede ţalobcu pred správnymi orgánmi aj v konaní pred súdom vyplýva, ţe tento skontroloval situáciu v cestnej premávke v čase pred vstupom do kriţovatky, kedy sa presvedčil, či po ceste označenej ako hlavná v oboch smeroch neprechádzajú nejaké motorové vozidlá. Následne uţ situáciu v cestnej premávke nesledoval, o čom svedčí to, ţe v prípade, ţe by sa pri strednom deliacom páse presvedčil o tom, či z pravej strany mu po hlavnej ceste neprichádza ţiadne motorové vozidlo, k dopravnej nehode by nedošlo. Z uvedeného je moţné vyvodiť záver, ţe tento vodič nemotorového vozidla sa nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke tak, ako to má na mysli platná právna úprava. K tomuto záveru dospel súd s prihliadnutím aj na charakter predmetnej kriţovatky a jej parametre, ako boli špecifikované aj v znaleckom posudku. Práve s prihliadnutím na šírku hlavnej cesty, vrátane stredového deliaceho pruhu bol ţalobca povinný presvedčiť sa o tom, či z pravej strany neprichádza po hlavnej ceste motorové vozidlo aj počas jeho prechádzania kriţovatkou, najmä v oblasti stredového deliaceho pásu, a nielen na začiatku kriţovatky. III. Odvolanie, vyjadrenie Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, ţe
názoru súdu prvého stupňa primárnou príčinou predmetnej dopravnej nehody nebola neprimeraná rýchlosť jazdy vodiča motorového vozidla, ale nesprávna technika jazdy ţalobcu a vykonanými dôkazmi bolo preukázané, ţe ţalobca priestupok, ktorý mu bol kladený i za vinu, spáchal. S odkazom na článok 1 Ústavy a § 2 ods. 1 a 2 ZP vyvodil, ţe absencia nebezpečnosti skutku pre spoločnosť alebo konanie v krajnej núdzi vylučuje priestupkovú zodpovednosť. S poukazom na uvedené bolo
názoru ţalobcu povinnosťou súdu prvého stupňa dôsledne posúdiť tak formálnu ako aj materiálnu stránku skutku, ktorý mal ţalobca spáchať v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, 4 10Sţd/7/2012 ako aj všetky právne významné súvislosti týkajúce sa tohto prípadu, čo dostatočne vykonané nebolo. Zo zadokumentovaného spisového materiálu totiţ vyplýva, ţe ţalobca vo chvíli, keď pri prejazde kriţovatkou na okamih zbadal na neho sa rútiace vozidlo druhého účastníka predmetnej dopravnej nehody, uţ nemohol zastať a dávať mu prednosť v jazde, nakoľko by došlo k priamej zráţke oboch vozidiel a pravdepodobne k usmrteniu ţalobcu. Ţalobca konal pudovo, konal v snahe zachrániť si ţivot a snaţil sa uniknúť z miesta priamej zráţky. A uniknúť sa mu skoro aj podarilo, nakoľko druhé vozidlo narazilo len do zadného kolesa jeho bicykla a on zráţku, aj keď s veľkým šťastím, preţil, hoci utrpel veľmi ťaţké zranenia, ktoré na ňom zanechali trvalé následky. Druhý účastník predmetnej dopravnej nehody, ako vodič motorového vozidla, pred zráţkou preukázateľne jazdil na pozícii „cestného piráta“, jazdil smerom ku kriţovatke, ktorej miestnu úpravu, ako domáci občan, veľmi dobre poznal, a ţalobcu zrazil v okamihu, keď tento uţ takmer prekonal šírku kriţovatky a navyše v bezprostrednej blízkosti priechodu pre chodcov, t. j. na mieste, ktorého prejazd si z jeho strany nesporne vyţadoval oveľa väčšiu mieru pozornosti a opatrnosti, ako v tomto prípade učinil. Ţalobca svojím únikom z miesta priamej zráţky moţno formálne nedal prednosť v jazde vozidlu idúcemu po hlavnej ceste, avšak konal tak preto, aby si zachránil ţivot. Svojím únikom z miesta priamej zráţky tak odvracal nebezpečenstvo, ktoré priamo ohrozovalo ľudský ţivot, ako najvýznamnejší záujem chránený zákonom, pričom svojím konaním spôsobil zjavne menší následok, ako ten, ktorý hrozil (spôsobená majetková škoda na vozidle druhého účastníka predmetnej dopravnej nehody vo výške cca 9 tisíc Sk verzus ohrozený ľudský ţivot ţalobcu) a hroziace nebezpečenstvo v danom okamihu nemohol odstrániť inak. Ak by ţalobca v inkriminovanej chvíli konal inak, asi by tu uţ dnes nebol, lebo by neţil.
čl. 15 Ústavy SR medzi základné ľudské práva patrí aj právo na ţivot, ktorý je hodný ochrany uţ pred narodením. Ţalobca sa v tejto súvislosti preto oprávnene pýta, ktorý z dotknutých chránených spoločenských záujmov mal dostať pri posudzovaní tohto prípadu na Krajskom súde v Košiciach prednosť? Mal to byť záujem spoločnosti na dodrţiavaní pravidiel alebo záujem spoločnosti na záchrane ľudského ţivota? Obdobné závery, aké presadzuje ţalobca, vyplývajú najmä z rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 13. júna 2007, sp. zn. 3 Tdo 593/2007, ktorý bol vydaný vo veci obdobnej dopravnej nehody. Vzhľadom na uvedené argumenty ţalobca odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie 5 10Sţd/7/2012 konanie, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe trvá na stanovisku vyjadrenom v rozhodnutí o odvolaní, ako aj na skutočnostiach uvedených v stanovisku k ţalobe a preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/23/2009 ako vecne správny. IV. Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.
2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd v prvostupňovom konaní prejednal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní dňa
1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť 6 10Sţd/7/2012 práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie ţalovaného č. KRP-69-3/DI-1/2008 z 11. júla 2008, ktorým bol ţalobca uznaný za vinného z priestupku
1 písm. l/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej iba ZP) na tom skutkovom základe, ţe
odhadu policajta zodpovedala sume 9.000,- Sk. Cyklistovi vznikla
predbeţného odhadu škoda na bicykli vo výške 2.000,- Sk a poškodením dioptrických okuliarov pri nehode je škoda vo výške pribliţne 3.000,- Sk. Za to mu bola
2 ZP uloţená pokuta 3000,- Sk ako aj povinnosť uhradiť trovy konania 1000,- Sk.
1 ZP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
ZP na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, ţe je potrebné úmyselné zavinenie.
1 písm.
1 písm. l), a
PK“) vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
PK vodič, ktorý prichádza na kriţovatku po ceste označenej dopravnou značkou ako vedľajšia cesta, je povinný dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim po ceste označenej dopravnou značkou ako hlavná cesta.
PK d) dať prednosť v jazde povinnosť vodiča počínať si tak, aby vodič, ktorý má prednosť v jazde, nemusel náhle zmeniť smer alebo rýchlosť jazdy.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.
372/1990 Zb.(ďalej iba ZP), ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
1 ZP objasňovaním priestupkov
tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom
tohto alebo iného zákona,
odseku 2 citovaného ustanovenia objasňovanie priestupkov
odseku 1 vykonávajú správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať zistené priestupky, ak priestupok zistili v rozsahu svojej pôsobnosti alebo ak im priestupok oznámil iný orgán (§ 56 ods. 1), 8 10Sţd/7/2012 ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať
tohto alebo iného zákona. Správne orgány sú oprávnené poţiadať o vykonanie objasňovania priestupkov orgány oprávnené objasňovať priestupky
odseku 3 v rozsahu ich pôsobnosti. Preskúmaním predloţeného spisového materiálu Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, zistil, ţe správne orgány – Okresný aj Krajský dopravný inšpektorát, ale aj Krajský súd v Košiciach aplikovali nesprávne najmä ustanovenia zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov na vzniknutú situáciu. Krajský súd v Košiciach nesprávne a nezákonné rozhodnutie správnych orgánov potvrdil, čím vytvoril podklad pre odôvodnené porušovanie zákona zo strany vodičov prekračujúcich dramatickým spôsobom dovolenú rýchlosť