1, ods. 2 Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK-2T 46/2011, z 21. mája 2012 takto r o z h o d o l :
1 písm. b/, písm. c/, písm. d/ Tr. por. sa napadnutý rozsudok z r u š u j e.
1 Tr. por. vec sa v r a c i a Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. O d ô v o d n e n i e Špecializovaný trestný súd v Pezinku rozsudkom, sp. zn. PK-2T 46/2011, z 21. mája 2012
a/ Tr. por. oslobodil obţalovaného P. S. spod obţaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 28. decembra 2011, č. k. : VII/1 Gv 170/10-29, pre skutok obţalobou právne posúdený ako zločin prijímania úplatku
1, ods. 2 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom zneuţívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a/ Trestného zákona, ktorý mal spáchať tým, ţe dňa 19. septembra 2010 v čase okolo 17.07 hod. na úseku cesty I. pri obci L. - T. v smere na mesto Ţ. počas výkonu hliadkovej sluţby v rámci dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky počas kontroly dodrţiavania ustanovenej rýchlosti vozidiel zastavil z dôvodu prekročenia najvyššej povolenej rýchlosti o 38 km/h v úseku mimo obce osobné motorové vozidlo zn. AUDI A4, ev. č. L., ktoré v tom čase viedol M. C., nar. X., 2 6 To 5/2012 bytom L., S., a tomuto po tom, čo zistil, ţe ide o priestupok spáchaný príslušníkom Policajného zboru uviedol, ţe musí spísať oznámenie o spáchaní priestupku a toto musí zaslať jeho nadriadenému, ale dá sa to vybaviť aj tak, ţe ak mu dá 10 €, tak môţe ísť a nič oznamovať nebude, čo je v rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 písm. a/, písm. i/, písm. n/ zákona č. 73/1998 Z. Z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru v znení neskorších predpisov, na čo však M. C. nepristúpil a ţiadal, aby spísal oznámenie nadriadenému. Proti rozsudku prvostupňového súdu podal riadne v zákonom stanovenej lehote odvolanie prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, ţe z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe pokiaľ ide o priebeh skutkového deja, senát povaţuje za dôveryhodnejšiu verziu, ktorú uvádzali C. a V. a takto súdom ustálený skutkový dej je takmer totoţný so skutkom obţaloby. Súd povaţuje za preukázanú skutočnosť, ţe obţalovaný po zastavení svedka C. v súvislosti s riešením jeho priestupku v doprave od neho poţadoval zaplatenie 10 €, avšak na rozdiel od obţaloby súd uvádza, ţe sa nepodarilo bez pochybnosti preukázať, ţe uvedenú sumu poţadoval obţalovaný od C. ako úplatok. Súd v odôvodnení uvádza, ţe obţalovaný si nechcel poţadovanú sumu 10 € ponechať ako úplatok, ale zamýšľal v rámci nekorektnej kolegiálnej solidarity vybaviť priestupok svojho kolegu v blokovom konaní (a tých 10 teda zrejme chcel riadne zaevidovať ako oficiálnu pokutu). Z uvedeného dôvodu sa teda
názoru súdu konanie obţalovaného nemôţe posudzovať ako pokus prijímania úplatku. Keďţe obţalovaný svojím konaním sa nesnaţil zadováţiť sebe majetkový prospech vo forme úplatku a zároveň nebol preukázaný ani neoprávnený prospech inej osoby, neboli naplnené ani všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a/ Tr. zák. Prokurátor v odôvodnení odvolania uviedol, ţe sa stotoţňuje s názorom súdu, ţe obţalovaný mohol priestupok vybaviť 3 spôsobmi – správou o objasnení priestupku (verzia obţalovaného a svedka B.), dohovorom (tvrdenie obţaloby) a v blokovom konaní (verzia súdu). Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky záver súdu v tom, ţe bolo moţné priestupok vyriešiť blokovou pokutou povaţuje za nepravdepodobný. Túto verziu nespomenul obţalovaný ani svedok B.. 3 6 To 5/2012 Ak by obţalovaný mal naozaj záujem vec vyriešiť tak, ako uvádza súd, muselo by mu byť od začiatku jasné, ţe takéto konanie by nenapĺňalo znaky skutkovej podstaty zločinu prijímania úplatku
1, ods. 2 Tr. zák., v dôsledku čoho by nemal ţiaden logický dôvod na to, aby sa k tejto verzii nepriznal. V takomto prípade by predsa obţalovaný svojou výpoveďou uţ v úvodných fázach trestného konania zvrátil výsledok trestného stíhania vo svoj prospech a to bez toho, aby musel vymýšľať inú - nepravdivú verziu o tom, ţe od C. ţiadnych 10 € nikdy nepýtal. Ak by sa aj stalo, ţe vetu o 10 €, ktoré od neho pýtal obţalovaný si C. zle vysvetlil ako poţadovanie úplatku a v skutočnosti tým myslel obţalovaný blokovú pokutu, tak práve počas tejto poznámky C. mal obţalovaný moţnosť vysvetliť mu, ţe jeho vetu zle pochopil. K takémuto vysvetleniu však z jeho strany nedošlo. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyslovil názor, ţe verzia, ktorú ako najpravdepodobnejšie ustálil súd neobstojí a konanie obţalovaného bolo vedené snahou získať od svedka úplatok za porušenie svojich povinností.
názoru prokurátora sa obţalovaný svojím konaním dopustil aj prečinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a/ Tr. zák. Nestotoţnil sa s odôvodnením súdu v tomto smere, pretoţe na naplnenie uvedenej skutkovej podstaty postačuje preukázať, ţe obţalovaný konal v úmysle zabezpečiť inej osobe neoprávnený prospech. Takýto úmysel prakticky zistil samotný súd, keď konštatoval, ţe obţalovaný zamýšľal v rámci nekorektnej kolegiálnej solidarity vybaviť priestupok svojho kolegu v blokovom konaní. Jediným vysvetliteľným dôvodom takéhoto konania (okrem prijatia úplatku ) bola snaha zadováţiť tým inému – teda C. neoprávnený prospech spočívajúci v tom, ţe by sa C. vyhol riadnemu disciplinárnemu postihu, v ktorom mu hrozili oveľa závaţnejšie sankcie ako 10 €. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 písm. b/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie. K odvolaniu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa vyjadril obţalovaný. Uviedol, ţe z dokazovania vyplynulo, ţe on ţiadne povinnosti neporušil, priestupok bol riadne, zákonne vybavený spísaním správy o výsledky objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa 4 6 To 5/2012
1 písm. a/ Tr. zák. Poukázal na postup C. v tom, ţe neoznámil bezprostredne nadriadeným spáchanie priestupku, ale vyčkával, ako bude postupovať a keď zistil, ţe nebude pustený z miesta priestupku, začal útočiť na obţalovaného. Vylučuje moţnosť, ţe by spáchanie priestupku chcel vybaviť dohovorom, pretoţe by konal nezákonne a bol by riešený nadriadeným v disciplinárnom konaní. V priebehu konania nebolo preukázané, ţe sa stal skutok, ktorý mu je kladený za vinu. Odvolanie prokurátora vychádza len z určitej miery pravdepodobnosti a preto navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Preskúmal rozsudok aj z toho hľadiska, či v konaní nedošlo k takým chybám, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ale mohli by odôvodňovať podanie dovolania
1 Tr. por. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Pezinku podal obţalobu na tom skutkovom základe, ţe dňa 19. septembra 2010 v čase okolo 17.07 hod. na úseku cesty I. pri obci L. - T. v smere na mesto Ţ. počas výkonu hliadkovej sluţby v rámci dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky počas kontroly dodrţiavania ustanovenej rýchlosti vozidiel zastavil z dôvodu prekročenia najvyššej povolenej rýchlosti o 38 km/h v úseku mimo obce osobné motorové vozidlo zn. AUDI A4, ev. č. L., ktoré v tom čase viedol M. C., nar. X., bytom L., S., a tomuto po tom, čo zistil, ţe ide o priestupok spáchaný príslušníkom Policajného zboru uviedol, ţe musí spísať oznámenie o spáchaní priestupku a toto musí zaslať jeho nadriadenému, ale dá sa to vybaviť aj tak, ţe ak mu dá 10 €, tak môţe ísť a nič oznamovať nebude, čo je v rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 písm. a/, písm. i/, písm. n/ 5 6 To 5/2012 zákona č. 73/1998 Z. Z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru v znení neskorších predpisov, na čo však M. C. nepristúpil a ţiadal, aby spísal oznámenie nadriadenému. Z odôvodnenia obţaloby, odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe nie sú pochybnosti o tom, ţe skutok sa stal tak, ako je popísaný v obţalobe, ale s rozdielnymi názormi a vyhodnotením dôkazov ohľadne toho, ţe na čo bolo určených 10 €, ktoré si mal vypýtať obţalovaný od M. C..
obţaloby P. S. uviedol M. C., ţe musí spísať oznámenie o spáchaní priestupku a toto musí zaslať jeho nadriadenému, ale dá sa to vybaviť aj tak, ţe ak mu dá 10 €, tak môţe ísť a nič oznamovať nebude. Súd v odôvodnení rozsudku konštatuje, ţe fakt, ţe obţalovaný ţiadal od sv. C. peniaze v sume 10 € potvrdzujú 2 priame dôkazy, a to výsluch svedka C. (...a potom mi povedal, ţe keď mu dá desinu, tak ţe môţe ísť) a výsluch svedkyne R. V. (...keď mu dá 10 euro, ţe môţe ísť bez oznámenia). To, ţe došlo k vypýtaniu peňazí moţno dôvodiť i z vyjadrenia svedka C. k obţalovanému a svedkovi B. a z obsahu reakcie obţalovaného na toto vyjadrenie svedka C.: „ ...tu je pekne v piči, keď tu bystrickí, dopraváci alebo policajti berú od policajtov peniaze“. Vtedy obţ. S. reagoval slovami: „ ...ja som si ţiadne peniaze od teba nepýtal...“. Tento fakt je preukázaný výpoveďou obţalovaného a ďalšími 2 priamymi svedeckými výpoveďami. Pričom súd nemá pochybnosti o tom, ţe uvedené skutočnosti v danom čase a na danom mieste odzneli. Vzhľadom na závaţnosť ich obsahu a dosah, aký by mali na postavenie obţalovaného, sa súdu javí reakcia obţalovaného s miernym, pokojným tónom, bez ďalších konsekvencii, ako neadekvátna pre prípad, ţe by bol obţalovaný svedkom C. nepravdivo osočený z brania peňazí. Naopak súd má za to, ţe práve toto vyjadrenie C. by bolo zaznamenané v správe o objasňovaní priestupku, avšak len v prípade, ak by malo povahu nepravdivého obvinenia policajtov v hliadkovej sluţbe z pýtania peňazí. Z výroku obţaloby, jej odôvodnenia vyplýva a z odôvodnenia rozsudku je nesporné, ţe obţalovaný ţiadal od kolegu M. C. 10 €. Rozdielny názor obţaloby a súdu je ale na to, na aký účel obţalovaný eurá ţiadal.
obţaloby ich ţiadal od M. C. na to, ţe nebude spisovať oznámenie o spáchaní priestupku a zasielať ho jeho nadriadenému a keď mu dá 10 €, môţe odísť. Takéto konanie 6 6 To 5/2012 obţalovaného je v rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 písm. a/, písm. i/, písm. n/ zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru v znení neskorších predpisov, na čo však M. C. nepristúpil a ţiadal, aby spísal oznámenie nadriadenému. Súd konanie obţalovaného vyhodnotil tak, ţe vykonané dôkazy jednoznačne nepreukazujú, ţe obţalovaný chcel touto sumou dosiahnuť majetkovú výhodu. Vyslovil názor, ţe súd tak, ako napokon i prokurátor v odôvodnení obţaloby sa prikláňa k tomu, ţe obţalovaný zamýšľal v rámci nekorektnej kolegiálnej solidarity vybaviť priestupok svojho kolegu v blokovom konaní. Rozdielny názor obţaloby a súdu na to, na čo mala byť určená suma 10 €, ktorú mal obţalovaný od M. C. ţiadať, vytvára rozdielny názor prokuratúry na dôvod vyţiadania si sumy 10 €.
obţaloby sa obţalovaný dopustil protiprávneho konania, ktoré naplnilo zákonné znaky skutkových podstát prečinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a/ Tr. zák. a zločinu prijímania úplatku
1, ods. 2 Tr. zák. v jednočinnom súbehu.
vyhodnotenia dôkazov súdom, obţalovaný sa trestného činu nedopustil, pretoţe nebolo dokázané, ţe sa stal skutok, pre ktorý je obţalovaný stíhaný a z tohto dôvodu súd obţalovaného
a/ Tr. por. spod obţaloby pre skutok uvedený v obţalobe oslobodil. Z obţaloby aj rozhodnutia súdu vyplýva, ţe skutok sa stal. Nie je úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tomto konaní vyhodnocovať vykonané dôkazy. Najvyšší súd Slovenskej republiky ale musí poukázať na to, ţe dôvody rozhodnutia súdu
por. musia byť presvedčivé, jasné, zrozumiteľné, aby rozhodnutie súdu bolo preskúmateľné. Pri hodnotení dôkazov súdy musia postupovať v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ktorá je upravená v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por.
12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia zaloţeného 7 6 To 5/2012 na starostlivom uváţení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
19 Tr. por. pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na tie dôkazy, ktoré boli v tomto konaní vykonané, ak zákon neustanovuje inak. Z ustanovenia § 168 a uvedených zásad trestného konania vyplýva, ţe súd v odôvodnení rozsudku je povinný uviesť, o ktoré dôkazy opiera svoje skutkové zistenie, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Súdy hodnotia dôkazy
svojho vnútorného presvedčenia, ktorá však neznamená moţnosť ľubovôle pri ich hodnotení. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť zaloţené na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváţenia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným spôsobom.
zásady bezprostrednosti súd môţe pri rozhodovaní prihliadať len na tie dôkazy, ktoré v konaní vykonal a ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania. Súd v odôvodnení rozsudku vyvodil záver, ţe obţalovaný predmetný priestupok mohol vybaviť 3 spôsobmi, a to zákonnou cestou – správou o objasnení priestupku, t. j. oznámením veci nadriadenému alebo dohovorom alebo v blokovom konaní. Na to, ţe obţalovaný chcel vybaviť priestupok v blokovom konaní nebol v priebehu prípravného konania hlavného pojednávania produkovaný ţiadny dôkaz. Obţalovaný aj vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora vylučuje, ţe by chcel takto vybaviť predmetný priestupok. Takýto záver súdu je preto v rozpore so zásadami trestného konania zakotvenými v § 2 ods. 12, § 2 ods. 19 Tr. por. Súd si pri svojich úvahách ohľadne moţnosti vyriešenia priestupkov a hlavne dôvodoch ich riešenia alebo neriešenia odporuje. Nezaujíma jednoznačné stanovisko. Nevysporiadal sa v odôvodnení rozhodnutia s otázkou, ţe prečo uveril výpovediam svedka M. C. a R. V., keď na druhej strane z výpovedi svedkov Ing. G. K. a mjr. Mgr. J. Š. vyplýva (ako to sám konštatuje), ţe fotografické snímky boli dokumentované v číselnom poradí a ich svojvoľné vymazanie by bolo zjavne preukázateľné. V odôvodnení rozhodnutia zjavne vypadlo slovo „by“ bolo zjavne preukázateľné. Súd na jednej strane uvádza dôvody, prečo obţalovaný nechcel získať majetkový prospech 8 6 To 5/2012 a na druhej strane neberie do úvahy, čo by mohlo nastať, keby došlo k vymazaniu údajov dokumentujúcich priestupok. S týmito skutočnosťami sa súd musí vysporiadať v rámci ďalšieho dokazovania a odôvodnenia rozhodnutia.
por. súd oslobodí obţalovaného spod obţaloby, ak a/ nebolo dokázané, ţe sa stal skutok, pre ktorý je obţalovaný stíhaný, b/ skutok nie je trestným činom, c/ nebolo dokázané, ţe skutok spáchal obţalovaný, d/ obţalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, e/ trestnosť činu zanikla, alebo f/ prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obţaloby
2. Prvostupňový súd obţalovaného oslobodil spod obţaloby
a/ Tr. por. s tým, ţe sa skutok nestal. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţňuje s postupom špecializovaného trestného súdu a jeho konštatovaním, ţe skutok sa nestal. V predchádzajúcej časti odôvodnenia Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil názor, ţe skutok sa stal. Rozdielny názor obţaloby a špecializovaného trestného súdu je na vyhodnotenie následku, ale nie na ostatnú časť skutku. Podstata skutku spočíva v konaní páchateľa a v následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený. Skutkom v trestnom konaní je súhrn skutkových okolností popísaných v jednotlivých aktoch páchateľa, nie ich právne posúdenie. Teória a prax nechápe totoţnosť skutku len ako úplnú zhodu medzi skutkovými okolnosťami popísanými v obţalobe a vo výroku rozsudku súdu. Stačí zhoda medzi podstatnými skutkovými okolnosťami. Následok nemusí byť vţdy zhodný v obţalobe a rozsudku. Medzi obţalobou a rozsudkom 9 6 To 5/2012 môţe byť zhoda v konaní pri rozdielnom následku alebo môţe byť zhoda v následku, pri rozdielnom konaní môţe byť zhoda aspoň čiastočná za predpokladu, ţe bude daná zhoda v podstatných okolnostiach, ktorými sa rozumejú najmä skutkové okolnosti charakterizujúce konanie alebo následok z hľadiska právnej kvalifikácie, ktorá prichádza do úvahy. Tieto podmienky sú v danom prípade splnené a preto nemohol súd, ak sa obvinený dopustil konania opísaného v obţalobe (s iným názorom, na následok) a skutok, pre ktorý je obţalovaný stíhaný sa stal, nemoţno obţalovaného oslobodiť spod obţaloby v zmysle § 285 písm. a/ Tr. por. Skutočnosť, ţe neboli naplnené ďalšie znaky skutkovej podstaty ţalovaného trestného činu (následok a úmyselné zavinenie je dôvodom na oslobodenie obţalovaného spod obţaloby
b/ Tr. por.) skutok, pre ktorý je obţalovaný stíhaný sa stal, ale nie je trestným činom. V ďalšom konaní špecializovaný trestný súd musí napraviť pochybenia, ktorých sa dopustil, musí vyhodnotiť dôkazy v súlade s vykonanými dôkazmi a aţ po doplnení dokazovania v naznačenom smere, odstránení rozporov, bude môcť vo veci správne a v súlade so zákonom rozhodnúť. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave 27. septembra 2012 JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r. predseda senátu Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.