1 písm. c/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej iba ZP) na tom skutkovom základe, ţe dňa 9. júla 2010 o 01.45 hod. v Bratislave po Vrakunskej ul. viedol motorové vozidlo Mercedes 220 CDI ev. č. B., pričom náhle zabočil na Podzáhradnú ul., kde zastavil vozidlo pred domom č. 3 a na miesto vodiča si presadla spolujazdkyňa. Následne bol ţalobca kontrolovaný hliadkou polície. Počas kontroly bol vyzvaný k vykonaniu dychovej skúšky na zistenie poţitia alkoholických nápojov pred jazdou, ktorú odmietol vykonať ustanoveným spôsobom. Pri kontrole taktieţ nepredloţil vodičský preukaz. Za tento priestupok mu bola
2 písm. a/ ZP uloţená pokuta vo výške 600 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov. Bola mu tieţ uloţená povinnosť nahradiť trovy konania v sume 16 Eur. Voči rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II podal ţalobca odvolanie, o ktorom rozhodol ţalovaný tak, ţe zmenil výrokovú časť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu,
ktorého ţalobca sa uznáva vinným zo spáchania priestupku
1, písm. c/, k/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch tak, ţe písmeno c) v ustanovení § 22 ods. 1 nahradil v danom ustanovení písmenom a). Zároveň ţalovaný rozhodnutím zníţil pokutu na výšku 400 €, v ostatnej časti zostalo rozhodnutie nezmenené. II. Konanie na súde I. stupňa Krajský súd v Bratislave na základe ţaloby ţalobcu preskúmal správne konanie a rozhodnutia v ňom vydané. Ţalobca v ţalobe tvrdil, tak ako aj v podanom odvolaní voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, ţe došlo k porušeniu zákona. V podstate uviedol, ţe priestupku
1 písm. a),
1 písm. k) cit. zákona odhaľovať priestupky a zisťovať ich páchateľov a priestupky objasňovať a prejednávať. Občan pri vzniku sluţobného pomeru policajta skladá sluţobnú prísahu
z. o Policajnom zbore. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe ţalovaný nezistil okolnosti, ktoré by smerovali k tomu, ţe hliadka PZ konala v rozpore so zákonom a sledovala iný zámer, preto aj ţalovaný povaţuje tvrdenie hliadky PZ, ţe motorové vozidlo viedol ţalobca, za hodnoverné a nespochybniteľné. MV SR, sekcia kontroly a inšpekčnej sluţby, odbor inšpekčnej sluţby uznesením ČVS SKIS-241/IS-1-V-2010 zo dňa 22.07.2010 vec podozrenie zo spáchania prečinu zneuţívanie právomoci verejného činiteľa
1 písm. a) Trestného zákona odovzdala na disciplinárne konanie, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup
a,c,d a
ods. 2 alebo 3 Trestného poriadku, nakoľko ţiadne zistené skutočnosti ani verbálne vyjadrenie oznamovateľky nenasvedčujú na čo i len dôvodné podozrenie, ţe príslušník PZ konal v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadováţiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Policajt vlastne zisťoval skutkový stav moţného priestupku, ktorý vnímal svojimi zmyslami, či nie je konanie v úmysle spôsobiť niekomu škodu a uţ vôbec nie konanie smerujúce k zadováţeniu prospechu pre seba alebo inú osobu. Zo zistených skutočností vyplýva, ţe motívom konania príslušníka PZ bolo objasňovanie skutočností, ktoré vnímal a ktoré vyhodnotil ako podozrenie z priestupku. Príslušník PZ osádku vozidla predtým nepoznal a reagoval iba na zmenu smeru jazdy vozidla po spozorovaní hliadky, teda nemal ţiadny motív si výmenu vodiča vymyslieť a tak spôsobiť škodu ţalobcovi zadrţaním vodičského preukazu. Z týchto dôvodov ţalovaný navrhol ţalobu ako nedôvodnú zamietnuť a napadnuté rozhodnutie potvrdiť a nepriznať ţalobcovi náhradu trov konania. Priestupok bol,
jeho názoru, dostatočným spôsobom zistený, zdokumentovaný a zhromaţdené dôkazné prostriedky 4 10Sţd/3/2012 boli postačujúce pre vydanie rozhodnutia vo veci samej a v postupe správneho orgánu neboli zistené ţiadne procesnoprávne pochybenia, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia o priestupku. Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom 1. decembra 2011 potvrdil napadnuté rozhodnutie ţalovaného tým, ţe ţalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe zo správy o výsledku objasňovania priestupku a zo záznamu policajtov, ktorí zistili priestupok, jednoznačne vyplynulo, ţe popis skutku uvedený v rozhodnutí je totoţný so skutkom, ako ho popísali a zdokumentovali príslušníci policajného zboru. Súd nemá dôvod spochybňovať tvrdenie policajtov, ktorí dokumentovali priestupok a ktorí uviedli, ţe ţalobcu videli zreteľne na mieste vodiča, ako vedie motorové vozidlo a ako po zastavení si presadá na miesto spolujazdca. Policajti nemali ţiadny motív si výmenu vodiča vymyslieť, nakoľko posádku vozidla predtým nepoznali a len reagovali na náhlu zmenu smeru jazdy ţalobcu. Ţalovaný postupoval správne, ak výpovede obidvoch policajtov povaţoval za hodnoverné a postačujúce pre rozhodnutie vo veci. Je potrebné zdôrazniť, ţe zodpovednosť policajtov je širšieho rozsahu, posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá ich spoločenskému postaveniu. Kaţdý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojim povolaním a profesiou má byť svojim správaním vzorom vo vzťahu k ostatným občanom, pričom konanie policajtov sa pre sluţobné pomery posudzuje cez prizmu zloţenej sluţobnej prísahy. Súd nezistil okolnosti, ktoré by smerovali k tomu, ţe by príslušníci PZ konali v rozpore so zákonom, resp. so sluţobnou prísahou a sledovali iný zámer ako objasňovanie skutočností, ktoré vnímali a ktoré vyhodnotili ako podozrenie z priestupku. Sám ţalobca popisuje vo svojej ústnej sťaţnosti, ţe konanie jedného z policajtov bolo korektné, avšak v ţalobe uţ uvádza, ţe tvrdenia oboch príslušníkov PZ sú nevierohodné a prinajmenšom pochybné. Predmetom dokazovania sú tvrdenia o skutočnostiach, ktoré sú dôleţité pre rozhodnutie. V tomto prípade sú to najmä skutočnosti svedčiace o tom, či ţalobca v danom prípade viedol motorové vozidlo a či sa následne odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie poţitia alkoholu. Úlohou prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu nebolo dokázať, či sa príslušník PZ následne pri kontrole vozidla, ako tvrdí ţalobca nevhodne správal, t.j. arogantným a vulgárnym spôsobom, keďţe to je predmetom dokazovania iných orgánov. Súd ďalej zistil z jednotlivých dôkazov, ţe tvrdenia členov posádky ohľadom času príchodu hliadky polície k zastavenému autu sa rôznia, nakoľko zo zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku vyplýva, ţe právna zástupkyňa ţalobcu stanovila čas príchodu hliadky k zastavenému vozidlu cca 2 minúty po zastavení vozidla a podobne tomu je aj v uznesení MV SR, sekcia kontroly a inšpekčnej sluţby, odbor inšpekčnej sluţby, ČVS: 5 10Sţd/3/2012 SKIS-241/IS-1-V-2010, kde sa uvádza, ţe oznamovateľka P. B. uviedla čas príchodu hliadky cca 1 minúta, pričom v podanej ţalobe ţalobca uvádza čas príchodu hliadky cca 5 aţ 7 minút po zastavení vozidla, čo sa javí ako zjavný rozpor medzi jednotlivými tvrdeniami členov posádky. Svedecké výpovede členov posádky vozidla správny orgán správne nepovaţoval za hodnoverné, keďţe sa jedná o osoby, ktoré tvorili posádku motorového vozidla, ktoré viedol ţalobca. Ich svedecké výpovede nemohol vyhodnotiť ako dôveryhodné a prihliadať na ne, rovnako ako ani na tvrdenie ţalobcu, ţe motorové vozidlo neviedol, ktoré vyhodnotil ako účelové a nepresvedčivé. Keďţe ţalobca sa v minulosti opakovane dopustil priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a ani opakované ukladanie pokút za dopravné priestupky neviedli u ţalobcu k náprave,
názoru súdu I. stupňa postupovali správne orgány správne, keď ţalobcovi za prejednávaný priestupok uloţili nielen peňaţnú pokutu, ale aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na obdobie 24 mesiacov. Vychádzajúc z pripojeného administratívneho spisu dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, ţe námietky ţalobcu uvedené v ţalobe nie sú takými námietkami, s ktorými by sa uţ ţalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal. Tieto námietky preto nemohli obstáť ani v súdnom konaní.
názoru krajského súdu správne orgány oboch stupňov správne vyhodnotili skutkový stav a správne aplikovali príslušné ustanovenia zákona o cestnej premávke a zákona o priestupkoch. Hodnotením zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu krajský súd nezistil logické, vecné ani právne pochybenia a na základe uvedených skutočností ţalobu zamietol. III. Odvolanie, vyjadrenie Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Dôvodil, ţe
171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, a teda
správneho orgánu nie je dôvod pochybovať o pravdivosti jeho výpovede. Výpovede P. B. a M. K. povaţoval naopak súd I. stupňa bez ďalšieho za nevierohodné. Ani správne orgány, ani krajský súd sa nezaoberali a nevyhodnotili správanie sa jedného zo zakročujúcich policajtov, ktorý sa správal nevhodne a pýtal peniaze za vybavenie priestupku, s výnimkou konštatovania, ţe voči policajtom nebola vyvodená trestná zodpovednosť za zneuţívanie právomoci verejného činiteľa. Súd sa nezaoberal tým, ţe ţalobca počas zákroku dvakrát telefonoval na linku
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné.
2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na ďalej uvádzané pochybenia nepovaţoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 26. septembra 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorými bol ţalobca uznaný za vinného z priestupku
1 písm. c), k) ZP na tom skutkovom základe, ţe dňa 9. júla 2010 o 01.45 hod. v Bratislave po Vrakunskej ul. viedol motorové vozidlo Mercedes 220 CDI ev. č. B., pričom náhle zabočil na Podzáhradnú ul., kde zastavil vozidlo pred domom č. 3 a na miesto vodiča si presadla spolujazdkyňa. Následne bol ţalobca kontrolovaný hliadkou polície. Počas kontroly bol vyzvaný k vykonaniu dychovej skúšky na zistenie poţitia alkoholických nápojov pred jazdou, ktorú odmietol vykonať ustanoveným spôsobom. Pri kontrole taktieţ nepredloţil vodičský preukaz. 8 10Sţd/3/2012 Za tento priestupok mu bola
2 písm. a/ ZP uloţená pokuta vo výške 600 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 24 mesiacov, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania v sume 16 Eur. Na základe odvolania ţalobcu ţalovaný v odvolacom konaní zníţil uloţenú pokutu zo 600 na 400 Eur a kvalifikáciu konania zmenil z ustanovenia § 22 ods. 1 písm. c), k) ZP na § 22 ods. 1, písm. a), k) ZP. V ostatných častiach zostal skutkový i právny stav uvedený v rozhodnutí správneho orgánu I. stupňa, nezmenený.
1 ZP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
1 písm. a), a
8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len „ZCP―) tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona. Policajt dáva znamenie na zastavenie vozidla zdvihnutím ruky alebo zdvihnutým zastavovacím terčom (č. Z 5a), alebo svietidlom vyţarujúcim svetlo červenej farby, ktorým pohybuje v hornom polkruhu. Z idúceho vozidla môţe dávať policajt toto znamenie kývaním ruky zvisle hore a dolu, vysunutým zastavovacím terčom alebo rozsvietením nápisu STOP umiestneného na vozidle. Z idúceho vozidla moţno pokyn na zastavenie vozidla zdôrazniť zvláštnym výstraţným svetlom, prípadne aj zvláštnym zvukovým znamením
Pokyn na zastavenie vozidla moţno dávať z vozidla idúceho pred zastavovaným vozidlom, ako aj z vozidla idúceho za zastavovaným vozidlom. Pri zastavovaní vozidla idúceho pred vozidlom, z ktorého policajt dáva pokyn na zastavenie vozidla, sa zvláštne výstraţné svetlo a zvláštne výstraţné zvukové znamenie pouţije vţdy.
2 písm. u/ ZCP na účely tohto zákona sa rozumie vodičom osoba, ktorá vedie vozidlo. 9 10Sţd/3/2012
1 ZCP, účastník cestnej premávky je povinný dodrţiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone.
odseku 2 písm. c/ toto ustanovenia účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.
1 písm. b/ citovaného predpisu vodič je povinný mať pri sebe platné doklady predpísané týmto zákonom alebo osobitným predpisom.
b/ ZCP porušením pravidiel cestnej premávky závaţným spôsobom je odmietnutie podrobiť sa vyšetreniu na zistenie poţitia alkoholu alebo inej návykovej látky.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.
372/1990 Zb.(ďalej iba ZP), ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.
1 ZP orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené a) vyţadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb; vysvetlenie od maloletého alebo mladistvého moţno vyţadovať len za prítomnosti jeho zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby, ktorá sa osobne stará o maloletého alebo mladistvého na základe rozhodnutia
osobitných predpisov, 8b) alebo zástupcu zariadenia, v ktorom je maloletý alebo mladistvý umiestnený na základe rozhodnutia súdu
osobitných predpisov, 8c) alebo zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
2 ZP o úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania priestupku.
4 ZP správa o výsledku objasňovania priestupku
odseku 3 písm. d/ obsahuje a/ označenie orgánu, ktorý vykonával objasňovanie, b/ stručné a výstiţné popísanie skutkového stavu s uvedením, o aký priestupok ide, c/ osobné údaje podozrivého z priestupku, poškodeného a prípadných svedkov spolu so stručným obsahom ich výpovede.
ods. 5 tohto ustanovenia – k správe o výsledku objasňovania priestupku
odseku 4 sa pripoja všetky dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania priestupku. Preskúmaním predloţeného spisového materiálu odvolací súd zistil, ţe správne orgány – Okresný ani Krajský dopravný inšpektorát – aplikovali nesprávne najmä ustanovenia zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov na vzniknutú situáciu. Predovšetkým je dôleţité uviesť, ţe v cestnej premávke orgány policajného zboru zabezpečujú plynulosť a bezpečnosť cestnej premávky uplatňovaním oprávnení uvedených v zákone a vykonávacích predpisoch. Zákon ani vykonávacie predpisy nepredpokladajú zneuţívanie jeho ustanovení, avšak z dôvodu, aby nevzniklo podozrenie, ţe sa tak predsa len nestalo, musia byť oprávnenia policajta v doprave (a rovnako tak i na iných úsekoch činnosti) pouţívané striktne v súlade so zákonom. Ak vznikne podobná situácia ako v prerokúvanom prípade, nemôţe mať policajný orgán ako orgán objasňujúci priestupok i orgán, ktorý zistil jeho spáchanie a odovzdal ho na prejednanie priestupkovému orgánu, komplikácie s predloţením dôkazov o jeho spáchaní. Na priestupkové konanie, ktoré má povahu „trestného― konania, sa z dôvodu podobnej povahy v podstate (aj keď nie bez výnimiek) vzťahujú všetky základné zásady trestného konania. Na rozdiel od trestného konania však v priestupkovom konaní v doprave k spáchaniu skutku dochádza spravidla vţdy za prítomnosti policajných orgánov, ktoré vystupujú nielen ako orgány objasňujúce priestupok, ale aj ako svedkovia. To na jednej strane uľahčuje ich preukázanie a sťaţuje moţnosti obštrukcií na strane priestupcov, na strane druhej však zvyšuje nároky na orgány objasňujúce priestupok, aby správnou aplikáciou právnych noriem vylúčili akékoľvek pochybnosti o manipulácii konania o priestupku, v snahe za kaţdú cenu usvedčiť potenciálneho páchateľa. Zo znenia úvodného ustanovenia zákona o cestnej premávke vyplýva nielen to, ţe upravuje práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, ale aj to, ţe sa v súlade 11 10Sţd/3/2012 so zásadou právneho štátu uvedeného v článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nepouţije svojvoľne a dokonca v rozpore s významom a účelom zákona. V týchto súvislostiach je preto dôleţité v prebiehajúcom konaní ozrejmiť, čo viedlo policajnú hliadku v zloţení ppor. M. P. a npráp. K. 9. júla 2010 okolo 1.45 hod. k prenasledovaniu vozidla, ktoré mal viesť ako vodič ţalobca a za predpokladu, ţe taký dôvod spočíval v podozrení, ţe vodič pácha priestupok, malo to nájsť odraz prinajmenšom v úradných záznamoch vyhotovených touto hliadkou v správe o objasňovaní priestupku (ďalej iba správa). Ani zo správy ani zo záznamu uvedenej hliadky nič také nevyplýva. Logicky sa preto ponúka otázka, v čom spočíva činnosť hliadky PMJ PZ KR PZ v Bratislave, ak vozidlo, ktorého spôsob jazdy ani správanie vodiča nejavia ţiadne známky spáchania, či dopúšťania sa priestupku, je vytypované ako vozidlo potenciálneho priestupcu a je náhle, z popudu hliadky a jej vlastnej úvahy, objektom prenasledovania. Správny a zákonný postup v prípade podozrenia zo spáchania priestupku mal spočívať v okamţitom zastavení vozidla (vzhľadom k nočnej dobe takmer ihneď po jeho spozorovaní) a následnej okamţitej kontrole dokladov a poţitia návykových látok vrátane alkoholu. Ak sa tak nestalo, vznikli odôvodnené pochybnosti nielen o tom, aký bol účel prenasledovania vozidla, ale aj o tom, kto bol vodičom prenasledovaného vozidla, a ak to bol ţalobca, z akých dôvodov, pri nedostatku kamery na snímanie, nebol postup hliadky o objasňovaní priestupku od samého počiatku - od spozorovania vozidla do jeho zastavenia, zaznamenaný o to podrobnejšie v správe. Záznam, vyhotovený dodatočne po vyhotovení správy bez prítomnosti potenciálneho páchateľa priestupku, navyše povrchne, podobne ako správa, zrejme nie je celkom v súlade s ustanovením § 60 ods. 1 písm. a/ ZP (tu sa majú na mysli najmä záznamy, ktoré správne orgány – v tomto prípade policajti – vyhotovia na základe úkonov vykonaných voči tretím osobám, napr. svedkom priestupku, nie o ich vlastných zisteniach, pretoţe tie by mala obsahovať samotná správa) a opakovane zvyšuje podozrenie z moţnosti manipulovať s faktami a upravovať ich
potreby hliadky a v rozpore so záujmami priestupcu, najmä keď sa ţalobca uţ k nim (na rozdiel od správy vyhotovenej na mieste priestupku) nemohol vyjadriť. Najpodstatnejšie však je, ţe správa, záznam a neskoršie podané vysvetlenia členov hliadok obsahujú tvrdenia, ţe v noci o 1.45 hod. zbadali (spoločne obaja naraz?) za sebou jazdiace vozidlo, v ňom ako vodiča spoznali bezpečne a preukázateľne ţalobcu (napriek neskorej nočnej hodine a tým výrazne zníţeným podmienkam viditeľnosti, cez spätné zrkadlá, nepredpokladajúc, ţe sa po vozidle obzerali zo svojich sedadiel?), bez uvedenia vzdialenosti vozidiel medzi sebou (pretoţe je rozdiel pozorovať, kto riadi vozidlo idúce za vozidlom, z ktorého sledujem posádku nasledujúceho vozidla, ak je vzdialenosť 5 metrov alebo 50 12 10Sţd/3/2012 metrov (o tom sa v správe o výsledku objasňovania priestupku, tak aby bola hodnoverná, nič neuvádza), ako aj správanie sa hliadky počas kontroly posádky vozidla, vzbudzujú váţne pochybnosti o spáchaní priestupku, tak ako je popísaný hliadkou. Ak k tomu pripočítame sporný časový úsek, počas ktorého hliadka nemohla po odbočení vidieť vozidlo údajne riadené ţalobcom a tieţ v spise sa nenachádzajúci odpis hovorov ţalobcu na číslo 158, (hovory sú archivované), je namieste súhlasiť so ţalobcom, ţe skutkový stav tak ako bol zistený doposiaľ, nedáva dostatočný podklad pre záver, ţe bol spáchaný priestupok, a ak, tak kto je jeho páchateľom. Treba mať totiţ na zreteli, ţe páchateľ priestupku je v konaní o priestupku vţdy v menej výhodnom postavení brániacej sa osoby, ktorá musí znášať postup a rozhodnutie orgánov objasňujúcich priestupok a fakticky aţ po podaní ţaloby na preskúmanie rozhodnutia a postupu správnych orgánov objasňujúcich priestupok na súd sa postavenia ţalobcu i ţalovaného vyrovnajú tým, ţe z oboch strán sa stávajú rovnocenní účastníci súdneho sporu. To je nakoniec i jeho účel v súlade s uţ citovaným ustanovením § 244 ods. 1 O. s. p. Ak príslušníci polície ppor. P. a npráp. K. mali úmysel postihnúť páchateľa priestupku, mali konať v súlade so zákonom a profesionálne. Ak počas zákroku volal ţalobca na číslo 158, bolo potrebné pre verifikáciu, kto sa správal hrubo a uráţlivo (či ţalobca alebo hliadka), či sa hliadka riadne predstavila, mala označovacie prvky a podobne, zadováţiť dôkazy o tom do priestupkového spisu a najmä ich vykonať ako dôkazy v správnom konaní a vyhodnotiť ich. Doplnenie správy o priestupku, resp. spísanie úradného záznamu, by sa malo vţdy vykonať za prítomnosti páchateľa priestupku tak, aby bola splnená zákonná podmienka moţnosti priestupcu vyjadriť sa ku všetkým, teda i novým tvrdeniam do správy doplneným. Správa o výsledku objasňovania priestupku, pokiaľ ide o skutkový stav, doslova uvádza: „Horeuvedený vodič (V. F.) viedol horeuvedené MV (Mercedes 220 CDI) po ulici Vrakunská a keď nás zbadal, náhle zabočil na ulicu Podzáhradnú a pred domom č. 3 zastavil a spolujazdkyňa si presadla na miesto vodiča a horeuvedený vodič si presadol na miesto spolujazdca vedľa vodiča, toto vozidlo sme mali neustále na dohľad a všetko sme videli. Odmietol vykonať dychovú skúšku na prítomnosť alkoholu.― Je otázne, ako hliadka mohla mať vozidlo ţalobcu neustále na dohľad, ak toto jazdilo s istým nezisteným odstupom za vozidlom hliadky, náhle zabočilo na inú ulicu, neţ po ktorej išla hliadka, a to medzi zástavbu, pričom hliadke muselo trvať určitú dobu, aspoň niekoľko sekúnd, neţ svoje vozidlo otočila do protismeru, vrátila sa na miesto odbočenia vozidla ţalobcu a začala ho prenasledovať. V tomto čase nemohla hliadka vozidlo ani jeho posádku vidieť. Správa o výsledku objasňovania je v tomto smere neúplná a spoločne s ďalšími uţ 13 10Sţd/3/2012 uvedenými okolnosťami vzbudzuje pochybnosti o moţnosti videnia vodiča vozidla jazdiaceho za vozidlom hliadky v nočnej dobe, cez spätné zrkadlo, či zrkadlá. Ak hliadka vozidlo nezastavila a v momente zastavenia za volantom nesedel ako vodič ţalobca, musí svoje tvrdenie, ţe tomu tak bolo, preukázať záznamom z kamery, fotoaparátu, iného záznamu, či výpovede. Navyše ak existujú dve odlišné výpovede svedkov B. a K., ktorí neboli označení za páchateľov krivého obvinenia za oznámenia na členov hliadky z 12. júla 2010 pred Inšpekciou MV SR. Ak k tomu navyše existuje podozrenie o prinajmenšom neetickom a neprofesionálnom konaní zakročujúcej hliadky, pri neexistujúcom dôkaze v podobe odpisu opakovaného telefonického hovoru ţalobcu na linku 158, je namieste prisvedčiť tvrdeniam ţalobcu, ţe skutkový stav v tomto prípade nebol riadne zistený. Spoliehať sa iba na to, ţe príslušník polície sa nemôţe mýliť, pretoţe je viazaný prísahou, aj keď objektívne nemohol vidieť, pozorovať, či identifikovať vodiča pre nočnú dobu, vzdialenosť a pomery viditeľnosti alebo mal minimálne výrazne sťaţené podmienky takého pozorovania, identifikovania, či videnia je prinajmenšom v rozpore so zásadou správneho konania vyjadrenou v § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov,
ktorej povinnosťou správneho orgánu je zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov. Úlohou orgánov polície v doprave je zaisťovať bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Je otázne, či prerokúvaný prípad je tým typickým a markantným príkladom postihu najzávaţnejších priestupkov v doprave, ak k nemu vôbec došlo. Z tohto dôvodu je preto nevyhnutné prihliadať na to, aby boli postihovaní predovšetkým páchatelia priestupkov, ktorí sa opakovane a závaţným spôsobom dopúšťajú konania vysoko nebezpečného pre spoločnosť najmä jeho následkami. Z toho hľadiska orgány polície mali dbať nielen na to, aby splnili svoju zákonnú povinnosť preukázať vinu páchateľa, ale tieţ nekompenzovať výškou pokuty a zákazu činnosti neochotu ţalobcu dobrovoľne prispieť k objasneniu priestupku. Vzhľadom na to, ţe zasahujúca hliadka PMJ sama svojim postupom spochybnila zistenia o priestupku, je nevyhnutné vykonať nariadené úkony – výsluchy svedkov, zabezpečiť a vyhodnotiť telefonáty ţalobcu na linku 158 počas zákroku, ako aj zistiť, ako bolo skončené disciplinárne konanie iniciované P. B., prípadne ďalšími ešte vykonateľnými dôkazmi (doplňujúcimi výpoveďami zasahujúcich príslušníkov odstraňujúcimi pochybnosti o zákonnosti ich postupu) podporiť tvrdenie, ţe ţalobca bol vodičom vozidla, ktoré 14 10Sţd/3/2012 12. júla 2010 sledovali a neskôr ţalobcu i kontrolovali pred domom s popisným číslom 3 na Podzáhradnej ulici v Bratislave. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, ţe v konaní správnych orgánov boli zistené také vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Keďţe na uvedené okolnosti krajský súd neprihliadol, odvolací súd dospel k záveru o potrebe zmeny napadnutého rozsudku tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 250ja ods. 3 O. s. p.). Po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie budú mať správne orgány moţnosť doterajšie pochybenie napraviť a v súlade so zákonom zistiť správny a nepochybný skutkový stav, pričom
4 O. s. p. súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal ich náhradu v uplatnenej výške. Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi trovy konania vo výške 66 Eur z titulu zaplatených súdnych poplatkov, ako aj trovy právneho zastúpenia vo výške 416,63 Eur na účet právneho zástupcu ţalobcu v lehote 3 dni od právoplatnosti tohto rozsudku. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z: náhrady za tri úkony právnej sluţby: - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom – plnomocenstvo zo dňa 26.07.2010 (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky) – 120,23 €, - písomné podanie na súd vo veci samej – podanie ţaloby zo dňa 10.12.2010 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) – 120,23 €, - písomné podanie na súd vo veci samej – podanie odvolania zo dňa 17.01.2012 (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) – 127,16 €, reţijného paušálu (§ 16 ods. 3 vyhlášky) – 2 x 7,21 + 7,63 = 22,05 € a DPH vo výške 20 %
3 vyhlášky z náhrady za jeden úkon právnej sluţby (podanie odvolania) a prislúchajúceho reţijného paušálu vo výške spolu 26,96 €. Odvolací súd nemohol ţalobcovi priznať DPH z náhrady za dva úkony právnej sluţby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ţaloby) a prislúchajúcich reţijných paušálov, keďţe ţalobca bol pri týchto úkonoch zastúpený advokátkou JUDr. V. T. a v spise sa 15 10Sţd/3/2012 nenachádza a ani ţalobca nepredloţil odvolaciemu súdu potvrdenie (Osvedčenie o registrácii pre DPH), ţe by JUDr. V. T. bola platcom DPH. Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi vyššie uvedenú náhradu trov konania spolu vo výške 482,63 Eur (416,63 + 66) k rukám jeho právneho zástupcu v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 26. septembra 2012 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.