1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na verejnom zasadnutí konanom
1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, peňaţnom treste a treste zákazu činnosti.
3 Tr. por. sa obţalovaný Mgr. Š. M. o d s u d z u j e :
2 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky. 2 5 To 6/2012
1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. sa obţalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky.
1 Tr. zák. sa obţalovanému ukladá peňaţný trest v sume 3.000,- (tritisíc) eur.
3 Tr. zák. pre prípad, ţe by mohol byť výkon peňaţného trestu úmyselne zmarený, ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
1, ods. 2 Tr. zák. sa mu ukladá aj trest zákazu činnosti, a to zamestnania v štátnej správe, verejnej správe a samospráve na dobu 4 (štyri) roky. O d ô v o d n e n i e Samosudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku rozsudkom zo 4. mája 2012, sp. zn. BB – 4 T 8/2012, uznal obţalovaného Mgr. Š. M. za vinného z prečinu podplácania
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe v presne nezistených dňoch, od mesiaca august 2010 do konca januára 2011, inicioval viacero stretnutí s Mgr. S. R., generálnou riaditeľkou Sekcie sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorá je zodpovedná za prípravu legislatívnych návrhov a zmien v rámci prípravy novely zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom a dôchodkovom sporení, na ktorých ţiadal, aby do novely zákona boli zakomponované zmeny v súlade s predstavami a návrhmi, ktoré jej odovzdal v písomnej podobe a súčasne ţiadal pracovnú verziu pripravovanej novely zákona, za čo jej dňa 12.10.2010, v čase od 09.35 h na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR poskytol úplatok darčekový poukaz na pobyt v G. H. K. H. T. vo Vysokých Tatrách pre dve osoby, na dve noci v hodnote 258,- € a následne po tom, ako mu začiatkom mesiaca január 2011 Mgr. S. R. poskytla pracovnú verziu novely zákona, tak jej prisľúbil poskytnutie úplatku vo výške najmenej 20.000,- €. Samosudca špecializovaného trestného súdu ho za to odsúdil
2, § 38 ods. 2, ods. 3 a § 36 písm. j/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, 3 5 To 6/2012 pričom
2 písm. a/ Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia. Zároveň mu
1 Tr. zák. uloţil peňaţný trest vo výške 3.000,- (tritisíc) eur a pre prípad, ţe by mohol byť výkon peňaţného trestu úmyselne zmarený,
3 Tr. zák. obţalovanému ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Nakoniec mu
1, ods. 2 Tr. zák. uloţil aj trest zákazu činnosti, a to zamestnania v štátnej správe, verejnej správe a samospráve na dobu 4 (štyri) roky. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie čo do výrokov o vine a treste obţalovaný Mgr. Š. M., ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu v obsiahlom osobitnom písomnom podaní. Vo vzťahu k výroku o vine obţalovaný Mgr. Š. M. argumentoval v podstate tým, ţe v posudzovanej veci
jeho názoru bol vykonaný v rozpore s ustanovením § 89 ods. 1 Tr. por.
1 Tr. por. kto má pri sebe vec dôleţitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie predloţiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba 4 5 To 6/2012 upozorniť na to, ţe ak nevyhovie výzve, môţe mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky nevyhovenia.
názoru obţalovaného Mgr. Š. M. z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, ţe procesný inštitút vydania veci upravuje povinnosť osoby, ktorá má pri sebe vec dôleţitú pre trestné konanie na výzvu policajta, prokurátora alebo súdu, túto vec predloţiť alebo vydať, pričom vo výzve musí byť osoba náleţite poučená o moţnom odňatí veci, ako aj o iných následkoch nevyhovenia výzve. V ďalšom mal odvolateľ za to, ţe výzva na vydanie veci sa v praxi vykonáva formou opatrenia, ktoré má mať písomnú formu. V súvislosti s vyššie uvedeným potom obţalovaný Mgr. Š. M. poukázal na zápisnicu o vydaní veci z 12. októbra 2010, z ktorej
jeho názoru nevyplýva splnenie podmienok ustanovenia § 89 ods. 1 Tr. por., keďţe v tejto zápisnici ako aj v celom vyšetrovacom spise absentuje akákoľvek výzva orgánu činného v trestnom konaní, ktorá by vo forme opatrenia vyzývala Mgr. S. R. k vydaniu, resp. k predloţeniu veci dôleţitej pre trestné konanie, ktorá by ďalej obsahovala poučenie, resp. ktorá by spĺňala aj ďalšie náleţitosti uvedené v § 89 ods. 1 Tr. por. Obţalovaný Mgr. Š. M. dospel k záveru, ţe v dôsledku toho, ţe Mgr. S. R. sa sama, bez výzvy orgánu činného v trestnom konaní dostavila pred policajta za účelom dobrovoľného odovzdania obálky, ktorú jej mal priniesť ako úplatok obţalovaný, neboli splnené zákonné predpoklady na zaistenie veci
1 Tr. por. V ďalšom vychádzajúc z vyššie uvedeného potom zastával názor, ţe procesný úkon vykonaný v rozpore s ustanovením Trestného poriadku nemôţe byť úkonom, na základe ktorého by mohlo byť trestné konanie, resp. trestné stíhanie v predmetnej veci, začaté. Z uvedeného dôvodu je potom
názoru obţalovaného Mgr. Š. M. trestné stíhanie na podklade tohto procesného úkonu ab initio (od začiatku) nezákonné, pričom v logickej nadväznosti s uvedeným sú vadou (správne chybou) nezákonnosti postihnuté aj všetky ďalšie úkony orgánov činných v trestnom konaní a súdov, ktoré majú svoj podklad v nezákonnom začatí trestného stíhania. 5 5 To 6/2012 Pokiaľ ide o námietku uvedenú pod písmenom b), obţalovaný Mgr. Š. M. tvrdil, ţe ustanoveniu Mgr. S. R. za agenta v posudzovanej trestnej veci bránil hmotnoprávny rozpor vo vzťahu k stíhanému trestnému činu, pričom v tomto smere poukázal a v plnom rozsahu prevzal právny názor vyplývajúci z článku pod názvom „K podplácaniu verejného činiteľa a získaniu usvedčujúcich dôkazov voči podplácajúcemu“ publikovaného JUDr. Zoltánom Perhácsom, PhD. v Justičnej revue č. 2/2007. Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky v ďalšej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia poukáţe na podstatnú časť právneho názoru vyjadreného v tomto článku, keďţe obţalovaný Mgr. Š. M. tento pojal ako nosnú časť svojho odvolania a samosudca špecializovaného trestného súdu sa s touto námietkou prezentovanou uţ v súdnom konaní ústavne konformným spôsobom nevyrovnal. Z obsahu vyššie uvedeného článku vyplýva nasledovné: - ak korupčný trestný čin je spáchaný na verejnom činiteľovi, ktorý však túto skutočnosť riadne a za zákonom predpokladaných podmienok oznámi príslušnému orgánu, a navyše by bol ochotný, resp. by chcel dobrovoľne spolupracovať s týmito orgánmi, teda ponúknutý úplatok by prevzal s cieľom získať usvedčujúce dôkazy o podplácaní, tak takúto ďalšiu spoluprácu, cieľom ktorej by bolo získanie usvedčujúcich dôkazov o korupčnom konaní podplácajúceho, Trestný poriadok neumoţňuje, pretoţe jeho moţnosti sú ohraničené resp. obmedzené hmotnoprávnou úpravou; - zatiaľ, čo pri zisťovaní trestných činov prijímania úplatku a usvedčovania ich páchateľov hmotnoprávna ako aj procesnoprávna úprava umoţňuje pouţiť agenta, takáto moţnosť nie je daná pri zisťovaní a odhaľovaní trestného činu podplácania; - aj keď ustanovenie § 117 ods. 1 Tr. por. uvádza, ţe „na odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov zločinov, korupcie, ... moţno pouţiť agenta“, z čoho by sme mohli usúdiť, ţe agenta moţno pouţiť vo vzťahu ku všetkým korupčným deliktom uvedeným v ôsmej hlave tretieho oddielu, to by však nebol správny výklad, pretoţe nemoţno totiţ posudzovať obsah tohto ustanovenia izolovane, ale naopak, musíme vychádzať aj z hmotnoprávnej normy § 30 ods. 3 Tr. zák. 6 5 To 6/2012 pričom toto ustanovenie v súvislosti s plnením úlohy agenta vylučuje protiprávnosť len u presne určených korupčných trestných činov, teda limituje moţnosť pouţitia agenta; -
názoru autora tohto článku dokumentovať trestný čin podplácania za použitia agenta je nemožné a zákonom nepovolené, keďže hlavný problém, ktorý túto možnosť použitia agenta vo vzťahu k podplácaniu neumožňuje, nie je ani tak v procesnom práve, ako v trestnom zákone, ktorý ho vlastne vykonáva; -
3 Tr. zák. čin inak trestný uvedený v § 332 aţ 335 a v § 336 ods. 2 Tr. zák. spáchaný na účely odhalenia trestného činu alebo zistenia páchateľa trestného činu
1 spôsobom ustanoveným v Trestnom poriadku nie je trestným činom, čo bliţšie znamená, ţe trestné činy podplácania
ustanovení § 332 aţ 335 Tr. zák. a trestný čin nepriamej korupcie
2 Tr. zák. od samého začiatku nie sú trestnými, ak boli spáchané s cieľom odhaliť alebo zistiť páchateľa trestného činu zneuţívania právomocí verejného činiteľa
1 Tr. zák. a trestného činu prijímania úplatku
zák. alebo nepriamej korupcie
1 Tr. zák.; - uvedená úprava predstavuje osobitnú formu okolnosti vylučujúcej protiprávnosť v súvislosti s plnením úlohy agenta, ktorý v záujme odhalenia vyššie uvedených trestných činov sa môţe dopustiť trestného činu podplácania; - vzhľadom na vyššie uvedené má autor tohto článku za to, ţe v budúcnosti by bolo potrebné zváţiť zavedenie ďalšieho odseku (4. - štvrtého) do ustanovenia § 30 Tr. zák., ktorého znenie by bolo zrkadlovým obrazom znenia ustanovenia § 30 ods. 3 Tr. zák. tak, aby pouţitie agenta bolo moţné aj pri usvedčovaní trestného činu podplácania, keďţe v súčasnej dobe, ak nemoţno pouţiť agenta, nemoţno zadokumentovať ani ďalší priebeh skutkového deja, teda ani „odovzdávku“ (správne odovzdanie), a teda pokiaľ k odovzdávke (správne odovzdaniu) nedôjde, nemoţno pouţiť ani iné účinné trestno-procesné metódy, 7 5 To 6/2012 ktoré sú závislé od konania agenta, pretoţe skutkový dej je „umelo pretrhnutý“, čo znamená, ţe odmietnutím ponuky uţ nepokračuje. Pokiaľ ide o námietku uvedenú pod písmenom c), obţalovaný Mgr. Š. M. tvrdil, ţe zo záznamov a prepisov rozhovorov uvedených vo vyšetrovacom spise nemoţno vôbec jednoznačne vyvodiť, či bol Mgr. S. R. daný prísľub a za čo, t. j. v akej súvislosti jej mal byť daný.
názoru obţalovaného Mgr. Š. M. bola to práve Mgr. S. R., ktorá prvá vyšla a začala modelovať skutkový dej, pričom v tomto smere poukázal na prílohu č. 4 – záznam zo dňa 14. januára 2011, z ktorého vyplýva, ţe ustanovená agentka Mgr. S. R. neprípustným spôsobom zasahovala do skutkového deja tým, ţe tento začala aktívne sama modelovať. Rovnako
jeho názoru v prípade odovzdania darčekového poukazu nebolo preukázané, ţe by tento mal slúţiť ako určité protiplnenie, keďţe takúto skutočnosť ustanovená agentka Mgr. S. R. neuviedla ani v zápisnici o vydaní veci, navyše v danom prípade ide len o tvrdenie proti tvrdeniu. Pokiaľ ide o námietku uvedenú pod písmenom d), obţalovaný Mgr. Š. M. zastával názor, ţe formulácia skutku uvedeného tak v obţalobe, ako aj v napadnutom rozsudku obsahuje dve čiastkové konania, pričom vzhľadom k tomu mal byť skutok právne posúdený ako pokračovací trestný čin, čomu nasvedčuje aj judikatúra Najvyššieho súdu ČSR (R 16/1988),
ktorej je opakované poţadovanie, prijímanie a ponúkanie úplatku, pri splnení ďalších zákonných podmienok, pokračovacím trestným činom. Vo vzťahu k výroku o treste obţalovaný Mgr. Š. M. argumentoval v podstate tým, ţe samosudca špecializovaného trestného súdu pri ukladaní trestu porušil
jeho názoru bolo neprimerane prísne, pričom v tomto smere poukázal aj na judikatúru bývalého federálneho súdu, konkrétne na rozhodnutia R 35/63 a R 19/
jeho názoru je súd rozhodujúci o treste takýmto návrhom viazaný, keďţe odlišný výklad nemá oporu v ustanoveniach Trestného poriadku a znamenal by porušenie princípov legality. V tomto smere má za to, ţe samosudca špecializovaného trestného súdu nerešpektoval prokurátorov návrh na uloţenie trestu, ale svojvoľne bez ďalšieho odôvodnenia uloţil obţalovanému trest prísnejší ako navrhol prokurátor, čo pri uplatnení zásady kontradiktórnosti trestného konania je prejavom arbitrárnosti v rozhodovaní, čo je ústavne neakceptovateľné. Pokiaľ ide o námietku uvedenú pod písmenom g), obţalovaný Mgr. Š. M. dal do pozornosti odvolaciemu súdu skutočnosť, ţe samosudca špecializovaného trestného súdu vo veci vydal dňa 5. marca 2012 trestný rozkaz, ktorým mu uloţil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, pričom voči výroku trestného rozkazu nebol zo strany prokurátora podaný odpor. Obţalovaný Mgr. Š. M. dospel k záveru, ţe napriek tomu, ţe ustanovenie § 355 ods. 3 Tr. por. zásadu zákaz reformatio in peius explicitne neupravuje, pouţitím analogie legis je moţné ju aplikovať, teda pokiaľ zo strany prokurátora nebol podaný odpor proti trestnému rozkazu v neprospech obţalovaného, nie je moţné obţalovanému uloţiť trest prísnejší ako trest, ktorý mu bol uloţený trestným rozkazom. 9 5 To 6/2012 Pokiaľ ide o námietku uvedenú pod písmenom h), obţalovaný Mgr. Š. M. vytýkal napadnutému rozsudku, ţe pokiaľ po prejednaní veci na hlavnom pojednávaní samosudca špecializovaného trestného súdu dospel k rozhodnutiu o vine obţalovaného a o uloţení trestu, je nevyhnutné, aby svoj odsudzujúci rozsudok ústavne konformným spôsobom odôvodnil potrebou uloţenia odlišného trestu od trestu uloţeného v trestnom rozkaze, čo sa v posudzovanom prípade nestalo. Z vyššie uvedených dôvodov sa obţalovaný Mgr. Š. M. podaným odvolaním prostredníctvom obhajcu domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací zrušil napadnutý rozsudok a sám vo veci rozhodol tak, ţe by ho spod obţaloby pre ţalovaný skutok oslobodil, resp. aby vec vrátil samosudcovi špecializovaného trestného súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný Mgr. Š. M. v konečnom návrhu modifikoval svoje odvolanie tak, že sa domáhal iba zrušenia napadnutého rozsudku vo výroku o treste a uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom spolu s ďalšími trestami, keďže výrok o vine napadnutého rozsudku už nespochybňoval.
por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie
1 alebo nezruší rozsudok
3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1. Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom uvedeným v citovanom ustanovení zistil, ţe odvolanie proti rozsudku samosudcu špecializovaného trestného súdu podala procesná strana na to oprávnená, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohla a urobila tak v lehote ustanovenej v zákone, pričom odvolanie obţalovaného Mgr. Š. M. je sčasti dôvodné. Treba hneď úvodom uviesť, ţe vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo
Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré 10 5 To 6/2012 by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že sa predmetný skutok stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, že ho spáchal obžalovaný Mgr. Š. M. a že z jeho konania nastal tam uvedený následok. Vzhľadom k tomu Najvyšší súd Slovenskej republiky v otázke skutkových zistení v prevaţnej miere odkazuje na dostatočne rozvedené dôvody rozsudku špecializovaného trestného súdu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotoţnil. Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní obsahu vyšetrovacieho a súdneho spisu dospel k záveru, ţe výrok o vine obţalovaného Mgr. Š. M. bol zaloţený na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti vylučujú akúkoľvek inú alternatívu toho skutkového deja, ktorý bol na základe týchto dôkazov ustálený. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obţalovaného Mgr. Š. M. smerujúce čo do výroku o vine, Najvyšší súd Slovenskej republiky úvodom povaţuje za potrebné uviesť nasledovné: Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo obžalovaného na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných procesnými stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo obžalovaného na spravodlivý proces. V posudzovanom prípade samosudca špecializovaného trestného súdu napriek tomu, ţe obţalovaný Mgr. Š. M. svoju obhajobnú argumentáciu v konaní pred súdom prvého stupňa zaloţil na tvrdeniach totoţných s uplatnenými odvolacími námietkami, nedal 11 5 To 6/2012 v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odpovede na tieto právne relevantné otázky, a to ani v rozsahu, ktorý by stručne a jasne objasnil právny základ rozhodnutia. Pre absenciu právne relevantnej argumentácie samosudcu špecializovaného trestného súdu odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaujal k vyššie uvedeným odvolacím námietkam obţalovaného Mgr. Š. M. tento právny záver: K odvolacej námietke pod bodom a) Právne závery obţalovaného Mgr. Š. M. týkajúce sa vydania 1 ks obálky s obsahom darčekového poukazu Mgr. S. R. prezentované prostredníctvom jeho obhajcu v odôvodnení podaného odvolania sú nesprávne. Z obsahu vyšetrovacieho spisu, najmä zo zápisnice o vydaní veci (č. l. 303) vyplýva, ţe Mgr. S. R. bola 12. októbra 2010 o 13.30 hod. vyšetrovateľom Prezídia PZ, Úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred, pplk. JUDr. J. B. za prítomnosti vyšetrovateľa pplk. Ing. Š. J. vyzvaná na vydanie 1 ks obálky formátu A5 s logom G. H. K. bielej farby s obsahom darčekového poukazu na pobyt v G. H. K. H. T. pre 2 osoby na dve noci vrátane G. raňajok a vstupu do K. S. s platnosťou do 30. júna 2011 podpísaného generálnym manaţérom G. R. Vyzvaná osoba Mgr. S. R. po poučení
1 Tr. por. o povinnosti vec na vyzvanie vydať a po upozornení na možnosť odňatia veci, ako i na možnosť uloženia poriadkovej pokuty, uviedla, ţe „ja som dnes, t. j.
1 Tr. por. na odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov zločinov, korupcie, trestného činu zneuţívania právomoci verejného činiteľa alebo trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti možno použiť agenta. Jeho pouţitie je prípustné len vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom podstatne sťaţené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie, ţe bol spáchaný trestný čin alebo má byť spáchaný taký trestný čin.
2 Tr. por. konanie agenta musí byť v súlade s účelom tohto zákona a musí byť úmerné protiprávnosti konania, na odhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčovaní ktorého sa zúčastňuje. Agent nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu; to neplatí, ak ide o korupciu verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa 13 5 To 6/2012 a zistené skutočnosti nasvedčujú, že páchateľ by spáchal taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol vydaný.
3 Tr. zák. čin inak trestný uvedený v § 332 až 335 a v § 336 ods. 2 spáchaný na účely odhalenia trestného činu alebo zistenia páchateľa trestného činu
1 spôsobom ustanoveným v Trestnom poriadku nie je trestným činom. Z vyššie uvedených ustanovení
názoru odvolacieho senátu 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva nasledovné: - na odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov všetkých trestných činov korupcie je možné použiť agenta; - ustanovenie § 30 ods. 2 Tr. zák. sa viaže výlučne na druhú vetu ustanovenia § 117 ods. 2 Tr. por., ktorým sa liberalizuje aktívne konanie (tzv. provokácia) agenta, pokiaľ ide o korupciu verejného činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa; - ustanovenie § 30 ods. 3 Tr. zák. za beztrestné konanie povaţuje také konanie agenta, ktorým agent simuluje rôzne korupčné ponuky a skúša „myšlienky“ korumpovaného verejného činiteľa, resp. zahraničného verejného činiteľa a jeho cenu; - aktívne konanie (tzv. provokácia) agenta je však vylúčené pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov trestného činu podplácania, pretoţe vo väčšine týchto prípadov by zo strany štátnej moci reprezentovanej príslušným verejným činiteľom došlo k takému zásahu do skutkového deja, ktorý by vo svojej komplexnosti tvoril trestnú kvalifikáciu trestného činu; - ustanovenie § 30 ods. 3 Tr. zák. nevylučuje použitie agenta pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov trestného činu podplácania, pokiaľ by tento agent aktívne nekonal spôsobom uvedeným v ustanovení § 117 ods. 2 14 5 To 6/2012 druhá veta Tr. por. (tzn. neuplatnil takú formu vplyvu, aby podnietil spáchanie trestného činu, ktorý by inak nebol spáchaný). K odvolacej námietke pod bodom c) Pokiaľ ide o právny názor obţalovaného Mgr. Š. M. prezentovaného prostredníctvom jeho obhajcu, ţe v posudzovanej veci mohlo ísť o policajnú provokáciu riadenú a realizovanú prostredníctvom ustanoveného agenta Mgr. S. R., keď „skutok mal umelo vytvorený dej a vznikol na základe činnosti orgánov činných v trestnom konaní prezentovanej konaním ustanovenej agentky Mgr. S. R., Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné uviesť nasledovné: V tejto otázke odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opäť poukazuje na kontinuitu svojej rozhodovacej činnosti v otázke posudzovania policajnej provokácie, keď uţ v korupčnej kauze týkajúcej sa bývalého sudcu Okresného súdu v Čadci (sp. zn. 1 Toš 8/2009) veľmi precízne rozlišoval medzi policajnou provokáciou a tzv. „skrytou reakciou polície“, pričom aj v tomto prípade uţ vychádzal z judikatúry jednak Európskeho súdu pre ľudské práva (jeho klasické rozhodnutie Teixeira de Castro proti Portugalsku) a jednak Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s tým, ţe podozrivou osobou bol najmä Mgr. Š. M., pričom k podanému podnetu pripojil zoznam dôkazov, a to úradný záznam z vykonanej operatívno-pátracej činnosti z 8. septembra 2010 spolu so získanými operatívnymi poznatkami, úradný záznam o poţadovaní informácie
č. 171/1993 Z. z., potvrdenie o zaistení veci
č. 171/1993 Z. z., operatívne záznamy a lustrácie. Z potvrdenia o zaistení veci zo dňa 8. septembra 2010 vyplýva, ţe
1 zák. č. 171/1993 Z. z. boli u Mgr. S. R. zaistené – 1 ks CD s nahrávkou pod označením REC0255, mailová správa z
por. prevzal vyšetrovateľ Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Stred, Banská Bystrica, čo potvrdzuje zápisnica o prevzatí zaistenej veci. Z obsahu vyšetrovacieho spisu bolo ďalej zistené, ţe Mgr. S. R. sa dňa
1 Tr. por. vydala predmetnú obálku s vyššie uvedeným obsahom. Následne vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odboru proti korupcii Stred, Banská Bystrica uznesením z 12. októbra 2010, ČVS: PPZ-148/BPK-S-2010
1, ods. 2 Tr. por. začal trestné stíhanie pre prečin podplácania
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. preto, ţe v presne nezistených dňoch, od mesiaca august 2010 do súčasnej doby, osoba vystupujúca pod menom Mgr. Š. M., ako zástupca doposiaľ nestotoţnených osôb zastupujúcich dôchodkové správcovské spoločnosti, resp. podielové fondy SR, najmenej v troch prípadoch na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR v Bratislave, inicioval stretnutie s Mgr. S. R., generálnou riaditeľkou sekcie sociálneho poistenia a dôchodkového sporenia, ktorá je zodpovedná za prípravu legislatívnych návrhov a zmien v rámci prípravy novely Zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom a dôchodkovom sporení, na ktorých pod prísľubom úplatku v nezistenej výške ţiada, aby do novely tohto zákona boli zakomponované zmeny v súlade s predstavami a návrhmi zatiaľ nestotoţnených zástupcov dôchodkových správcovských spoločností, resp. podielových fondov SR, pričom dňa
1, ods. 2, ods. 3 Tr. por. na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky mobilnej účastníckej stanice, ktorej majiteľom bol Š. M., a to od
1, ods. 2, ods. 3 Tr. por. na vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov na Mgr. S. R. na čas od
1, ods. 4, ods. 5 Tr. por. na sledovanie osoby s vyuţitím informačno-technických prostriedkov, a to obrazového záznamu a fotograficky na miestach verejne prístupných na Mgr. Š. M., a to od
1, ods. 3, ods. 7 Tr. por. na pouţitie agenta Mgr. S. R., ktorý pôsobil bez legendy na čas od
pokynov obţalovaného prispôsobila a ho plnila. Orgány činné v prípravnom konaní vo vzťahu k obžalovanému Mgr. Š. M. teda neuplatnili takú formu vplyvu, aby podnietili spáchanie trestného činu, ktorý by inak nebol spáchaný, ale naopak uplatnili takú formu vplyvu, aby bol trestný čin odhalený, teda obmedzili svoj vplyv len na vyšetrovanie trestnej činnosti pasívnym spôsobom (viď Ramanauskas proti Litve). Odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (bývalý odvolací senát 1 Toš) nadväzujúc kontinuálne na svoje predchádzajúce rozhodnutia v tzv. korupčných kauzách (a to či uţ išlo o prípad bývalého prednostu Krajského pozemkového úradu v Trnave - uznesenie NS SR z
1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., pričom obţalovaný Mgr. Š. M. sa ho dopustil v priamom úmysle
a/ Tr. zák. Vzhľadom k tomu sa len odkazuje na odôvodnenie tejto právnej kvalifikácie, ktoré samosudca špecializovaného trestného súdu podrobne rozviedol v napadnutom rozsudku. Právny názor obţalovaného Mgr. Š. M. prezentovaný prostredníctvom jeho obhajcu, ţe v posudzovanom prípade išlo o pokračovací trestný čin, keďţe skutková veta obsahovala dve čiastkové konania, nie je správny. Z vykonaného dokazovania totiţ vyplýva, ţe obţalovaný Mgr. Š. M. svojim protiprávnym konaním sledoval len jeden a ten istý cieľ, a to ovplyvniť legislatívny proces pri príprave novely zákona o starobnom a dôchodkovom sporení a za tým účelom jednak poskytol vyššie uvedený poukaz a jednak sľúbil plnenie majetkovej povahy svedkyni Mgr. S. R., teda v tomto prípade nešlo o dve čiastkové konania, ale len o jedno konanie smerujúce proti rovnakému predmetu útoku (objektívna súvislosť). O pokračovací trestný čin podplácania s takouto právnou kvalifikáciou by išlo v prípade, ţe by ten istý subjekt postupne verejnému činiteľovi sľúbil a poskytol vec, plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy v súvislosti s prípravou a realizáciou legislatívnych zmien viacerých zákonov, pričom toto konanie by sa vyznačovalo objektívnou súvislosťou (čas, miesto a predmet útoku) a jednotiacim zámerom dotyčného subjektu. K odvolacím námietkam pod bodom f), g) Keďţe uvedené odvolacie námietky stáli úplne mimo dnes platnej a účinnej právnej úpravy zakotvenej v Trestnom poriadku (§ 278 ods. 3 Tr. por. a § 355 ods. 3 Tr. por. – per 21 5 To 6/2012 analogiam
2 Tr. por. nie je moţné uplatniť), odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ich vyhodnotil ako neopodstatnené a nedôvodné. Vzhľadom k tomu sa nimi ani bliţšie nezaoberal a tieto bliţšie nekomentoval. K odvolacím námietkam pod bodom e), h) Pokiaľ ide o odvolacie námietky obţalovaného Mgr. Š. M. smerujúce do výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu zaloţené na osobe obţalovaného, jeho osobných pomeroch a moţnostiach nápravy ako aj v súvislosti s poukazom na trest uloţený pôvodným trestným rozkazom, ktorý bol zrušený v dôsledku podaného odporu zo strany obţalovaného, odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tieto vyhodnotil ako opodstatnené a dôvodné. Hneď úvodom treba zdôrazniť, ţe napadnutý rozsudok je v tejto časti arbitrárny a tým nepreskúmateľný, keďţe z jeho odôvodnenia vyplýva iba to, ţe samosudca špecializovaného trestného súdu dospel k záveru, ţe „vzhľadom na osobu obţalovaného, okolnosti prípadu, zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obţalovaného je nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody spojený s okamţitým nástupom“. V tomto smere sa odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v plnom rozsahu stotoţnil s odvolacou argumentáciou obţalovaného Mgr. Š. M., pokiaľ tento poukázal na to, ţe v napadnutom rozsudku absolútne absentuje odôvodnenie (ústavne komfortným spôsobom) potreby uloţenia odlišného trestu od trestu uloţeného v trestnom rozkaze. Rovnako odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má za to, ţe takýto postup samosudcu špecializovaného trestného súdu vykazuje znaky voluntarizmu (tzn. znaky svojvoľného konania a rozhodovania), keďţe vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní neboli zistené iné okolnosti svedčiace v neprospech, resp. v prospech obţalovaného Mgr. Š. M. ako tie v prípravnom konaní, na podklade ktorých potom samosudca špecializovaného trestného súdu uloţil obţalovanému Mgr. Š. M. vyššie uvedeným trestným rozkazom trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. 22 5 To 6/2012 Vychádzajúc z kritérií pre ukladanie trestu obsiahnutých v ustanovení § 34 Tr. zák. bolo potrebné prihliadnuť hlavne k tomu, ţe z vykonaných dôkazov, najmä z odpočúvaní a zvukových záznamov bezpochyby vyplýva, ţe obţalovaný Mgr. Š. M. nebol tzv. spiritus rector (tzv. vodiaci duch – duchovný vodca) tohto protiprávneho konania, ktoré vyústilo do jeho trestného stíhania. Práve naopak, zabezpečené dôkazy naznačujú, ţe do tejto „akcie“ bol vtiahnutý a zneuţitý v prospech subjektov, ktoré na predmetnej legislatívnej zmene mali v budúcnosti výrazným spôsobom profitovať, pričom trestné stíhanie v tejto veci sa napokon ohraničilo len vo vzťahu k osobe obţalovaného Mgr. Š. M. Na druhej strane treba však povedať, ţe obţalovaný Mgr. Š. M. na tomto protiprávnom konaní participoval vo vidine vlastného majetkového prospechu, ktorý takpovediac determinoval jeho konanie. Nie bez významu sa v tomto smere javí však skutočnosť, ţe v rámci odvolacieho konania, zrejme aj pod ťarchou hroziaceho trestu, si v podstate uvedomil protiprávnosť svojho konania a takpovediac sa priznal k spáchaniu skutku. Za nezanedbateľnú skutočnosť v tejto súvislosti treba povaţovať aj fakt, ţe obţalovaný Mgr. Š. M. dovtedy viedol riadny ţivot, nebol administratívne, disciplinárne ani súdne trestaný, pričom je ţenatý a stará sa o dve maloleté deti vo veku šiestich a štyroch rokov, ktoré sú výchovou a výţivou odkázané na obidvoch rodičov. Vyššie uvedené skutočnosti majúc na zreteli zásadu generálnej a individuálnej prevencie s tým, ţe trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, viedli odvolací senát 5 T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k záveru, ţe trest odňatia slobody, ktorého výkon bude podmienečne odloţený na dlhšiu skúšobnú dobu, za súčasného uloţenia ďalších trestov, a to peňaţného trestu a trestu zákazu činnosti, splní svoj účel. Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade odvolania podaného obţalovaným Mgr. Š. M.
1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste, spôsobe jeho výkonu, peňaţnom treste a treste zákazu činnosti a postupom
3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, ţe 23 5 To 6/2012 obţalovaného Mgr. Š. M. odsúdil
2 Tr. zák. s pouţitím §§ 38 ods. 2, ods. 3 a 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, pričom
1 písm. a/ a 50 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloţil na skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky. Zároveň mu
1 Tr. zák. uloţil peňaţný trest vo výške 3.000,- (tritisíc) Eur a pre prípad, ţe by mohol byť výkon peňaţného trestu úmyselne zmarený, mu
3 Tr. zák. ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Nakoniec mu
1, ods. 2 Tr. zák. uloţil aj trest zákazu činnosti, a to zamestnania v štátnej správe, verejnej správe a samospráve na dobu 4 (štyri) roky. Takto uloţený trest je jednak totoţný s trestom odňatia slobody uloţeným pôvodným trestným rozkazom samosudcom špecializovaného trestného súdu a jednak
názoru odvolacieho súdu vo vzťahu k osobe obţalovaného Mgr. Š. M. vyváţenejším spôsobom odzrkadľuje kritériá pre ukladanie trestu zakotvené v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 18. októbra 2012 JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.