← Slovensko

odvolanie prokurátora a obžalovaných

N a j v y š š í s ú d 5 To 4/2009 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci proti obţalovanému Mgr. M. G. a spol. pre trestný čin skrátenia dane spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. v znení zák. č. 248/1994 Z.z. na verejnom zasadnutí

  1. októbra 2009 v Bratislave prerokoval odvolanie krajského prokurátora a obţalovaných Mgr. M. G., J. G., Ing. L. K., JUDr. J. K. a M. J. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z
  2. januára 2009, sp. zn. 3 T 5/2004, a takto r o z h o d o l : Podľa § 258 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. účinného do
  3. januára 2006 sa napadnutý rozsudok z r u š u j e v celom rozsahu. Na podklade § 259 ods. 3 Tr. por. účinného do
  4. januára 2006 sa obţalovaní 1/ Mgr. M. G., nar. X., ţenatý, súkromný podnikateľ, trvale bytom H., 2/ J. G. , nar. X., ţenatý, nezamestnaný, trvale bytom M., 5 To 4/2009 2 3/ Ing. L. K., nar. X., ţenatý, kontrolór, trvale bytom A., 4/ JUDr. J. K., nar. X., ţenatý, odborný učiteľ, trvale bytom J., 5/ Mgr. J. K. , nar. X., ţenatý, učiteľ, trvale bytom O., 6/ M. J., rod. M., nar. X., vydatá, robotníčka, trvale bytom Š., u z n á v a j ú v i n n ý m i , ž e 1/ obžalovaní Mgr. M. G., J. G., JUDr. J. K., Ing. L. K., Mgr. J. K. a M. J. - spoločným konaním v úmysle skrátiť spotrebnú daň z ropných produktov, nízkosírneho destilátu a odformovacieho oleja v období od
  5. januára 1995 do
  6. decembra 1996 odkúpili tieto ropné produkty od P., ktoré v prípade špecifického spracovania a nepouţitia ako pohonnej hmoty nepodliehajú spotrebnej dani, a to obžalovaní Mgr. M. G., J. G. a Mgr. J. K. za firmu M., na základe dodávateľských faktúr č. 512 0000 zo
  7. januára 1995, č. 511 0135 z
  8. januára 1995, č. 511 0343 z
  9. februára 1995, č. 511 0470 z
  10. marca 1995, č. 511 0544 z
  11. marca 1995, č. 511 0685 z
  12. apríla 1995, č. 511 0741 z
  13. apríla 1995, č. 511 0800 z
  14. mája 1995, č. 511 0902 z
  15. apríla 1995, č. 511 1038 z
  16. mája 1995, č. 511 1281 z
  17. júna 1995, č. 512 5242 z
  18. októbra 1995, č. 511 0470 z
  19. marca 1995, č. 511 0669 z
  20. marca 1995, č. 95 125 242 zo
  21. októbra1995, č. 512 0000 z
  22. januára 1995 celkom 302 300 l odformovacieho oleja určeného na špecifické spracovanie a nie ako pohonnú hmotu, 5 To 4/2009 3 obžalovaný Ing. L. K. na základe dodávateľských faktúr č. 512 0526 zo
  23. augusta 1995, č. 951 25413 z
  24. novembra 1995, č. 951 15784 z
  25. novembra 1995, č. 9612 0546 zo
  26. februára 1996, č. 9612 1087 z
  27. marca 1996, č. 9612 1949 z
  28. mája 1996, č. 9612 5248 z
  29. novembra 1996, celkom 797 400 l nízkosírneho stredného destilátu určeného na špecifické spracovanie a nie ako pohonnú hmotu, obžalovaný JUDr. J. K. na základe dodávateľských faktúr č. 96 11 4229 z
  30. septembra 1996 a č. 961 14890 z
  31. októbra 1996, celkom 320 966 l nízkosírneho stredného destilátu určeného na špecifické spracovanie a nie ako pohonnú hmotu a obžalovaný Mgr. J. K. na základe dodávateľských faktúr č. 5120 496 z
  32. júla 1995, č. 5120 509 z
  33. júla 1995, celkom 113 602 l nízkosírneho destilátu určeného na špecifické spracovanie a nie ako pohonnú hmotu. Uvedené mnoţstvá ropných produktov administratívne nie fakticky odpredali neexistujúcej firme M., a to: Mgr. M. G., J. G. a Mgr. J. K. za firmu M. faktúrami č. 427/95 z
  34. júla 1995, č. 471/95 z
  35. augusta 1995, č. 636/95 z
  36. decembra 1995 a č. 12/96 z
  37. decembra 1996, celkom 302 300 l odformovacieho oleja určeného na špecifické spracovanie a nie ako pohonnú hmotu, Ing. L. K. faktúrami č. 7/95 zo
  38. augusta 1995, č. 8/95 z
  39. mája 1995, č. 13/95 zo
  40. novembra 1995, č. 14/95 z
  41. novembra 1995, č. 2/96 z
  42. februára 1996, č. 4/96 z
  43. marca 1996, č.4/96 z
  44. marca 1996, č. 7/96 z
  45. júna 1996, č. 14/96 5 To 4/2009 4 z
  46. novembra 1996, celkom 797 400 l nízkosírneho destilátu určeného na špecifické spracovanie a nie ako pohonnú hmotu, JUDr. J. K. na základe faktúr č. 1/96 z
  47. septembra 1996 a č.2/96 z
  48. októbra 1996, celkom 320 966 l nízkosírneho stredného destilátu určeného na špecifické spracovanie a nie ako pohonnú hmotu a Mgr. J. K. na základe faktúr nezisteného čísla, celkom 113 602 l nízkosírneho stredného destilátu určeného na špecifické spracovanie a nie ako pohonnú hmotu. Týmto preniesli povinnosť odvedenia spotrebnej dane na neexistujúcu firmu M.. Od tejto neexistujúcej firmy fiktívne odkupovali uvedené mnoţstvá ropných produktov uţ ako motorovú naftu obžalovaná M. J. faktúrami č. 115/96 z
  49. júna 1996, č. 111/96 zo
  50. júna 1996, č. 108/96 z
  51. júna 1996, č. 87/96 zo
  52. júla 1996, č. 102/96 zo
  53. septembra 1996, č. 136/96 z
  54. septembra 1996, č. 141/96 zo
  55. októbra 1996, č. 189/96 z
  56. októbra 1996, č. 173/96 z
  57. októbra 1996, č. 386/96 z
  58. novembra 1996, č. 399/96 z
  59. novembra 1996, č. 412/96 z
  60. novembra 1996, č. 415/96 z
  61. novembra 1996, č. 420/96 z
  62. novembra 1996, celkom 710 300 l motorovej nafty, ktorú následne fiktívne odkúpila firma M., teda Mgr. M. G., J. G. a Mgr. J. K. z firmy M., na základe fiktívne vystavených faktúr od J. M. č. 1/95 z
  63. júla 1995, č. 2/95 z
  64. júla 1995, č. 3/95 z
  65. júla 1995, č. 4/95 z
  66. júla 1995, č. 5/95 z
  67. mája 1995, č. 6/95 z
  68. augusta 1995, č. 7/95 zo
  69. septembra 1995, č. 8/95 zo
  70. októbra 1995, č. 9/95 z
  71. novembra 1995, č. 10/95 zo
  72. novembra 1995, č. 11/95 z
  73. novembra 1995, č. 12/95 z
  74. decembra 1995, č. 1/96 z
  75. januára 1996, č. 2/96 z
  76. februára 1996, č. 3/96 zo
  77. apríla 1996, celkom 1 260 400 l motorovej nafty a fiktívne vystavených faktúr 5 To 4/2009 5 obžalovanej M. J. č. 3/96 z
  78. júna 1996, č. 2/96 zo
  79. júna 1996, č. 1/96 z
  80. júna 1996, č. 4/96 z
  81. júla 1996, č. 5/96 zo
  82. septembra 1996, č. 6/96 z
  83. septembra 1996, č. 7/96 zo
  84. októbra 1996, č. 9/96 z
  85. októbra 1996, č. 8/96 zo
  86. októbra 1996, č. 10/96 z
  87. novembra 1996, č. 12/96 z
  88. novembra 1996, č. 11/96 z
  89. novembra 1996, č. 13/96 z
  90. novembra 1996 a č. 14/96 z
  91. novembra 1996, 710 300 l motorovej nafty, pričom fiktívne odpredali celkom firme M. 1 970 700 l motorovej nafty. Ku skutočnému odpredaju odformovacieho oleja firme M. a odkúpeniu motorovej nafty J. M. a M. J. a následne jej odkúpeniu firmou M. nikdy nedošlo, pretoţe faktúry vystavené na neexistujúcu firmu M., vystavoval vo firme M. M. G., J. G. a J. K. a uvedené produkty predávali ako motorovú naftu a všetci obţalovaní o tejto skutočnosti vedeli. Uvedeným konaním Mgr. M. G., J. G. skrátili spotrebnú daň celkovo vo výške 26 353 800 Sk, Mgr. J. K. vo výške 856 620 Sk, Ing. L. K. vo výške 6 044 220 Sk, JUDr. J. K. vo výške 2 408 400 Sk, J. M. vo výške 9 449 640 Sk, M. J. vo výške 5 327 010 Sk, 2/ obžalovaný Mgr. M. G. - ako súkromný podnikateľ a konateľ obchodnej spoločnosti M., v daňovom priznaní za rok 1995 do nákladov spoločnosti zaúčtoval faktúru č. 386 zo
  92. októbra 1995, účtovný doklad 50 363 v čiastke bez dane z pridanej hodnoty 544 000 Sk a faktúru č. 401 zo dňa
  93. októbra 1995, účtovný doklad 50 364 v čiastke bez dane z pridanej hodnoty 480 000 Sk. Obe faktúry mala vystaviť neexistujúca firma M., za sprostredkovanie predaja plechu a sprostredkovateľskú činnosť pri predaji plechu, pričom ku skutočnej realizácii obchodu nikdy nedošlo. Uvedeným konaním skrátil daň z pridanej hodnoty o sumu 256 000 Sk a daň z príjmu právnických osôb o sumu 292 000 Sk, čím celkovo skrátil daň vo výške 548 000 Sk, 3/ obžalovaní Mgr. M. G., J. G. a M. J. - po predchádzajúcej dohode dňa
  94. novembra 1996 vyhotovili fiktívne faktúry č. 415 na nákup zváračky plastov URBAN – Typ AKS 6310 vo fakturovanej sume 1 400 000 Sk, dňa
  95. novembra 1996 č. 420 na nákup 1 ks frézy ROTOX – Typ EPA 376 a 1 ks frézy ROTOX – Typ FBO 222 vo fakturovanej sume 1 000 000 Sk, kde ako dodávateľa uviedli neexistujúcu firmu M. v zastúpení osoby P. M., pričom k zdaniteľnému plneniu nikdy nedošlo 5 To 4/2009 6 a stroje fiktívne na základe faktúry č. 13/96 z
  96. novembra 1996 a faktúry č. 14/96 z
  97. novembra 1996 odpredala spoločnosti M., čím takto spoločne skrátili daň z príjmu fyzických osôb vo výške 751 734 Sk a daň z pridanej hodnoty za M. J. uplatnený odpočet dane z pridanej hodnoty na vstupe vo výške 448 780,50 Sk, celkovo vo výške 1 200 514,50 Sk, t e d a obžalovaný Mgr. M. G. v skutkoch pod bodom 1/ až 3/ - sčasti sám (bod 2/) a sčasti spoločným konaním (body1/, 3/) vo veľkom rozsahu skrátil daň, obžalovaný Ing. L. K. v skutku pod bodom 1/ - spoločným konaním skrátil daň vo veľkom rozsahu, obžalovaní JUDr. J. K. a Mgr. J. K. v skutku pod bodom 1/ - spoločným konaním skrátili daň v značnom rozsahu, obžalovaní J. G. a M. J. v skutkoch pod bodom 1/ a 3/ - spoločným konaním skrátili daň vo veľkom rozsahu, č í m s p á c h a l i obžalovaný Mgr. M. G. v skutkoch pod bodom 1/ až 3/ - pokračovací trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do
  98. januára 2006 (v bodoch 1/ a 3/) formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., 5 To 4/2009 7 obžalovaný Ing. L. K. v skutku v bode 1/ - trestný čin skrátenia dane spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 1 januára 2006, obžalovaní JUDr. J. K. a Mgr. J. K. v skutku v bode 1/ - trestný čin skrátenia dane spolupáchateľstvom podľa § 148 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do
  99. januára 2006, obžalovaní J. G. a M. J. v skutku v bodoch 1/ a 3/ - pokračovací trestný čin skrátenia dane spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do
  100. januára
  101. Za to sa o d s u d z u j ú : obžalovaní Mgr. M. G. a J. G. podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. účinného do
  102. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.) za pouţitia § 40 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov u každého z nich. Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. sa na výkon uloţeného trestu obaja obţalovaní zaraďujú do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny. Obžalovaný Ing. L. K. podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. za pouţitia § 40 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, obžalovaní JUDr. J. K., Mgr. J. K. podľa § 148 ods. 4 Tr. zák. za pouţitia § 40 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka u každého z nich, obžalovaná M. J. podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. za pouţitia § 40 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. 5 To 4/2009 8 Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. súd výkon uloţeného trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu obžalovanému Ing. L. K. vo výmere 30 (tridsať) mesiacov, obžalovanému JUDr. J. K. vo výmere 2 (dvoch) rokov, obžalovanému Mgr. J. K. vo výmere 2 (dvoch) rokov, obžalovanej M. J. vo výmere 3(troch) rokov. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z
  103. januára 2009, sp. zn. 3T 5/2004, bol obţalovaný Mgr. M. G. uznaný za vinného z pokračovacieho trestného činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. v znení zák. č. 248/1994 Z.z. (body 1/ aţ 3/ rozsudku), pričom v skutkoch v bodoch 1/, 3/ rozsudku formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., obţalovaný Ing. L. K. v bode 1/ z trestného činu skrátenia dane spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. v znení zák. č. 248/1994 Z.z., obţalovaní Mgr. J. K. a JUDr. J. K. v bode 1/ trestný čin skrátenia dane spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. v znení zák. č. 248/1994 Z.z., obţalovaní J. G. a M. J. v bodoch 1/, 3/ rozsudku z pokračovacieho trestného činu skrátenia dane spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. v znení zák. č. 248/1994 Z.z., ktorej trestnej činnosti sa podľa zistení krajského súdu dopustili na skutkovom základe, ţe 1/ obžalovaní Mgr. M. G., J. G., JUDr. J. K., Ing. L. K., Mgr. J. K. a M. J. - spoločným konaním v úmysle skrátiť spotrebnú daň z ropných produktov, nízkosírneho destilátu a odformovacieho oleja v období od
  104. januára 1995 do
  105. decembra 1996 odkúpili tieto ropné produkty od P., ktoré v prípade špecifického spracovania a nepouţitia ako pohonnej hmoty nepodliehajú spotrebnej dani, a to 5 To 4/2009 9 obžalovaní Mgr. M. G., J. G. a Mgr. J. K. za firmu M., na základe dodávateľských faktúr č. 512 0000 zo
  106. januára 1995, č. 511 0135 z
  107. januára 1995, č. 511 0343 z
  108. februára 1995, č. 511 0470 z
  109. marca 1995, č. 511 0544 z
  110. marca 1995, č. 511 0685 z
  111. apríla 1995, č. 511 0741 z
  112. apríla 1995, č. 511 0800 z
  113. mája 1995, č. 511 0902 z
  114. apríla 1995, č. 511 1038 z
  115. mája 1995, č. 511 1281 z
  116. júna 1995, č. 512 5242 z
  117. októbra 1995, č. 511 0470 z
  118. marca 1995, č. 511 0669 z
  119. marca 1995, č. 95 125 242 zo
  120. októbra 1995, č. 512 0000 z
  121. januára 1995 celkom 302 300 l odformovacieho oleja určeného na špecifické spracovanie a nie ako pohonnú hmotu, obžalovaný Ing. L. K. na základe dodávateľských faktúr č. 512 0526 zo
  122. augusta 1995, č. 951 25413 z
  123. novembra 1995, č. 951 15784 z
  124. novembra 1995, č. 9612 0546 zo
  125. februára 1996, č. 9612 1087 z
  126. marca 1996, č. 9612 1949 z
  127. mája 1996, č. 9612 5248 z
  128. novembra 1996, celkom 797 400 l nízkosírneho stredného destilátu určeného na špecifické spracovanie a nie ako pohonnú hmotu, obžalovaný JUDr. J. K. na základe dodávateľských faktúr č. 96 11 4229 z
  129. septembra 1996 a č. 961 14890 z
  130. októbra 1996, celkom 320 966 l nízkosírneho stredného destilátu určeného na špecifické spracovanie a nie ako pohonnú hmotu a obžalovaný Mgr. J. K. na základe dodávateľských faktúr č. 5120 496 z
  131. júla 1995, č. 5120 509 z
  132. júla 1995, celkom 113 602 l nízkosírneho destilátu určeného na špecifické spracovanie a nie ako pohonnú hmotu. Uvedené mnoţstvá ropných produktov administratívne nie fakticky odpredali neexistujúcej firme M., a to : 5 To 4/2009 10 Mgr. M. G., J. G. a Mgr. J. K. za firmu M. faktúrami č. 427/95 z
  133. júla 1995, č. 471/95 z
  134. augusta 1995, č. 636/95 z
  135. januára 1995 a č. 12/96 z
  136. októbra 1996, celkom 302 300 l odformovacieho oleja určeného na špecifické spracovanie a nie ako pohonnú hmotu, Ing. L. K. faktúrami č. 7/95 zo
  137. augusta 1995, č. 8/95 z
  138. mája 1995, č. 13/95 zo
  139. novembra 1995, č. 14/95 z
  140. novembra 1995, č. 2/96 z
  141. februára 1996, č. 4/96 z
  142. marca 1996, č.4/96 z
  143. marca 1996, č. 7/96 z
  144. júna 1996, č. 14/96 z
  145. novembra 1996, celkom 797 400 l nízkosírneho destilátu určeného na špecifické spracovanie a nie ako pohonnú hmotu, JUDr. J. K. na základe faktúr č. 1/96 z
  146. septembra 1996 a č.2/96 z
  147. októbra 1996, celkom 320 966 l nízkosírneho stredného destilátu určeného na špecifické spracovanie a nie ako pohonnú hmotu a Mgr. J. K. na základe faktúr nezisteného čísla, celkom 113 602 l nízkosírneho stredného destilátu určeného na špecifické spracovanie a nie ako pohonnú hmotu. Týmto preniesli povinnosť odvedenia spotrebnej dane na neexistujúcu firmu M.. Od tejto neexistujúcej firmy fiktívne odkupovali uvedené mnoţstvá ropných produktov uţ ako motorovú naftu obžalovaná M. J. faktúrami č. 115/96 z
  148. júna 1996, č. 111/96 zo
  149. júna 1996, č. 108/96 z
  150. júna 1996, č. 87/96 zo
  151. júla 1996, č. 102/96 zo
  152. septembra 1996, č. 136/96 z
  153. septembra 1996, č. 141/96 zo
  154. októbra 1996, č. 189/96 z
  155. októbra 1996, č. 173/96 5 To 4/2009 11 z
  156. októbra 1996, č. 386/96 z
  157. novembra 1996, č. 399/96 z
  158. novembra 1996, č. 412/96 z
  159. novembra 1996, č. 415/96 z
  160. novembra 1996, č. 420/96 z
  161. novembra 1996, celkom 710 300 l motorovej nafty, ktorú následne fiktívne odkúpila firma M., teda Mgr. M. G., J. G. a Mgr. J. K. z firmy M., na základe fiktívne vystavených faktúr od J. M. č. 1/95 z
  162. júla 1995, č. 2/95 z
  163. júla 1995, č. 3/95 z
  164. júla 1995, č. 4/95 z
  165. júla 1995, č. 5/95 z
  166. júla 1995, č. 6/95 z
  167. augusta 1995, č. 7/95 zo
  168. septembra 1995, č. 8/95 zo
  169. októbra 1995, č. 9/95 z
  170. novembra 1995, č. 10/95 zo
  171. novembra 1995, č. 11/95 z
  172. novembra 1995, č. 12/95 z
  173. decembra 1995, č. 1/96 z
  174. januára 1996, č. 2/96 z
  175. februára 1996, č. 3/96 zo
  176. apríla 1996, celkom 1 260 400 l motorovej nafty a fiktívne vystavených faktúr obžalovanej M. J. č. 3/96 z
  177. júna 1996, č. 2/96 zo
  178. júna 1996, č. 1/96 z
  179. júna 1996, č. 4/96 z
  180. júla 1996, č. 5/96 zo
  181. septembra 1996, č. 6/96 z
  182. septembra 1996, č. 7/96 zo
  183. októbra 1996, č. 9/96 z
  184. októbra 1996, č. 8/96 zo
  185. októbra 1996, č. 10/96 z
  186. novembra 1996, č. 12/96 z
  187. novembra 1996, č. 11/96 z
  188. novembra 1996, č. 13/96 z
  189. novembra 1996 a č. 14/96 z
  190. novembra 1996, 710 300 l motorovej nafty, pričom fiktívne odpredali celkom firme M. 1 970 700 l motorovej nafty. Ku skutočnému odpredaju odformovacieho oleja firme M. a odkúpeniu motorovej nafty J. M. a M. J. a následne jej odkúpeniu firmou M. nikdy nedošlo, pretoţe faktúry vystavené na neexistujúcu firmu M., vystavoval vo firme M. M. G., J. G. a J. K. a uvedené produkty predávali ako motorovú naftu a všetci obţalovaní o tejto skutočnosti vedeli. Uvedeným konaním Mgr. M. G., J. G. skrátili spotrebnú daň celkovo vo výške 26 353 800 Sk, Mgr. J. K. vo výške 856 620 Sk, Ing. L. K. vo výške 6 044 220 Sk, JUDr. J. K. vo výške 2 408 400 Sk, J. M. vo výške 9 449 640 Sk, M. J. vo výške 5 327 010 Sk, 2/ obžalovaný Mgr. M. G. - ako súkromný podnikateľ a konateľ obchodnej spoločnosti M. 121, v daňovom priznaní za rok 1995 do nákladov spoločnosti zaúčtoval faktúru č. 386 zo
  191. októbra 1995, účtovný doklad 50 363 v čiastke bez dane z pridanej hodnoty 544 000 Sk a faktúru č. 401 5 To 4/2009 12 zo dňa
  192. októbra 1995, účtovný doklad 50 364 v čiastke bez dane z pridanej hodnoty 480 000 Sk. Obe faktúry mala vystaviť neexistujúca firma M., za sprostredkovanie predaja plechu a sprostredkovateľskú činnosť pri predaji plechu, pričom ku skutočnej realizácii obchodu nikdy nedošlo. Uvedeným konaním skrátil daň z pridanej hodnoty o sumu 256 000 Sk a daň z príjmu právnických osôb o sumu 292 000 Sk, čím celkovo skrátil daň vo výške 548 000 Sk, 3/ obžalovaní Mgr. M. G., J. G. a M. J. - po predchádzajúcej dohode dňa
  193. novembra 1996 vyhotovili fiktívne faktúry č. 415 na nákup zváračky plastov URBAN – Typ AKS 6310 vo fakturovanej sume 1 400 000 Sk, dňa
  194. novembra 1996 č. 420 na nákup 1 ks frézy ROTOX – Typ EPA 376 a 1 ks frézy ROTOX – Typ FBO 222 vo fakturovanej sume 1 000 000 Sk, kde ako dodávateľa uviedli neexistujúcu firmu M. v zastúpení osoby P. M., pričom k zdaniteľnému plneniu nikdy nedošlo a stroje fiktívne na základe faktúry č. 13/96 z
  195. novembra 1996 a faktúry č. 14/96 z
  196. novembra 1996 odpredala spoločnosti M., čím takto spoločne skrátili daň z príjmu fyzických osôb vo výške 751 734 Sk a daň z pridanej hodnoty za M. J. uplatnený odpočet dane z pridanej hodnoty na vstupe vo výške 448 780,50 Sk, celkovo vo výške 1 200 514,50 Sk. Za to bol obţalovanému Mgr. M. G. uloţený podľa § 148 ods. 5, § 40 ods. 1 Tr. zák. v znení zák. č. 248/1994 Z.z. v spojení s článkom 6 odsek 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11 (ďalej len Dohovoru), trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, obţalovanému J. G. podľa § 148 ods. 5, § 40 ods. 1 Tr. zák. v znení zák. č. 248/1994 Z.z. v spojení s článkom 6 odsek 1 veta prvá Dohovoru trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, obţalovanému Ing. L. K. podľa § 148 ods. 5, § 40 ods. 1 Tr. zák. v znení zák. č. 248/1994 Z.z. v spojení s článkom 6 odsek 1 veta prvá Dohovoru trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov, obţalovaným JUDr. J. K. a Mgr. J. K. obom podľa § 148 ods. 4, § 40 ods. 1 Tr. zák. v znení zák. č. 248/1994 Z.z. v spojení s článkom 6 odsek 1 veta prvá Dohovoru trest odňatia slobody vo výmere jedného roka u kaţdého z nich a obţalovanej M. J. podľa § 148 ods. 5, § 40 ods. 1 Tr. zák. v znení zák. č. 248/1994 Z.z. v spojení s článkom 6 odsek 1 veta prvá Dohovoru trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov. 5 To 4/2009 13 Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. v znení zák. č. 248/1994 Z.z. boli uloţené tresty odňatia slobody podmienečne odloţené na skúšobnú dobu obţalovanému Mgr. M. G. vo výmere päť rokov, obţalovanému J. G. na skúšobnú dobu vo výmere štyroch rokov, obţalovanému Ing. L. K. na skúšobnú dobu vo výmere tridsať mesiacov, obţalovaným JUDr. J. K. a Mgr. J. K. na skúšobnú dobu vo výmere dvoch rokov u kaţdého z nich a obţalovanej M. J. na skúšobnú dobu vo výmere troch rokov. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie obţalovaní Mgr. M. G., J. G., Ing. L. K., JUDr. J. K., M. J. všetci do viny i trestu a krajský prokurátor do výroku o treste v neprospech všetkých obţalovaných. Krajský prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a konanie obţalovaných správne právne kvalifikoval. Nesúhlasí však s uloţenými trestami. Súdom vymerané tresty nemoţno v ţiadnom prípade povaţovať za zákonu zodpovedajúce a smerujúce k splneniu účelu trestu chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov. Uloţené tresty za skrátenie dane v celkovom rozsahu 26 miliónov Sk nemôţu výchovne pôsobiť na ostatných členov spoločnosti. Naopak uloţené tresty nabádajú k páchaniu daňových trestných činov v miliónových rozsahoch. V konkrétnom prípade stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť je veľmi vysoký vzhľadom na porušený záujem štátu na správnom vymeraní spotrebnej dane a odvedení prostriedkov do štátneho rozpočtu konkrétne sumou 26 miliónov korún, pričom ich nevyrubením utrpela autorita štátu pri daňovej disciplíne daňových subjektov. Ďalej poukázal, ţe spôsob vykonania činu je charakterizovaný vysokou mierou ľstivosti a uvedením do omylu viacerých subjektov od výrobcov a dodávateľov (P.), prepravcov (Ţ.), účtovníkov (B., O. predkladané falošné účtovné doklady k zaúčtovaniu), správcov daní (podvodné konanie vylučovalo podanie daňových priznaní a správne vymeranie dane daňovým úradom) a nakoniec samotní koneční odberatelia „pančovanej“ nafty (druţstvá v platobnej neschopnosti). Samotná dĺţka trvania trestného konania v konkrétnom prípade sama o sebe neodôvodňuje zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu, preto nepovaţuje aplikáciu moderačného ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. za dôvodnú. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o treste u všetkých obţalovaných a uloţiť im tresty odňatia slobody v rámci zákonnej trestnej sadzby. 5 To 4/2009 14 Obţalovaní Mgr. M. G. a J. G. zahlásili odvolanie proti rozsudku ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 946), pričom včas podané odvolanie zdôvodnili písomne prostredníctvom spoločného obhajcu (č.l. 983-985). V dôvodoch svojho odvolania uviedli, ţe celé trestné stíhanie je zaloţené na fikcii, dohadoch a domnienkach, v konečnom dôsledku ide o vykonštruované obvinenie. V konaní nie je nikto poškodený a nikto si neuplatňuje ţiadnu náhradu škody. V priebehu celého konania nebol produkovaný taký dôkaz, ktorý by ich jednoznačne usvedčoval zo ţalovaných skutkov. Dvaja spoluobţalovaní J. M. (t.č. uţ nebohý) a jeho dcéra M. J. v prípravnom konaní vypovedali v ich neprospech, ale na hlavnom pojednávaní svoje výpovede nepotvrdili, obaja vyuţili svoje právo a odmietli vypovedať. Od údajného spáchania ţalovaných skutkov uplynulo vyše 15 rokov a počas tejto doby viedli obaja usporiadaný ţivot. Nedopustili sa ţiadneho protiprávneho konania, pričom uţ samotná dĺţka trestného stíhania bola pre nich za uplynulé roky traumou, s ktorou sa len ťaţko vyrovnávajú. Postihlo to ich rodiny a deti. Ďalej uviedli, ţe nemali vedomosť o neexistujúcej firme M., resp., ţe táto firma je fiktívna. Dozvedeli sa to aţ pri daňovej kontrole v roku
  197. Firma M. mala vystavený ţivnostenský list, ktorého kópiu mali vo vlastnej firme. V tom čase nebolo moţné zistiť, či táto firma je fiktívna alebo nie. Ich firma M. si riadne plnila daňové povinnosti, čo nikdy nespochybnil ani daňový úrad, a to ani pri daňových kontrolách. Ich firma odkupovala od P. naftu a odformovací olej, nikdy neodoberala nízkosírny destilát ani ho nepredávala. Nikdy nemiešali ropné produkty s motorovou naftou a nemali ţiadne reklamácie na kvalitu dodanej nafty. Pečiatka, ktorá mala byť videná, nie je ţiadnym dôkazom, ktorý by ich usvedčoval zo ţalovaných skutkov. Navrhli preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a oboch oslobodil spod obţaloby. Obţalovaný Ing. L. K. v dôvodoch svojho odvolania (č.l. 1002-1003), ktoré podal prostredníctvom obhajcu uviedol, ţe s napadnutým rozsudkom sa nestotoţňuje, pričom sa odvolával na záverečnú reč obhajcu. Poukázal, ţe trestné konanie je zaloţené na zásadách objektívnej stránky ţalovaného trestného činu a v konečnom dôsledku príčinnej súvislosti (kauzálny nexus). Vykonaným vyšetrovaním ani dokazovaním na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, ţe sa dopustil ţalovaného trestného činu. V priebehu jeho podnikania bolo u neho vykonaných niekoľko daňových kontrol a nikdy nezistili ţiadne nedostatky. Samotné zistenie, ţe firma „M.“ neexistuje, nemôţe byť dôvodom pre uznanie jeho viny 5 To 4/2009 15 a odsúdenia. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a domáhal sa oslobodenia spod obţaloby. Obţalovaný JUDr. J. K. v dôvodoch svojho odvolania (č.l. 988-990), ktoré podal prostredníctvom obhajcu uviedol, ţe koncom roka 1996 vykonával podnikateľskú činnosť na základe povolenia, pričom v súlade so zákonmi vykonal dve transakcie s firmou M. z L. , pri ktorých zobchodoval kúpu a predaj nízkosírneho stredného destilátu. Nedopustil sa pritom ţiadneho porušenia platných predpisov. Príslušným vyšetrovacím orgánom predloţil všetky doklady a poskytol relevantné informácie. Nízkosírny destilát kúpil s tým, ţe nebude pouţitý ako palivo a taktieţ ho takto odpredal, čo je výslovne uvedené v jeho dokladoch. Tieţ predloţil doklady, ktorými D. potvrdil, ţe ku dňu
  198. apríla 2003 za zdaňovacie obdobie rokov 1995-2002 nevykazoval na dani z príjmov fyzických osôb a na dani z pridanej hodnoty ţiadne daňové nedoplatky. V priebehu konania ţiadny svedok jeho vinu nepotvrdil a neboli produkované ani iné dôkazy o jeho vine. V tejto súvislosti poukázal na znalecký posudok z odboru písmoznalectva, ktorý nepotvrdil, ţe by podpisoval niektoré doklady. Ďalší znalecký posudok z odboru účtovníctva len administratívne spočítal čísla, ktoré vyplynuli z obchodnej činnosti s tým, ţe koľko mala byť odvedená daň, keby sa skutok stal tak, ako je ţalovaný. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a domáhal sa oslobodenia spod obţaloby. Obţalovaná M. J. v dôvodoch svojho odvolania (č.l. 999-1000), ktoré podala prostredníctvom svojho obhajcu uviedla, ţe nesúhlasí s rozsudkom. O nelegálnosti obchodu nevedela, len pokračovala v tom, čo začal jej otec. Sama bola uvedená do omylu, preto nemohla naplniť subjektívnu stránku ţalovaného trestného činu. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť, vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie s tým, aby bola v celom rozsahu oslobodená spod obţaloby. Zástupkyňa generálneho prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, ţe sa v celom rozsahu pridrţiava písomných dôvodov odvolania. Navrhla odvolaniu vyhovieť, zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste vo vzťahu k všetkým obţalovaným a uloţiť im tresty odňatia slobody nepodmienečne v rámci zákonnej trestnej sadzby diferencovane v závislosti od výšky spôsobenej škody. Odvolania obţalovaných navrhla ako nedôvodné zamietnuť. 5 To 4/2009 16 Obţalovaní Mgr. M. G., J. G., Ing. L. K., JUDr. J. K., Mgr. J. K. a M. J. sa verejného zasadnutia nezúčastnili, hoci boli o termíne verejného zasadnutia riadne a včas vyrozumení. Prítomní obhajcovia ich neúčasť ţiadali ospravedlniť s tým, ţe obţalovaní poţiadali, aby sa verejné zasadnutie konalo v ich neprítomnosti. Keďţe zákonné podmienky pre vykonanie verejného zasadnutia boli splnené, Najvyšší súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obţalovaných. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací postupujúc vzhľadom na ustanovenie § 564 ods. 4 Tr. por. (zák. č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov) účinného od
  199. januára 2006, podľa predpisov dovtedy účinných, t.j. podľa zák. č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, po zistení, ţe neprichádza v úvahu rozhodnutie podľa § 253, preskúmal podľa § 254 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a zistil, ţe odvolanie krajského prokurátora i obţalovaných bolo čiastočne dôvodné. Hneď úvodom je potrebné uviesť, ţe vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa na súde prvého stupňa postupovalo podľa ustanovení vyššie uvedeného Trestného poriadku. V konaní pred súdom prvého stupňa nedošlo k ţiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci alebo na moţnosť uplatnenia práva obţalovaných na obhajobu. Zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 5 Tr. por. vykonal súd prvého stupňa všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obţalobe, ktorá bola na obţalovaných podaná, vrátane posúdenia ich obhajobných tvrdení. Vykonané dôkazy súd prvého stupňa vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 6 Tr. por. V rámci hodnotenia dôkazov veľmi starostlivo zváţil všetky okolnosti prípadu, vecne správne reagoval na obhajobné tvrdenia obţalovaných a so všetkými dôkazmi sa vyrovnal spôsobom, ktorý nevzbudzuje ţiadne pochybnosti o správnosti skutkových zistení. Svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu vyţadovanom ustanovením § 125 Tr. por., preto ani Najvyšší súd nemal dôvod pochybovať o správnosti skutkových zistení súdu prvého stupňa. Tieto plne zodpovedajú výsledkom dokazovania 5 To 4/2009 17 vykonaného v priebehu hlavného pojednávania, a preto v otázke skutkových zistení Najvyšší súd v podrobnostiach odkazuje na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku, s ktorými sa v plnom rozsahu stotoţňuje. Vzhľadom k tomu ani Najvyšší súd nemal ţiadnych pochybností o tom, ţe skutky sa stali tak ako boli ustálené v napadnutom rozsudku. V tomto smere Najvyšší súd poukazuje najmä na listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, znalecké posudky z odboru účtovníctva a daňovníctva a písmoznalectva ako aj výpovede obţalovaných J. M., M. J. z prípravného konania. V neposlednom rade sú tu svedecké výpovede, ktoré nadväzujú na zadováţené listinné dôkazy. Námietky obţalovaných Mgr. M. G. a J. G. preto nie sú dôvodné. Obţalovaní J. M. i jeho dcéra M. J. síce vyuţili na hlavnom pojednávaní svoje zákonné právo a odmietli vypovedať. V prípravnom konaní však boli riadne zákonným spôsobom o svojich právach poučení a k veci vypovedali. Ich výpovede boli potom na hlavnom pojednávaní v zmysle § 207 ods. 2 Tr. por. prečítané, rovnako boli prečítané protokoly o konfrontácii, v neposlednom rade obţalovaných usvedčuje i výpoveď spoluobţalovaného Mgr. J. K. z prípravného konania (č.l. 486 a 488 zv. č. 4). Z uvedených dôkazov je nesporné, ţe v bode 1/ rozsudku obţalovaní JUDr. K., Mgr. K., Ing. K., ako aj obţalovaní Mgr. M. G. a J. G. (títo prostredníctvom firmy M.), nakupovali v rozhodnom období rokov 1995 aţ 1996 od P. nízkosírny destilát a odformovací olej, ktoré produkty nepodliehali spotrebnej dani v prípade, ţe neboli pouţité ako pohonné hmoty. Z toho dôvodu obţalovaní pri kúpe podpisovali prehlásenia, ţe tieto produkty na iné účely, neţ na ktoré boli určené, nebudú pouţité. V opačnom prípade by ich kúpa produktov vyšla rovnako ako motorová nafta. Práve preto bolo potrebné do celého obchodu pribrať ďalšiu firmu v danom prípade fiktívnu firmu M., kde sa administratívnym spôsobom zmenili tieto ropné produkty na motorovú naftu. Takto “získanú” motorovú naftu nakupovala firma M. potom prostredníctvom obţalovaných J. M. (uţ nebohý) a jeho dcéry M. J.. Znovu došlo iba k administratívnemu predaju, čo obaja potvrdili vo svojich výpovediach. V tejto súvislosti treba pripomenúť, ţe títo dvaja obţalovaní neboli na tom finančne tak dobre, aby mohli v hotovosti nakupovať také mnoţstvo motorovej nafty. Následne uţ firma M., odpredávala tieto ropné produkty ako motorovú naftu konečným odberateľom najmä poľnohospodárskym druţstvám. Čo sa týka obrany obţalovaných, ţe v rozhodnom období boli u nich vykonané daňové kontroly, ktoré nezistili ţiadne nezrovnalosti, k tomu je potrebné uviesť iba toľko, ţe tieto kontroly ani nemohli nič zistiť. Práve k tomu slúţila fiktívna firma M.. Neexistencia 5 To 4/2009 18 uvedenej firmy bola zistená náhodne pri daňovej kontrole u obţalovaných J. M. a M. J.. Uvedená skutočnosť vyplýva zo správy ţivnostenského oddelenia OÚ L. (č.l. 1286/zv.9), podľa ktorej podnikateľský subjekt s obchodným menom M., IČO X. nie je na ţivnostenskom úrade registrovaný. Keďţe uvedená firma neexistovala, nemohli potom obţalovaní s touto firmou obchodovať. Všetky obchodné transakcie sa udiali administratívnym spôsobom v priestoroch firmy M. s.r.o. B., čo potvrdili obţalovaní J. M. a M. J.. Uvedeným výpovediam ani Najvyšší súd nemal dôvod neveriť. Skrátka celá činnosť obţalovaných vyšla najavo aţ po zistení, ţe firma M. neexistuje. Rovnako bolo nesporne preukázané, ţe v bode 2/ rozsudku obţalovaný Mgr. M. G. v daňovom priznaní za rok 1995 zaúčtoval do nákladov spoločnosti faktúry znovu vystavené neexistujúcou firmou M., ktorú skutočnosť potvrdili svedkyne Ing. J. S. a M. K., ktoré vykonávali daňovú kontrolu vo firme obţalovaného a zistili skrátenie dane. Obţalovaného znovu usvedčujú zadováţené listinné dôkazy, ako aj výpovede svedkov Ing. J. S. a Mgr. V. Š., ktorí o dodávke plechu s obţalovaným nejednali a spochybnili pravosť objednávky. Napokon podľa Najvyššieho súdu bolo preukázané i konanie obţalovaných v bode 3/ rozsudku. Znovu malo ísť o nákup strojov od neexistujúcej firmy M., pričom samotná obţalovaná potvrdila, ţe nič neobjednávala ani nekupovala, iba podpisovala uţ spoluobţalovanými vyhotovené doklady. Čo sa týka právnej kvalifikácie konania obţalovaných Najvyšší súd zistil, ţe zo strany súdu prvého stupňa došlo k pochybeniu, keď ich konanie bolo posúdené podľa Trestného zákona v znení zák. č. 248/1994 Z.z. V posudzovanej veci ide o skutky spáchané ešte v roku 1996 preto bolo potrebné z hľadiska časovej pôsobnosti skúmať, ktorý zákon je pre obţalovaných priaznivejší. Časová pôsobnosť v súčasnej dobe je upravená v ustanovení § 2 ods. 1 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov. Trestný zákon č. 140/1961Zb. v znení pouţitom súdom prvého stupňa upravuje časovú pôsobnosť v ustanovení § 16 ods. 1, podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje podľa zákona 5 To 4/2009 19 účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. V posudzovanej veci Najvyšší súd dospel k záveru, ţe pre obţalovaných je priaznivejší Trestný zákon účinný do
  200. januára
  201. V prípade trestných činov majetkovej povahy, okrem trestných sadzieb, ďalším kritériom pre posúdenie priaznivejšieho zákona v zmysle § 16 ods. 1 je i výška spôsobenej škody, ktorá je nielen kvalifikačným kritériom pri právnom posudzovaní protispoločenského konania obţalovaného, ale je tieţ jedným z kritérií určujúcich stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obţalovaného v zmysle § 3 ods. 4 Tr. zák. Tieto hľadiská sa pouţijú rovnako u trestných činov daňových na určenie rozsahu činu. Podľa § 89 ods. 13 Tr. zák. účinného do
  202. januára 2006 sa pri určovaní výšky škody resp. rozsahu činu vychádza z výšky minimálnej mzdy. V roku 1996 bola výška minimálnej mzdy určená zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z
  203. marca 1996 č. 90/1996 Z.z. účinného od
  204. apríla 1996 sumou 2 700 Sk. Škoda veľkého rozsahu v čase spáchania skutkov predstavovala 500 násobok minimálnej mzdy, čo bolo 1 350 000 Sk, značnou škodou sa rozumel 100 násobok minimálnej mzdy, čo bolo 270 000 Sk. Trestný zákon v znení účinnom v čase spáchania skutkov pri trestnom čine skrátenia dane podľa § 148 v odseku 4 Tr. zák. stanovil trest odňatia slobody od troch do 10 rokov, páchateľovi tohto trestného činu podľa odseku 5 bolo moţné uloţiť trest odňatia slobody od päť do dvanásť rokov. Podľa § 89 ods. 13 Tr. zák. účinného do
  205. januára 2006 sa škodou veľkého rozsahu (teda aj rozsahom činu) rozumie škoda dosahujúca sumu 3 800 000 Sk, škodou značnou bola škoda dosahujúca sumu 760 000 Sk. Vychádzalo sa z výšky minimálnej mzdy, ktorá bola v tom čase stanovená sumou 7 600 Sk. Nariadením vlády Slovenskej republiky z
  206. septembra 2006 č. 540/2006 účinného od
  207. októbra
  208. Páchateľovi trestného činu skrátenia dane podľa odseku 4 bolo moţné uloţiť trest odňatia slobody od troch do desať rokov a páchateľovi podľa odseku 5 citovaného zákona trest odňatia slobody od päť do dvanásť rokov. Trestné sadzby sa teda nezmenili, zmenila sa však výška škody, resp. rozsahu činu. Z uvedeného potom vyplýva, ţe Trestný zákon v znení účinnom do
  209. januára 2006 je pre všetkých obţalovaných ako celok priaznivejší, a preto mal súd prvého stupňa postupovať podľa tohto zákona. 5 To 4/2009 20 Pochybenie súdu prvého stupňa Najvyšší súd napravil a konanie obţalovaného Mgr. J. G. v bodoch 1/ aţ 3/ rozsudku právne kvalifikoval ako pokračovací trestný čin skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do
  210. januára 2006 sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 (body 1/ a 3/), konanie obţalovaného J. G. a M. J. v bodoch 1/ a 3/ rozsudku kvalifikoval ako pokračovací trestný čin skrátenia dane spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., konanie obţalovaného Ing. L. K. v bode 1/ ako trestný čin skrátenia dane spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. a konanie obţalovaných JUDr. J. K. a Mgr. J. K. v bode 1/ rozsudku ako trestný čin skrátenia dane spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 148 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., u všetkých formou priameho úmyslu v zmysle § 4 písm. a/ Tr. zák., pretoţe nakupovali vo veľkom mnoţstve ropné produkty, ktoré nepodliehali spotrebnej dani v úmysle tieto administratívne preniesť na neexistujúcu firmu, aby sa tak vyhli daňovej povinnosti, pričom v skutočnosti tieto produkty dodávali firme M., ktorá ich predávala uţ ako motorovú naftu a takýmto konaním zamedzili vyrubeniu spotrebnej dane, čím skrátili daň vo veľkom rozsahu a obţalovaní JUDr. J. K. a Mgr. J. K. v značnom rozsahu. Okrem toho obţalovaný Mgr. M. G. v bode 2/ predstieral zdaniteľné plnenie, ktoré však nebolo uskutočnené v snahe uplatniť si na daňovom úrade odpočet dane z pridanej hodnoty na vstupe a daň z príjmu právnických osôb a v bode 3/ obţalovaní Mgr. M. G., J. G. a M. J. fingovanými dokladmi sa snaţili skrátiť daň z pridanej hodnoty a daň z príjmu fyzických osôb. Najvyšší súd v rámci revízneho princípu preskúmal aj výroky o trestoch, ktoré boli obţalovaným uloţené a dospel k záveru, ţe zo strany súdu prvého stupňa došlo k pochybeniu pri ukladaní trestu vo vzťahu k obţalovaným Mgr. M. G. a J. G.. Tresty uloţené týmto dvom obţalovaným povaţuje aj Najvyšší súd za príliš mierne. Tresty v ich prípade boli uloţené v rozpore s ustanoveniami § 23 ods. 1 a § 31 ods. 1 Tr. zák. Podľa § 23 ods. 1 Tr. zák. účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny ţivot, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Podľa § 31 ods. 1 Tr. zák. pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4 Tr. zák.), na moţnosť 5 To 4/2009 21 nápravy a pomery páchateľa. Ak súd prijme záruku za nápravu páchateľa, vezme do úvahy tieţ výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol a uloţí trest so zreteľom na túto okolnosť. Na druhej strane aj Najvyšší súd dospel k záveru, ţe v posudzovanej veci tresty odňatia slobody uloţené v rámci základnej trestnej sadzbe by boli pre všetkých obţalovaných neprimerane prísne. Preto podľa názoru Najvyššieho súdu postupoval súd prvého stupňa správne, keď u všetkých obţalovaných aplikoval zmierňovacie ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zák. Treba si uvedomiť, ţe skutky sa stali ešte v roku 1996, pričom trestné stíhanie obţalovaných bolo začaté ešte v roku
  211. Ostatná obţaloba bola podaná
  212. apríla 2004, pričom sa vo veci takmer dva roky nekonalo. Konať o obţalobe fakticky začal súd prvého stupňa aţ v roku 2007 a vo veci rozhodol aţ po dvoch rokoch konania napadnutým rozsudkom. Podľa § 2 ods. 4 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní musia (okrem iného) trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a musia dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou. Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Prerokovanie veci v primeranej lehote poţaduje aj Európsky dohovor o ľudských právach (čl. 6 ods. 1), ku ktorému taktieţ pristúpila Slovenská republika. Z toho dôvodu vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku v prípade obţalovaných takmer po trinástich rokoch (bez ich zavinenia) nemoţno ani podľa názoru Najvyššieho súdu povaţovať za konanie bez prieťahov a konaním v primeranej lehote. Preto tresty odňatia slobody vymerané v rámci zákonnej trestnej sadzby vzhľadom na dĺţku času, ktorý uplynul od spáchania skutku a celkovú dĺţku trestného konania, by boli v prípade obţalovaných neprimerane prísne. Podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. ak má súd vzhľadom na okolnosti prípadu a vzhľadom na pomery páchateľa za to, ţe by pouţitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a ţe moţno účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho trvania, môţe zníţiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom. 5 To 4/2009 22 Pri ukladaní trestu Najvyšší súd vychádzal z ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej nemoţno zníţiť trest odňatia slobody z dôvodov okolností prípadu pod dolnú hranicu trestnej sadzby uvedenej v kvalifikovanej skutkovej podstate trestného činu. Uvedená súdna prax mala na zreteli predovšetkým tie okolnosti prípadu, ktoré súviseli so skutkom ako takým a s jeho právnym posúdením. Pod okolnosťami prípadu podľa Najvyššieho súdu treba rozumieť nielen okolnosti činu, ale aj ďalšie okolnosti, ktoré nemajú súvislosť len so samotným skutkom a jeho právnym posúdením, ale aj s jeho prerokúvaním podľa ustanovení Trestného poriadku a dĺţkou konania. V posudzovanej veci sa vyskytli také okolnosti spočívajúce v prieťahoch konaní, ktoré neboli zavinené obţalovanými, preto uloţenie trestu v rámci základnej trestnej sadzby, ako poţadoval prokurátor, by bolo pre obţalovaných neprimerane prísne. V tejto súvislosti Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, ţe účel trestu je v Trestnom zákone vymedzený tak, aby spolu so splnením účelu Trestného zákona a Trestného poriadku (§ 1 Tr. zák. a § 1 Tr. por.) včasným odhalením a postihom páchateľov zamedzil im v páchaní trestnej činnosti a ochránil pred páchateľmi trestnej činnosti ostatných občanov. Všetci obţalovaní pred spáchaním skutku ako aj po jeho spáchaní viedli uţ riadny ţivot. Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd pri ukladaní trestu pouţil u všetkých obţalovaných zmierňovacie ustanovenie a tresty ukladal za pouţitia § 40 ods. 1 Tr. zák. Obţalovaným Mgr. M. G. a J. G. uloţil podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. za pouţitia § 40 ods. 1 Tr. zák. tresty odňatia slobody vo výmere dvoch rokov. Na rozdiel od súdu prvého stupňa Najvyšší súd dospel k záveru, ţe podmienečný odklad výkonu uloţeného trestu v ich prípade neprichádza do úvahy. Obaja totiţ svojím konaním ukrátili štátny rozpočet o sumu 26 miliónov Sk. Treba si totiţ uvedomiť, ţe platením daní ciel a poplatkov sa zabezpečujú príjmy štátneho rozpočtu, z ktorých prostriedkov sa potom zabezpečuje riadny a bezproblémový chod všetkých funkcií štátu. Ustanovenie § 62 ods. 1 Tr. zák. taxatívne vymenúva obzvlášť závaţné úmyselné trestné činy, medzi ktoré bol zaradený aj trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 5 Tr. zák., pričom páchatelia trestných činov uvedených v tomto ustanovení sa spravidla na výkon uloţeného trestu zaraďujú do tretej najprísnejšej nápravnovýchovnej skupiny. Obaja 5 To 4/2009 23 obţalovaní pred spáchaním skutku viedli riadny ţivot, súdne trestaní neboli, preto podľa názoru Najvyššieho súdu nie je potrebné pôsobiť na ich prevýchovu výkonom trestu v tejto najprísnejšej skupine. Nejedná sa o osoby, ktoré by boli zvlášť narušené, preto obaja obţalovaní boli na výkon trestu v súlade s ustanovením § 39a ods. 3 Tr. zák. zaradení do prvej najmiernejšej nápravnovýchovnej skupiny. Pri tomto zaradení bude moţno najúčinnejšie pôsobiť na ich prevýchovu. Čo sa týka obţalovaných Ing. L. K., JUDr. J. K., Mgr. J. K. a M. J., Najvyšší súd výmeru trestu ponechal bez zmeny. V ich prípade si plne osvojil dôvody uvedené v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa. Tresty sú primerané stupňu nebezpečnosti ich činu, pričom bola zohľadnená miera zavinenia jednotlivých obţalovaných. Zákonu zodpovedá i dĺţka skúšobnej doby, na ktorú im bol výkon uloţeného trestu podmienečne odloţený. Z uvedených dôvodov potom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
  213. októbra 2009 JUDr. Juraj K l i m e n t , v. r. predseda senátu Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.