jazdy na pozemných komunikáciách, čo je primárnou príčinou dopravnej nehody. Orgány objasňujúce priestupok zisťujú, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom a či ho spáchala určitá osoba, podozrivá zo spáchania priestupku. V tejto povinnosti je zahrnutá i povinnosť zistiť, či priestupok má všetky zákonné znaky, ktoré sú nevyhnutné pre konštatovanie, ţe skutok je priestupkom. V tom je teda zahrnutá i povinnosť priestupkového orgánu objasniť, z akého dôvodu je dané zavinenie konkrétnej osoby za daný skutok, ktorý je priestupkom. Nie kaţdé konanie je priestupkom, ale len také, ktoré okrem iných znakov je zavineným konaním, pričom zavinenie v súlade s § 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch postačí z nedbanlivosti. Ţalobca určite nevedel, ţe svojím konaním môţe porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom (vodiča, či vodičov vozidiel jazdiacich po hlavnej ceste a majúcich prednosť v jazde), pretoţe pred rozjazdom zo stojacej polohy a vjazdom do kriţovatky zastavil, čo potvrdil aj svedok M. S. vo svojej výpovedi z 18. apríla 2007. Zámerom tohto zastavenia bolo zo strany ţalobcu nepochybne zistiť, či po hlavnej ceste neprechádzajú vozidlá, ktorým je nutné dať prednosť v súlade so zákonom. V momente, ako náhle uváţil, ţe môţe bezpečne prejsť kriţovatku, začal šliapať do pedálov bicykla a prechádzal plynule kriţovatkou. V čase, keď sa začal rozbiehať do kriţovatky, vozidlo Ing. R. Š. nevidel a napriek tomu, ţe znalec Ing. I. G. na túto otázku ani neodpovedal, je moţné
jeho výpočtov (znalec situáciu hodnotil a prepočítaval i graficky znázorňoval) a predpokladal, ako keby sa hranica kriţovatky nachádzala pri deliacom ostrovčeku najmenej 125 a viac metrov od hranice kriţovatky v smere jazdy Ing. Š. Ako aj samotný znalec uviedol, ak by vodič Ing. R. Š. jazdil v čase, keď
neho spozoroval prvý raz ţalobcu, rýchlosťou 67,42 km/hod. a niţšou, bol by miernym a nenáhlym zabrzdením dosiahol v mieste zráţky rýchlosť 33,5 km/hod. a cyklista by uţ bol za kriţovatkou. Ing. R. Š. však mal
znalca 9 10Sţd/7/2012 jazdiť rýchlosťou v rozmedzí 84,18 – 90,34 km/hod. v obci, v kriţovatke, v blízkosti niekoľkých priechodov pre chodcov, v husto obývanej oblasti, teda prekročil povolenú rýchlosť viac neţ o 50%. Z uvedeného vyplýva základná otázka, ktorú mali orgány objasňujúce priestupok, ale aj krajský súd, pri prerokúvaní a preskúmavaní tejto veci zodpovedať – ak ţalobca nevedel, ţe svojím konaním – vojdením do kriţovatky, nedá prednosť v jazde vozidlu idúcemu po ceste s právom prednosti, pretoţe ho fyzicky nevidel pre jeho rýchlosť- mal a mohol to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť? Ak účastník cestnej premávky je povinný správať sa určitým spôsobom, napríklad
PK,
ktorého v obci vodič smie jazdiť rýchlosťou najviac 60 km/h, a ak ide po diaľnici v obci alebo po ceste pre motorové vozidlá v obci, najviac 80 km/h, ak nie je dopravnou značkou dovolená vyššia rýchlosť, moţno od iného účastníka (ţalobcu) cestnej premávky poţadovať, po zrelej úvahe zaloţenej na všeobecne platných pravidlách a skúsenostiach, ţe sa má správať tak, aby tohto účastníka cestnej premávky neohrozil, aj keď ten jej pravidlá nedodrţiava? Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe od ţiadneho účastníka cestnej premávky nemoţno očakávať, aby mal alebo mohol vedieť, ţe nemôţe prejsť cez kriţovatku len z dôvodu, ţe iný účastník cestnej premávky nedodrţí jej pravidlá (napr. rýchlosť, poţije alkohol, nie je osvetlený na tmavom mieste, nedá prednosť chodcovi na priechode a podobne), bez ohľadu na to, či ide o chodca, cyklistu, či vodiča iného vozidla. Ak ţalobca vchádzal do kriţovatky v čase, kedy o prichádzajúcom vozidle Ing. R. Š. ani nevedel, pretoţe ho fyzicky nepozoroval, resp. ak by ho aj videl, mohol predpokladať, ţe pri maximálne dovolenej rýchlosti vozidla v obci (v tom čase 60 km/hod.), sa dostane bezpečne cez kriţovatku, nemoţno mu imputovať čo i len zavinenie z nedbanlivosti, pretoţe ani nevedel, ţe svojím konaním môţe porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ani to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť nemal a nemohol. Pre prekročenie rýchlosti vodičom Ing. R. Š. však došlo k nehode vo fáze, kedy ţalobca uţ opúšťal kriţovatku (a Ing. R. Š. nevyuţil ani moţnosť vyhnúť sa cyklistovi prechodom do susedného ľavého jazdného pruhu, v ktorom sa s najväčšou pravdepodobnosťou
prvotnej výpovede vodiča Ing. R. Š. ţiadne vozidlo nenachádzalo, kde mu maximálne hrozila kolízia s vozidlom a materiálna škoda, avšak nie ťaţká ujma na zdraví, či usmrtenie človeka) a nemohol predpokladať, ani z nijakých okolností vedieť, ţe vozidlo Ing. R. Š. bude mať ešte v čase nárazu do ţalobcu vyššiu neţ dovolenú rýchlosť po dlhšom brzdení. Ţalobca teda ani nemusel predpokladať, ţe by pre neprimeranú rýchlosť 10 10Sţd/7/2012 vozidla vedeného Ing. R. Š. mohlo dôjsť k rozvinutiu nehodového deja a jeho následkov tak, ako k tomu nakoniec došlo. Ak by ţalobca nedal prednosť v jazde vozidlu, ktoré by do neho narazilo pre krátku vzdialenosť, a ktoré nedokázal jeho vodič zabrzdiť, hoci by jazdil dovolenou rýchlosťou, bolo by moţné jednoznačne tvrdiť, ţe ţalobca spôsobil (zavinil) dopravnú nehodu a tým i sebe zranenie, pretoţe vedel, ţe ak na takú vzdialenosť vojde pred vozidlo, toto nebude môcť pred ním zabrzdiť. V danom prípade tomu tak ale nebolo. Vzhľadom na to, ţe k nehode došlo pre nedodrţanie dovolenej rýchlosti vodičom Ing. R. Š., nebolo moţné spravodlivo od ţalobcu očakávať, ţe pri prechádzaní kriţovatkou bude počítať s takýmto faktorom a tomu prispôsobí rýchlosť svojho prechádzania cez kriţovatku. Moţno preto uzatvoriť, ţe od nikoho nemoţno spravodlivo poţadovať, aby plnenie svojich povinností uloţených zákonom prispôsobil predpokladu, ţe iní svoje povinnosti neplnia. V podobných, ako v prerokúvanom prípade, by to viedlo k stavu, v ktorom by sa ţiaden z účastníkov cestnej premávky (chodec, cyklista, vodič) nachádzajúcich sa na vedľajšej komunikácii (z obavy o zdravie, ţivot, či sankčný postih) neodváţil prejsť cez hlavnú cestu, predpokladajúc, ţe kaţdú chvíľu môţe prejsť po nej iný účastník nedodrţiavajúci napríklad rýchlosť jazdy a dôjde k dopravnej nehode, pričom chránený bude len preto, ţe jazdil po ceste s právom prednosti bez toho, aby aj on musel rešpektovať pravidlá cestnej premávky. O tom, ţe ţalobca nemohol nehodu zaviniť svedčí i to, ţe k plynulému prejdeniu hlavnej cesty šírky 14,2 metra mu chýbalo v čase zráţky s automobilom 1,8 metra a rýchlosť vozidla, ktoré do neho narazilo, bola po najmenej dvojsekundovom brzdení i v čase nárazu vyššia neţ dovolená – 57,25 aţ 61,32 km/hod. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, nezistil zavinenie, a to ani z nevedomej nedbanlivosti na strane ţalobcu. Tieto dôvody, ktorými je ţalovaný
4 O. s. p. viazaný, viedli odvolací súd k zrušeniu napadnutého rozhodnutia ţalovaného
3 O.s.p. a vráteniu veci ţalovanému na ďalšie konanie. V novom konaní bude povinný ţalovaný vychádzať z právneho názoru vysloveného týmto rozsudkom. 11 10Sţd/7/2012 V. Trovy konania O trovách prvostupňového aj odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1, § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal ich náhradu vo výške 66 € z titulu súdnych poplatkov za ţalobu a odvolanie, t.j. 2 x 33 €. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 26. septembra 2012 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.