Najvyšší súd 9Sžso/77/2011 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Ne

§ 46ods.

1 zákona č. 447/2008 Z. z. tak, ţe tento peňaţný príspevok odníma s účinnosťou od

1. decembra 2008 do
2. januára 2009 a od
3. marca 2009 do
4. augusta
5. Rozhodnutím číslo 2010/26050/5/Chá zo
6. októbra 2010 úrad rozhodol o povinnosti ţalobkyne vrátiť peňaţný príspevok na opatrovanie A. B. za obdobie od
7. decembra 2008 do
8. januára 2009 a od
9. marca 2009 do
10. augusta
11. Krajský súd mal za preukázané, ţe matka ţalobkyne, A. B., je osobou s ťaţkým zdravotným postihnutím, zaradenou do V. stupňa odkázanosti, čomu zodpovedá priemerný rozsah odkázanosti 8 aţ 12 hodín denne, resp. 240 aţ 360 hodín za mesiac. Sociálne dôsledky ťaţkého zdravotného postihnutia bolo navrhnuté kompenzovať peňaţným príspevkom na opatrovanie, ktorý bol priznaný ţalobkyni od
12. decembra
13. Krajský súd poukázal na to, ţe z ustanovenia § 40 ods. 15 zákon č. 447/2008 Z. z. vyplýva, ţe peňaţný príspevok moţno poskytnúť za určitých podmienok i vtedy, ak fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobou s ťaţkým zdravotným postihnutím, vykonáva zamestnanie, pričom však príjem z tohto zamestnania nemôţe byť vyšší ako dvojnásobok sumy ţivotného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobou a vykonávanie zamestnania nesmie byť v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania. Záver správneho orgánu, ţe ţalobkyňa nemohla opatrovať svoju matku v pre ňu potrebnom rozsahu, teda 8 aţ 12 hodín denne, pretoţe zamestnanie vykonávala v rozsahu 8 aţ 10 hodín cez deň a nebolo to v mieste trvalého pobytu opatrovanej, krajský súd nepovaţoval za správny, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a zistenom skutočnom stave. Podľa potvrdení zamestnávateľov ţalobkyňa pracovala na základe dohody o vykonaní práce len v určité dni (jeden aţ tri dni v jednotlivých mesiacoch), pričom v rozpätí od 7,30 do 18,50 hod. pracovala len jeden deň (
14. marca 2009), resp. vykonávala prácu s predpokladaným rozsahom pracovnej úlohy tri hodiny. Podľa názoru krajského súdu nemoţno z toho vyvodiť, ţe vykonávanie takejto práce bolo v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania. Krajský súd sa nestotoţnil ani 9Sžso/77/2011 3 so záverom správneho orgánu, ţe ţalobkyňa uviedla v čestnom vyhlásení nepravdivé údaje a preto jej bolo potrebné odňať priznaný peňaţný príspevok. Odňatie opakovaného peňaţného príspevku na kompenzáciu (§ 46 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.) v súvislosti s uvedením nepravdivých údajov je viazané na zistenie, ţe sa takýto príspevok poskytuje neprávom. Z dokazovania, ktoré vykonal správny orgán prvého stupňa a z ním zisteného skutkového stavu, nemoţno vyvodiť záver, ţe by sa ţalobkyni peňaţný príspevok na opatrovanie poskytoval neprávom. Uvedené pochybenia správneho orgánu prvého stupňa neodstránil ani ţalovaný v odvolacom správnom konaní, hoci jeho povinnosťou bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie preskúmať v celom rozsahu, prípadne konanie doplniť a zistené vady odstrániť. Podľa názoru krajského súdu rozhodnutie ţalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov preto rozhodnutie ţalovaného z
15. augusta 2010 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V časti, v ktorej ţalobkyňa vo svojom podaní ţiadala, aby súd preskúmal a zrušil i rozhodnutie úradu zo dňa
16. októbra 2010 č. 2010/26050/5/Chá, ktorým jej bola uloţená povinnosť vrátiť poskytnutý peňaţný príspevok od
17. decembra 2008 do
18. januára 2009 a od
19. marca 2009 do
20. augusta 2009 v sume 669,74 eur, krajský súd konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil, z dôvodu, ţe ide o rozhodnutie, ktoré nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom. Rozsudok krajského súdu napadli včas podanými odvolaniami ţalovaný v časti, v ktorej súd zrušil rozhodnutie ţalovaného č. AN/2010/01512/004498 Št. zo dňa
21. augusta 2010 a ţalobkyňa v časti, v ktorej zastavil konanie o návrhu na preskúmanie rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch zo dňa
22. októbra 2010 č. 2010/26050/5/Chá. Ţalovaný poukázal na to, ţe súd prvého stupňa neskúmal námietku ţalovaného, ţe zo strany ţalobkyne došlo na pojednávaní k ústnemu rozšíreniu ţaloby v rozpore s ustanovením § 250h O.s.p. Nesúhlasil ani s názorom súdu, ţe rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, lebo prvostupňový správny orgán, ale aj ţalovaný mali za preukázané, ţe dňa
23. februára 2009 bol ţalobkyni rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu podľa § 40 ods. 1 zákona poskytnutý peňaţný príspevok na opatrovanie jej matky z dôvodu, ţe tá potrebuje okrem iného pomoc pri chôdzi po byte, presune do kúpeľne, WC, ku lôţku, od lôţka, pri príprave stravy, podávaní stravy resp. pri presune k stolu, pri odloţení príborov a tanierov, pri presune od stola ako aj pri samoobsluţných úkonoch. Krajský súd z § 40 ods. 15 zákona vyvodil záver bez akceptovania skutočného stavu veci, t. j. zdravotného stavu opatrovanej osoby a nutného rozsahu poskytovania opatrovania. Ţalovaný 9Sžso/77/2011 4 mal z celkového správneho konania preukázané, ţe osoba s jej ochorením nemôţe byť bez opatrovania v rozsahu hodín, ktoré bola ţalobkyňa celkovo v zamestnaní. Súd pri vydaní rozsudku nebral do úvahy zdravotný stav opatrovanej osoby (matky ţalobkyne) a jej potreby pri odstraňovaní sociálnych dôsledkov jej ťaţkého zdravotného postihnutia. Nie je moţné, aby matka ţalobkyne ostala 8 aţ 10 hodín bez opatrovania. Zo zákona je zrejmé, ţe opatrovanie vykonáva osoba, ktorej je poskytovaný príspevok na opatrovanie podľa § 40 ods.1 zákona. Iná osoba, bez straty nároku opatrovateľa na príspevok na opatrovanie, môţe za opatrovateľa vykonávať opatrovanie len podľa § 40 ods. 17 zákona a to v čase keď si opatrovateľ zvyšuje kvalifikáciu, čo zjavne tento prípad nie je. Poukázal tieţ na skutočnosť, ţe ţalobkyňa tvrdila, ţe nie je zamestnaná. V prípade, ţe by túto relevantnú skutočnosť nebola zamlčala, je zrejmé, ţe prvostupňový správny orgán by ţalobkyni príspevok na opatrovanie neposkytol. Vzhľadom na uvedené je ţalovaný toho názoru, ţe peňaţný príspevok na kompenzáciu bol ţalobkyni poskytovaný neprávom na základe poskytnutia nepravdivých údajov. Napadnuté rozhodnutie je riadne zdôvodnené a pre jeho vydanie bol aj dostatok dôvodov, ktoré viedli ţalovaného k jeho vydaniu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil, ţalobu zamietol a ponechal tak v platnosti rozhodnutie ţalovaného. Ţalobkyňa ţiadala zrušiť rozsudok krajského súdu v časti, v ktorej zastavil konanie o návrhu na preskúmanie rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch zo dňa
24. októbra 2010 č. 2010/26050/5/Chá. Uviedla, ţe nedopatrením nepoţiadala o jeho preskúmanie a zrušenie a ţiadala o doplatenie príspevku za opatrovanie. K odvolaniu ţalovaného sa nevyjadrila. Ţalovaný povaţoval odvolanie ţalobkyne za nedôvodné a navrhol ho zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu ţaloby a v medziach odvolaní bez pojednávania v súlade s § 205 ods.

§ 250ja ods.

2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolania ţalovaného a ţalobkyne nie sú dôvodné. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb. 9Sžso/77/2011 5 Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného o odňatí príspevku na opatrovanie a zastavení jeho výplaty podľa § 40 ods.

§ 46ods.

1 zákona č. 447/2008 Z. z. Odvolací súd nepovaţoval za dôvodnú námietku ţalovaného, ţe zo strany ţalobkyne došlo na pojednávaní k ústnemu rozšíreniu ţaloby v rozpore s ustanovením § 250h O.s.p., pretoţe je treba rozlišovať medzi rozsahom a odôvodnením ţaloby. Zo ţaloby je zrejmé, ţe ţalobkyňa sa ňou domáhala zrušenia rozhodnutia o odňatí príspevku na opatrovanie od 1. septembra 2009 a jeho uvoľnenia (doplatenia za zadrţané mesiace), teda napadla ho v celom rozsahu. Doplnenie dôvodov v priebehu konania nie je zmenou rozsahu napadnutého rozhodnutia. Z ustanovenia § 39 ods.

2 zákona č. 447/2008 Z. z. vyplýva, ţe predpokladom na priznanie peňaţného príspevku na opatrovanie je odkázanosť občana s ťaţkým zdravotným postihnutím (ak stupeň jeho odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu) na kaţdodennú pomoc pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. ak fyzickú osobu s ťaţkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, moţno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňaţný príspevok na opatrovanie. Z administratívneho spisu ţalovaného mal aj odvolací súd za preukázané, ţe matka ţalobkyne A. B. je osobou s ťaţkým zdravotným postihnutím a bola zaradená do V. stupňa odkázanosti, čomu zodpovedá priemerný rozsah odkázanosti 8 aţ 12 hodín denne, resp. 240 aţ 360 hodín za mesiac a sociálne dôsledky postihnutia bolo navrhnuté kompenzovať peňaţným príspevkom na opatrovanie. Na základe tohto posúdenia zdravotného stavu správny orgán priznal ţalobkyni peňaţný príspevok na opatrovanie od

1. decembra
2. 9Sžso/77/2011 6 Podľa § 40 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z. z. peňaţný príspevok na opatrovanie moţno poskytnúť aj vtedy, ak fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťaţkým zdravotným postihnutím, vykonáva zamestnanie a jej mesačný príjem z tohto zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy ţivotného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom; vykonávanie zamestnania nesmie byť v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. ak príslušný orgán zistí, ţe opakovaný peňaţný príspevok na kompenzáciu sa neprávom poskytuje alebo jednorazový peňaţný príspevok sa neprávom poskytol na základe preukázateľne nepravdivých údajov, ktoré uviedla fyzická osoba, ktorej bol tento peňaţný príspevok na kompenzáciu priznaný, alebo ak fyzická osoba pouţila peňaţný príspevok na kompenzáciu na iný účel, neţ na ktorý bol poskytnutý, príslušný orgán rozhodne o odňatí a zastavení výplaty opakovaného peňaţného príspevku a o povinnosti vrátiť jednorazový alebo opakovaný peňaţný príspevok. V danej veci bola spornou otázka, či sa peňaţný príspevok na kompenzáciu neposkytuje neprávom. Odvolací súd, zhodne s názorom krajského súdu, dospel k záveru, ţe vykonané dokazovanie v správnom konaní nebolo dostatočné pre záver, ţe peňaţný príspevok na opatrovanie bol ţalobkyni poskytovaný neprávom. Vykonávanie práce ţalobkyňou na základe dohody o vykonaní práce v takom rozsahu, ako bolo v konaní preukázané, ani odvolací súd nepovaţoval za rozporné s účelom a rozsahom opatrovania, keďţe takéto vykonávanie práce ţalobkyni nebránilo, aby sa o opatrovanú osobu starala v potrebnej miere 8 aţ 10 hodín denne pri 24-hodinovom dni a najmä s prihliadnutím na to, ţe ţalobkyňa na základe dohody o vykonaní práce vykonávala dohodnuté práce výnimočne v jeden, príp. dva dni v mesiaci. Ani z obsahu administratívneho spisu a vykonaného šetrenia pracovníkmi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch nevyplýva, ţe by výkon práce ţalobkyne mal vplyv na rozsah a kvalitu opatrovania jej matky a ţe by ju po zvyšok dňa neopatrovala. Odvolací súd sa stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe podľa ustanovenia § 46 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. odňatie opakovaného peňaţného príspevku na kompenzáciu v súvislosti s uvedením nepravdivých údajov je viazané na zistenie, ţe sa takýto príspevok 9Sžso/77/2011 7 poskytuje neprávom. Takáto skutočnosť však z dokazovania vykonaného správnym orgánom prvého stupňa nevyplýva a tento nedostatok neodstránil ani správny orgán druhého stupňa. Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami ţalovaného správneho orgánu. Čo sa týka odvolania ţalobkyne, odvolací súd rovnako ako krajský súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch zo dňa
3. októbra 2010 č. 2010/26050/5/Chá nie je rozhodnutím odvolacieho správneho orgánu, a teda nie je rozhodnutím, ktoré by nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Z uvedeného dôvodu prvostupňové rozhodnutie úradu nemôţe byť predmetom súdneho preskúmania a krajský súd konanie o preskúmanie tohto rozhodnutia správne zastavil podľa § 250d ods. 3 O.s.p. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 246c ods.

§ 250kods.

1 O.s.p. a účastníkom ich náhradu nepriznal, lebo ţalovaný ani ţalobkyňa v odvolacom konaní neboli úspešní. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný. V Bratislave 31. októbra 2012 JUDr. Viera Nevedelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská