Občianskeho zákonníka, ktoré žalobcom 1/ a 2/ prislúcha ako podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností v podiele 68/400 a žalobcovi 3/ ako podielovému spoluvlastníkovi týchto nehnuteľností v podiele 120/800. Žalobcovia 1/ až 3/ ako oprávnení z porušenia predkupného práva vyzvali právnym úkonom zo 14. júna 2005 (doručeným žalovaným 1/ a 2/ 18. júna 2005) žalovaných 1/ a 2/ ako nadobúdateľov a osoby povinné z porušenia predkupného práva, aby z ich spoluvlastníckeho podielu predali žalobcom 1/ a 2/ spoluvlastnícky podiel 289/10000 a žalobcovi 3/ spoluvlastnícky podiel 255/10000, a to za podmienok, za ktorých žalovaní 1/ a 2/ spoluvlastnícky podiel nadobudli od žalovanej 3/ (§ 140 a § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Žalovaní 1/ a 2/ tejto výzve nevyhoveli a právnym úkonom z 29. júna 2005 odstúpili od kúpnej zmluvy uzavretej so žalovanou 3/ (§ 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobcovia 1/ až 3/ podali 4. júla 2005 žalobu, ktorou sa domáhali nahradenia prejavu vôle žalovaných 1/ a 2/ previesť z nimi nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu predmetných nehnuteľností do ich spoluvlastníctva podiely požadované vo výzve zo 14. júna 2005 (uvedené konanie je vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 12 C 75/2005). Žalobcovia 1/ až 3/ po zistení, že účastníci vyššie označenej kúpnej zmluvy urobili prejav smerujúci k odstúpeniu od nej, podali na súde tiež žalobu proti žalovaným 1/ až 3/ o určenie neplatnosti tohto odstúpenia od kúpnej zmluvy. Predmetné nehnuteľnosti boli (v rozsahu spoluvlastníckeho podielu, ktorým bolo disponované kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalovanými 1/ až 3/) následne dotknuté viacerými právnymi skutočnosťami:
ktorého právo k nehnuteľnosti, ktoré vzniklo rozhodnutím súdu o neplatnosti právneho úkonu, sa do katastra 4 3 Cdo 173/2010 nezapíše, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou (v tejto súvislosti poukázal odvolací súd na právne skutočnosti, ktoré nastali po odstúpení od kúpnej zmluvy uzavretej žalovanými 1/ až 3/). Zistenie, že práva k spornej nehnuteľnosti sa dotýka ďalšia právna zmena
ustanovenia § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. znamená, že právo prípadne vzniknuté rozhodnutím súdu („obnovené“ spoluvlastníctvo kupujúcich – žalovaných 1/ a 2/) by nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľností. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení
c/ O.s.p. v takomto prípade preto nie je daný a tento nedostatok predstavuje samostatný a prvoradý právny dôvod pre zamietnutie žaloby. So zreteľom na nepreukázanie naliehavého právneho záujmu sa nezaoberal hmotnoprávnou stránkou napadnutého rozsudku z hľadiska skúmania platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 a § 224 ods. 2 O.s.p. Na dovolanie žalobcov 1/ až 3/ Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 23. apríla 2009 sp. zn. 3 Cdo 224/2008 napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd rozsudok zrušil z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia, zaťažujúcim konanie tzv. inou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Odvolaciemu súdu vytkol, že v odôvodnení svojho rozhodnutia akcentoval iba jedno hľadisko – nemožnosť zápisu do katastra nehnuteľností záznamom, pretože právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu bolo potrebné v odôvodnení rozsudku vysvetliť úvahy súdu aj z ďalších hľadísk – prečo [aj s prihliadnutím na to že, vykonanie zápisu do katastra záznamom podľa § 34 zákona č. 162/ 1995 Z.z. má len evidenčný charakter, ktorý súčasne nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práva k nehnuteľnosti (porovnaj tiež R 18/2004)] nebolo možné naliehavý právny záujem žalobcov na určení neplatnosti odstúpenia žalovaných 1/a 2/ od kúpnej zmluvy
c/ O.s.p., vyvodzovať z charakteru ich žaloby ako procesného nástroja vytvárajúceho pevný základ pre vyriešenie ďalších sporných otázok účastníkov. Odvolací súd ponechal nezodpovedanú aj otázku, či neplatnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy – so zreteľom na individuálne okolnosti daného prípadu – môže byť zodpovedaná v prejednávanej veci alebo či musí (a môže) byť vyriešená v inom konaní iniciovanom žalobcami, v ktorom sa žalobou domáhajú nahradenia vôle žalovaných 1/ a 2/ previesť z nimi nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu predmetných nehnuteľností do spoluvlastníctva žalobcov podiely 5 3 Cdo 173/2010 požadované vo výzve zo
Keďže nikto zo spoluvlastníkov nenamietal relatívnu neplatnosť tejto darovacej zmluvy, hľadí sa na tento 6 3 Cdo 173/2010 právny úkon ako na platný, na základe ktorého prešlo vlastníctvo vo výške spoluvlastníckeho podielu žalovanej 3/ na obdarovanú Ľ. M.. Ľ. M. uzavrela so žalovanými 1/, 2/ dňa
2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody neposudzuje dovolací súd iba podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Žalobcovia 1/ až 3/ existenciu procesných
netvrdili a procesné vady tejto povahy nezistil ani dovolací súd. Žalobcovia 1/ až 3/ v dovolaní namietali nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v otázke naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti odstúpenia od kúpnej 9 3 Cdo 173/2010 zmluvy (§ 80 písm. c/ O.s.p.) a trvali na tom, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný tým, že len určením neplatnosti odstúpenia žalovaných 1/, 2/ od kúpnej zmluvy môžu dosiahnuť realizáciu ich predkupného práva v konaní o nahradenie prejavu vôle žalovaných 1/, 2/ k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej budú spoluvlastnícke podiely nehnuteľností, ktoré označili vo výzve doručenej žalovaných
návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho), b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo svojom predošlom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 224/2008 a aj krajský súd v napadnutom rozhodnutí podali podrobný výklad opodstatnenosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p., preto dovolací súd na tento správny a podrobný výklad odkazuje. Zároveň dodáva, že naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii 10 3 Cdo 173/2010 naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť v právnom vzťahu neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Ako bolo už správne uvedené aj v predošlých rozhodnutiach krajského i dovolacieho súdu za určovaciu žalobu
c/ O.s.p. považuje súdna prax aj (žalobcami 1/ až 3/ v prejednávanej veci podanú) žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Aj naliehavý právny záujem žalobcov na určení neplatnosti právneho úkonu bolo potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým ale so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcami 1/ až 3/ navrhovaného rozhodnutia. Je nesporné, že v posudzovanej veci otázka osvedčenia naliehavého právneho záujmu žalobcov 1/ až 3/ úzko súvisí s problematikou predkupného práva, lebo žalobcovia 1/ až 3/ v súvislosti s preukazovaním naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení argumentovali tým, že ich cieľom je predísť zámeru žalovaných 1/ až 3/ znemožniť realizáciu práv, ktoré žalobcom 1/ až 3/ vznikli v dôsledku porušenia ich predkupného práva žalovanou 3/.
veta prvá Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). 11 3 Cdo 173/2010 V uvedenom ustanovení je upravené zákonné predkupné právo, ktoré má vecnoprávny charakter. Ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na niekoho iného (cudzie osoby, spoluvlastníka alebo spoluvlastníkov), musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom. Z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu treba aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140 Občianskeho zákonníka aplikovať (uplatnením analógie legis - § 853 Občianskeho zákonníka) všeobecnú úpravu o predkupnom práve zaradenú do ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu Občianskeho zákonníka (§ 602 až § 606 Občianskeho zákonníka). Porušenie predkupného práva nemá za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu. V prípade, ak dôjde k porušeniu povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140 Občianskeho zákonníka), má na výber, či: a/ sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka); jeho žaloba musí v takomto prípade smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní, b/ sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p.), c/ sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí. V prejednávanej veci nebolo z hľadiska skutkového sporné, že pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo 4. mája 2005 medzi žalovanou 3/ a žalovanými 1/, 2/, keď žalovaná 3/ neponúkla na predaj spoluvlastnícky podiel, ktorý bol predmetom tejto kúpnej zmluvy ostatným spoluvlastníkom, došlo k porušeniu predkupného práva žalobcov 1/ až 3/
Žalobcovia 1/ až 3/ z možností, ktoré má v takom prípade 12 3 Cdo 173/2010 spoluvlastník, predkupné právo ktorého bolo porušené,
3 Občianskeho zákonníka požiadali nadobúdateľov - žalovaných 1/, 2/ listom doručeným
c/ O.s.p. nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí existovať v čase rozhodovania súdu (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Podľa názoru dovolacieho súdu, ak už došlo k porušeniu predkupného práva žalobcov 1/ až 3/ uzavretím kúpnej zmluvy zo
2 písm. c/ O.s.p. uplatnili neopodstatnene. Žalobcovia 1/ až 3/ v dovolaní namietajú tiež tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Ich námietky boli založené na tom, že odvolací súd v rozhodnutí nedostatočne vysvetlil svoje právne úvahy a riešenia právnych otázok. K tomu treba uviesť, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 352/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). 15 3 Cdo 173/2010 Odôvodnenie odvolacieho rozsudku obsahuje nielen stručné zhrnutie odvolacích námietok žalobcov 1/ až 3/ a spôsob, ako sa s nimi odvolací vysporiadal, ale aj primerané právne posúdenie (a to aj v otázke preukázania naliehavého právneho záujmu žalobcov 1/ až 3/ na podaní žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p.). Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vydaného v danej veci dospel dovolací súd k záveru, že právo žalobcov 1/ až 3/ na riadne odôvodnenie porušené nebolo. Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nie je daný a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávnosť žalobcami 1/ až 3/ dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol. II. Žalovaní 1/ až 3/ napadli dovolaním výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania. V tejto časti smeruje dovolanie žalovaných proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť dovolania žalovaných proti nemu smerujúceho posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239 O.s.p.). Z ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p. ale vyplýva, že dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania je procesne neprípustné. So zreteľom na obsah dovolania žalovaných a tiež zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. 16 3 Cdo 173/2010 Procesné vady konania
a/ až e/, h/ O.s.p. dovolatelia nenamietali a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť ich dovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť. Podľa názoru dovolateľov im v konaní bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že odvolací súd rozhodol bez dostatočného odôvodnenia rozhodnutia, čím porušil ich právo na spravodlivé konanie a tiež tým, že ich na pojednávaní nepoučil
2 O.s.p., aby sa vyjadrili k možnému použitiu iného ustanovenia právneho predpisu (§ 11 ods. 1 písm. a/ O.s.p vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), ktoré bolo rozhodujúce pre výpočet odmeny advokáta za zastupovanie. Uvedená vada, aj keby k nej došlo, nezakladá vadu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. a prípustnosť dovolania. Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalovaným realizáciu jeho procesných práv. Pokiaľ žalovaní namietajú nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého výroku rozsudku odvolacieho súdu (nepreskúmateľnosťˇ), treba uviesť, že nie každá procesná nesprávnosť, ku ktorej dôjde v priebehu občianskeho súdneho konania, je relevantná z hľadiska procesnej prípustnosti dovolania. S niektorými najzávažnejšími, taxatívne vymenovanými procesnými vadami, ktoré zakladajú zmätočnosť, spája Občiansky súdny poriadok priamo prípustnosť dovolania (viď § 237 O.s.p.); vady tejto povahy sú zároveň aj prípustným dovolacím dôvodom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.). Niektorým vadám inej procesnej povahy majúcim za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (s tzv. iným vadám konania) pripisuje Občiansky súdny poriadok význam v tom zmysle, že ich považuje za relevatný dovolací dôvod (viď ustanovenie § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), ktorý možno uplatniť v dovolaní, ale len pokiaľ je procesne prípustné. Uznesením občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo odporučené 17 3 Cdo 173/2010 uverejniť v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997, v ktorom tento súd dospel k právnemu názoru, že „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takže jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“. Tento rozsudok bol v uvedenej zbierke publikovaný ako R 111/98. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu je názor zaujatý v uvedenom judikáte plne opodstatnený aj v prejednávanej veci. Právna kvalifikácia nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia súdu nižšieho stupňa ako dôvodu zakladajúceho (len) tzv. inú vadu konania pritom vyplýva aj z ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 140/2009, 2 M Cdo 18/2008, 3 Cdo 249/2008, 3 Cdo 9/2009, 3 Cdo 290/2009, 3 Cdo 338/2009 a 5 Cdo 290/2009). Preto sama skutočnosť, že v konaní prípadne došlo k procesnej vade tejto povahy (nepreskúmateľnosť rozhodnutia), nemôže v danom prípade založiť prípustnosť dovolania žalovaných, lebo nejde o vadu
K ďalšej námietke žalovaných, že odvolacím súdom neboli poučení
2 O.s.p. o možnosti použitia iného ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta, dovolací súd túto námietku nepovažuje za opodstatnenú; je toho názoru, že postup súdu pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania nepodlieha takejto poučovacej povinnosti. Dovolatelia tiež namietajú, že konanie je postihnuté vadou podľa § 237 písm. g/ O.s.p., pretože bolo porušené ich právo na zákonného sudcu garantované v článku 48 ods. 1 Ústavy SR, keď po zrušení prvšieho rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.