ust. § 250j ods. 1 Občianskeho právneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 288-465/2011 zo dňa 28.2.2011, ktorým ţalovaný
ust. § 59 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) potvrdil rozhodnutie Obvodného banského úradu v Košiciach č. 628-3438/2010 zo dňa 29.10.2010 o zmene dobývacieho priestoru Košice a odvolanie ţalobcu zamietol. Ţalobcovi ani účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Zároveň rozhodol o priznaní odmeny ustanovenej právnej zástupkyni ţalobcu v sume 314,18 €. Krajský súd viazaný rozsahom a dôvodmi ţaloby tieto v odôvodnení svojho rozhodnutia vyhodnotil ako nedôvodné, poukazujúc pritom na znenie ust. § 54 ods. 1 a § 19 ods. 2 zákona o správnom konaní. Uviedol, ţe zákon v správnom konaní neustanovuje povinnosť účastníka konania uvádzať dôvody odvolania, keďţe pre odvolacie správne konanie neplatí dispozičná zásada, ale správny orgán je povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom jeho rozsahu (ust. § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní). Z uvedeného vyvodil záver, ţe ţalovaný ako odvolací orgán nebol povinný v zmysle ust. § 19 ods. 3 zákona o správnom konaní vyzývať ţalobcu na doplnenie jeho odvolania o dôvody jeho nesúhlasu s prvostupňovým správnym rozhodnutím, tak ako sa ţalobca v dôvodoch svojej ţaloby nazdával. Posudzujúc obsah odvolania konštatoval, ţe z obsahu odvolania ţalobcu bolo zistiteľné, ţe ţalobca je nespokojný s prvostupňovým správnym rozhodnutím domáhajúc sa jeho zrušenia. Tým, ţe ţalobca neobmedzil rozsah svojho odvolania, krajský súd sa stotoţnil s názorom ţalovaného o posúdení odvolania ţalobcu ako odvolania smerujúceho proti celému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Ďalej krajský súd uviedol, ţe zo strany ţalovaného nemohlo dôjsť ani k porušeniu procesných práv ţalobcu v zmysle ust. § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní, pretoţe ţalovaný v tomto štádiu konania nedoplňoval dokazovanie a rozhodoval iba na základe podkladov zabezpečených správnym orgánom prvého stupňa. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd ţalobu ţalobcu zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca osobne ako i v zastúpení jeho ustanovenej právnej zástupkyne. Obidve odvolania sú obsahovo totoţné, pričom ţalobca okrem námietky ohľadne postupu ţalovaného v správnom konaní – kedy ten nepostupoval v súlade s ust. § 19 ods. 3 a ust. § 33 správneho poriadku a nevyzval ţalobcu 6Sţp/26/2011 3 na odstránenie nedostatkov odvolania, čím došlo
jeho názoru k vydaniu nezákonného rozhodnutia – namietol, ţe nebol predvolaný na súdne pojednávanie konané dňa 21.9.2011, o ktorom sa dozvedel aţ od jeho právnej zástupkyne. Ţalobca poukázal na tú skutočnosť, ţe ţalovaný v správnom konaní nepostupoval v súlade so zákonom, keď ho nevyzval na doplnenie odvolania, čím poprel jednu zo základných zásad správneho konania a to zásadu uvedenú v ust. § 3 ods. 2 správneho poriadku – aktívnej súčinnosti účastníkov konania. Ţalobca sa nestotoţnil s právnym názorom prezentovaným v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu ohľadne povinnosti preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a to aj za situácie kedy by účastník konania neuviedol ţiadne dôvody, pričom dospel k záveru, ţe správny orgán nebol povinný v zmysle ust. § 19 ods. 3 správneho poriadku vyzvať ţalobcu na doplnenie odvolania o dôvody. Uvedené povaţoval ţalobca za závaţné procesné pochybenie, kedy rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. K podanému odvolaniu ţalobcu sa vyjadrili ţalovaný správny orgán, ako i zúčastnená osoba na konaní, a to M. K.. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu vyslovil názor o mylnej predstave ţalobcu, ktorý si zamieňa priebeh správneho konania, ktoré je obsahom tretej časti zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní s odvolacím konaním, ktoré je obsahom štvrtej časti správneho poriadku, keďţe sa domnieva, ţe by mal odvolací orgán postupovať
ust. § 19 ods. 3 správneho poriadku. Konštatoval, ţe odvolací orgán pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa o zmene dobývacieho priestoru Košice v odvolaní postupoval dôsledne
ust. § 59 ods. 1 správneho poriadku, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj správne konanie v celom jeho rozsahu a keďţe dospel k záveru, ţe nie je nevyhnutné doterajšie konanie doplniť, vydal rozhodnutie o odvolaní
ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku. V súvislosti s namietnutým porušením ust. § 33 správneho poriadku ţalovaný poukázal na to, ţe zo ţiadneho ustanovenia správneho poriadku, ani osobitného právneho predpisu zák. č. 44/1988 Zb. o ochrane a vyuţití nerastného bohatstva (banský zákon), nevyplýva, ţe by účastník konania mal „povinnosť“ navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy, resp. ţe by túto povinnosť mohol splniť aţ počas odvolacieho konania. Z dikcie ust. § 33 správneho poriadku práve naopak vyplýva, ţe je vecou účastníka konania, či si uplatní svoje právo navrhovať dôkazy alebo neuplatní. Toto právo nie je 6Sţp/26/2011 4 viazané na konanie vo veci, alebo na odvolacie konanie, ktoré tvoria jeden celok. Odvolateľ však ani v konaní o zmenu dobývacieho priestoru Košice, ani v odvolacom konaní nenavrhol dôkazy, pre ktoré by sa nemalo napadnuté rozhodnutie vydať resp. dôkazy, pre ktoré by mal ţalovaný napadnuté rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Odvolanie ţalobcu povaţuje za nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu s poukazom na ust. § 219 O.s.p. potvrdil. M. K. sa v plnom rozsahu stotoţnilo s rozhodnutím krajského súdu, ktoré pokladalo po vecnej ako i právnej stránke za správne a malo za to, ţe postup ţalovaného bol v súlade s ust. § 19 ods. 2, 3 a ust. § 33 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
ust. § 1 zák. č. 44/1988 Zb. o ochrane a vyuţití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 44/1988 Zb.“), účelom tohto zákona je ustanoviť zásady ochrany a racionálneho vyuţívania nerastného bohatstva, najmä pri geologickom prieskume, otvárke, príprave a dobývaní loţísk nerastov, úprave a zušľachťovaní nerastov vykonávanom v súvislosti s ich dobývaním, ako aj bezpečnosti prevádzky a ochrany ţivotného prostredia pri týchto činnostiach. 6Sţp/26/2011 5
ust. § 27 ods. 1 zák. č. 44/1988 Zb., dobývací priestor, jeho zmenu a zrušenie určí obvodný banský úrad rozhodnutím po vyjadrení príslušného orgánu ochrany prírody 7a) a na základe záväzného stanoviska stavebného úradu. 7b)
ust. § 28 ods. 1, 4, 7 zák. č. 44/1988 Zb. veta prvá, konanie o určenie, zmenách a zrušenie dobývacieho priestoru (ďalej len "konanie o určenie dobývacieho priestoru") sa začína na návrh organizácie, obce, v ktorej katastrálnom území sa dobývací priestor nachádza, alebo na podnet obvodného banského úradu. Účastníkmi konania o určenie dobývacieho priestoru sú navrhovateľ, fyzické a právnické osoby, ktorých vlastnícke a iné práva k pozemkom alebo stavbám môţu byť určením dobývacieho priestoru priamo dotknuté, a obec, v územnom obvode ktorej sa dobývací priestor nachádza a fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. 13c) Začatie konania o určenie dobývacieho priestoru, ak sa týka rozsiahleho územia, oznámi obvodný banský úrad účastníkom konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred ústnym pojednávaním. Začatie konania oznámi obvodný banský úrad verejnou vyhláškou aj v prípade, ţe mu účastníci konania nie sú známi. Pri oznámení začatia konania verejnou vyhláškou sa postupuje obdobne ako pri územnom konaní
osobitných predpisov. 14)
ust. § 28 ods. 8, 10 zák. č. 44/1988 Zb., Obvodný banský úrad v konaní o určenie dobývacieho priestoru posúdi návrh predovšetkým z hľadiska ochrany a vyuţitia nerastného bohatstva a jeho dôsledkov; pritom posúdi, či je návrh v súlade s rozhodnutím o určení chráneného loţiskového územia a či vyhovuje všeobecným technickým poţiadavkám na výstavbu baní alebo lomov a poţiadavkám, ktoré ustanovujú osobitné predpisy pre ochranu chránených záujmov. 11) V rozhodnutí o určení dobývacieho priestoru vymedzí obvodný banský úrad dobývací priestor a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia verejné záujmy v území, a rozhodne o námietkach účastníkov konania.
ust. § 41 zák. č. 44/1988 Zb., všeobecné predpisy o správnom konaní 22) sa nevzťahujú na konanie
3, § 5 ods. 2 aţ 4, § 6, 13, 14, 14a, § 27 ods. 12 aţ 16, § 27a a § 33 ods. 4. 6Sţp/26/2011 6
ust. § 3 ods. 1, 2, veta prvá zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vţdy príleţitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
ust. § 19 ods. 2, 3 zákona o správnom konaní, podanie sa posudzuje
jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môţu ustanoviť jeho ďalšie náleţitosti. Pokiaľ podanie nemá predpísané náleţitosti, správny orgán pomôţe účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, ţe inak konanie zastaví.
ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.
ust. § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
ust. § 53 správneho poriadku, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal. 6Sţp/26/2011 7
ust. § 56 správneho poriadku, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a
potreby doplní konanie vykonaním novo navrhnutých dôkazov.
ust. § 59 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, ţe konanie o zmene – zmenšenie dobývacieho priestoru „Košice“ bolo začaté na návrh mesta Košice zo dňa 19.11.2009 doplneného dňa 26.11.2009 a 28.11.
druhej hlavy piatej časti O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu ţalovaného vrátane správneho orgánu prvého stupňa vyhodnotil odvolanie ţalobcu ako nedôvodné. Ţalobca sa nestotoţnil s právnym záverom krajského súdu a naďalej vo svojom odvolaní namietal porušenie jeho procesných práv uvedených v ust. § 19 ods. 3 a ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku, nakoľko nebol správnym orgánom v správnom konaní vyzvaný na odstránenie nedostatkov odvolania a správny orgán mu pred vydaním rozhodnutia neumoţnil vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia i k spôsobu jeho zistenia. Krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia v dostatočnej miere vysporiadal so ţalobnými dôvodmi, ktoré sú totoţné s dôvodmi odvolacími a konštatoval, ţe ţalovaný nebol povinný v zmysle ust. § 19 ods. 3 správneho poriadku vyzvať ţalobcu na doplnenie jeho odvolania o dôvody jeho nesúhlasu s prvostupňovým rozhodnutím, nakoľko pre odvolacie správne konanie neplatí dispozičná zásada t.j. povinnosť odvolacieho správneho orgánu preskúmať napadnuté rozhodnutie len z dôvodov uvedených v odvolaní, práve naopak správny orgán je povinný preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, tak ako to vyplýva z ust. § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní. Krajský súd sa taktieţ nestotoţnil s námietkou porušenia ust. § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní, kedy dôvodil, ţe ţalovaný správny orgán nedoplnil dokazovanie a rozhodol iba na základe podkladov zabezpečených správnym orgánom prvého stupňa. Ţalobca iba poukázaním na znenie ustanovení § 19 ods. 3 a ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku povaţuje rozhodnutie krajského súdu za rozhodnutie vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací povaţuje rozhodnutie krajského súdu za vecne správne. V prvom rade je potrebné uviesť, ţe za podanie v zmysle ust. § 19 6Sţp/26/2011 9 správneho poriadku je moţné v širšom zmysle povaţovať aj odvolanie, ktoré je však jeho špecifickou formou. Všeobecne musí byť z podania zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Jedná sa o tzv. formálne náleţitosti podania. Je pravdou, ţe ţalobca vo svojom odvolaní neuviedol čoho sa domáha, avšak vychádzajúc z odvolania ako riadneho opravného prostriedku, ktorého účelom je preskúmanie správnosti a zákonnosti vydaného rozhodnutia, pristúpil ţalovaný v súlade s ust. § 59 správneho poriadku k preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v celom jeho rozsahu, vychádzajúc pritom z charakteru odvolania ako takého. Správny poriadok neustanovuje ţiadne dôvody pre podanie odvolania. Treba zdôrazniť, ţe týmto postupom ţalovaného správneho orgánu, kedy preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom jeho rozsahu, napriek formálnej absencii náleţitostí odvolania t.j. čoho sa ţalobca domáha, nebol ţalobca ţiadnym spôsobom ukrátený na svojich právach, práve naopak, žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom jeho rozsahu a nedospel k záveru o potrebe jeho zrušenia prípadne jeho zmeny. Takýto postup ţalovaného nemoţno povaţovať za také pochybenie, ktoré by malo vplyv na zákonnosť rozhodnutia ţalovaného. Senát Najvyššieho súdu SR, na tomto mieste povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe rozhodnutie sa nezrušuje len preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôţu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (bliţšie pozri R 122/2003 - rozhodnutie NS SR č. 4 Sţ 98-102/02). V súvislosti s námietkou ohľadne porušenia ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku odvolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe v rámci prvostupňového konania bolo ţalobcovi ako účastníkovi konania umoţnené (list Obvodného banského úradu v Košiciach zo dňa 13.9.2010), aby sa v súlade s ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia vyjadril k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. Z obsahu spisu nevyplýva, ţe by bolo uvedené právo ţalobcovi zo strany správneho orgánu akýmkoľvek spôsobom upreté, preto túto námietku povaţuje odvolací súd za nedôvodnú. Zároveň odvolací súd poukazuje na to, ţe v rámci odvolacieho správneho konania ţalovaný rozhodoval na základe podkladov zabezpečených správnym orgánom prvého stupňa. Ţalobca ďalej vo svojom odvolaní namietal tú skutočnosť, ţe nebol ako účastník konania predvolaný na súdne pojednávanie konané na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.9.2011, o ktorom sa dozvedel aţ z listu jemu ustanovenej právnej zástupkyne, kde by sa bol vyjadril k tvrdeniam uvedeným ţalovaným, a teda, ţe došlo k vade konania, kedy mu ako účastníkovi bolo odňaté právo konať pred súdom. 6Sţp/26/2011 10 Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie závadný postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednes, navrhovať dôkazy a pod.). Na takúto vadu konania musí odvolací súd prihliadnuť z úradnej povinnosti, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom takouto procesnou vadou nemoţno povaţovať za správne.
ustálenej súdnej praxe k odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Z obsahu predloţeného spisu odvolací súd zistil, ţe uznesením krajského súdu zo dňa 6.7.2011, č. k. 7S/55/2011-12, bola ţalobcovi ustanovená na zastupovanie v konaní JUDr. D. H., advokátka, ktorej krajský súd doručil predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 21.9.2011. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 21.9.2011, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok, vyplynulo, ţe na tomto pojednávaní bola za ţalobcu prítomná jeho právna zástupca JUDr. D. H..
1 O.s.p. účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho ţiadosť za zástupcu Centrum právnej pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu
osobitného predpisu, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto moţnosti súd účastníka poučí.
1, 2 O.s.p. ustanovený zástupca má rovnaké postavenie ako zástupca na základe plnomocenstva pre celé konanie, pokiaľ nebol ustanovený len pre určité úkony. Ak bol za zástupcu ustanovený advokát, má rovnaké postavenie ako advokát, ktorému účastník udelil plnomocenstvo.
1 O.s.p. ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Z vyššie citovaných ustanovení je zrejmé, ţe v prípade, ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, všetky písomnosti, vrátane predvolania na pojednávanie, 6Sţp/26/2011 11 súd doručuje len tomuto zástupcovi. Nie je však vylúčené, aby sa predvolanie na pojednávanie doručilo aj priamo účastníkovi. Či predvolanie na pojednávanie bude doručené okrem zástupcu aj účastníkovi závisí od zváţenia súdu, ktorý tak urobí vtedy, ak povaţuje osobnú účasť účastníka na pojednávaní za potrebnú, napríklad ak mieni účastníka na pojednávaní vypočuť. Ak nemá účastník na pojednávaní osobne niečo vykonať, stačí, aby na pojednávanie bol predvolaný len jeho zástupca. Zástupca je totiţ oprávnený na všetky úkony, ktoré môţe v konaní urobiť účastník. Procesný postup krajského súdu, ktorý doručil predvolanie na pojednávanie ustanovenej advokátke ţalobcu, bol v súlade s § 49 ods. 1 O.s.p. Rovnako tak bol v súlade so zákonom procesný postup krajského súdu, keď na pojednávaní dňa 21.9.2011 prejednal a rozhodol vec bez účasti ţalobcu, avšak za prítomnosti jeho advokátky. Z uvedených dôvodov nemoţno povaţovať za dôvodnú ţalobcovu námietku o odňatí moţnosti konať pred súdom postupom krajského súdu. Realizácia procesných práv ţalobcu nebola znemoţnená, naopak ţalobca mohol účinne obhajovať svoje práva a právom chránené záujmy prostredníctvom zvoleného zástupcu. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku krajského súdu, a preto ho v súlade s ustanovením § 250ja ods. 3 posledná veta O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi ich náhradu nepriznal, pretoţe nebol v tomto konaní úspešný. Účastníkom 1) M. K. a 2) M. a.s., B. náhradu trov konania z dôvodu ich neuplatnenia nepriznal.
ust. § 372t O.s.p., neskončené konania, v ktorých súd za zástupcu ustanovil advokáta, sa dokončia
doterajších predpisov. Súdom ustanovenej advokátke ţalobcu súd priznal odmenu za poskytnuté právne sluţby v sume 157,09 €. Táto suma pozostáva z odmeny za jeden úkon právnej sluţby (odvolanie) v sume 123,50 €
ust. § 11 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. 6Sţp/26/2011 12 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov + reţijný paušál 7,41 € (§ 15 citovanej vyhlášky) + 26,18 € (20 % DPH
ust. § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky) t.j. spolu 157,09 €. Odmenu za poskytnuté právne sluţby ustanovenej advokátke uhradí Centrum právnej pomoci v súlade s ust. § 15 zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 28. novembra 2012 JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.