2 zákona č. 364/2004 Z.z. teda nemôţe slúţiť na ochranu mnoţstva geotermálnych vôd, na vyuţitie ktorých je stavba geotermálneho vrtu zriadená. Pokiaľ teda v zmysle právne úpravy nie je moţné zabezpečiť ochranu vyuţiteľného mnoţstva geotermálnych vôd určením ochranného pásma vodnej stavby – geotermálneho vrtu, prvostupňový súd konštatoval, ţe orgány štátnej správy postupovali v súlade so zákonom. Otázkou zabezpečenia prevádzkyschopnosti a ochrany vodnej stavby geotermálneho vrtu z hľadiska vyuţiteľnosti mnoţstva geotermálnych vôd sa za daného legislatívneho stavu môţu orgány štátnej vodnej správy zaoberať aţ pri prípadnom povoľovaní ďalších odberov geotermálnych vôd v danom území. II. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca včas odvolanie a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/272/10-71 zo dňa 07.12.2011 zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. 6261/2010-8.1 zo dňa 25.05.2010 a rozhodnutie Krajského úradu ţivotného prostredia v Prešove č. 1/2009/00890-012/JL zo dňa 08.12.2009 zruší
2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Kľúčovou otázkou pre posúdenie správnosti právnych záverov správnych orgánov je výklad ustanovenia § 55 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. Správne orgány oboch stupňov aplikovali v posudzovanej veci výklad,
ktorého pásmo ochrany nie je moţné zriadiť na ochranu vyuţiteľného mnoţstva geotermálnych vôd. Správne orgány teda v dôsledku svojho právneho názoru a priori vylúčili moţnosť zriadenia pásma ochrany k vodnej stavbe – geotermálnemu vrtu, a preto sa uţ ďalej nezaoberali posudzovaním skutkového stavu a otázkou potreby zriadenia ochranného pásma v tomto konkrétnom prípade. Takýto výklad ustanovenia § 55 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. nie je
názoru ţalobcu správny z viacerých dôvodov. V posudzovanej veci bolo preukázané, ţe predmetný geotermálny vrt je nepochybne vodnou stavbou a podlieha právnemu reţimu zákona č. 364/2004 Z.z. Spornou zostala otázka, či zriadenie pásma ochrany poţadovaného ţalobcom bolo potrebné v záujme ochrany vodnej stavby. Ustanovenie § 55 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. upravuje inštitút pásma ochrany všeobecne pre všetky typy vodných stavieb. Pojem vodná stavba je definovaný v § 52 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. Pojem vodná stavba v sebe zahŕňa širokú škálu veľmi rôznorodých stavieb súvisiacich s vyuţívaním vôd. Vzhľadom na všeobecnú úpravu pásma ochrany vodných stavieb v § 55 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. je potrebné, aby správne orgány pri určovaní pásma ochrany jednotlivých vodných stavieb vţdy prihliadali na špecifické potreby ochrany toho-ktorého typu vodnej stavby. V prvom rade je preto potrebné pri výklade uvedeného ustanovenia vo vzťahu k jeho aplikácii na vodnú stavbu – geotermálny vrt, zohľadniť špecifiká tohto druhu vodnej stavby. Špecifickosť geotermálneho vrtu ako vodnej stavby spočíva v tom, ţe jeho účelom nie je vyuţívanie vody ako takej, ale najmä vyuţitie tepelnej energie, ktorej je v tomto prípade voda iba nositeľom. Ţalovaný tieţ 3Sţp/6/2012 3 uznáva, ţe účelom pásma ochrany vodnej stavby
2 zákona č. 364/2004 Z.z. je chrániť existujúcu vodnú stavbu pred poškodením a v tejto súvislosti chrániť jej funkciu formou zákazu alebo obmedzenia výstavby niektorých stavieb a činností vo vymedzenom území pásma ochrany vodnej stavby. Účelom pásma ochrany vodnej stavby, nie je chrániť iba samotný stavebný objekt, ale aj funkciu vodnej stavby, teda účelné a hospodárne vyuţívanie vôd, ktorému konkrétna vodná stavba slúţi. Správne orgány oboch stupňov nezohľadnili ani jeden z účelov právnej úpravy zákona č. 364/2004 Z.z., ktorým
1 písm. c/ zákona č. 364/2004 Z.z. je účelné, hospodárne a trvalo udrţateľné vyuţívanie vôd. V prípade geotermálnych vôd ich vyuţívanie spočíva vo vyuţití tepelnej energie prostredníctvom vody ako média. Aby mohla byť tepelná energia geotermálneho vrtu racionálne a efektívne vyuţitá, musí byť zabezpečené, ţe bude dlhodobo moţné bez prerušenia čerpať stanovené mnoţstvá geotermálnej vody, ktorá bude spĺňať určité kvalitatívne hodnoty. Geotermálny vrt ako stavba je umiestnený v podzemí na určitom mieste, avšak geotermálna voda, ktorá sa týmto vrtom čerpá sa nachádza v podzemí v uzavretej hydrogeologickej štruktúre na rozsiahlom území v okolí vrtu. Akýkoľvek zásah do tejto uzatvorenej podzemnej štruktúry môţe narušiť alebo ohroziť prevádzkyschopnosť a funkčnosť geotermálneho vrtu. Pre ochranu funkcie geotermálneho vrtu je preto potrebné chrániť nielen stavbu ako takú, ale najmä hydrogeologickú štruktúru, z ktorej vodu čerpá a bez ktorej samotný geotermálny vrt nemá ţiadny význam. Je potrebné, aby bola zabezpečená trvalá výdatnosť vrtu a aby geotermálna voda nebola ochladená reinjektovanou vodou z iných vrtov. To sa dosiahne jedine vylúčením hĺbenia iných vrtov na stanovenom území. Z týchto dôvodov ochranu funkcie geotermálneho vrtu ako vodnej stavby je moţné zabezpečiť iba tak, ţe sa v určitom pásme zakáţu činnosti, ktoré by mohli narušiť hydrogeologickú štruktúru nachádzajúcu sa pod zemským povrchom. Ţalobca v ţiadosti o zriadenie pásma ochrany vodnej stavby zo dňa 09.07.2009 vychádzal z odborne pripravených podkladov a pri svojom návrhu na zriadenie pásma ochrany vo vzdialenosti 5 km vychádzal zo záveru a odporúčania vypracovaného podrobného hydrogeologického prieskumu VRT VSČ – 1, V. S. Táto záverečná správa bola schválená Ministerstvom ţivotného prostredia Slovenskej republiky, čím uznal potrebu určenia ochranného pásma vodnej stavby. Aj v odbornom posudku zo dňa 05.09.2009 RNDr. A. V. preukázala, ţe zriadenie pásma ochrany je opodstatnené v záujme ochrany funkcie vodnej stavby. Potreba zriadenia pásma ochrany a jeho rozsah bola riadne uvedená v schválenej záverečnej správe geologickej úlohy, čo je oficiálny dokument vypracovaný a schvaľovaný postupom upraveným zákonom č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 569/2007 Z.z.). Ţalobca uviedol, ţe sa tieţ nebránil určeniu menšieho územného rozsahu ochranného pásma vodnej stavby, pokiaľ by táto skutočnosť bola ţalovaným zdôvodnená. Ţalobca si je vedomý, ţe ustanovenie § 55 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. nestanovuje vlastníkovi stavby právny nárok na určenie pásma ochrany, ale jeho určenie ponecháva na posúdenie orgánu štátnej vodnej správy. Aj pri tomto posudzovaní sa však správny orgán musí riadiť zmyslom a účelom právnej úpravy zákona a je povinný preskúmať konkrétne skutkové okolnosti ţiadosti o zriadenie pásma ochrany. Ţalovaný správny orgán sa však so ţiadosťou po vecnej stránke vôbec nezaoberal z dôvodu, ţe vec nesprávne právne posúdil. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia inštitútu pásma ochrany vodnej stavby sa potom ţalovaný vo svojom rozhodnutí uţ nezaoberal samotným predmetom ţiadosti, ktorej účelom bolo určenie pásma ochrany vodnej stavby a vôbec nehodnotil účelnosť a vhodnosť zriadenia pásma ochrany vodnej stavby v posudzovanom konkrétnom prípade.
názoru ţalobcu, bez určenia ochranného pásma vodnej stavby – predmetného geotermálneho vrtu, nie 3Sţp/6/2012 4 je moţné naplniť ustanovenia zákona č. 364/2004 Z.z., ktoré mu ako vlastníkovi stavby stanovujú povinnosti za účelom zabezpečenia ochrany vodnej stavby a jej prevádzky. Bez poskytnutia ochrany geotermálnemu vrtu formou pásma ochrany vodnej stavby nie je zabezpečená funkčnosť geotermálneho vrtu do budúcna a ţalobca z tohto dôvodu nemôţe realizovať investíciu do vyuţitia tohto vrtu. Ako ţalobca uviedol vo svojej ţiadosti o zriadenie pásma ochrany zo dňa 09.07.2009, ţalobca chce geotermálnu vodu vyuţiť na vykurovanie obecných zariadení v rámci spoločného podniku s obcou V. S., ako aj na rekreačné účely v areáli A. P. prevádzkovanom spoločnosťou A. P., s.r.o. Bez zriadenia poţadovaného pásma ochrany nie je však zabezpečená trvalá a dlhodobá výdatnosť geotermálneho vrtu a tým ani jeho riadna funkčnosť na obdobie, ktoré by bolo postačujúce na návratnosť vynaloţených investícií. Z vyuţitia geotermálneho vrtu by pritom plynul aj všeobecný prospech. Súd prvého stupňa uviedol, ţe poţiadavka ţalobcu na zabezpečenie ochrany vyuţiteľného mnoţstva geotermálnych vôd v súvislosti s vybudovanou stavbou je legitímna. Napriek tomu prijal prvostupňový súd taký reštriktívny výklad § 55 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z., ktorým realizáciu tejto legitímnej poţiadavky znemoţnil a odmietol jej poskytnúť súdnu ochranu. Takýto výklad je tieţ v rozpore s účelom predmetu právnej úpravy zákona č. 364/2004 Z.z. Pritom poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 306/2010 a sp. zn. II. ÚS 341/07, ktoré sa týkali výkladu právnych predpisov. V posudzovanom prípade ani nebolo potrebné odchýliť sa od znenia zákonného ustanovenia, postačovalo v súlade s uvedenými ústavno-právnymi princípmi prijať systematický výklad ustanovenia § 55 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. a vykladať ho v súlade s účelom zákona a legitímnou poţiadavkou ţalobcu na ochranu svojho vlastníckeho práva. III. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/272/10-71 zo dňa 07.12.2011 potvrdil. V dôvodoch uviedol, ţe z argumentácie ţalobcu je zrejmé, ţe cieľom, ku ktorému smerovala jeho ţiadosť o určenie pásma ochrany vodnej stavby, je vylúčenie iných subjektov z činností, ktoré by mohli mať vplyv na mnoţstvo geotermálnych vôd na vymedzenom území a to za účelom zabezpečenia primeranej ochrany investície ţalobcu prostredníctvom ochrany vyuţiteľného mnoţstva geotermálnych vôd. Dosiahnutie tohto cieľa odôvodnil jedným z účelov právnej úpravy zákona č. 364/2004 Z.z. a dospel k záveru, ţe narušením podzemnej geotermálnej štruktúry na určitom území v okolí vrtu ţalobcu môţe dôjsť k narušeniu alebo ohrozeniu prevádzkyschopnosti a funkčnosti vrtu ako vodnej stavby, a preto poţaduje určenie pásma ochrany vodnej stavby
364/2004 Z.z. Ţalovaný bol pri posudzovaní ţiadosti ţalobcu povinný postupovať v súlade so zásadou zákonnosti vyjadrenou v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a skúmať predovšetkým cieľ a účel právnej úpravy určenia pásma ochrany vodnej stavby v zmysle § 55 zákona č. 364/2004 Z.z. Ţalovaný ako vecný gestor zákona č. 364/2004 Z.z. pritom dospel k záveru, ţe ustanovenia § 55 zákona č. 364/2004 Z.z. upravujú reţim ochrany vodných stavieb
ich povahy tým, ţe uvádzajú zákazy niektorých činností, ktorými môţe byť ohrozená alebo poškodená vodná stavba ako taká. Prostredníctvom inštitútu pásma ochrany vodnej stavby zákon č. 364/2004 Z.z. teda neumoţňuje vlastníkovi vodnej stavby uplatniť poţiadavky na jej ochranu, ktorá vyplýva zo samotného charakteru vodnej stavby ako 3Sţp/6/2012 5 celku, resp. jej stavebných objektov. Preto ţalovaný skonštatoval, ţe ţiadosť ţalobcu nesmerovala k zabezpečeniu ochrany vodnej stavby ako takej, ako to umoţňujú ustanovenia § 55 zákona č. 364/2004 Z.z., ale k ochrane vyuţiteľného mnoţstva geotermálnych vôd, resp. celej geotermálnej štruktúry na určitom území. Cieľom ţalobcu bolo presadiť cez inštitút § 55 zákona č. 364/2004 Z.z. ochranu celého kolektora geotermálnych vôd z hľadiska vplyvu povoľovania ďalších vrtov a tým zamedziť ďalšiemu geologickému prieskumu a obdobným činnostiam v danej lokalite. Ţalobca teda neţiadal o určenie pásma ochrany vodnej stavby v záujme ochrany vodnej stavby (§ 55 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z.), ale v záujme vylúčenia iných subjektov z vykonávania určitých činností na území s rozlohou cca 7 850 ha. Určenie ochranného pásma vodnej stavby za takýmto účelom však platné právne predpisy ţalovanému neumoţňujú, a to ani pri zohľadnení účelu zákona č. 364/2004 Z.z., systematických súvislostí a poţiadaviek ţalobcu na ochranu svojho vlastníckeho práva. Uvedený rozsah ochrany nielen nespadá pod reţim § 55 zákona č. 364/2004 Z.z., ale ani do pôsobnosti orgánov štátnej vodnej správy. Na dosiahnutie účelu zákona č. 364/2004 Z.z. v podobe účelného, hospodárneho a trvalo udrţateľného vyuţívania vôd slúţia iné inštitúty, ako napr. určovanie rozsahu ochranných pásiem vodárenských zdrojov v zmysle ustanovení § 32 zákona č. 364/2004 Z.z., ktoré slúţi na ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vody. Tento inštitút sa vzťahuje iba na tie útvary podzemnej alebo povrchovej vody, ktoré sú určené na odber pre pitnú vodu. V záujme zabezpečenia ochrany vyuţiteľného mnoţstva geotermálnych vôd pritom orgány štátnej vodnej správy disponujú v zmysle platnej právnej úpravy inými moţnosťami, ktorými je naplnený účel zákona č. 364/2004 Z.z. Orgány štátnej vodnej správy sú napr. v zmysle § 21 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z.z. pri povoľovaní odberov geotermálnych vôd viazané hladinou podzemnej vody, ktorá ešte umoţňuje trvalo udrţateľné vyuţívanie vodných zdrojov a riadnu funkciu vodných útvarov s nimi súvisiacich a v súlade s § 65 zákona č. 364/2004 Z.z. musia pri povoľovaní osobitného uţívania vôd vychádzať z výsledkov zisťovania výskytu podzemných vôd. Preto je jedným z podkladov pre vydanie povolenia na osobitné uţívanie vôd (odberov geotermálnych vôd) záverečná správa z geologickej úlohy schválená ţalovaným s výpočtom mnoţstiev vôd v kategórii B. Tento podklad je účinným, záväzným a zároveň regulačným dokladom pri povoľovaní ďalších odberov geotermálnych vôd na danom území, ktorým orgán štátnej vodnej správy zabráni situácii prípadného ovplyvnenia existujúcich zdrojov geotermálnych vôd novými vrtmi, realizovanými v rámci nových prieskumných území. Orgány štátnej vodnej správy sú takisto dotknutým orgánom v konaní o určení prieskumného územia
4 písm. e/ zákona č. 569/2007 Z.z. a vo svojom vyjadrení k návrhu prieskumného územia majú moţnosť nesúhlasiť s navrhovaným prieskumným územím, prípadne ţiadateľa upozorniť, ţe v prípade negatívneho ovplyvnenia uţ povolených odberov geotermálnych vôd geologickým dielom v rámci prieskumu bude musieť práce ukončiť a vrt prípadne zlikvidovať. V rámci povoľovacieho konania orgány štátnej vodnej správy nemusia vrt – vodnú stavbu povoliť a tieţ nepovolia ani osobitné uţívanie vôd odberom geotermálnych vôd. K záverečnej správe, rozhodnutiu ţalovaného č. 9282/2008-9.1 a odbornému posudku RNDr. A. V. zo dňa 05.09.2009, ako aj k problematike realizácie investície ţalobcu do vyuţitia geotermálneho vrtu sa uţ ţalovaný vyjadril v priebehu predchádzajúceho správneho konania, ako aj v konaní pred súdom prvého stupňa, preto ţalovaný v tejto súvislosti poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia. 3Sţp/6/2012 6 IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, najmenej päť dní vopred, v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa odvolací súd stotoţňuje v celom rozsahu a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza nasledovné: Z obsahu administratívneho spisu senát odvolacieho súdu zistil, ţe Krajský úrad ţivotného prostredia v Prešove začal konanie na základe ţiadosti ţalobcu zo dňa 07.07.2009 o zriadenie ochranného pásma geotermálneho vrtu VSČ-1 v Popradskej kotline
2 zákona č. 364/2004 Z.z. v záujme ochrany vyuţiteľného mnoţstva geotermálnych vôd. Ţalobca poţiadal o stanovenie ochranného pásma o polomere 5 km, v rámci ktorého by nebolo moţné povoliť ďalšie prieskumné územie pre hydrogeologický prieskum v Popradskej kotline. Krajský úrad ţivotného prostredia v Prešove, Odbor kvality ţivotného prostredia rozhodnutím č. 1/2009/00890-012/JL zo dňa 08.12.2009 zamietol predmetnú ţiadosť ţalobcu. V dôvodoch prvostupňový správny orgán uviedol, ţe ochrana vodných stavieb
2 zákona č. 364/2004 Z.z. slúţi k bezprostrednej ochrane vodnej stavby a na zabezpečenie jej prevádzkyschopnosti, nie na ochranu vyuţiteľného mnoţstva geotermálnych vôd, preto orgán štátnej vodnej správy nemôţe určením pásma ochrany vodnej stavby chrániť kvantitatívne parametre podzemných vôd. Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podal ţalobca odvolanie. Ţalovaný rozhodnutím č. 6261/2010-8.1 zo dňa 25.05.2010 napadnuté prvostupňové rozhodnutie
2 Správneho poriadku potvrdil a odvolanie ţalobcu zamietol.
1 zákona č. 364/2004 Z.z. na ochranu výdatnosti kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov, ktoré sa vyuţívajú, orgán štátnej vodnej správy určí ochranné pásma na základe posudku orgánu na ochranu zdravia. Ak to vyţadujú závaţné okolnosti, môţe orgán štátnej vodnej správy určiť ochranné pásma aj pre vyuţiteľné vodárenské zdroje a pre vodné zdroje určené na odber pre pitnú vodu s kapacitou niţšou, ako 3Sţp/6/2012 7 sú definované vodárenské zdroje. Určené ochranné pásma sú súčasne pásmami hygienickej ochrany
osobitného predpisu.
2 zákona č. 364/2004 Z.z. v záujme ochrany vodnej stavby, ak nejde o verejný vodovod a verejnú kanalizáciu, môže orgán štátnej vodnej správy na návrh vlastníka vodnej stavby určiť pásmo ochrany vodnej stavby a
jej povahy zakázať alebo obmedziť v ňom výstavbu niektorých stavieb alebo činností. V pásme ochrany vodnej stavby je vlastník vodnej stavby povinný poskytnúť vlastníkovi nehnuteľnosti náhradu
všeobecných predpisov o náhrade škody.
7 zákona č. 364/2004 Z.z. orgán štátnej vodnej správy je viazaný pri povoľovaní odberu
364/2004 Z.z. orgány štátnej vodnej správy pri vydávaní povolení na osobitné uţívanie vôd, súhlasov, vyjadrení a pri inom rozhodovaní sú povinné vychádzať z výsledkov zisťovania výskytu a hodnotenia stavu povrchových vôd a podzemných vôd, z vodnej bilancie, z programu opatrení na účely zlepšenia kvality povrchových vôd určených na odbery pre pitnú vodu, z plánov manaţmentu povodí, z Vodného plánu Slovenska, z programu zniţovania znečisťovania vôd škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami a z koncepcií a rozvojových programov vo vodnom hospodárstve.
4 písm. e/ zákona č. 569/2007 Z.z. k návrhu na určenie prieskumného územia v etape vyhľadávacieho geologického prieskumu a podrobného geologického prieskumu objednávateľ, a ak ide o osobitné prieskumné územie zhotoviteľ geologických prác, priloţí stanoviská orgánov, ktoré sa vyjadrujú k projektu geologickej úlohy z hľadiska ochrany záujmov chránených osobitnými predpismi. Z uvedeného vyplýva, ţe cieľom ochrany vodnej stavby
ustanovenia § 55 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. je obmedzenie stavebnej činnosti, prípadne iných činností, ktoré by akýmkoľvek spôsobom mohli poškodiť samotnú vodnú stavbu. Uvedené ustanovenie začína slovným spojením „v záujme ochrany vodnej stavby“, preto uvedené pásmo ochrany
2 zákona č. 364/2004 Z.z. je určené na ochranu vodnej stavby a nie na ochranu vyuţiteľného mnoţstva geotermálnych vôd, ako to poţaduje ţalobca. Inštitút pásma ochrany vodnej stavby neumoţňuje zakázať povoľovanie ďalších prieskumných území a vykonávanie hydrogeologického prieskumu inými osobami v danej hydrogeologickej štruktúre. Ţalobca správne poukázal na jeden z významov právnej úpravy zákona č. 364/2004 Z.z., ktorým je účelné, hospodárne a trvalo udrţateľné vyuţívanie vôd. Ak ide o ochranu geotermálnych vôd, tak na zabezpečenie trvalej a dlhodobej výdatnosti geotermálneho vrtu slúţia iné ustanovenia zákona č. 364/2004 Z.z. a nie ustanovenie § 55 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. Na dosiahnutie tohto účelu zákona, poţadovaného ţalobcom slúţi napr. aj ustanovenie § 21 ods. 7 zákona č. 364/2004 Z.z. alebo § 65 zákona č. 364/2004 Z.z. 3Sţp/6/2012 8 Prípadné ďalšie odbery geotermálnych vôd sú viazané na povoľovací reţim a orgány štátnej vodnej správy sú pri povoľovaní viazané hladinou podzemnej vody, ktorá ešte umoţňuje trvalo udrţateľné vyuţívanie vodných zdrojov a riadnu funkciu vodných útvarov s nimi súvisiacich. Orgány štátnej vodnej správy pri povoľovaní osobitného uţívania vôd vychádzajú z výsledkov zisťovania výskytu podzemných vôd, čím sa zabráni situácii prípadného ovplyvnenia existujúcich zdrojov geotermálnych vôd novými vrtmi, realizovanými v rámci nových prieskumných území. Takisto v konaní
4 písm. e/ zákona č. 569/2007 Z.z., orgán štátnej vodnej správy, ako dotknutý orgán nemusí vyjadriť súhlas s návrhom prieskumného územia, ak by mohlo dôjsť k negatívnemu odberu uţ povolených odberov geotermálnych vôd geologickým dielom. Vodná stavba alebo osobitné uţívanie vôd odberom geotermálnych vôd podlieha povoľovaciemu konaniu, v ktorom orgány štátnej vodnej správy hodnotia jednotlivé aspekty, ktorého výsledkom môţe byť povolenie, resp. nepovolenie novej vodnej stavby, resp. osobitného uţívania geotermálnych vôd. Týmto je zabezpečený jeden z účelov zákona č. 364/2004 Z.z. a teda účelné, hospodárne a trvalo udrţateľné vyuţívanie vôd, ktoré nie je moţné zabezpečiť prostredníctvom ustanovenia § 55 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z., ako to poţadoval ţalobca vo svoje ţiadosti zo dňa 07.07.2009. Správne orgány oboch stupňov správne vyhodnotili právnu a vecnú stránku veci, preto z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/272/10-71 zo dňa 07.12.2011 ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďţe v odvolacom konaní nemal úspech. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 13. novembra 2012 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.