Najvyšší súd 6 M Cdo 5/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. a 2/ R., v dovolacom konaní zastúpených JUDr. Jozefom Polákom, advoká

§ 243iods.

2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie nie je dôvodné. V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1, druhá veta O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Plniac si vyššie uvedené povinnosti dovolací súd sa preto predovšetkým zaoberal otázkou, či konanie v tejto právnej veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd nezistil, ţe by konanie v preskúmavanej právnej veci bolo takou vadou postihnuté; takouto vadou konania napokon neodôvodňuje svoj mimoriadny opravný prostriedok ani generálny prokurátor. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1, druhá veta O.s.p., dovolací súd rovnako skúmal, či v konaní nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O tzv. inú vadu ide okrem iného napr. vtedy, keď súd skutkové závery, z ktorých vyvodil svoje právne závery, zaloţil na výsledkoch dokazovania, ktoré nebolo vykonané v súlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi spôsob vykonania dokazovania určitým dôkazným prostriedkom alebo ţe jeho skutkové závery sú v rozpore s tým, čo vyšlo 10 6 M Cdo 5/2012 za konania najavo. Tzv. iné vady sú spôsobilým dovolacím dôvodom iba za predpokladu, ţe mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Generálny prokurátor v mimoriadnom opravnom prostriedku takúto tzv. inú vadu konania, majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, výslovne namieta. Tvrdí, ţe táto (iná) vada spočíva v tom, ţe odvolací súd sa stotoţnil s tvrdením ţalovaného, ţe predajom časti svojich nehnuteľností tretej osobe nedošlo k zmenšeniu majetku (iba k transformácii jeho aktív), bez vykonania náleţitého dokazovania, bez toho, ţe by ţalovaného (v tomto smere dôkazné bremeno nemohlo zaťaţovať ţalobcov) vyzval postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. na doplnenie svojich tvrdení v odvolaní („aby tieto tvrdenia premietol zo všeobecnej roviny do roviny konkrétnej“), a teda aby „osvedčil svoje tvrdenia, ţe nehnuteľnosti boli predané za ich objektívnu trhovú hodnotu, aby uviedol tvrdenia o porovnaní jeho stavu majetku pred prevodom a po prevode“ [...] „a aby uviedol aký majetok za nehnuteľnosti získal a osvedčil jeho existenciu“. Vo vzťahu k takto uplatnenému dovolaciemu dôvodu dovolací súd, keďţe to má zásadný význam pre posúdenie opodstatnenosti dôvodov mimoriadneho dovolania a spôsob rozhodnutia o tomto opravnom prostriedku, povaţuje za potrebné vo všeobecnosti opätovne (aj keď uţ tak urobil odvolací súd) uviesť a zdôrazniť, ţe predbeţné opatrenie nie je rozhodnutie konečné a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, ţe bez okamţitej, i keď len dočasnej, úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbeţného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté aţ rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru predbeţného opatrenia vyplýva, ţe pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vţdy dodrţaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbeţná ochrana, ako i osvedčenie, ţe je tu dôvodná obava zo vzniku bezprostrednej ujmy alebo ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia. Okrem existencie nároku musí navrhovateľ osvedčiť i to, ţe bez predbeţného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečie zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama osebe nemôţe byť dôvodom pre nariadenie predbeţného opatrenia. Dôvodom môţu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, ţe by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlţníka môţe 11 6 M Cdo 5/2012 byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníţenie majetku, ktorý je moţné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R 20/1998). Dovolací súd sa stotoţňuje so záverom odvolacieho súdu, ţe ţalobcovia, domáhajúci sa nariadenia predbeţného opatrenia z dôvodu ohrozenia budúceho výkonu rozhodnutia, tieto základné predpoklady nariadenie predbeţného opatrenia neosvedčili. Z návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia vyplýva, ţe podľa ţalobcov, vzhľadom na konanie ţalovaného, ktorý kúpnymi zmluvami z

1. septembra 2008 a zo
2. februára 2011 previedol svoje nehnuteľnosti na tretie osoby, „je odôvodnený predpoklad ďalšieho prevodu nehnuteľností z majetku ţalovaného na tretiu osobu.“ Dovolací súd sa stotoţňuje so záverom odvolacieho súdu, ţe iba z toho, ţe ţalovaný kúpnymi zmluvami z
3. septembra 2008 a zo
4. februára 2011, teda zmluvami uzavretými predtým, neţ bol vydaný príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky (
5. februára 2011) a doručený exekučný príkaz (
6. marca 2011) a pred podaním poddlţníckej ţaloby a ţaloby o zaplatenie úrokov z omeškania (
7. mája 2011), scudzil časť svojich nehnuteľností, bez ďalšieho nemoţno vyvodiť, ţe je tu dôvodný predpoklad zmarenia prípadného zmarenia výkonu rozhodnutia. Ten, ktorý navrhuje nariadenie predbeţného opatrenia z dôvodu obáv zo zmarenia výkonu rozhodnutia, musí preukázať, ţe nebezpečie zmarenia výkonu je reálne a hrozí bezprostredne. To však ţalobcovia nepreukázali. Nemá preto opodstatnenie tvrdenie generálneho prokurátora, ţe „sa javí správny“ záver súdu prvého stupňa (a teda naopak, nesprávny záver odvolacieho súdu), ţe ţalobcovia dostatočne osvedčili, ţe uspokojenie ich ţalovanej pohľadávky je ohrozené, pretoţe ţalovaný v roku 2008 a v roku 2011 predal niektoré nehnuteľnosti, ktoré nadobudol od ţalobcu 2/. Pokiaľ generálny prokurátor v tejto súvislosti argumentoval, ţe „ide totiţ o situáciu, kedy kupujúci nehnuteľnosti ešte v celosti nezaplatil, ale uţ ich z časti previedol na iné osoby, čo nepochybne môţe objektívne vyvolať obavu, ţe vymoţenie kúpnej ceny, s ktorou je kupujúci v omeškaní, je ohrozené, treba poukázať na to, ţe ţalobcovia dosiaľ náleţite nespochybnili platnosť dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve z
8. júla 2008 [ktorým malo dôjsť ku zmene 12 6 M Cdo 5/2012 platobných podmienok upravených v kúpnej zmluve v závislosti od splnenia podmienky (zmeny územného plánu)], odvolávajúc sa na ktorý dodatok ţalovaný poprel opodstatnenosť nároku na zaplatenie ďalšej časti kúpnej ceny a otázka platnosti tohto dodatku ostáva sporná medzi účastníkmi a s konečnou platnosťou bude vyriešená aţ v rozhodnutí vo veci samej. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, na základe čoho sa súd oprávnene domnieval, ţe základný predpoklad úspešnosti ţalôb je aspoň pre účely nariadenia napadnutého uznesenia osvedčený, a prečo vzhľadom na všetky okolnosti sa nárok navrhovateľky súdu javí ako pravdepodobný. . Snahu ţalobcu o zmarenie výroku rozhodnutia naostatok bez ďalšieho nemoţno vyvodiť z toho, ţe časť nehnuteľností nadobudnutých od ţalobcu 2/ kúpnou zmluvou z
9. septembra 2008 previedol na obchodnú spoločnosť B. Vzhľadom na uvedené bolo by nad rámec konania skúmať otázku, či ţalovaný dôvodne tvrdil vo svojom odvolaní, ţe nehnuteľnosti predal za kúpnu cenu zodpovedajúcu ich skutočnej hodnote a ţe ich predajom nedošlo k zníţeniu jeho aktív, nedostatok skúmania ktorej generálny prokurátor stavia do podoby tzv. inej vady pri zisťovaní skutkového stavu veci. Napriek tomu dovolací súd nad rámec svojich dôvodov významných pre spôsob rozhodnutia o mimoriadnom dovolaní k výtke tzv. inej vady poznamenáva, ţe z dočasného charakteru predbeţných opatrení vyplýva, ţe pred ich nariadením nemusí súd dodrţať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, ţe súd môţe vydať predbeţné opatrenie len na základe tvrdení ţalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umoţnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbeţná ochrana, a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Právna úprava síce výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu pre vydanie predbeţného opatrenia, avšak ustanovenie § 75 ods. 6 O.s.p. dáva zreteľne najavo, ţe nemôţe ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, ţe subjekt domáhajúci sa vydania predbeţného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má 13 6 M Cdo 5/2012 poskytnúť predbeţná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o predbeţnom opatrení a rozsudku. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na predbeţné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyţadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Staršia legislatíva a teraz náuka toto dokazovanie preto označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, ţe súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôleţité pre rozhodnutie o návrhu na predbeţné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, ţe osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Aj v tomto konaní (konanie o vydanie predbeţného opatrenia) súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné, spoľahlivo zistili. Pouţitie týchto zásad je však primerané a limitom je dosiahnutie účelu predbeţného opatrenia. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení navrhovateľa na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia) skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia predbeţného opatrenia (Mazák, J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom konaní, IuraEdition, Bratislava 1997, s. 134 – 135). Odhliadnuc od vyššie uvedených princípov dokazovania v konaní o návrhu na vydanie predbeţného opatrenia, ktoré podľa dovolacieho súdu konaním a rozhodnutím odvolacieho súdu neboli porušené, treba poukázať na to, ţe ak by aj bolo moţné povaţovať skutkové závery odvolacieho súdu za postihnuté tzv. inou vadou tvrdenou generálnym prokurátorom, nemalo by to za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorý následok je zákonnou podmienkou relevancie tzv. inej vady v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. Generálny prokurátor vyvodil túto tzv. inú vadu konania odvolacieho súdu z toho, ţe ţalovaného postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. nevyzval, aby svoje tvrdenie o tom, ţe nehnuteľnosti, ktoré nadobudol od ţalobcu 2/, previedol na iný subjekt dokonca za vyššiu cenu, „premietol zo všeobecnej roviny do roviny konkrétnej, aby tvrdil za akú cenu 14 6 M Cdo 5/2012 nehnuteľnosti predal, aby uviedol tvrdenia o porovnaní jeho stavu majetku pred prevodom a po prevode, a aby uviedol aký majetok za nehnuteľnosti získal a osvedčil jeho existenciu.“ Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, ţe túto vadu generálny prokurátor vyčíta vo vzťahu k scudzeniu nehnuteľností ţalovaným obchodnej spoločnosti B., kúpnou zmluvou z
10. septembra
11. Z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 169/2010 z
12. januára 2011, vydaného vo veci ústavnej sťaţnosti obchodnej spoločnosti B., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie vo veci proti nej nariadeného predbeţného opatrenia v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava II pod sp.zn. 6 C 120/2009 o ţalobe ţalobcu (ţalobcu 2/ v tomto konaní; poznámka dovolacieho súdu) o určenie, ţe je voči nemu neúčinná kúpna zmluva medzi dlţníkom ţalobkyne (ţalovaným v tomto konaní) a sťaţovateľkou (B., Bratislava), okrem iného, vyplýva, ţe z listín predloţených v priebehu konania o sťaţnosti je zjavné, ţe kúpna cena nehnuteľnosti, za ktorú dlţník veriteľa (ţalovaný v tomto konaní) nadobudol predmetné nehnuteľnosti od ţalobcu (ţalobcu 2/ v tomto konaní), bola pribliţne o štvrtinu niţšia (o 700 Sk na m2) ako cena, za ktorú ju neskôr scudzil sťaţovateľke (B., Bratislava) na základe odporovanej kúpnej zmluvy z
13. septembra
14. Podľa dovolacieho súdu uţ záver odvolacieho súdu o deficite relevantného dôkazu na preukázanie tvrdenia ţalobcov o ohrození prípadného výkonu súdneho rozhodnutia konaním ţalovaného plne postačovalo k tomu, aby bolo nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa o nariadení predbeţného opatrenia zmenené a návrh na jeho nariadenie bol zamietnutý. Pokiaľ odvolací súd nad rámec tohto svojho záveru, ktorým odôvodnil svoje zamietajúce rozhodnutie, navyše v odôvodnení svojho rozhodnutia „podotkol“, ţe aj v prípade, ţe by ţalobcovia preukázali podmienky na nariadenie predbeţného opatrenia, nebola by splnená podmienka primeranosti navrhovaného predbeţného opatrenia, pretoţe ţalobca 1/ nemôţe voči ţalovanému, teda dlţníkovi ţalobcu 2/, uplatniť úroky z omeškania, nebolo to významné z hľadiska skutočností dôleţitých pre posúdenie správnosti spôsobu rozhodnutia odvolacieho súdu. 15 6 M Cdo 5/2012 Pokiaľ teda generálny prokurátor, majúc nesprávne za to, ţe ostatne uvedený záver odvolacieho súdu bol nosným dôvodom jeho rozhodnutia a ako taký ho v mimoriadnom dovolaní napáda, robí tak nadbytočne, pretoţe nech by uţ bol výsledok prieskumu rozhodnutia odvolacieho súdu v tejto časti akýkoľvek, nespochybnilo by to správnosť záverov odvolacieho súdu o nedostatku základných podmienok nariadenia predbeţného opatrenia. Dovolací súd vychádzajúc z vyššie uvedených osobitostí preskúmavanej právnej veci dospel k záveru, ţe odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o nariadení predbeţného opatrenia správne aplikoval na zistený skutkový stav príslušné právne ustanovenia, a preto mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky nepovaţoval za dôvodné a ho podľa § 243b ods. 1, 4 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p. uznesením zamietol. V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcovi 1/, ktorý podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania a ktorý úspech nemal (§ 148a ods. 2 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky ţalovanému preto priznal ním uplatnenú náhradu trov konania v sume 159,16 €, ktorú je ţalobca 1/ povinný zaplatiť do troch dní na účet právneho zástupcu ţalovaného. Pri určení trov vychádzal z toho, ţe ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov spočívajúcich v odmene advokáta za dva úkony právnej pomoci (2 vyjadrenia v dovolacom konaní; nie však za prevzatie a prípravu zastúpenia, keďţe ţalovaný je zastúpený tým istým zástupcom aj v tzv. základnom konaní) podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z., spolu s reţijným paušálom a DPH. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. novembra 2012 JUDr. Ladislav Górász, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová 16 6 M Cdo 5/2012