1, ods. 3 Tr. zák. účinného do
c/ Tr. por. dovolanie obvineného R. S. s a o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici z 13. apríla 2010, sp. zn. 2T 9/2010, bol obvinený R. S. uznaný vinným z trestného činu podvodu
1, ods. 3 Tr. zák., účinného do
2 Tr. zákona s použitím § 35 ods. 3 Tr. zák. k súhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
2 písm. a/ Tr. zákona ho okresný súd pre výkon uloženého trestu zaradil do I. NVS. 2 6 Tdo 52/2012
3 Tr. zákona v rozsudkoch Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 3T 84/2005, z
1 Tr. poriadku poškodenú A. K., nar. X., bytom T. X., B. s nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie. O odvolaní obvineného R. S. proti vyššie citovanému rozsudku rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 15. júla 2010, sp. zn. 2To 176/2010, takým spôsobom, že toto
por. ako nedôvodné zamietol. Dňa 19. júna 2012 bolo na súd prvého stupňa doručené dovolanie obvineného R. S., podané prostredníctvom jeho obhajcu a smerujúce proti vyššie spomenutým rozhodnutiam, kde tento ako dovolací dôvod uviedol dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. V jeho písomnom odôvodnení pritom uviedol, že súdy oboch stupňov
jeho názoru v jeho prípade nesprávne právne posúdili subjektívnu stránku trestného činu, hoci na to nemali vo vykonanom dokazovaní žiadny podklad, a tým nesprávne právne posúdili aj inak správne zistený skutok. Už od začiatku konania poukazoval na to, že v čase spáchania skutku nemal vedomosť o tom, že peniaze v dohodnutej lehote nebude môcť vrátiť. Z týchto dôvodov nemohlo byť preto preukázané ani jeho zavinenie. Obvinený má ďalej za to, že aj on bol oklamaný svedkom J. K. a preto nemohol peniaze poškodenej vrátiť. Z dôvodov vyššie uvedených preto obvinený navrhuje, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona v ustanovení § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., po zrušení napadnutých rozhodnutí prikázal súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. 3 6 Tdo 52/2012 Okresný prokurátor vo svojom písomnom stanovisku navrhol zamietnuť podané dovolanie, nakoľko vykonaným dokazovaním bol úmysel obvineného uviesť poškodenú do omylu jednoznačne preukázaný už v dobe, kedy od nej peniaze vymámil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania
1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Pokiaľ ide o obvineným uplatnený dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por., tak z jeho znenia ako aj z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o dovolaní je potom viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Rovnako nie je oprávnený ani posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu. 4 6 Tdo 52/2012 V dôsledku uvedeného iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov nemožno potom vyvodzovať predmetný dovolací dôvod. Ten je totiž daný len v tých prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Čo sa týka potom podaného dovolania, tak z jeho obsahu je zrejmé, že tam uvedené námietky obvineného R. S. smerujú len vo vzťahu k nesprávnemu zisteniu subjektívnej stránky trestného činu, ktorá
jeho názoru v danom konaní nebola preukázaná, a teda smerujú len vo vzťahu k skutkovým zisteniam a záverom vo veci konajúcich súdov, ktorých revízia už v dovolacom konaní nie je možná. V súvislosti s vyššie uvedeným je pritom potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. marca 2010, sp. zn. 3 Tdo 5/2010, uverejneného pod R 40/2010, v zmysle ktorého motív páchateľa a subjektívna stránka trestného činu sú znaky, ktoré sa síce týkajú psychiky páchateľa, ale prejavujú sa navonok v spáchanom skutku a dokazujú sa rovnako ako objektívne znaky trestného činu (konanie - následok - príčinný vzťah). Namietanie ich nezistenia alebo nesprávneho či neúplného zistenia v dôsledku nevykonania dokazovania alebo nesprávneho vyhodnotenia vykonaného dokazovania až v dovolaní predstavuje namietanie skutkových zistení a záverov, čo ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku nepripúšťa. Ďalej považuje dovolací súd na tomto mieste – i s ohľadom na námietky obvineného - upozorniť tiež zároveň na tú skutočnosť, že úmysel ako taký nemusí byť vždy priamo vyjadrený v skutkovej vete, ale stačí, že je z nej zrejmý, ako je tomu i v danom prípade. Je tiež potrebné dodať, že nie je celkom vylúčená domnienka, že snahou obvineného a iných osôb vystupujúcich v danej veci len ako svedkovia, nebolo poškodenú pripraviť o 450 000 Sk ale najmä o jej byt, čo sa im napokon podarilo. A na záver treba uviesť, že aj
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky skutok tak, ako bol ustálený prvostupňovým súdom a následne bezo zmeny akceptovaný súdom odvolacím, zodpovedá všetkým zákonným znakom skutkovej podstaty príslušného 5 6 Tdo 52/2012 trestného činu, a teda bol v predmetnom prípade správne právne kvalifikovaný ako trestný čin podvodu
1, ods. 3 Tr. zák. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 4. októbra 2012 JUDr. Peter H a t a l a, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.