Najvyšší súd 3Sžp/14/2012 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a zo sudcov JUDr.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, hlasovaním členov 3Sžp/14/2012 7 senátu v pomere 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.05.2011) rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Z obsahu pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že Obvodný banský úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 2174/511/Pk-Go/2005 zo dňa 07.12.2005 žalobcovi povolil banskú činnosť podľa Plánu otvárky, prípravy a dobývania výhradného ložiska stavebného kameňa – andezitu v dobývacom priestore Vígľaš na roky 2006 –

1. Dňa 16.10.2007 Hlavný banský úrad vydal oznámenie o začatí konania z vlastného podnetu vo veci preskúmania rozhodnutia Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 2174/511/Pk-Go/2005 zo dňa 07.12.2005 a nariadil ústne pojednávanie vo veci na deň 08.11.
2. Hlavný banský úrad vydal dňa 09.12.2007 rozhodnutie č. 1641- 3093/2007, ktorým rozhodnutie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 2174/511/Pk-Go/2005 zo dňa 07.12.2005 o povolení banskej činnosti zrušil z dôvodu, že dňa 01.01.2002 nadobudol účinnosť zákon č. 558/2001 Z.z. a z § 27 ods. 12 zákona č. 44/1988 Zb. vyplývala pre obvodný banský úrad povinnosť dobývací priestor zrušiť alebo ho určiť inej organizácii na základe výberového konania, ak organizácia, ktorej bol určený, do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu nezačala výhradné ložisko dobývať alebo dobývanie prerušila na čas dlhší ako tri roky. Konanie o povolenie banskej činnosti bolo začaté na základe žiadosti žalobcu zo dňa 29.09.2005, podanej v čase, keď už žalobca nemal oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Vígľaš, ktoré mu zaniklo márnym uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty podľa § 27 ods. 12 zákona č. 44/1988 Zb., o čom mal obvodný banský úrad rozhodnúť. Predmetné rozhodnutie o povolení banskej činnosti bolo teda vydané v rozpore so zákonom. Žalovaný rozhodnutím č. 574/2008-3400 zo dňa 20.03.2008 rozhodnutie Hlavného banského úradu č. 1641-3093/2007 zo dňa 09.12.2007 potvrdil z dôvodu, že rozhodnutie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 2174/511/Pk-Go/2005 zo dňa 07.12.2005 nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2005 a bolo vydané v čase, keď už žalobca nemal oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Vígľaš, ktoré mu zaniklo zo zákona 31.12.2004 (tri roky od nadobudnutia účinnosti zákona č. 558/2001 Z.z.). Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov 3Sžp/14/2012 8 a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotožňuje v celom rozsahu. Podľa § 27 ods. 10 zákona č. 44/1988 Zb. v znení účinnom do 31.05.2007 Obvodný banský úrad zruší dobývací priestor na návrh organizácie, ak sa dobývanie výhradného ložiska ukončilo alebo trvale zastavilo a bola ukončená likvidácia hlavných banských diel a L.. Obvodný banský úrad zruší dobývací priestor alebo ho určí inej organizácii na základe výberového konania (§ 24 ods. 4 až 10), ak organizácia, ktorej bol určený, do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu nezačala výhradné ložisko dobývať alebo dobývanie prerušila na dlhší čas ako tri roky. Senát najvyššieho súdu konštatuje, že sa nie je možné stotožniť s námietkou žalobcu, že ak novší predpis neobsahuje klauzulu nepravej retroaktivity, teda neobsahuje tzv. prechodné ustanovenia, na základe ktorých by zákonodarca rozšíril pôsobnosť zákona aj na skutočnosti, ku ktorým došlo už pred dňom účinnosti predmetného zákona, je potrebné aplikovať princíp aretroaktivity a skutočnosti, či právne vzťahy, ku ktorých vzniku došlo pred účinnosťou predmetného zákona posudzovať podľa predchádzajúceho znenia zákona. Senát odvolacieho súdu poukazuje na Komentár k Ústave Slovenskej republiky od JUDr. Jána Drgonca, DrSc., Heuréka, Január 2004, prvé vydanie, str. 54, 55: „V právnej kultúre Slovenskej republiky je obvyklé, že ak právny vzťah aj po zmene právnej úpravy má podliehať režimu skôr platnej úpravy, zákonodarca to výslovne uvedie v právnej norme spolu s vymedzením rozsahu vzťahov, v ktorých sa uplatní predchádzajúca právna úprava. Po zmene právnej úpravy sa v právnom poriadku Slovenskej republiky uplatňuje predchádzajúca právna norma iba vtedy, ak to zákon výslovne ustanoví, a v rozsahu a za podmienok, ktoré zákon ustanoví.“ Správne orgány, ako aj prvostupňový súd postupovali v súlade so slovenskými právnymi predpismi a slovenskou právnou teóriou, keď na skutočnosti, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 558/2001 Z.z. aplikovali novú právnu úpravu, keďže nebolo stanovené, že sa má postupovať podľa starej právnej úpravy. Opačný prípad nastal v zákone č. 219/2007 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 44/1988 Zb., kde bolo v § 43a stanovené, že konania začaté pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších právnych prepisov. S účinnosťou od 01.06.2007 bol § 27 ods. 12 zákona č. 44/1988 Zb. novelizovaný zákonom č. 219/2007 Z.z. Od 01.07.2007 platil v znení: „Obvodný banský úrad rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru zruší, ak sa dobývanie výhradného ložiska ukončilo alebo trvale zastavilo a hlavné banské diela a L. boli zlikvidované.“ Táto novela zákona č. 44/1988 Z.z. má prechodné ustanovenie v § 43a, podľa ktorého konania začaté pred účinnosťou tohto zákona (pred 01.06.2007) sa dokončia podľa doterajších predpisov. 3Sžp/14/2012 9 Pokiaľ ide o aplikáciu trojročnej lehoty podľa § 27 ods. 12 zákona č. 44/1988 Zb. najvyšší súd už vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Sžo/70/2008 zo dňa 11.02.2009 vyslovil názor, že v tomto prípade nejde o retroaktivitu. Uvedená trojročná zákonná lehota začala pre žalobcu plynúť od účinnosti novely zákona č. 44/1988 Zb., ktorá uvedenú lehotu zaviedla. Do lehoty nebol žalobcovi započítaný čas pred účinnosťou novely zákona č. 44/1988 Zb., počas ktorého nezačal s dobývaním výhradného ložiska v dobývacom priestore Vígľaš. Nebol mu započítaný čas od 29.06.1992, kedy získal dobývací priestor zmluvným prevodom, do 31.12.2001, dokedy platil § 27 zákona č. 44/1988 Zb. v znení, ktoré malo deväť odsekov. Keď došlo k novelizácii a zákon č. 44/1988 Zb. v odseku 12 uvedeného § 27 zaviedol povinnosť do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu začať výhradné ložisko dobývať alebo dobývanie neprerušiť na dlhší čas ako tri roky a s nesplnením tejto povinnosti spojil zákonné následky, táto povinnosť platila nielen pre organizácie, ktoré získali dobývací priestor po účinnosti takejto novely zákona č. 44/1988 Zb., ale aj pre tie organizácie, ktoré získali dobývací priestor pred účinnosťou novely. Trojročná lehota, zavedená novelou banského zákona - zákonom č. 558/2001 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2002, začala pre žalobcu plynúť až od 01.01.
3. Je potrebné na tomto mieste zdôrazniť, že uplynutím lehoty nezaniklo organizácii (žalobcovi) právo na dobývanie výhradného ložiska automaticky zo zákona. Obvodný banský úrad mohol vydať rozhodnutie o zrušení dobývacieho priestoru alebo ho určiť inej organizácii na základe výberového konania (§ 24 ods. 4 až 10 zákona č. 44/1988 Zb.), ak organizácia, ktorej bol určený, do troch rokov od určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu nezačala výhradné ložisko dobývať alebo dobývanie prerušila na dlhší čas ako tri roky. Rozhodnúť mohol do 31.05.2007, alebo ak také konanie začal, mohol ho dokončiť aj po
4. máji 2007 vzhľadom na prechodné ustanovenie citované vyššie (§ 43a). Žalobcovi nezaniklo právo na dobývanie výhradného ložiska automaticky zo zákona. Mohlo mu zaniknúť len rozhodnutím obvodného banského úradu podľa § 27 ods. 12 v znení účinnom do 31.05.2007 (ukončením takéhoto postupu). Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici nepostupoval v súlade so zákonom, keď žalobcovi rozhodnutím č. 2174/511/Pk-Go/2005 zo dňa 07.12.2005 povolil banskú činnosť, ktorú de facto mal žalobca už povolenú, preto Hlavný banský úrad postupoval v súlade s účinnými právnymi predpismi, keď mimo odvolacieho konania zrušil predmetné rozhodnutie Obvodného úradu v Banskej Bystrici, keďže obvodný banský úrad mohol podľa vtedy platných a účinných právnych predpisov vydať len rozhodnutie o zrušení dobývacieho priestoru, alebo dobývací priestor mohol určiť inej organizácii na základe výberového konania. 3Sžp/14/2012 10 Žalobca tiež namieta, že žiadne ustanovenie novely banského zákona č. 558/2001 Z.z. neobsahuje ustanovenie týkajúce sa počítania trojročnej lehoty odo dňa jej účinnosti. Účinnosť zákona znamená, že odo nadobudnutia účinnosti je zákon záväzný pre všetkých a právne vzťahy v ňom upravené sa musia podľa neho riadiť. Preto nie je potrebné, aby predmetná novela zákona č. 44/1988 Zb. obsahovala osobitné ustanovenie o počítaní lehôt odo dňa jej účinnosti, keďže od nadobudnutia účinnosti zákona sa musia všetky subjekty správať v súlade s týmto novelizovaným znením zákona. K námietke dobromyseľne nadobudnutých práv na základe rozhodnutia Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici č. 2174/511/Pk-Go/2005 zo dňa 07.12.2005 senát odvolacieho súdu poukazuje na právnu zásadu ignorantia juris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje). Nová právna úprava zavedená zákonom č. 558/2001 Z.z. bola účinná od 01.01.
5. Žalobca však od 01.01.2002 do 31.12.2004 nedobýval ložisko v dobývacom priestore Vígľaš. Po dátume 01.01.2005 mal Obvodný banský úrad na podklade zákona mohol žalobcovi zrušiť dobývací priestor alebo ho určiť inej organizácii na základe výberového konania, nebol však oprávnený žalobcovi opätovne povoliť banskú činnosť v predmetnom dobývacom priestore. Postupom správneho orgánu, ktorý nebol v súlade so zákonom, nemohlo žalobcovi opätovne vzniknúť právo na banskú činnosť v dobývacom priestore Vígľaš, keďže uvedené právo stále mal. Naviac námietku dobromyseľne nadobudnutých práv žalobca v podanej žalobe zo dňa 22.05.2008 neuplatnil, správne orgány sa však otázkou dobromyseľnosti nadobudnutých práv dostatočným spôsobom zaoberali. Vzhľadom na uvedené senát odvolacieho súdu napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/208/2008-107 zo dňa 26.10.2011 podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie prvostupňového súdu dostatočným a vyčerpávajúcim spôsobom poskytuje odpovede na námietky uvedené v žalobe. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.

§ 246cveta prvá O.s.p.

a § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní nemal úspech, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Zároveň súd zmenil rozsudok krajského súdu v časti priznaných trov ďalšiemu (pribratému) účastníkovi spoločnosti G.-L., s.r.o., pretože v správnom súdnictve (piata časť O.s.p.) je možné zákonne priznať v zásade trovy konania na náhradu len úspešnému žalobcovi za predpokladu, že je vo veci úspešný (§ 250k ods. 1 O.s.p.). Takýto postup rešpektuje i judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudky sp. zn. 3Sžf/2/2010, 3Sžf/18/2012, 5Sžo/230/2010, 5Sžh/3/2010). 3Sžp/14/2012 11 Odvolací súd s poukazom na uvedené ďalšiemu účastníkovi konania G.-L., s.r.o. podľa § 246c veta prvá O.s.p.

§ 250kods.

1 O.s.p. a § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 13. novembra 2012 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková