6 Cdo 116/2011 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Górásza a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej veci ţalobcu Ing. M. B., v dovolacom konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou Pastierik, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Továrenská 6, za ktorú koná advokát a konateľ Ivan Pastierik, proti ţalovanej S., o zaplatenie odstupného, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 12 C 196/2009, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 25.novembra 2010 sp.zn. 4 Co 288, 289/2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalobcu z a m i e t a. Ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Prievidza rozsudkom z
- júla 2010 č.k. 12 C 196/2009-108 v spojení s uznesením z
- júla 2010 č.k. 12 C 196/2009-112 uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 75.785,05 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť ţalobcovi trovy konania v sume 8.170,70 eur, a to k rukám JUDr. P. D., do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca bol po odvolaní z funkcie generálneho riaditeľa, ku ktorému došlo
- júna 2009, naďalej zamestnancom ţalovanej. Ţalovaná rozviazala so ţalobcom pracovný pomer na základe Dohody o zmene a doplnení manaţérskej zmluvy, Dohody o konkurenčnej doloţke a o skončení pracovného pomeru z
- 2 6 Cdo 116/2011 júla 2009 dňom
- júla
- Predmetom tejto zmluvy boli, okrem dohody o zmene a doplnení manaţérskej zmluvy, dohody o konkurenčnej doloţke a o dni, kedy sa pracovný pomer skončí, dojednania, podľa ktorých sa ţalobca zaviazal, ţe po skončení pracovného pomeru sa zdrţí po dobu 3 mesiacov, teda od
- augusta 2009 do
- októbra 2009 zárobkovej činnosti u tretej osoby, ktorej predmet činnosti by bol zhodný s predmetom činnosti ţalovanej alebo činnosti, ktorá by mala voči ţalovanej súťaţnú povahu. Ţalovaná sa súčasne zaviazala, v prípade dodrţania vyššie uvedených podmienok, poskytnúť ţalobcovi peňaţné vyrovnanie vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca po dobu trvania záväzku. Ţalobca a ţalovaná sa súčasne dohodli na výplate mimoriadnej odmeny pre ţalobcu vo výške 12-tich priemerných platov splatnej spoločne s výplatou za mesiac júl 2009, na úhrade mzdy za nevyčerpanú dovolenku nárokovanú v rokoch 2008 a 2009, resp. na jej pomernú časť, na tom, ţe ţalobca bude mať nárok na prémie za rok 2009 v alikvotnej časti za čas zamestnaneckého pomeru v tomto roku vo výške podľa predpisov platných u ţalovanej a ţe skončenie pracovného pomeru na základe tejto dohody bude pre účely akciového pomeru zamestnancov povaţované za také skončenie, pri ktorom zamestnancovi vzniká nárok na poskytnutie tzv. Zaručených akcií a aj tzv. Akcií naviac. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, ţe dôvodom skončenia pracovného pomeru uvedenou dohodou bola nadbytočnosť ţalobcu. Ţalobcovi preto patrí podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce odstupné s tým, ţe v zmysle článku VII. bod 9 písm. a/, b/ Kolektívnej zmluvy účinnej u ţalovanej v roku 2009, činí toto odstupné 5-násobok jeho priemerného mesačného zárobku. Za základ výpočtu odstupného vzal priemerný hrubý mesačný zárobok ţalobcu v druhom kvartály roku 2009, ktorý predstavoval sumu 18.712,35 eur brutto. Keďţe ţalobca v ţalobe uplatnil odstupné v niţšom rozsahu, neţ predstavuje 5-násobok z uvedenej sumy, vychádzajúc z viazanosti petitom ţaloby, priznal ţalobcovi odstupné v rozsahu ním v ţalobe uplatnenom. Rozhodnutie o trovách konania, o ktorých rozhodol osobitným uznesením, odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z
- novembra 2010 sp.zn. 4 Co 288, 4 Co 289/2010 na odvolanie ţalovanej rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s napadnutým uznesením súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobu ţalobcu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej náhradu trov konania vo výške 4.542 eur, do troch dní. Nestotoţnil sa s právnym názorom súdu prvého stupňa, ţe v posudzovanej veci boli naplnené podmienky a dôvody na skončenie pracovného pomeru ţalobcu u ţalovanej v zmysle § 63 3 6 Cdo 116/2011 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, a ţe pre priznanie ţalobcom uplatneného nároku na odstupné boli preto naplnené základné hmotnoprávne predpoklady. Uviedol, ţe podmienkou pouţitia vyššie uvedeného výpovedného dôvodu, a teda aj dôvodu pre skončenie pracovného pomeru dohodou, je organizačná zmena u zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. O takúto situáciu by sa v danej veci jednalo len vtedy, ak by k odvolaniu ţalobcu z funkcie generálneho riaditeľa došlo v súvislosti s jej zrušením v dôsledku organizačnej zmeny. V danej veci však nebolo v konaní preukázané, ţe by v čase, kedy bol ţalobca z funkcie odvolaný (pred týmto odvolaním), ţalovaná písomnou formou rozhodla o organizačnej zmene, ktorou by zrušila uvedenú funkciu. Ţalobca sám vo výpovedi potvrdil, ţe spoločnosť síce smerovala k vytvoreniu dvoch samostatných subjektov na Slovensku a v Čechách, ale v čase, keď bol odvolaný z funkcie, ešte táto zmena neprebehla a ţe po jeho odvolaní nastúpil do funkcie generálneho riaditeľa Ing. P.. Odvolací súd dospel preto k záveru, ţe ţalobca bol z funkcie generálneho riaditeľa u ţalovanej odvolaný bez toho, aby táto funkcia bola zrušená v dôsledku organizačných zmien. Záver súdu prvého stupňa o tom, ţe ţalobcovi poţadované plnenie patrí, lebo bola splnená podmienka v zmysle § 76 ods. 1 Zákonníka práce a príslušných článkov kolektívnej zmluvy, je preto nesprávny. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s napadnutým uznesením súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, ţe návrh ţalobcu zamietol. O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 2, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, ţe úspešnej ţalovanej priznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Navrhol, aby dovolací súd vydal rozhodnutie, ktorým zaviaţe ţalovanú zaplatiť ţalobcovi ţalovanú sumu spolu s náhradou trov konania, včítane trov dovolacieho konania. Vytýkal odvolaciemu súdu, ţe k rozhodnutiu pristúpil z čisto formálno-právneho hľadiska, bez toho, aby si uvedomil, ţe nejde o spor vyvolaný odvolaním ţalobcu z funkcie generálneho riaditeľa, ale o skončenie pracovného pomeru po jeho odvolaní z uvedenej funkcie. Podľa dovolateľa konanie ţalovanej počas celého procesu dohodovania sa, akým spôsobom ukončiť pracovný pomer, jednoznačne smerovalo k tomu, aby bol ţalobca „prepustený z dôvodu nadbytočnosti“. To potvrdzujú aj písomnosti doručené ţalobcovi v rozhodnom čase a aj výpoveď Ing. R., štatutárneho zástupcu ţalovanej na súde prvého stupňa. Štatutárni zástupcovia podpisom týchto dokumentov potvrdili existenciu rozhodnutia o nadbytočnosti a o zníţení stavu zamestnancov. Za tejto situácie skúmať, či takéto rozhodnutie skutočne existovalo alebo nie, je preto právne 4 6 Cdo 116/2011 bezvýznamné. Samotným konaním členov predstavenstva ţalovanej bola jeho existencia nepochybne preukázaná. Odvolací súd dospel preto k nesprávnemu právnemu názoru, ţe pre priznanie ţalobcom uplatneného nároku na odstupné neboli naplnené základné hmotnoprávne predpoklady. V tejto súvislosti poukázal na jednu zo základných zásad v pracovnoprávnych vzťahoch, podľa ktorej nikto nesmie práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov zneuţívať na škodu druhého účastníka a na ustanovenie § 15 Zákonníka práce, podľa ktorého prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcu uviedla, ţe odvolací súd vec správne právne posúdil a ţe jeho rozhodnutie je vecne správne. Trvala na tom, ţe v konaní jednoznačne preukázala, ţe skončenie pracovného pomeru so ţalobcom nesúvisí s dôvodmi, ktoré zákonník práce spája s nárokom zamestnanca na odstupné. Tvrdenia ţalobcu o tom, ţe ţalovaná s ním skončila pracovný pomer z dôvodu nadbytočnosti, sú ničím nepodloţené. Znovu poukázala na priebeh odvolania ţalobcu z funkcie a na to, ţe súčasťou dohody o skončení pracovného pomeru boli aj v jeho prospech dohodnuté peňaţné plnenia (mimoriadna odmena vo výške 12 priemerných mesačných platov, peňaţné vyrovnanie za obdobie od
- augusta 2009 do
- októbra 2009 a alikvotná časť prémií za rok 2009). Navrhla preto jeho dovolanie ako nedôvodne podané zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je dôvodné. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.) viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom posudzuje podľa ich obsahu. 5 6 Cdo 116/2011 Ţalobca vady konania v zmysle § 237 O.s.p. nenamietal a dovolací súd v dovolacom konaní ţiadnu z týchto vád ani nezistil. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p., nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Ani procesné vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. nevyšli v dovolacom konaní najavo. Napokon ani výskyt takýchto vád dovolateľ v dovolaní nenamietal. Dovolací súd napokon pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu, ktorý ţalobca podľa obsahu dovolania uplatňuje a to, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd na zistený skutkový stav pouţil správnu právnu normu a túto aj správne interpretoval. Odvolací súd dospel k správnemu záveru, ţe pre posúdenie naplnenia hmotnoprávnych predpokladov pre priznanie odstupného v zmysle § 76 ods. 1 Zákonníka práce nie je dôleţité to, aký dôvod rozviazania pracovného pomeru zamestnávateľ so zamestnancom dohodli, ale to, či nimi uvedený dôvod (ne)bol fakticky aj naplnený. Keďţe ţalovaná tvrdila, ţe v skutočnosti nebol pracovný pomer skončený z dôvodu, ţe ţalobca sa stal nadbytočným (skutočné dôvody spočívali v tom, ţe odvolaním z funkcie ţalobca prestal spĺňať poţiadavky na výkon funkcie ustanovené § 42 ods. 2 Zákonníka práce, keďţe po odvolaní sa účastníci nedohodli na inej pre ţalobcu vhodnej práci), odvolací súd sa správne 6 6 Cdo 116/2011 zaoberal otázkou, či v čase odvolania ţalobcu z funkcie došlo u ţalovanej k organizačným zmenám a či medzi týmito organizačnými zmenami a skončením pracovného pomeru na strane ţalobcu existuje príčinná súvislosť. So závermi, ku ktorým odvolací súd v tomto smere dospel, sa dovolací súd stotoţňuje, povaţuje ich za správne. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku tieto svoje závery aj náleţite vysvetlil, z ktorého dôvodu dovolací súd na ne v podrobnostiach odkazuje. Keďţe hmotnoprávny predpoklad pre priznanie odstupného vyplývajúci z ustanovenia § 76 ods. 1 Zákonníka práce (skončenie pracovného pomeru spôsobom uvedeným v § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce) nebol v danom prípade naplnený, odvolací súd správne, v súlade s citovaným zákonným ustanovením uzavrel, ţe ţalobcovi poţadované odstupné nepatrí. K dôvodom uvedeným v rozsudku odvolacieho súdu dovolací súd povaţuje za potrebné dodať, ţe predmetom dohody o skončení pracovného pomeru boli aj peňaţné plnenia, ktoré sa ţalovaná zaviazala ţalobcovi poskytnúť v rámci skončenia jeho pracovného pomeru. Prejavy vôle ţalovanej a ţalobcu smerovali teda k tomu, aby sa vzájomné práva a povinnosti pri skončení pracovného pomeru upravili komplexne, včítane poskytnutia peňaţných plnení, ktoré sa štandardne zamestnancom (vedúcim zamestnancom) pri skončení pracovného pomeru neposkytujú. Dovolateľ preto nenáleţite konanie ţalovanej, ktorá mu odmietla vyplatiť odstupné, povaţuje za konanie v rozpore s Čl. 2 veta druhá Zákonníka práce, resp. s § 15 Zákonníka práce. Obsah dovolania ţalobcu nebol teda spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu v ňom uvedeného. Ţalobca preto napadol dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe v konaní neboli zistené vady uvedené v § 237 O.s.p. a konanie pred odvolacím súdom netrpí ani inou vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol. Ţalovaná mala v dovolacom konaní úspech, preto jej patrí právo na náhradu trov konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b od. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovanej v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli, preto jej neboli priznané. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- 7 6 Cdo 116/2011 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- novembra 2012 JUDr. Ladislav Górász, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová