← Slovensko

odvolanie obžalovaného

Obsah (26)§ 333§ 321§ 322§ 49§ 56§ 57§ 61§ 48§ 89§ 30§ 326§ 336§ 328§ 317§ 316§ 371§ 117§ 17a§ 21§ 92§ 199§ 115§ 114§ 113§ 15§ 327

N a j v y š š í s ú d 5 To 6/2012 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. M

§ 333ods.

1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na verejnom zasadnutí konanom

  1. októbra 2012 v Bratislave prejednal odvolanie obţalovaného Mgr. Š. M. proti rozsudku samosudcu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo
  2. mája 2012, sp. zn. BB – 4 T 8/2012 a rozhodol t a k t o :

§ 321ods.

1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, peňaţnom treste a treste zákazu činnosti.

§ 322ods.

3 Tr. por. sa obţalovaný Mgr. Š. M. o d s u d z u j e :

§ 333ods.

2 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky. 2 5 To 6/2012

§ 49ods.

1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obţalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky.

§ 56ods.

1 Tr. zák. sa obţalovanému ukladá peňaţný trest v sume 3.000,- (tritisíc) eur.

§ 57ods.

3 Tr. zák. pre prípad, ţe by mohol byť výkon peňaţného trestu úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

§ 61ods.

1, ods. 2 Tr. zák. sa mu ukladá aj trest zákazu činnosti, a to zamestnania v štátnej správe, verejnej správe a samospráve na dobu 4 (štyri) roky. O d ô v o d n e n i e Samosudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku rozsudkom zo 4. mája 2012, sp. zn. BB – 4 T 8/2012, uznal obţalovaného Mgr. Š. M. za vinného z prečinu podplácania

§ 333ods.

1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe v presne nezistených dňoch, od mesiaca august 2010 do konca januára 2011, inicioval viacero stretnutí s Mgr. S. R., generálnou riaditeľkou Sekcie sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorá je zodpovedná za prípravu legislatívnych návrhov a zmien v rámci prípravy novely zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom a dôchodkovom sporení, na ktorých ţiadal, aby do novely zákona boli zakomponované zmeny v súlade s predstavami a návrhmi, ktoré jej odovzdal v písomnej podobe a súčasne ţiadal pracovnú verziu pripravovanej novely zákona, za čo jej dňa 12.10.2010, v čase od 09.35 h na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR poskytol úplatok darčekový poukaz na pobyt v G. H. K. H. T. vo Vysokých Tatrách pre dve osoby, na dve noci v hodnote 258,- € a následne po tom, ako mu začiatkom mesiaca január 2011 Mgr. S. R. poskytla pracovnú verziu novely zákona, tak jej prisľúbil poskytnutie úplatku vo výške najmenej 20.000,- €. Samosudca špecializovaného trestného súdu ho za to odsúdil

§ 333ods.

2, § 38 ods. 2, ods. 3 a § 36 písm. j/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, 3 5 To 6/2012 pričom

§ 48ods.

2 písm. a/ Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia. Zároveň mu

§ 56ods.

1 Tr. zák. uloţil peňaţný trest vo výške 3.000,- (tritisíc) eur a pre prípad, ţe by mohol byť výkon peňaţného trestu úmyselne zmarený,

§ 57ods.

3 Tr. zák. obţalovanému ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Nakoniec mu

§ 61ods.

1, ods. 2 Tr. zák. uloţil aj trest zákazu činnosti, a to zamestnania v štátnej správe, verejnej správe a samospráve na dobu 4 (štyri) roky. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie čo do výrokov o vine a treste obţalovaný Mgr. Š. M., ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu v obsiahlom osobitnom písomnom podaní. Vo vzťahu k výroku o vine obţalovaný Mgr. Š. M. argumentoval v podstate tým, ţe v posudzovanej veci

  1. a)neboli splnené zákonné podmienky začatia trestného stíhania;
  2. b)neboli splnené hmotnoprávne a procesnoprávne podmienky ustanovenia agenta;
  3. c)ustanovená agentka prezentovaný skutkový dej úplne neprípustným spôsobom aktívne modelovala;
  4. d)nesprávne hmotnoprávne posúdenie skutku. Pokiaľ ide o námietku uvedenú pod písmenom a), obţalovaný Mgr. Š. M. prostredníctvom svojho obhajcu tvrdil, ţe trestné stíhanie vo veci sa začalo vykonaním neodkladného, neopakovateľného a zaisťovacieho úkonu, ktorým bol procesný úkon, a to vydanie veci Mgr. S. R., ktorý

jeho názoru bol vykonaný v rozpore s ustanovením § 89 ods. 1 Tr. por.

§ 89ods.

1 Tr. por. kto má pri sebe vec dôleţitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie predloţiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba 4 5 To 6/2012 upozorniť na to, ţe ak nevyhovie výzve, môţe mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia.

názoru obţalovaného Mgr. Š. M. z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, ţe procesný inštitút vydania veci upravuje povinnosť osoby, ktorá má pri sebe vec dôleţitú pre trestné konanie na výzvu policajta, prokurátora alebo súdu, túto vec predloţiť alebo vydať, pričom vo výzve musí byť osoba náleţite poučená o moţnom odňatí veci, ako aj o iných následkoch nevyhovenia výzve. V ďalšom mal odvolateľ za to, ţe výzva na vydanie veci sa v praxi vykonáva formou opatrenia, ktoré má mať písomnú formu. V súvislosti s vyššie uvedeným potom obţalovaný Mgr. Š. M. poukázal na zápisnicu o vydaní veci z 12. októbra 2010, z ktorej

jeho názoru nevyplýva splnenie podmienok ustanovenia § 89 ods. 1 Tr. por., keďţe v tejto zápisnici ako aj v celom vyšetrovacom spise absentuje akákoľvek výzva orgánu činného v trestnom konaní, ktorá by vo forme opatrenia vyzývala Mgr. S. R. k vydaniu, resp. k predloţeniu veci dôleţitej pre trestné konanie, ktorá by ďalej obsahovala poučenie, resp. ktorá by spĺňala aj ďalšie náleţitosti uvedené v § 89 ods. 1 Tr. por. Obţalovaný Mgr. Š. M. dospel k záveru, ţe v dôsledku toho, ţe Mgr. S. R. sa sama, bez výzvy orgánu činného v trestnom konaní dostavila pred policajta za účelom dobrovoľného odovzdania obálky, ktorú jej mal priniesť ako úplatok obţalovaný, neboli splnené zákonné predpoklady na zaistenie veci

§ 89ods.

1 Tr. por. V ďalšom vychádzajúc z vyššie uvedeného potom zastával názor, ţe procesný úkon vykonaný v rozpore s ustanovením Trestného poriadku nemôţe byť úkonom, na základe ktorého by mohlo byť trestné konanie, resp. trestné stíhanie v predmetnej veci, začaté. Z uvedeného dôvodu je potom

názoru obţalovaného Mgr. Š. M. trestné stíhanie na podklade tohto procesného úkonu ab initio (od začiatku) nezákonné, pričom v logickej nadväznosti s uvedeným sú vadou (správne chybou) nezákonnosti postihnuté aj všetky ďalšie úkony orgánov činných v trestnom konaní a súdov, ktoré majú svoj podklad v nezákonnom začatí trestného stíhania. 5 5 To 6/2012 Pokiaľ ide o námietku uvedenú pod písmenom b), obţalovaný Mgr. Š. M. tvrdil, ţe ustanoveniu Mgr. S. R. za agenta v posudzovanej trestnej veci bránil hmotnoprávny rozpor vo vzťahu k stíhanému trestnému činu, pričom v tomto smere poukázal a v plnom rozsahu prevzal právny názor vyplývajúci z článku pod názvom „K podplácaniu verejného činiteľa a získaniu usvedčujúcich dôkazov voči podplácajúcemu“ publikovaného JUDr. Zoltánom Perhácsom, PhD. v Justičnej revue č. 2/2007. Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky v ďalšej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia poukáţe na podstatnú časť právneho názoru vyjadreného v tomto článku, keďţe obţalovaný Mgr. Š. M. tento pojal ako nosnú časť svojho odvolania a samosudca špecializovaného trestného súdu sa s touto námietkou prezentovanou uţ v súdnom konaní ústavne konformným spôsobom nevyrovnal. Z obsahu vyššie uvedeného článku vyplýva nasledovné: - ak korupčný trestný čin je spáchaný na verejnom činiteľovi, ktorý však túto skutočnosť riadne a za zákonom predpokladaných podmienok oznámi príslušnému orgánu, a navyše by bol ochotný, resp. by chcel dobrovoľne spolupracovať s týmito orgánmi, teda ponúknutý úplatok by prevzal s cieľom získať usvedčujúce dôkazy o podplácaní, tak takúto ďalšiu spoluprácu, cieľom ktorej by bolo získanie usvedčujúcich dôkazov o korupčnom konaní podplácajúceho, Trestný poriadok neumoţňuje, pretoţe jeho moţnosti sú ohraničené resp. obmedzené hmotnoprávnou úpravou; - zatiaľ, čo pri zisťovaní trestných činov prijímania úplatku a usvedčovania ich páchateľov hmotnoprávna ako aj procesnoprávna úprava umoţňuje pouţiť agenta, takáto moţnosť nie je daná pri zisťovaní a odhaľovaní trestného činu podplácania; - aj keď ustanovenie § 117 ods. 1 Tr. por. uvádza, ţe „na odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov zločinov, korupcie, ... moţno pouţiť agenta“, z čoho by sme mohli usúdiť, ţe agenta moţno pouţiť vo vzťahu ku všetkým korupčným deliktom uvedeným v ôsmej hlave tretieho oddielu, to by však nebol správny výklad, pretoţe nemoţno totiţ posudzovať obsah tohto ustanovenia izolovane, ale naopak, musíme vychádzať aj z hmotnoprávnej normy § 30 ods. 3 Tr. zák. 6 5 To 6/2012 pričom toto ustanovenie v súvislosti s plnením úlohy agenta vylučuje protiprávnosť len u presne určených korupčných trestných činov, teda limituje moţnosť pouţitia agenta; -

názoru autora tohto článku dokumentovať trestný čin podplácania za použitia agenta je nemožné a zákonom nepovolené, keďže hlavný problém, ktorý túto možnosť použitia agenta vo vzťahu k podplácaniu neumožňuje, nie je ani tak v procesnom práve, ako v trestnom zákone, ktorý ho vlastne vykonáva; -

§ 30ods.

3 Tr. zák. čin inak trestný uvedený v § 332 aţ 335 a v § 336 ods. 2 Tr. zák. spáchaný na účely odhalenia trestného činu alebo zistenia páchateľa trestného činu

§ 326, § 328 aţ 331 alebo § 336 ods.

1 spôsobom ustanoveným v Trestnom poriadku nie je trestným činom, čo bliţšie znamená, ţe trestné činy podplácania

ustanovení § 332 aţ 335 Tr. zák. a trestný čin nepriamej korupcie

§ 336ods.

2 Tr. zák. od samého začiatku nie sú trestnými, ak boli spáchané s cieľom odhaliť alebo zistiť páchateľa trestného činu zneuţívania právomocí verejného činiteľa

§ 326ods.

1 Tr. zák. a trestného činu prijímania úplatku

§ 328aţ § 331 Tr.

zák. alebo nepriamej korupcie

§ 336ods.

1 Tr. zák.; - uvedená úprava predstavuje osobitnú formu okolnosti vylučujúcej protiprávnosť v súvislosti s plnením úlohy agenta, ktorý v záujme odhalenia vyššie uvedených trestných činov sa môţe dopustiť trestného činu podplácania; - vzhľadom na vyššie uvedené má autor tohto článku za to, ţe v budúcnosti by bolo potrebné zváţiť zavedenie ďalšieho odseku (4. - štvrtého) do ustanovenia § 30 Tr. zák., ktorého znenie by bolo zrkadlovým obrazom znenia ustanovenia § 30 ods. 3 Tr. zák. tak, aby pouţitie agenta bolo moţné aj pri usvedčovaní trestného činu podplácania, keďţe v súčasnej dobe, ak nemoţno pouţiť agenta, nemoţno zadokumentovať ani ďalší priebeh skutkového deja, teda ani „odovzdávku“ (správne odovzdanie), a teda pokiaľ k odovzdávke (správne odovzdaniu) nedôjde, nemoţno pouţiť ani iné účinné trestno-procesné metódy, 7 5 To 6/2012 ktoré sú závislé od konania agenta, pretoţe skutkový dej je „umelo pretrhnutý“, čo znamená, ţe odmietnutím ponuky uţ nepokračuje. Pokiaľ ide o námietku uvedenú pod písmenom c), obţalovaný Mgr. Š. M. tvrdil, ţe zo záznamov a prepisov rozhovorov uvedených vo vyšetrovacom spise nemoţno vôbec jednoznačne vyvodiť, či bol Mgr. S. R. daný prísľub a za čo, t. j. v akej súvislosti jej mal byť daný.

názoru obţalovaného Mgr. Š. M. bola to práve Mgr. S. R., ktorá prvá vyšla a začala modelovať skutkový dej, pričom v tomto smere poukázal na prílohu č. 4 – záznam zo dňa 14. januára 2011, z ktorého vyplýva, ţe ustanovená agentka Mgr. S. R. neprípustným spôsobom zasahovala do skutkového deja tým, ţe tento začala aktívne sama modelovať. Rovnako

jeho názoru v prípade odovzdania darčekového poukazu nebolo preukázané, ţe by tento mal slúţiť ako určité protiplnenie, keďţe takúto skutočnosť ustanovená agentka Mgr. S. R. neuviedla ani v zápisnici o vydaní veci, navyše v danom prípade ide len o tvrdenie proti tvrdeniu. Pokiaľ ide o námietku uvedenú pod písmenom d), obţalovaný Mgr. Š. M. zastával názor, ţe formulácia skutku uvedeného tak v obţalobe, ako aj v napadnutom rozsudku obsahuje dve čiastkové konania, pričom vzhľadom k tomu mal byť skutok právne posúdený ako pokračovací trestný čin, čomu nasvedčuje aj judikatúra Najvyššieho súdu ČSR (R 16/1988),

ktorej je opakované poţadovanie, prijímanie a ponúkanie úplatku, pri splnení ďalších zákonných podmienok, pokračovacím trestným činom. Vo vzťahu k výroku o treste obţalovaný Mgr. Š. M. argumentoval v podstate tým, ţe samosudca špecializovaného trestného súdu pri ukladaní trestu porušil

  1. e)princíp proporcionality pri ukladaní trestu,
  2. f)princíp kontradiktórnosti pri ukladaní trestu,
  3. g)princíp zákazu reformatio in peius, 8 5 To 6/2012
  4. h)absencia akéhokoľvek odôvodnenia uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o námietku uvedenú pod písmenom e), obţalovaný Mgr. Š. M. poukázal na to, ţe v minulosti aj v súčasnosti viedol riadny ţivot, nebol administratívne a ani disciplinárne trestaný, riadne si plnil všetky svoje pracovné, rodinné, občianske a ďalšie náleţitosti, je ţenatý a osobne sa stará o dve maloleté deti, ktoré sú výchovou a výţivou odkázané na obidvoch rodičov a vzhľadom k tomu uloţenie trestu odňatia slobody bez podmienečného odkladu za súčasného uloţenia ďalších trestov by

jeho názoru bolo neprimerane prísne, pričom v tomto smere poukázal aj na judikatúru bývalého federálneho súdu, konkrétne na rozhodnutia R 35/63 a R 19/

  1. Pokiaľ ide o námietku uvedenú pod písmenom f), obţalovaný Mgr. Š. M. argumentoval tým, ţe prokurátor vo svojej záverečnej reči na hlavnom pojednávaní konanom
  2. mája 2012 navrhol, aby obţalovanému bol uloţený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, pričom

jeho názoru je súd rozhodujúci o treste takýmto návrhom viazaný, keďţe odlišný výklad nemá oporu v ustanoveniach Trestného poriadku a znamenal by porušenie princípov legality. V tomto smere má za to, ţe samosudca špecializovaného trestného súdu nerešpektoval prokurátorov návrh na uloţenie trestu, ale svojvoľne bez ďalšieho odôvodnenia uloţil obţalovanému trest prísnejší ako navrhol prokurátor, čo pri uplatnení zásady kontradiktórnosti trestného konania je prejavom arbitrárnosti v rozhodovaní, čo je ústavne neakceptovateľné. Pokiaľ ide o námietku uvedenú pod písmenom g), obţalovaný Mgr. Š. M. dal do pozornosti odvolaciemu súdu skutočnosť, ţe samosudca špecializovaného trestného súdu vo veci vydal dňa 5. marca 2012 trestný rozkaz, ktorým mu uloţil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, pričom voči výroku trestného rozkazu nebol zo strany prokurátora podaný odpor. Obţalovaný Mgr. Š. M. dospel k záveru, ţe napriek tomu, ţe ustanovenie § 355 ods. 3 Tr. por. zásadu zákaz reformatio in peius explicitne neupravuje, pouţitím analogie legis je moţné ju aplikovať, teda pokiaľ zo strany prokurátora nebol podaný odpor proti trestnému rozkazu v neprospech obţalovaného, nie je moţné obţalovanému uloţiť trest prísnejší ako trest, ktorý mu bol uloţený trestným rozkazom. 9 5 To 6/2012 Pokiaľ ide o námietku uvedenú pod písmenom h), obţalovaný Mgr. Š. M. vytýkal napadnutému rozsudku, ţe pokiaľ po prejednaní veci na hlavnom pojednávaní samosudca špecializovaného trestného súdu dospel k rozhodnutiu o vine obţalovaného a o uloţení trestu, je nevyhnutné, aby svoj odsudzujúci rozsudok ústavne konformným spôsobom odôvodnil potrebou uloţenia odlišného trestu od trestu uloţeného v trestnom rozkaze, čo sa v posudzovanom prípade nestalo. Z vyššie uvedených dôvodov sa obţalovaný Mgr. Š. M. podaným odvolaním prostredníctvom obhajcu domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací zrušil napadnutý rozsudok a sám vo veci rozhodol tak, ţe by ho spod obţaloby pre ţalovaný skutok oslobodil, resp. aby vec vrátil samosudcovi špecializovaného trestného súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný Mgr. Š. M. v konečnom návrhu modifikoval svoje odvolanie tak, že sa domáhal iba zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste a uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom spolu s ďalšími trestami, keďže výrok o vine napadnutého rozsudku už nespochybňoval.

§ 317ods.1 Tr.

por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie

§ 316ods.

1 alebo nezruší rozsudok

§ 316ods.

3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

§ 371ods.

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, ţe odvolanie proti rozsudku samosudcu špecializovaného trestného súdu podala procesná strana na to oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla a urobila tak v lehote ustanovenej v zákone, pričom odvolanie obţalovaného Mgr. Š. M. je sčasti dôvodné. Treba hneď úvodom uviesť, ţe vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo

Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré 10 5 To 6/2012 by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že sa predmetný skutok stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, že ho spáchal obžalovaný Mgr. Š. M. a že z jeho konania nastal tam uvedený následok. Vzhľadom k tomu Najvyšší súd Slovenskej republiky v otázke skutkových zistení v prevaţnej miere odkazuje na dostatočne rozvedené dôvody rozsudku špecializovaného trestného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotoţnil. Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní obsahu vyšetrovacieho a súdneho spisu dospel k záveru, ţe výrok o vine obţalovaného Mgr. Š. M. bol zaloţený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti vylučujú akúkoľvek inú alternatívu toho skutkového deja, ktorý bol na základe týchto dôkazov ustálený. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obţalovaného Mgr. Š. M. smerujúce čo do výroku o vine, Najvyšší súd Slovenskej republiky úvodom povaţuje za potrebné uviesť nasledovné: Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo obžalovaného na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných procesnými stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo obžalovaného na spravodlivý proces. V posudzovanom prípade samosudca špecializovaného trestného súdu napriek tomu, ţe obţalovaný Mgr. Š. M. svoju obhajobnú argumentáciu v konaní pred súdom prvého stupňa zaloţil na tvrdeniach totoţných s uplatnenými odvolacími námietkami, nedal 11 5 To 6/2012 v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odpovede na tieto právne relevantné otázky, a to ani v rozsahu, ktorý by stručne a jasne objasnil právny základ rozhodnutia. Pre absenciu právne relevantnej argumentácie samosudcu špecializovaného trestného súdu odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaujal k vyššie uvedeným odvolacím námietkam obţalovaného Mgr. Š. M. tento právny záver: K odvolacej námietke pod bodom a) Právne závery obţalovaného Mgr. Š. M. týkajúce sa vydania 1 ks obálky s obsahom darčekového poukazu Mgr. S. R. prezentované prostredníctvom jeho obhajcu v odôvodnení podaného odvolania sú nesprávne. Z obsahu vyšetrovacieho spisu, najmä zo zápisnice o vydaní veci (č. l. 303) vyplýva, ţe Mgr. S. R. bola 12. októbra 2010 o 13.30 hod. vyšetrovateľom Prezídia PZ, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred, pplk. JUDr. J. B. za prítomnosti vyšetrovateľa pplk. Ing. Š. J. vyzvaná na vydanie 1 ks obálky formátu A5 s logom G. H. K. bielej farby s obsahom darčekového poukazu na pobyt v G. H. K. H. T. pre 2 osoby na dve noci vrátane G. raňajok a vstupu do K. S. s platnosťou do 30. júna 2011 podpísaného generálnym manaţérom G. R. Vyzvaná osoba Mgr. S. R. po poučení

§ 89ods.

1 Tr. por. o povinnosti vec na vyzvanie vydať a po upozornení na možnosť odňatia veci, ako i na možnosť uloženia poriadkovej pokuty, uviedla, ţe „ja som dnes, t. j.

  1. 2010 sama, na základe vlastného rozhodnutia kontaktovala príslušníkov Odboru boja proti korupcii Stred Banská Bystrica z dôvodu dobrovoľného vydania 1 ks obálky formátu A5 s logom G. H. K. bielej farby s obsahom darčekového poukazu na pobyt v G. H. K. H. T. pre 2 osoby na dve noci vrátane G. raňajok a vstupu do K. S. s platnosťou do
  2. júna 2011 podpísaného generálnym manaţérom G. R., ktorú mi dnes v mojej kancelárii na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR v Bratislave o 9.35 hod. poloţil na kancelársky stôl zamestnanec nášho ministerstva Mgr. Š. M. po tom, ako som sa s ním dohodla na stretnutí v nasledujúcom týţdni. Menovaný mi túto obálku odovzdal so slovami asi v tomto znení: „Tu máte zatiaľ taký malý darček, aby ste si oddýchli“, pričom ja som sa mu ju snaţila opakovane vrátiť, čo on odmietol a následne odišiel z mojej kancelárie“. 12 5 To 6/2012 Z obsahu tejto zápisnice dokumentujúcej tento procesný úkon vyplýva, ţe Mgr. S. R. bola vyšetrovateľom vyzvaná na vydanie vyššie identifikovanej veci dôleţitej pre trestné konanie a rovnako tak poučená na následky nevyhovenia tejto výzvy, pričom uvedené zákonné poučenie zobrala na vedomie, čo potvrdila aj svojim podpisom na predmetnej zápisnici. Nezodpovedá celkom zákonnej úprave záver obţalovaného Mgr. Š. M. prezentovaný prostredníctvom jeho obhajcu, ţe výzva na vydanie veci sa vykonáva opatrením, ktoré musí mať výlučne písomnú formu, pretoţe alternatívne platí, ţe výzva na vydanie veci môže byť aj ústna, pokiaľ sa zaznamená do zápisnice o vykonaní tohto procesného úkonu. Ţe sa tak v posudzovanom prípade stalo, niet ţiadnych pochybností. Odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potom dospel k záveru, ţe v prípade tohto procesného úkonu boli splnené všetky zákonné podmienky, a teda trestné stíhanie vo veci bolo začaté v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. K odvolacej námietke pod bodom b) Právny záver autora vyššie uvedeného článku konštatujúci, že súčasná právna úprava vylučuje možnosť dokumentovať trestný čin podplácania za použitia agenta, ktorý si prostredníctvom svojho obhajcu osvojil aj obţalovaný Mgr. Š. M., je nesprávny.

§ 117ods.

1 Tr. por. na odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov zločinov, korupcie, trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa alebo trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti možno použiť agenta. Jeho pouţitie je prípustné len vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom podstatne sťaţené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie, ţe bol spáchaný trestný čin alebo má byť spáchaný taký trestný čin.

§ 117ods.

2 Tr. por. konanie agenta musí byť v súlade s účelom tohto zákona a musí byť úmerné protiprávnosti konania, na odhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčovaní ktorého sa zúčastňuje. Agent nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu; to neplatí, ak ide o korupciu verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa 13 5 To 6/2012 a zistené skutočnosti nasvedčujú, že páchateľ by spáchal taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol vydaný.

§ 30ods.

3 Tr. zák. čin inak trestný uvedený v § 332 až 335 a v § 336 ods. 2 spáchaný na účely odhalenia trestného činu alebo zistenia páchateľa trestného činu

§ 326, § 328 až 331 alebo § 336 ods.

1 spôsobom ustanoveným v Trestnom poriadku nie je trestným činom. Z vyššie uvedených ustanovení

názoru odvolacieho senátu 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva nasledovné: - na odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov všetkých trestných činov korupcie je možné použiť agenta; - ustanovenie § 30 ods. 2 Tr. zák. sa viaže výlučne na druhú vetu ustanovenia § 117 ods. 2 Tr. por., ktorým sa liberalizuje aktívne konanie (tzv. provokácia) agenta, pokiaľ ide o korupciu verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa; - ustanovenie § 30 ods. 3 Tr. zák. za beztrestné konanie povaţuje také konanie agenta, ktorým agent simuluje rôzne korupčné ponuky a skúša „myšlienky“ korumpovaného verejného činiteľa, resp. zahraničného verejného činiteľa a jeho cenu; - aktívne konanie (tzv. provokácia) agenta je však vylúčené pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov trestného činu podplácania, pretoţe vo väčšine týchto prípadov by zo strany štátnej moci reprezentovanej príslušným verejným činiteľom došlo k takému zásahu do skutkového deja, ktorý by vo svojej komplexnosti tvoril trestnú kvalifikáciu trestného činu; - ustanovenie § 30 ods. 3 Tr. zák. nevylučuje použitie agenta pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov trestného činu podplácania, pokiaľ by tento agent aktívne nekonal spôsobom uvedeným v ustanovení § 117 ods. 2 14 5 To 6/2012 druhá veta Tr. por. (tzn. neuplatnil takú formu vplyvu, aby podnietil spáchanie trestného činu, ktorý by inak nebol spáchaný). K odvolacej námietke pod bodom c) Pokiaľ ide o právny názor obţalovaného Mgr. Š. M. prezentovaného prostredníctvom jeho obhajcu, ţe v posudzovanej veci mohlo ísť o policajnú provokáciu riadenú a realizovanú prostredníctvom ustanoveného agenta Mgr. S. R., keď „skutok mal umelo vytvorený dej a vznikol na základe činnosti orgánov činných v trestnom konaní prezentovanej konaním ustanovenej agentky Mgr. S. R., Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné uviesť nasledovné: V tejto otázke odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opäť poukazuje na kontinuitu svojej rozhodovacej činnosti v otázke posudzovania policajnej provokácie, keď uţ v korupčnej kauze týkajúcej sa bývalého sudcu Okresného súdu v Čadci (sp. zn. 1 Toš 8/2009) veľmi precízne rozlišoval medzi policajnou provokáciou a tzv. „skrytou reakciou polície“, pričom aj v tomto prípade uţ vychádzal z judikatúry jednak Európskeho súdu pre ľudské práva (jeho klasické rozhodnutie Teixeira de Castro proti Portugalsku) a jednak Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

  1. júna 2001, sp. zn. Tzo V 5/2001, ktorého právne závery vychádzali z nálezu Ústavného súdu Českej republiky z
  2. júna 2000, sp. zn. III.ÚS 597/99). Pod policajnou provokáciou treba rozumieť zámerné, aktívne podnecovanie alebo navádzanie, či iné iniciovanie spáchania trestnej činnosti u druhej osoby, ktorá by inak protiprávne nekonala. Skrytá reakcia polície smie naproti tomu sledovať zistenie skutočností dôležitých pre trestné konanie, odhalenie páchateľa trestného činu, zabezpečenie dôkazov o jeho trestno-právne postihnuteľnom konaní, zabránenie mu v jeho pokračovaní a minimalizácia spôsobených škôd. Pokiaľ by však činnosť polície bola vedená len snahou, aby kontrolovaná osoba spáchala trestný čin, šlo by už o policajnú provokáciu trestného činu. 15 5 To 6/2012 Za kľúčovú odlišnosť skrytej reakcie polície od policajnej provokácie sa považuje skutočnosť, že polícia neiniciuje, t. j. nevytvára u kontrolovanej osoby vôľu spáchať trestný čin, ale vytvára pre spáchanie trestného činu vhodné podmienky. Tieto podmienky však nesmú byť nijako mimoriadne, ale objektívne možné, v danej situácii obvyklé a musia nastať až s časovým odstupom potom, čo páchateľ si osvojil úmysel spáchať trestný čin a preukázateľne spravil kroky k jeho spáchaniu. Z obsahu vyšetrovacieho spisu bolo zistené, ţe kpt. I. Č., operatívny pracovník Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Stred, Banská Bystrica dňa
  3. septembra 2010 v zmysle čl. 24 Nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 53/2009 predloţil podnet na trestné stíhanie, nakoľko v rámci operatívno-pátracej činnosti boli zistené skutočnosti odôvodňujúce postup orgánu činného v trestnom konaní v zmysle § 199 ods. 1, ods. 2 Tr. por. pre prečin podplácania

§ 333ods.

1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s tým, ţe podozrivou osobou bol najmä Mgr. Š. M., pričom k podanému podnetu pripojil zoznam dôkazov, a to úradný záznam z vykonanej operatívno-pátracej činnosti z 8. septembra 2010 spolu so získanými operatívnymi poznatkami, úradný záznam o poţadovaní informácie

§ 17azák.

č. 171/1993 Z. z., potvrdenie o zaistení veci

§ 21zák.

č. 171/1993 Z. z., operatívne záznamy a lustrácie. Z potvrdenia o zaistení veci zo dňa 8. septembra 2010 vyplýva, ţe

§ 21ods.

1 zák. č. 171/1993 Z. z. boli u Mgr. S. R. zaistené – 1 ks CD s nahrávkou pod označením REC0255, mailová správa z

  1. septembra 2010, čas 10:39, mailová správa zo
  2. septembra 2010, čas 14:25 a návrh zmien zákonov súvisiacich s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami a akciami, pričom vyššie uvedené dôkazy dňa
  3. septembra 2010

§ 92Tr.

por. prevzal vyšetrovateľ Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Stred, Banská Bystrica, čo potvrdzuje zápisnica o prevzatí zaistenej veci. Z obsahu vyšetrovacieho spisu bolo ďalej zistené, ţe Mgr. S. R. sa dňa

  1. októbra 2010 o 13,30 hod. sama dostavila na Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Stred z dôvodu dobrovoľného vydania 1 ks obálky formátu A5 s logom G. H. K. bielej farby s obsahom 1 ks darčekový poukaz na pobyt v G. H. K. H. T. 16 5 To 6/2012 pre 2 osoby na dve noci vrátane raňajok a vstupu do K. The S. s platnosťou do
  2. júna 2011, podpísaný generálnym manaţérom G. R., ktorú jej v ten istý deň v kancelárii na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR v Bratislave o 9,35 hod. poloţil na kancelársky stôl zamestnanec ministerstva Mgr. Š. M. po tom, ako sa s ním dohodla na stretnutí v nasledujúcom týţdni so slovami: „Tu máte zatiaľ taký malý darček, aby ste si oddýchli“, pričom vzápätí Mgr. S. R. na výzvu vyšetrovateľa

§ 89ods.

1 Tr. por. vydala predmetnú obálku s vyššie uvedeným obsahom. Následne vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odboru proti korupcii Stred, Banská Bystrica uznesením z 12. októbra 2010, ČVS: PPZ-148/BPK-S-2010

§ 199ods.

1, ods. 2 Tr. por. začal trestné stíhanie pre prečin podplácania

§ 333ods.

1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. preto, ţe v presne nezistených dňoch, od mesiaca august 2010 do súčasnej doby, osoba vystupujúca pod menom Mgr. Š. M., ako zástupca doposiaľ nestotoţnených osôb zastupujúcich dôchodkové správcovské spoločnosti, resp. podielové fondy SR, najmenej v troch prípadoch na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR v Bratislave, inicioval stretnutie s Mgr. S. R., generálnou riaditeľkou sekcie sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia, ktorá je zodpovedná za prípravu legislatívnych návrhov a zmien v rámci prípravy novely Zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom a dôchodkovom sporení, na ktorých pod prísľubom úplatku v nezistenej výške ţiada, aby do novely tohto zákona boli zakomponované zmeny v súlade s predstavami a návrhmi zatiaľ nestotoţnených zástupcov dôchodkových správcovských spoločností, resp. podielových fondov SR, pričom dňa

  1. októbra 2010 v čase o 09,35 hod. pri stretnutí s Mgr. S. R. na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR, v kancelárii menovanej, po tom, ako sa dohodli na stretnutí mimo budovu uvedeného ministerstva, poloţil na stôl obálku s darčekovým poukazom na pobyt v G. H. K. H. T. vo Vysokých Tatrách, pre dve osoby, na dve noci, vrátane G. raňajok a vstupu do K. The S. s platnosťou do
  2. júna 2011 so slovami asi v tom znení „Tu máte zatiaľ taký malý darček, aby ste si oddýchli“ a v takomto konaní pokračuje aj naďalej. Sudcovia pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, na základe dovtedy zabezpečených dôkazov svedčiacich o dôvodnom podozrení voči konkrétnym osobám z páchania trestnej činnosti korupčného 17 5 To 6/2012 charakteru na návrh špeciálneho prokurátora vydali po začatí trestného stíhania vo veci nasledovné príkazy: -

§ 115ods.

1, ods. 2, ods. 3 Tr. por. na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky mobilnej účastníckej stanice, ktorej majiteľom bol Š. M., a to od

  1. októbra do
  2. decembra 2010, mobilnej účastníckej stanice, ktorej majiteľom bol Ing. B. P., od
  3. novembra 2010 do
  4. januára 2011 a mobilnej účastníckej stanice, ktorej majiteľom bola Mgr. A. L., a to od
  5. novembra 2010 do
  6. januára 2011, pričom v prípade mobilnej účastníckej stanice, ktorej majiteľom bol Š. M., bol ďalším príkazom predĺţený čas odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky, a to od
  7. decembra 2010 do
  8. februára 2011 a v prípade mobilných účastníckych staníc, ktorých majiteľmi boli Ing. B. P. a Mgr. A. L., bol ďalšími príkazmi predĺţený čas odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky, a to od
  9. januára 2011 do
  10. marca 2011; -

§ 114ods.

1, ods. 2, ods. 3 Tr. por. na vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov na Mgr. S. R. na čas od

  1. októbra 2010 do
  2. decembra 2010, pričom ďalším príkazom bol predĺţený čas vyhotovovania obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov, a to od
  3. decembra 2010 do
  4. februára 2011; -

§ 113ods.

1, ods. 4, ods. 5 Tr. por. na sledovanie osoby s vyuţitím informačno-technických prostriedkov, a to obrazového záznamu a fotograficky na miestach verejne prístupných na Mgr. Š. M., a to od

  1. októbra 2010 do
  2. decembra 2010, pričom ďalším príkazom bola predĺţená doba sledovania tejto osoby, a to od
  3. decembra 2010 do
  4. februára 2011; -

§ 117ods.

1, ods. 3, ods. 7 Tr. por. na pouţitie agenta Mgr. S. R., ktorý pôsobil bez legendy na čas od

  1. októbra 2010 do
  2. decembra 2010, pričom ďalším príkazom bol predĺţený čas pouţitia agenta, a to na čas od
  3. decembra 2010 do
  4. februára
  5. 18 5 To 6/2012 Odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zistil, ţe príslušnými sudcami pre prípravné konanie špecializovaného trestného súdu vydané príkazy na zabezpečenie informácií netrpeli ţiadnou formálnou chybou, keďţe ich výroky obsahovali všetky zákonom predpísané náleţitosti a boli podrobne odôvodnené z hľadiska, či zásah do súkromia vyššie uvedených osôb je alebo nie je primeraný a nevyhnutný. Vychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky potom dospel k záveru, ţe zo strany orgánov činných v prípravnom konaní nešlo v tejto veci o ţiadnu svojvôľu, ale o legálny (v súlade s platnými právnymi predpismi), legitímny (týkal sa vymedzeného cieľa) a proporcionálny (primeraný, nevyhnutný a inými prostriedkami nedosiahnuteľný) zásah do súkromia obžalovaného Mgr. Š. M.. Odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má za to, ţe orgány činné v prípravnom konaní v tomto posudzovanom prípade za účelom zistenia skutočností dôležitých pre trestné konanie, odhalenie páchateľa trestného činu a zabezpečenia dôkazov o jeho trestno-právne postihnuteľnom konaní vytvorili podmienky, ktoré boli v danej situácii obvyklé, pričom tieto nastali až potom, čo si obžalovaný Mgr. Š. M. preukázateľne osvojil úmysel trestný čin spáchať a preukázateľne spravil kroky k jeho spáchaniu. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na zabezpečené zvukové záznamy povaţuje vyššie uvedený záver za preukázaný bez akejkoľvek pochybnosti, keďţe v danom prípade ide o dôkaz (argumentum ad veritatem – objektívny) , ktorý sprostredkováva slovné prejavy obţalovaného Mgr. Š. M., na podklade ktorých potom moţno veľmi precízne posúdiť tak objektívnu ako aj subjektívnu stránku jeho konania. Prisudzovať iný význam jeho slovným prejavom v týchto zvukových záznamoch aj v kontexte výpovedí svedkyne Mgr. S. R. ako aj iných nepriamych dôkazov na seba nadväzujúcich a vzájomne sa dopĺňajúcich môže len samotný obžalovaný Mgr. Š. M. majúci právo brániť sa spôsobom, ktorý uzná za vhodný a samozrejme jeho zvolený obhajca, ale nikto iný, pokiaľ by nechcel prísť do rozporu s pravidlami logického úsudku a vyvodzovania. 19 5 To 6/2012 Zo zabezpečených zvukových záznamov totiţ bez akejkoľvek pochybnosti vyplýva, ţe v danom prípade neboli prostredníctvom ustanovenej agentky simulované rôzne korupčné ponuky a neboli skúšané „myšlienky“ korumpujúceho a jeho cena. V posudzovanej veci teda trestná zodpovednosť nebola posúvaná do štádia, ktoré nie je navonok prejaveným trestným činom, ale len vnútorným duševným stavom (samotný úmysel spáchať trestný čin sa netrestá – cogitationis poenam nemo natur), ktorý sa však umelo, za pouţitia určitých operatívnych metód, objektivizuje. Práve naopak tieto zvukové záznamy objektivizujú tvrdenia svedkyne Mgr. S. R. v tom smere, ţe to bol práve obţalovaný Mgr. Š. M., kto prišiel s ponukou „finančnej odmeny“ v súvislosti s prípravou legislatívnych návrhov a zmien v rámci novely zákona o starobnom a dôchodkovom sporení a kto iniciatívne určoval termíny a miesta stretnutí, výšku „splátok“ a okamih ich vyplatenia, mechanizmus ich krytia a rozdelenie úloh, pričom v tejto súvislosti rovnako odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemal ţiadnu pochybnosť o tom, ţe celý tzv. skutkový dej s trestnoprávnymi následkami takpovediac vymyslel a zinscenoval práve obţalovaný Mgr. Š. M. a svedkyňa Mgr. S. R. sa tomuto skutkovému deju len

pokynov obţalovaného prispôsobila a ho plnila. Orgány činné v prípravnom konaní vo vzťahu k obžalovanému Mgr. Š. M. teda neuplatnili takú formu vplyvu, aby podnietili spáchanie trestného činu, ktorý by inak nebol spáchaný, ale naopak uplatnili takú formu vplyvu, aby bol trestný čin odhalený, teda obmedzili svoj vplyv len na vyšetrovanie trestnej činnosti pasívnym spôsobom (viď Ramanauskas proti Litve). Odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (bývalý odvolací senát 1 Toš) nadväzujúc kontinuálne na svoje predchádzajúce rozhodnutia v tzv. korupčných kauzách (a to či uţ išlo o prípad bývalého prednostu Krajského pozemkového úradu v Trnave - uznesenie NS SR z

  1. decembra 2006, sp. zn. 1 Toš 23/2006, o prípad bývalého primátora v Čadci - uznesenie NS SR z
  2. júna 2008, sp. zn. 1 Toš 16/2007, alebo o prípad bývalého sudcu Okresného súdu v Čadci - uznesenie NS SR z
  3. apríla 2010, sp. zn. 1 Toš 8/2009) sa v tejto otázke opätovne jednoznačne priklonil k záveru, ţe v posudzovanom prípade išlo zo strany orgánov činných v prípravnom konaní bez akýchkoľvek pochybností len o tzv. skrytú reakciu polície. 20 5 To 6/2012 K odvolacej námietke pod bodom d) Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe samosudca špecializovaného trestného súdu správne zistené konanie obţalovaného Mgr. Š. M. právne posúdil v súlade so zákonom tak po stránke objektívnej ako aj po stránke subjektívnej, keď ho právne kvalifikoval ako prečin podplácania

§ 333ods.

1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., pričom obţalovaný Mgr. Š. M. sa ho dopustil v priamom úmysle

§ 15písm.

a/ Tr. zák. Vzhľadom k tomu sa len odkazuje na odôvodnenie tejto právnej kvalifikácie, ktoré samosudca špecializovaného trestného súdu podrobne rozviedol v napadnutom rozsudku. Právny názor obţalovaného Mgr. Š. M. prezentovaný prostredníctvom jeho obhajcu, ţe v posudzovanom prípade išlo o pokračovací trestný čin, keďţe skutková veta obsahovala dve čiastkové konania, nie je správny. Z vykonaného dokazovania totiţ vyplýva, ţe obţalovaný Mgr. Š. M. svojim protiprávnym konaním sledoval len jeden a ten istý cieľ, a to ovplyvniť legislatívny proces pri príprave novely zákona o starobnom a dôchodkovom sporení a za tým účelom jednak poskytol vyššie uvedený poukaz a jednak sľúbil plnenie majetkovej povahy svedkyni Mgr. S. R., teda v tomto prípade nešlo o dve čiastkové konania, ale len o jedno konanie smerujúce proti rovnakému predmetu útoku (objektívna súvislosť). O pokračovací trestný čin podplácania s takouto právnou kvalifikáciou by išlo v prípade, ţe by ten istý subjekt postupne verejnému činiteľovi sľúbil a poskytol vec, plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy v súvislosti s prípravou a realizáciou legislatívnych zmien viacerých zákonov, pričom toto konanie by sa vyznačovalo objektívnou súvislosťou (čas, miesto a predmet útoku) a jednotiacim zámerom dotyčného subjektu. K odvolacím námietkam pod bodom f), g) Keďţe uvedené odvolacie námietky stáli úplne mimo dnes platnej a účinnej právnej úpravy zakotvenej v Trestnom poriadku (§ 278 ods. 3 Tr. por. a § 355 ods. 3 Tr. por. – per 21 5 To 6/2012 analogiam

§ 327ods.

2 Tr. por. nie je moţné uplatniť), odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ich vyhodnotil ako neopodstatnené a nedôvodné. Vzhľadom k tomu sa nimi ani bliţšie nezaoberal a tieto bliţšie nekomentoval. K odvolacím námietkam pod bodom e), h) Pokiaľ ide o odvolacie námietky obţalovaného Mgr. Š. M. smerujúce do výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu zaloţené na osobe obţalovaného, jeho osobných pomeroch a moţnostiach nápravy ako aj v súvislosti s poukazom na trest uloţený pôvodným trestným rozkazom, ktorý bol zrušený v dôsledku podaného odporu zo strany obţalovaného, odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tieto vyhodnotil ako opodstatnené a dôvodné. Hneď úvodom treba zdôrazniť, ţe napadnutý rozsudok je v tejto časti arbitrárny a tým nepreskúmateľný, keďţe z jeho odôvodnenia vyplýva iba to, ţe samosudca špecializovaného trestného súdu dospel k záveru, ţe „vzhľadom na osobu obţalovaného, okolnosti prípadu, zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obţalovaného je nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody spojený s okamţitým nástupom“. V tomto smere sa odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v plnom rozsahu stotoţnil s odvolacou argumentáciou obţalovaného Mgr. Š. M., pokiaľ tento poukázal na to, ţe v napadnutom rozsudku absolútne absentuje odôvodnenie (ústavne komfortným spôsobom) potreby uloţenia odlišného trestu od trestu uloţeného v trestnom rozkaze. Rovnako odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má za to, ţe takýto postup samosudcu špecializovaného trestného súdu vykazuje znaky voluntarizmu (tzn. znaky svojvoľného konania a rozhodovania), keďţe vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní neboli zistené iné okolnosti svedčiace v neprospech, resp. v prospech obţalovaného Mgr. Š. M. ako tie v prípravnom konaní, na podklade ktorých potom samosudca špecializovaného trestného súdu uloţil obţalovanému Mgr. Š. M. vyššie uvedeným trestným rozkazom trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. 22 5 To 6/2012 Vychádzajúc z kritérií pre ukladanie trestu obsiahnutých v ustanovení § 34 Tr. zák. bolo potrebné prihliadnuť hlavne k tomu, ţe z vykonaných dôkazov, najmä z odpočúvaní a zvukových záznamov bezpochyby vyplýva, ţe obţalovaný Mgr. Š. M. nebol tzv. spiritus rector (tzv. vodiaci duch – duchovný vodca) tohto protiprávneho konania, ktoré vyústilo do jeho trestného stíhania. Práve naopak, zabezpečené dôkazy naznačujú, ţe do tejto „akcie“ bol vtiahnutý a zneuţitý v prospech subjektov, ktoré na predmetnej legislatívnej zmene mali v budúcnosti výrazným spôsobom profitovať, pričom trestné stíhanie v tejto veci sa napokon ohraničilo len vo vzťahu k osobe obţalovaného Mgr. Š. M. Na druhej strane treba však povedať, ţe obţalovaný Mgr. Š. M. na tomto protiprávnom konaní participoval vo vidine vlastného majetkového prospechu, ktorý takpovediac determinoval jeho konanie. Nie bez významu sa v tomto smere javí však skutočnosť, ţe v rámci odvolacieho konania, zrejme aj pod ťarchou hroziaceho trestu, si v podstate uvedomil protiprávnosť svojho konania a takpovediac sa priznal k spáchaniu skutku. Za nezanedbateľnú skutočnosť v tejto súvislosti treba povaţovať aj fakt, ţe obţalovaný Mgr. Š. M. dovtedy viedol riadny ţivot, nebol administratívne, disciplinárne ani súdne trestaný, pričom je ţenatý a stará sa o dve maloleté deti vo veku šiestich a štyroch rokov, ktoré sú výchovou a výţivou odkázané na obidvoch rodičov. Vyššie uvedené skutočnosti majúc na zreteli zásadu generálnej a individuálnej prevencie s tým, ţe trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, viedli odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k záveru, ţe trest odňatia slobody, ktorého výkon bude podmienečne odloţený na dlhšiu skúšobnú dobu, za súčasného uloţenia ďalších trestov, a to peňaţného trestu a trestu zákazu činnosti, splní svoj účel. Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade odvolania podaného obţalovaným Mgr. Š. M.

§ 321ods.

1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste, spôsobe jeho výkonu, peňaţnom treste a treste zákazu činnosti a postupom

§ 322ods.

3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, ţe 23 5 To 6/2012 obţalovaného Mgr. Š. M. odsúdil

§ 333ods.

2 Tr. zák. s pouţitím §§ 38 ods. 2, ods. 3 a 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, pričom

§§ 49ods.

1 písm. a/ a 50 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloţil na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky. Zároveň mu

§ 56ods.

1 Tr. zák. uloţil peňaţný trest vo výške 3.000,- (tritisíc) Eur a pre prípad, ţe by mohol byť výkon peňaţného trestu úmyselne zmarený, mu

§ 57ods.

3 Tr. zák. ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Nakoniec mu

§ 61ods.

1, ods. 2 Tr. zák. uloţil aj trest zákazu činnosti, a to zamestnania v štátnej správe, verejnej správe a samospráve na dobu 4 (štyri) roky. Takto uloţený trest je jednak totoţný s trestom odňatia slobody uloţeným pôvodným trestným rozkazom samosudcom špecializovaného trestného súdu a jednak

názoru odvolacieho súdu vo vzťahu k osobe obţalovaného Mgr. Š. M. vyváţenejším spôsobom odzrkadľuje kritériá pre ukladanie trestu zakotvené v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 18. októbra 2012 JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.