Obsah (9)

§ 142§ 219§ 243b§ 241§ 157§ 237§ 218§ 238§ 213

Najvyšší súd 1ObdoV/48/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov: 1/ J. S., L.. B., Z., Š., 2/ P. S., bytom N., B., 3/ W. - B. B., spol. s.

§ 142ods.

1 OSP tak, ţe neúspešným ţalobcom uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému spoločne a nerozdielne trovy konania v sume 64 064,- Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil odkazom na § 1 ods. 1, § 25 ods. 1veta prvá 2 1ObdoV/48/2010 zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach, § 47 písm. c) Obchodného zákonníka, a viazanosťou právnym názorom dovolacieho súdu, ktorý v zrušujúcom rozsudku č. k. 1MObdoV/7/2007-249 z

1. novembra 2007, právoplatného
2. januára 2018, záväzne vyslovil, ţe v konaní nebolo preukázané nekalosúťaţné konanie ţalovaného a ani skutočnosť, ţe by na svojich výrobkoch pouţíval ochranné známky ţalobcov. Svoj výrok o zamietnutí ţaloby ako neopodstatnenej zdôvodnil zrekapitulovaním záväzného právneho názoru vysloveného v tomto konaní dovolacím súdom, ktorý, stotoţňujúc sa s názorom dovolateľa (generálneho prokurátora) konštatoval, ţe v súčasnosti je stromček tvar, ktorý sa vţil pre vôňu do áut a do iných interiérov ako označenie druhu výrobkov, ktoré vyrábajú rôzni výrobcovia. Z dôkazov predloţených ţalovaným vyplynulo, ţe na slovenskom trhu distribuujú osvieţovače v tvare stromčeka najmenej šiesti súťaţitelia. Posudzované výrobky účastníkov sú stromčeky napustené rôznymi vôňami. Z hľadiska tvaru je stromček ţalobcov trojuholníkového tvaru s obdĺţnikovým podstavcom, a stromček ţalovaného je skôr kónického tvaru a má oválny tvar podstavca. Nezanedbateľné sú na osvieţovačoch vzduchu výrazné texty. Ţalobca označil osvieţovače vzduchu textami: „W. – B.“, „Arbre Magique“, „Magic Tree“ a „Cur – freshner“, ktoré sú umiestnené v strede stromčeka. Osvieţovače vzduchu ţalovaného sú označené ochrannou známkou vo forme štylizovaného písmena „B“ v kruhu s bielym podkladom a slovami: „B. fragrant tree“. Rozdiely vykazujú aj obaly oboch výrobkov a panely, na ktorých sa distribuujú. Obaly výrobkov ţalovaného a aj panely vykazujú také silné prvky, ktoré objektívne vylučujú zameniteľnosť. Predovšetkým ide o výrazne červený nadpis v slovenskom jazyku osvieţovač vzduchu, čo na paneli ţalobcu nie je. Ďalej panel ţalovaného má výrazné červené písmeno „B“ v bielom poli, ohraničené červeným rámom a šesť výrazných piktogramov. Panel ţalobcu neobsahuje ţiadne piktogramy, obsahuje slogany o účinnosti výrobku a biely kruh v čiernom ráme. Na paneli ţalobcov je vyobrazená ţenská hlava a výrazné písmená LUFT Erfrischer, čo panel ţalovaného nemá. Nezameniteľné rozdiely sú aj na obaloch osvieţovačov, a to jednak v grafickom, ako aj farebnom vyhotovení. Záverom prvostupňový súd dodal, ţe na rozhodnutí o zamietnutí ţaloby pre jej neopodstatnenosť nemení nič ani rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR predloţené zástupcom ţalobcov, pretoţe v danom prípade išlo o konanie o výmaz ochrannej známky, ktoré sa nedotýka tohto konania. 3 1ObdoV/48/2010 Na odvolanie ţalobcov v 1.,
3. a
4. rade Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 5Obo/11/2009-319 z
5. júna 2010, právoplatným
6. augusta 2010, potvrdil ako vecne správny

§ 219ods.

1 OSP rozsudok prvostupňového súdu. Stotoţnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa o bezdôvodnosti ţalobcami uplatneného ţalobného návrhu. Na zdôraznenie ich správnosti uviedol, ţe predmetom sporu je ţalobcami v 1., 2. a 3. rade uplatnené právo z titulu ochrany nekalosúťaţného konania proti ţalovanému v zmysle § 47 písm.

1. c)Obchodného zákonníka upravujúceho vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, ktorým sa rozumie napodobenie cudzích výrobkov, ich obalov alebo výkonov, ibaţe by išlo o napodobenie v prvkoch, ktoré sú uţ z povahy výrobku funkčne, technicky alebo esteticky predurčené a napodobňovateľ urobil všetky opatrenia, ktoré od neho moţno poţadovať, aby nebezpečenstvo zámeny vylúčil alebo aspoň podstatne obmedzil. Súčasťou ţalobného návrhu je uplatnenie primeraného zadosťučinenia s poukazom na ustanovenie § 53 Obchodného zákonníka. Odvolací súd poukázal na to, ţe v spornom prípade dovolací súd rozsudkom sp. zn. 1MObdoV/7/2007 z 28. novembra 2007 jednoznačne vyslovil právny názor, ţe v predmetnom konaní nebolo preukázané nekalosúťaţné konanie ţalovaného, a ani skutočnosť, ţe by na svojich výrobkoch pouţíval ochranné zámky ţalobcov. Z obsahu spisu a doloţených dôkazov dospel k záveru, ţe výrobky ţalobcov, ako aj ţalovaného, osvieţovače vzduchu v tvare stromčeka, ktoré sú napustené rôznymi vôňami, sú zjavne rozdielne čo do tvaru, textového označenia, pouţitia výraznej ochrannej známky ţalovaného na jeho výrobkoch, ďalej sú rozdiely v grafickom a farebnom zhotovení obalov výrobkov, ako aj panelov, ktorými prezentujú svoje výrobky obaja súťaţitelia. V dôsledku toho bol dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 16Cb/603/2000-178 zo 17. septembra 2004 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvolacieho, č. k. 6Obo/284/2004-229 z 1. marca 2006, zrušený a vec bola vrátená Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. Odkazujúc na ustanovenie § 243d ods. 1 OSP, odvolací súd ozrejmil, ţe súdy niţších stupňov, sú zo zákona povinné rešpektovať názor dovolacieho súdu a sú viazané právnym názorom dovolacieho súdu, ako pri posudzovaní otázok hmotného práva, tak i pri aplikácii procesných predpisov. Uzavrel, ţe prvostupňový súd postupoval v novom konaní v súlade so záväzným právnym názorom nadriadeného súdu a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru, ţe ţalovaný neporušil ustanovenie § 25 ods. 1 veta prvá zákona 4 1ObdoV/48/2010 č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach a ani ustanovenie § 47 písm.
2. c)Obchodného zákonníka. Vyhodnotil preto námietku odvolateľov o tom, ţe prvostupňový súd sa nekriticky pridrţiaval právneho názoru dovolacieho súdu, ktorý je v diametrálnom rozpore s dvomi predchádzajúcimi rozhodnutiami súdov, ako takú, ktorá nemá vzhľadom na citované ustanovenia právne opodstatnenie, nakoľko tieto rozhodnutia boli dovolacím súdom

§ 243bods.

2 a 3 OSP zrušené pre nesprávne právne posúdenie veci a pre nesprávny výklad ustanovení o nekalosúťaţnom konaní a zákona o ochranných známkach. Za irelevantnú vo vzťahu k výsledku súdneho konania označil aj námietku ţalobcov ohľadne poskytnutia,

ich názoru, mimoriadne silného dôkazu, a to rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva SR č. MOZ 612525-II/159-2008 z

2. 2008, ktorý prvostupňový súd neakceptoval, resp. nezohľadnil. V súvislosti s touto odvolacou námietkou uviedol, ţe tento dôkaz neprivodil iný skutkový stav ako ten, z ktorého vychádzal dovolací súd a nemá priamy vplyv na predmetné konanie. Jedná sa o rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR, ktorým bol rozklad podaný navrhovateľom B. S., s. r. o., K. (t. j. ţalovaným) zamietnutý a rozhodnutie prvostupňového orgánu – Úradu priemyselného vlastníctva SR č. MOZ 612525-I/41-2006 z
4. 2006 potvrdené. Toto rozhodnutie sa týkalo zamietnutia návrhu o neúčinnosti medzinárodného zápisu ochrannej známky č. 612525 na území Slovenskej republiky, majiteľa J. S. L.., Z., Š. (ţalobca v
5. rade) s odôvodnením, ţe neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre jej výmaz v zmysle § 16 ods. 8 zákona č. 55/1197 Z. z. o ochranných známkach. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, ţe majiteľ známky nemá chránený všeobecne tvar stromčeka na osvieţenie vzduchu, nemá monopol na výrobu osvieţovačov vzduchu vo forme stromčekov ako takých, ale má chránenú ochrannú známku v takej podobe a forme, v akej je zapísaná do registra ochranných známok, ktorá nestratila rozlišovaciu schopnosť. Okrem iného je konštatované, ţe výrobky iných výrobcov – osvieţovače vzduchu v tvare stromčeka, moţno povaţovať za dostatočne odlišné od napadnutej medzinárodnej ochrannej známky, a rozlišovacia schopnosť výrobku ţalovaným bola jednoznačne konštatovaná aj dovolacím súdom i keď uviedol, ţe tvar stromčeka sa vţil pre vôňu do áut a do iných interiérov ako označenie druhu výrobkov, ktoré vyrábajú rôzni výrobcovia. To však neznamená, ţe tvar – stromček je príznačný len pre ţalobcov ako súťaţiteľov. Predmetom konania na Úrade priemyselného vlastníctva SR bolo preskúmanie straty rozlišovacej spôsobilosti napadnutej medzinárodnej ochrannej známky. Tým, ţe bol rozklad zamietnutý, ţalobcovia nepreukázali porušovanie práv k ochrannej známke ţalovaným, ktorý na svojich výrobkoch nikdy ochrannú známku ţalobcov nepouţil. 5 1ObdoV/48/2010 O trovách odvolacieho konania rozhodol

§ 142ods.

1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP tak, ţe úspešnému ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretoţe mu ţiadne trovy nevznikli. Proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podali v zákonnej lehote dovolanie ţalobcovia v 1.,

1. a
2. rade. Dovolaním napadli rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu. Podanie dovolania odôvodnili ustanoveniami § 241 ods. 2 písm. a/ OSP (v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237) v nadväznosti na § 237 písm. f/ OSP (dovolateľom, ako účastníkovi konania, sa postupom odvolacieho súdu i súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom), § 241 ods. 2 písm. b/ OSP – konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a § 241 ods. 2 písm. c/ OSP – rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V prípade uplatneného dovolacieho dôvodu

§ 241ods.

2 písm. b) OSP /konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci/ dovolatelia namietajú nedostatočné odôvodnenie odvolacieho súdu tvrdiac, ţe: „Odvolací súd sa z neznámych dôvodov len povrchne oboznámil s dôvodmi odvolania, pričom viaceré z nich úplne ignoroval a nezohľadnil.“. Namietajú tieţ, ţe odôvodnenie nespĺňa náleţitosti odôvodnenia

§ 157ods.

2 OSP, a preto je rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné. Skutočnosť, ţe postup odvolacieho súdu nerešpektujúceho § 157 ods. 2 OSP bráni dovolaciemu súdu posúdiť správnosť preskúmavaného rozhodnutia, povaţujú za inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) OSP. Avšak v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu vzhliadali aj vadu konania

§ 237písm.

f) OSP. Dovolací dôvod

§ 241ods.

2 písm. c) OSP /rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci/ uplatnili hneď v úvode dovolania, kde na č. l. 329 v prvej vete dôvodov dovolania uvádzajú, ţe sú toho názoru, ţe napádané rozhodnutie a celé konanie pred prvostupňovým a druhostupňovým súdom spočívajú na nesprávnom posúdení veci. Dovolacím petitom sa domáhali zrušenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu i súdu prvostupňového a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň podali návrh na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia (bez ich špecifikácie), a ţiadali odloţiť vykonateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. 6 1ObdoV/48/2010 K dovolaniu ţalobcov v

1. aţ
2. rade sa ţalovaný nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 0SP), po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 OSP), ktorí sú zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 OSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 OSP) najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, preto je potrebné ho odmietnuť

§ 218ods.

1 písm. c) OSP v nadväznosti na § 243b ods. 5 veta prvá OSP.

§ 243bods.

5 veta prvá OSP, ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.

§ 218ods.

1 písm. c) OSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 OSP). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 OSP platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 OSP) alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 OSP), alebo rozsudok odvolacieho súdu potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 OSP). Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených rozhodnutí. Nakoľko v prejednávanej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom vo výrokovej časti prípustnosť dovolania nevyslovil, je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalobcov v 1. aţ 3. rade nemoţno vyvodiť z ustanovení § 238 ods. 1 aţ 3 OSP. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá OSP, ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 OSP (či uţ to 7 1ObdoV/48/2010 účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku

§ 238

OSP, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné

§ 237OSP.

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách

1. a)aţ
2. g)tohto ustanovenia. Ak je totiţ konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.
3. a)aţ
4. g)OSP, moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 OSP vylúčené.

§ 241ods.

2 písm. a) OSP, dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237.

§ 237písm.

1. f)OSP, dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Dovolatelia namietali vadu konania pojatú do ustanovenia § 237 písm.
2. f)OSP /účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom/, ktorú vzhliadli v nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu tvrdiac, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nespĺňa náleţitosti odôvodnenia

§ 157ods.

2 OSP. Je ţiaduce uviesť, ţe nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu spôsobujúce jeho nepreskúmateľnosť subsumovali dovolatelia zároveň aj pod inú vadu konania

ustanovenia § 241 ods. 2 písm.

1. b)OSP, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pri jej uplatnení navyše namietali povrchné oboznámenie sa odvolacieho súdu s dôvodmi odvolania, ich nezohľadnenie, ba aţ úplnú ignoráciu viacerých z nich. Hoci dovolatelia tvrdili, ţe rozsudok odvolacieho súdu je postihnutý vadou konania uvedenou v ustanovení § 237 písm. f/ OSP (účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom), dovolací súd nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania pojatej v zákonnom ustanovení § 237 OSP, či uţ namietanej (§ 237 písm. f/ OSP), alebo nenamietanej dovolateľmi (§ 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/, g/ OSP). Pre posúdenie existencie procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je významný subjektívny názor účastníka o tom, ţe v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ţe konanie je skutočne postihnuté takouto vadou. 8 1ObdoV/48/2010 Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm.
2. f)OSP sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Nie je pritom rozhodujúce, či bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom postupom odvolacieho súdu, alebo či sa tak stalo v dôsledku postupu súdu prvého stupňa a odvolací súd neurobil v tomto smere nápravu. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom moţno označiť aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranu proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 OSP,

ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstiţne vyloţí, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav

príslušných ustanovení, ktoré pouţil. Súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípade dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné a účastníkom umoţňuje poznať postup súdu. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, 9 1ObdoV/48/2010 ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 352/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 OSP. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2 OSP). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúma v odvolacom konaní (II. ÚS 78/2005). Dovolací súd, vychádzajúc z týchto ústavne významných úvah, sa zaoberal posúdením obsahu napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z uvedených hľadísk. Aj

názoru dovolacieho súdu právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie významné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. Vychádzajúc z toho a zároveň poukazujúc na konkrétnu obsahovú, vecnú a právnu stránku dotknutých súdnych rozhodnutí, dovolací súd dospel k záveru, ţe právo ţalobcov v

1. aţ
2. rade na riadne odôvodnenie porušené nebolo. Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje nielen zhrnutie podstatných odvolacích námietok ţalobcov v
3. aţ
4. rade, odkaz na právnu úpravu, ale aj ich primerané právne posúdenie. Absenciu náleţitého odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu preto dovolací súd nezistil v prípade dovolateľmi namietaného povrchného oboznámenia sa odvolacieho súdu s dôvodmi ich odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, ich nezohľadnenia, ba aţ úplnej ignorácie viacerých z nich. Nedôvodnosť uvedených námietok vyplýva zjavne z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, ktorý na strane siedmej počnúc druhým odsekom a končiac prvým odsekom ôsmej strany (č. l. 322) výslovne tieto námietky uviedol. Odvolací súd sa nimi zaoberal nielen popisným spôsobom, ale takisto vysvetlil, z akých hľadísk ich vyhodnotil za neoprávnené. Taktieţ uviedol dôvody, pre ktoré sa stotoţnil so záverom prvostupňového súdu o nepreukázaní nekalosúťaţného konania ţalovaného a ani skutočnosti, ţe by na svojich výrobkoch pouţíval ochranné známky ţalobcov, a teda o nedôvodnosti ţaloby o ochranu proti nekalej súťaţi a ochranu označenia chráneného ochrannou známkou. V podrobnostiach dovolací súd odkazuje na dôvody rozsudku odvolacieho súdu (č. l. 319 aţ 322, najmä č. l. 321 – 322 /strany 6, 7, 8 rozsudku/) v spojení so skutkovými zisteniami a závermi súdu prvého stupňa (č. l. 294 aţ 298, najmä 296 – 297 /strany 6, 7 rozsudku/) 10 1ObdoV/48/2010 a v nadväznosti na temporálne skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu dovolacieho rozhodujúceho o mimoriadnom dovolaní (č. l. 249 aţ 252, najmä č. l. 251 – 252 /strany 5, 6, 7 rozsudku/) a vyslovujúceho záväzný právny názor pre budúce rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré odvolací súd dovolaním napadnutým rozsudkom potvrdil ako vecne správne.

právneho názoru dovolacieho súdu takéto odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v potrebnej miere zodpovedá zákonnej poţiadavke riadneho odôvodnenia rozhodnutia. Odôvodnenie je zrozumiteľné a vyčerpávajúce, v súlade s poţiadavkami kladenými na riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí upravenými v ustanovení § 157 ods. 2 OSP, a so zreteľom na to, ţe inštitút odôvodnenia súdneho rozhodnutia je jednou z podstatných záruk výkonu súdnej moci. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/2006). Z uvedených skutočností je zrejmé, ţe nie je daná existencia vady konania

§ 237písm.

f) OSP, ktorá by bola spôsobilá zaloţiť prípustnosť dovolania

§ 241ods.

2 písm. a) OSP, napriek primárnej neprípustnosti dovolania proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu.

§ 241ods.

2 písm. b) OSP dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Iné vady, mimo vád uvedených v § 237, sú spôsobilým dovolacím dôvodom len za predpokladu, ţe mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi takéto vady patrí skutočnosť, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci, z dôvodu, ţe súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ţe odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu neţ súd prvého stupňa bez toho, ţe by postupoval

§ 213ods.

3 a zopakoval dôkazy, na ktorých zaloţil svoje skutkové zistenia súd prvého stupňa, resp. sám doplnil dokazovanie, ţe vo veci rozhodoval vecne nepríslušný súd prvého stupňa a odvolací súd v tomto smere jeho rozhodnutie nenapravil, ţe odvolací súd rozhodol o veci meritórne, hoci mal správne odvolanie odmietnuť a pod.. 11 1ObdoV/48/2010 K iným vadám je povinný dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak ich dovolateľ neuplatnil ako dovolací dôvod prípustného dovolania. Ak iné vady nemajú za následok nesprávnosť rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci, dovolací súd k nim neprihliadne. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom

§ 241ods.

2 písm. b) OSP /konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci/ dovolatelia namietajú nedostatočné odôvodnenie odvolacieho súdu tvrdiac, ţe: „Odvolací súd sa z neznámych dôvodov len povrchne oboznámil s dôvodmi odvolania, pričom viaceré z nich úplne ignoroval a nezohľadnil.“ Kritike podrobili odôvodnenie potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu tvrdiac, ţe nespĺňa náleţitosti riadneho odôvodnenia

§ 157ods.

2 OSP, a preto je nepreskúmateľné. Skutočnosť, ţe postup odvolacieho súdu nerešpektujúceho § 157 ods. 2 OSP bráni dovolaciemu súdu posúdiť správnosť preskúmavaného rozhodnutia, povaţujú za inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) OSP. V nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu vzhliadali zároveň aj vadu konania

§ 237písm.

f) OSP. Bolo by redundantné zaoberať sa opätovne neopodstatnenosťou dovolateľmi tvrdeného dovolacieho dôvodu

§ 241ods.

2 písm. b) OSP, keďţe jeho podstatou je identické tvrdenie dovolateľov o existencii vady konania

§ 237písm.

1. f)OSP. Nedôvodnosť tejto vady konania je ozrejmená v predchádzajúcich odsekoch vzťahujúcich sa na výklad § 237 písm.
2. f)OSP s jeho následnou aplikáciou na daný prípad. Dovolací súd musí preto konštatovať, ţe ţalobcovia v 1. aţ 3. rade vytýkajú túto inú vadu nenáleţite.

§ 241ods.

2 písm.

1. c)OSP dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Citované ustanovenie § 241 ods. 2 písm.
2. c)OSP dovolatelia uplatnili ako ďalší dovolací dôvod tvrdiac, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Pod nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom zahrnuli osvojenie si skutkových a právnych zistení prvostupňového súdu odvolacím súdom, ktoré nepovaţujú za správne. Obsah ich dovolania v časti vytknutia nesprávneho právneho posúdenia veci je 12 1ObdoV/48/2010 zväčša identický s obsahom temporálne skoršieho odvolania, ako aj ich podaní produkovaných v priebehu doterajšieho konania, ktorými sa vyjadrovali k veci. Nie je preto ţiaduce ho znovu uvádzať, navyše, keď sa s názormi ţalobcov obsiahnutými vo vyjadreniach k veci počas konania pred súdom prvého stupňa vysporiadal prvostupňový súd v odôvodnení svojho zamietajúceho rozsudku, a s ich odvolacími námietkami sa vyporiadal v odôvodnení potvrdzujúceho rozsudku odvolací súd, v dostatočnom rozsahu a v súlade so zákonnou poţiadavkou kladenou na riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí pojatou v ustanovení § 157 ods. 2 OSP. Pokiaľ dovolatelia namietajú, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP) je prípustným dovolacím dôvodom (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Konštatujúc, ţe v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je

§ 238

OSP prípustné a vady uvedené v § 237 OSP neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, dovolanie ţalobcov v 1., 2. a 3. rade odmietol ako neprípustné

§ 218ods.

1 písm. c) OSP v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá OSP. So zreteľom na odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť (§ 218 ods. 1 písm. c/ OSP), nezaoberal sa dovolací súd otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. V dovolacom konaní bol úspešný ţalovaný, preto mu prináleţalo právo na náhradu trov dovolacieho konania

§ 142ods.

1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 243b ods. 5 veta prvá OSP. Keďţe však ţalovanému v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli, dovolací súd mu ich náhradu nepriznal. 13 1ObdoV/48/2010 K uvedeným záverom dospel dovolací päťčlenný senát jednohlasne. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. septembra 2012 JUDr. Juraj Seman, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: H.