N a j v y š š í s ú d 5 Tost 4/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. T

§ 79ods.

3 Tr. por. ţiadosť obvineného M. M. o prepustenie z väzby zamietla a pod II. tak,

§ 77ods.

2 Tr. por. zamietla návrh prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátora) na nezapočítanie doby trvania väzby u obvinených M. M., T. Ď. a V. H.. Proti tomuto uzneseniu podali obvinený M. M. a prokurátor sťaţnosť. 5 Tost 4/2010 2 Obvinený M. M. v odôvodnení podanej sťaţnosti predovšetkým poukázal na nezákonnosť jeho väzby, a to od

1. septembra 2009 do
2. marca 2010, keďţe podľa jeho názoru trvanie väzby je zaloţené na nezákonnom postupe a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
3. septembra 2004, sp. zn. 5 Tost 17/2009, pretoţe vyššie uvedený súd týmto uznesením podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol sťaţnosti obvinených M. M., V. H. a T. Ď. proti uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo
4. septembra 2009, sp. zn. Tp 9/2009, ktorým podľa § 76 ods. 3 Tr. por. u obvinených M. M., V. H. a T. Ď. predĺţila lehotu trvania väzby do
5. marca
6. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
7. apríla 2004, sp. zn. 5 Tz 15/2004, podľa ktorého „nezákonným predĺţením väzby totiţ nie je moţné právne účinným spôsobom konštatovať, ţe dôvody väzby trvajú zákonne. Z uvedeného podľa jeho názoru potom a contrario vyplýva, ţe dôvodnosť väzby pominula. Ďalej svoju sťaţnosť zaloţil na tvrdení, ţe vyšetrovacie úkony vykonávané v jeho trestnej veci vykonávajú vyšetrovatelia v dobe, keď sú jeho obhajcovia práceneschopní alebo v čase, keď nebolo o vznesených námietkach právoplatne rozhodnuté, z ktorých dôvodov mala byť jeho trestná vec odňatá KR PZ v Trenčíne a prikázaná Úradu justičnej a kriminálnej polície iného krajského riaditeľstva PZ. V neposlednom rade dal do pozornosti aj všeobecnosť dôvodov väzby a arbitrárnosť odôvodnenia napadnutého uznesenia. Prokurátor v odôvodnení podanej sťaţnosti v podstate argumentoval rovnakými dôvodmi ako v návrhu na nezapočítanie doby trvania lehoty väzby podaného
8. decembra 2009, ktoré bolo zaloţené na tom, ţe obvinení M. M., T. Ď. a V. H. za súčinnosti svojich obhajcov rôznymi procesnými prekáţkami (t. j. častými výmenami obhajcov a opakovým podávaním námietok zaujatosti) vyvolávajú stav, ktorí bráni vykonaniu nariadených procesných úkonov a tým plynulému priebehu vyšetrovania tejto trestnej veci. Táto trestná vec bola predloţená na Najvyšší súd Slovenskej republiky
9. januára 2010, pričom elektronickou podateľňou bola pridelená do senátu 5 To. Z obsahu vyšetrovacieho spisu bolo zistené, ţe obvinený M. M. dňa
10. októbra 2009 vzniesol námietku zaujatosti voči členom senátu 5 To, a to voči predsedovi senátu JUDr. Jurajovi Klimenovi a sudcovi JUDr. Milanovi Karabínovi, o ktorej doposiaľ 5 Tost 4/2010 3 nebolo rozhodnuté a ktorá má spojitosť s terajším konaním a rozhodnutím tohto senátu o väzbe obvineného M. M.. Najvyšší súd Slovenskej republiky o tejto námietke zaujatosti rozhodol uznesením z
11. januára 2010, sp. zn. 5 Ndt 2/2010, tak ţe predseda senátu JUDr. Juraj Kliment a sudca JUDr. Milan Karabín nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obvineného M. M. a spol. vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 5 Tost 4/
12. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal sťaţnosť obvinený M. M., ktorú Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z
13. februára 2010, sp. zn. 4 Tost 3/2010, podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol. Obvinený M. M. písomnými podaniami doručenými Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
14. januára a
15. februára 2010 opätovne vzniesol námietku zaujatosti voči členom senátu 5 To, a to predsedovi senátu JUDr. Jurajovi Klimentovi a sudcovi JUDr. Milanovi Karabínovi. Najvyšší súd Slovenskej republiky o týchto námietkach zaujatosti rozhodol uznesením z
16. februára 2010, sp. zn. 5 Ndt 4/2010, tak ţe predseda senátu JUDr. Juraj Kliment a sudca JUDr. Milan Karabín nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obvineného M. M. a spol. vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 5 Tost 4/
17. Keďţe proti vyššie uvedenému uzneseniu je síce prípustná sťaţnosť, ktorá však nemá odkladný účinok, následne Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 192 ods. 1 Tr. por. meritórne preskúmal napadnuté uznesenie o väzbe a konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, ţe sťaţnosti prokurátora a obvineného M. M. nie sú dôvodné. Obvinený M. M. síce poţiadal o účasť na konaní o podanej sťaţnosti, avšak predseda senátu postupujúc podľa § 302 ods. 2 Tr. por. nepovaţoval jeho osobnú účasť na neverejnom zasadnutí za potrebnú aj vzhľadom k tomu, ţe toto právo obvinený M. M. nevyuţil v rámci konania pred samosudkyňou pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica dňa
18. januára
19. 5 Tost 4/2010 4 Pokiaľ ide o dôvody trvania väzby u obvineného M. M., rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe vo veci zistené konkrétne skutočnosti naďalej zakladajú obavu z konania predpokladaného v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por., teda dôvody tzv. kolúznej a preventívnej väzby u obvineného M. M. naďalej trvajú v nezmenenom rozsahu. Tieto obavy sa postupom času ešte viac znásobujú, o čom svedčia výpovede svedkov a v neposlednom rade aj konanie obvineného M. M. dňa
20. marca 2009 v Ústave na výkon väzby, kedy počas návštevy fyzicky napadol vyšetrovateľa, za čo je taktieţ trestne stíhaný. Sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica v napadnutom uznesení veľmi podrobne rozviedla dôvody, pre ktoré ţiadosť obvineného M. M. o prepustenie na slobodu povaţovala za nedôvodnú. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v tomto smere s touto argumentáciou v plnom rozsahu stotoţnil a na ňu v plnom rozsahu odkazuje, keďţe ju povaţoval za správnu a podrobným spôsobom rozvedenú, pričom vo vzťahu k námietkam obvineného M. M. povaţuje za potrebné uviesť nasledovné: Sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica uznesením zo
21. septembra 2009, sp. zn. Tp 9/2009, rozhodla pod I. tak,

§ 76ods.

3 Tr. por. u obvinených M. M., V. H. a T. Ď. predĺţila lehotu trvania väzby do 27. marca 2010, pod II. tak,

§ 79ods.

2 Tr. por. zamietla návrh prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátora) na rozhodnutie o zmene dôvodov väzby u vyššie uvedených obvinených a nakoniec pod III. tak,

§ 79ods.

3 Tr. por. zamietla ţiadosť obvineného V. H. o prepustenie z väzby na slobodu. V rámci konania o sťaţnostiach podaných okrem iných aj obvineným M. M. proti vyššie uvedenému uzneseniu Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzal z premisy, ţe tento obvinený podal túto sťaţnosť riadne a včas, keďţe obvinený M. M. za súčinnosti v tom čase svojho obhajcu JUDr. A. Ţ. podnikali rôzne obštrukcie, aby do skončenia lehoty trvania väzby nemohlo byť rozhodnuté o opravnom prostriedku. Toto je spôsob „obhajoby“, ktorý obvinený M. M. produkuje za aktívnej súčinnosti svojich obhajcov v priebehu celého prípravného konania. 5 Tost 4/2010 5 Najvyšší súd Slovenskej republiky teda meritórne preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, teda poskytol obvinenému M. M. väčší rozsah práv ako mu moţno patril, keďţe doposiaľ je sporné, či obvinený M. M. prostredníctvom svojho obhajcu podal sťaţnosť včas, pretoţe títo odmietli súdu poskytnúť doklad o čase podania tohto opravného prostriedku. V prípade, ţe by Najvyšší súd Slovenskej republiky nimi podanú sťaţnosť zamietol bez meritórneho preskúmania ako oneskorene podanú, vytýkali by mu, ţe bola podaná včas atď. Napokon aj tvrdenie obvineného M. M., ţe jeho sťaţnosť bola doručená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky aţ

1. septembra 2009 a keďţe lehota trvania väzby mu uplynula
2. septembra 2009, mal byť prepustený z väzby na slobodu, nezodpovedá objektívnej realite. Vec obvineného M. M. a spol. bola predloţená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
3. septembra 2009 na rozhodnutie o návrhu na odňatie a prikázanie veci podľa § 23 ods. 1 Tr. por., pričom dodatočne bola predloţená aj na rozhodnutie o sťaţnosti obvinených M. M., V. H. a T. Ď. proti vyššie uvedenému uzneseniu sudkyne pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, ktorá bola tomuto súdu doručená
4. septembra 2009, i keď z pripojených doručeniek bolo zistené, ţe toto uznesenie obvinení prevzali
5. a ich obhajca
6. septembra
7. Rovnako tak ďalšie námietky obvineného R. M. povaţoval Najvyšší súd Slovenskej republiky za nedôvodné, pričom v tomto smere odkazuje na svoju argumentáciu vo vzťahu k námietkam prokurátora. Vo vzťahu k námietkam prokurátora, ktorými odôvodnil podanú sťaţnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné uviesť nasledovné: Je pravdou, ţe najmä obvinený M. M. za aktívnej súčinnosti svojich obhajcov doslova zneuţíva práva, ktoré mu podľa súčasného znenia Trestného poriadku prislúchajú. Spôsob obhajoby, ktorý obvinený M. M. zvolil, sleduje len jeden a ten istý cieľ, a to rôznymi procesnými námietkami a postupmi vyvolať obštrukcie a znemoţniť, resp. narušiť plynulý priebeh vyšetrovania v jeho trestnej veci. 5 Tost 4/2010 6 Na druhej strane orgány činné v prípravnom konaní taktieţ v plnej miere nevyuţili a stále nevyuţívajú ustanovenia Trestného poriadku, ktoré bez akýchkoľvek pochybností umoţňujú zákonným spôsobom sa vyrovnať s takýmto spôsobom obhajoby obvineného M. M.. Je tomu tak aj v prípade obvineným M. M. často praktizovanými námietkami zaujatosti ako aj zmenami obhajcu. V prípade námietky zaujatosti vznesenou procesnou stranou (teda aj obvineným alebo jeho obhajcom) treba mať na zreteli,

Trestného poriadku účinného od

1. februára 2009 o nej rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťaţnosť, ktorá však nemá odkladný účinok, z čoho vyplýva, ţe tento orgán po rozhodnutí o vznesenej námietke môţe vykonať všetky nariadené úkony trestného konania s výnimkou rozhodovania vo veci samej, teda nemusí čakať na rozhodnutie o prípadnej sťaţnosti podanou procesnou stranou. Rovnako tak v prípade návrhu na odňatie a prikázanie veci, ktorý je zaloţený na námietke zaujatosti vznesenej voči napr. všetkým vyšetrovateľom príslušného úradu, je namieste rozhodnúť konajúcim vyšetrovateľom len o námietke vo vzťahu k nemu, takţe z tohto pohľadu potom takýto návrh na delegáciu stráca zmysel a opodstatnenie. Napokon aj v prípade zmeny obhajcu treba postupovať striktne podľa Trestného poriadku. Ustanovenému obhajcovi zaniká povinnosť obhajoby rozhodnutím príslušného sudcu o oslobodení od povinnosti obhajoby obvineného. Zvolenému obhajcovi rovnako zaniká povinnosť obhajoby obvineného aţ momentom, kedy si obvinený zvolí nového obhajcu, resp. keď mu je ustanovený príslušným sudcom. Preto postup vyšetrovateľa, ktorý v posudzovanej trestnej veci nariadil procesné úkony v termíne od
2. do
3. októbra 2009, pričom tieto následne nevykonal z dôvodu, ţe okrem iného aj obhajca JUDr. A. Ţ. (v tom čase zvolený obhajca obvineného M. M.) sa ospravedlnil z dôvodu dlhšie trvajúcej práceneschopnosti a zároveň poţiadal o oslobodenie povinnosti obhajoby obvineného T. Ď., nebol správny. 5 Tost 4/2010 7 Obhajca JUDr. A. Ţ. bol o týchto úkonoch riadne a včas upovedomený a vzhľadom na existenciu prekáţky bolo jeho povinnosťou zabezpečiť zástupcu pre tieto nariadené vyšetrovacie úkony. Skutočnosť, ţe obvinení vyjadrili nesúhlas s takýmto postupom, by ich v prípade vykonania týchto úkonov vystavil riziku, ţe nedôjde k uplatneniu ich práva, ktoré im však bolo v zmysle zákona v plnom rozsahu poskytnuté. V tomto smere sa javí za potrebné doplniť, ţe len obhajca obhajovaného ručí za kvalitu poskytnutej obhajoby, ktorú prevzal, a nie orgány činné v trestnom konaní. Rovnako tak treba postupovať aj v prípade zmeny obhajcu na poslednú chvíľu pred vykonaním nariadených procesných úkonov. Zo zodpovednosti obhajovaného za včasnú a okolnostiam prípadu primeranú voľbu obhajcu však v ţiadnom prípade nevyplýva povinnosť orgánov činných v trestnom konaní prispôsobovať reţim konania a jeho priebeh predstavám a poţiadavkám obvineného a jeho obhajcu, i keby obhajobu prevzal obhajca v sebe kratšej dobe, resp. za situácie, ţe paralelne vykonáva obhajobu v inej trestnej veci. Beh času potrebného na prípravu obhajoby, resp. na samotný jej výkon je potrebné zamerať od orgánu činného v trestnom konaní k obvinenému a jeho obhajcovi a v ţiadnom prípade nie naopak. Na strane obvinených si treba uvedomiť, ţe voči nim sa vedie trestné stíhanie aj pre obzvlášť závaţný zločin a orgány činné v trestnom konaní reţim konania a jeho priebeh nebudú prispôsobovať predstavám a poţiadavkám obvinených, resp. ich obhajcov. Reţim trestného konania a jeho priebeh je potrebné zamerať od orgánov činných v trestnom konaní k obvinenému a jeho obhajcovi, a v ţiadnom prípade nie naopak, keďţe tieto orgány konajú z úradnej povinnosti, pričom väzobné veci vybavujú prednostne a urýchlene tak, aby základné práva a slobody obvinených boli zasiahnuté čo v najmenšom rozsahu. Teda návrh prokurátora na nezapočítanie doby lehoty trvania väzby u obvinených M. M., T. Ď. a V. H. z dôvodov, ktoré boli prezentované, rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky nepovaţoval za opodstatnený. Dôvodný by bol s poukazom na to, ţe obvinený M. M. v dobe od
4. do
5. decembra 2009 drţal hladovku a v tomto čase by boli nariadené procesné úkony, ktorých vykonanie by týmto zmaril, ale k takémuto následku nedošlo a o takýto dôvod sa návrh prokurátora ani neopieral. 5 Tost 4/2010 8 Napokon Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné zaujať stanovisko aj k spôsobu rozhodovania sudkyne pre prípravné konanie o väzbe obvinených M. M., T. Ď. a V. H. : Podľa aktuálne platného znenia Trestného poriadku pred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu sa vhodným spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný. Trestný poriadok v tomto smere teda výslovne neustanovuje, ţe sa má konať na verejnom zasadnutí s procesnými podmienkami pre tento typ konania. Práve naopak o väzbe sa koná spôsobom a za podmienok upravených v ustanovení § 302 ods. 2 Tr. por. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťaţnosti prokurátora a obvineného M. M. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodné zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie prípustná. V Bratislave
6. februára 2010 JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová