Obsah (12)

§ 142§ 5§ 224§ 236§ 238§ 153§ 239§ 237§ 214§ 115a§ 372p§ 218

Najvyšší súd 7 Cdo 28/2011 Slovenskej republiky 7 Cdo 29/2011 U z n e s en i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Mgr. M. H., bývajúceho vo Z. 2/ J. H., bývajúcej vo Z.,

„zákona č. 58/1969 Zb.“ o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom ( ďalej len zákon č. 58/1969 Zb. ) zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie odporcov. Odporcom náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, ţe

uvedeného zákona ( § 18 ) je pasívne legitimovaným štát, zastúpený orgánom, ktorý mal nesprávne úradne postupovať, prípadne orgánom, ktorý za nesprávny úradný postup zodpovedá a má spôsobilosť byť účastníkom konania

procesných noriem. Štát

zákona č. 58/1969 Zb. zodpovedá za škodu objektívne, bez ohľadu na zavinenie za súčasného splnenia v ňom uvedených podmienok. Napriek nedostatku pasívnej legitimácie odporcov súd skúmal, či navrhovateľom vznikla škoda ( majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch ), či sa štát dopustil 2 7 Cdo 28/2011 7 Cdo 29/2011 nesprávneho úradného postupu ( spočívajúceho v činnosti alebo nečinnosti ) a či škoda uplatnená navrhovateľmi je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom štátu. Dospel k záveru, ţe ani jeden z uvedených predpokladov nebol splnený. V konaní totiţ nebolo preukázané, ţe by štát nedodrţal správny úradný postup t. j. ţe by nebankový subjekt B. druţstvo B. B. vykonával činnosť, ktorú je

zákona č. 385/1999 Z. z. oprávnená vykonávať len správcovská spoločnosť, nad ktorou v zmysle zákona č. 329/2000 Z. z. vykonával dozor Úrad pre finančný trh. Správcovská spoločnosť v zmysle tohto zákona je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je zhromaţďovať peňaţné prostriedky od verejnosti na základe verejnej výzvy s cieľom ich investovania do majetku vymedzeného zákonom a z neho vytvárať a spravovať podielové fondy a vykonávať nútenú správu podielových fondov. Správcovské spoločnosti môţu mať iba formu akciovej spoločnosti, ich základné imanie musí byť najmenej 50 000 000 Sk ( 1 659 695, 90 € ) a ich obchodné meno musí obsahovať označenie správcovská spoločnosť, akciová spoločnosť alebo správ. spol. a. s. Uţ nahliadnutím do obchodného registra muselo byť navrhovateľom zrejmé, ţe v prípade B. druţstvo nešlo o investičnú spoločnosť, ktorá vykonáva svoju činnosť na základe vydávania cenných papierov ( akcie, podielové fondy ) investorom. Spoločnosť B. druţstvo B. B. vykonávala činnosť na základe členských vkladov a zmlúv o vrátení ďalšieho členského vkladu. Vykonávanie tejto činnosti jej štát zakázať nemohol, lebo nemohol zasahovať do záväzkovo - právnych vzťahov, ktoré vznikli medzi navrhovateľmi a obchodnou spoločnosťou na základe ich slobodnej vôle

Obchodného zákonníka. O trovách konania rozhodol

§ 142ods.

1 O. s. p. Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľov rozsudkom zo 16. decembra 2008 sp. zn. 8 Co 246/2008 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a odporcom 1/ aţ 3/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V plnom rozsahu sa stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej legitimácie odporcov, pretoţe v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. môţe byť nositeľom zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátneho orgánu len štát, t. j. v danom prípade Slovenská republika, nie jej jednotlivé orgány a uţ vôbec nie fyzické osoby , ktoré vykonávali funkcie ( ústavní činitelia ) v týchto štátnych orgánoch. Uviedol, ţe pri nedostatku pasívnej resp. vecnej legitimácie nie je daná ani poučovacia povinnosť súdu voči účastníkom konania, pretoţe by nešlo o poučenie 3 7 Cdo 28/2011 7 Cdo 29/2011 o ich procesných právach a povinnostiach

§ 5O. s.

p. , ale o poučenie o hmotnom práve, pričom len z neho moţno vyvodiť vecnú legitimáciu. Stotoţnil sa aj so záverom prvostupňového súdu vedúcim k zamietnutiu návrhu navrhovateľov spočívajúcemu v tom, ţe v predmetnej veci nebol preukázaný nesprávny úradný postup štátu, resp. jednotlivých jeho orgánov, ako jedna z podmienok zodpovednosti za škodu

zákona č. 58/1969 Zb. Zdôraznil, ţe navrhovatelia slobodne a z vlastnej vôle v rámci zmluvnej autonómie vstúpili do záväzkových vzťahov s druţstvom, s ktorým uzavreli zmluvy neodporujúce ţiadnemu ustanoveniu v danom čase platného Obchodného zákonníka , prípadne Občianskeho zákonníka a museli si byť vedomí aj rizika spojeného s poskytovaním peňaţného vkladu, ktorým sa mali podieľať na jeho majetku resp. podnikateľskej činnosti. Štát teda v zásade nemal moţnosť a ani povinnosť zasiahnuť do takýchto súkromno-právnych vzťahov a tým ani do vlastníckeho práva občanov, lebo takýto zásah by bol nad rámec ochrany zaručenej Ústavou Slovenskej republiky. Pre štátne orgány platí, ţe môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon ( čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ). Z toho vyplýva, ţe ani v prípade, ak by návrh smeroval voči štátu ( Slovenskej republike ), neboli by splnené zákonné predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom jeho štátnych orgánov. O trovách konania rozhodol

§ 224ods.

1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali ( prvé ) dovolanie navrhovatelia. Navrhli ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietali rozhodnutie bez pojednávania a trvali na oprávnenosti uplatneného nároku na náhradu škody z uvedených dôvodov. Uviedli, ţe štátne orgány zodpovedajú za škodu spôsobenú svojím nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nevykonávaní kontroly a dozoru nad nebankovými subjektmi a v zakázaní činnosti D. a B. druţstva ( 25.X..2002 ). Preto sa domáhajú vyplatenia peňazí vloţených do B. druţstva v špecifikovanej výške

zákona č. 58/1969 Zb. ( § 18 ). Odporcovia 1/, 2/ sa k dovolaniu nevyjadrili. Odporkyňa 3/ vo vyjadrení k dovolaniu trvala na nedostatku pasívnej legitimácie v konaní. 4 7 Cdo 28/2011 7 Cdo 29/2011 Okresný súd Bratislava I uznesením z

1. júna 2010 č. k. 12 C 430/2004 – 190 zmenil uznesenie tohto súdu zo
2. apríla 2010 č. k. 12 C 430/2004 – 183 tak, ţe navrhovateľom 1/, 2/ ustanovil pre dovolacie konanie právneho zástupcu z radov advokátov Advokátsku kanceláriu H., K. & P. s. r. o., so sídlom v B. Uviedol, ţe uznesením zo
3. apríla 2010 ( čl. 183 ), vydaným vyšším súdnym úradníkom, bolo navrhovateľom priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne ustanovený právny zástupca pre dovolacie konanie Centrum právnej pomoci, Kancelária Bratislava so sídlom v Bratislave, Námestie slobody
4. Proti tomuto uzneseniu podali navrhovatelia vo výroku, ktorým bol ustanovený právny zástupca, odvolanie. Toto odôvodnili tým, ţe o ustanovenie právneho zástupcu ţiadali len preto, aby sa podrobili zákonu a kaţdý morálny advokát ich zastupovať odmietol. Jedine advokát P. H. bol schopný zastupovať ich na súde a sú oprávnení sa v zmysle § 20 O. s. p. zastupovať aj sami a neprajú si zastupovanie Centrom právnej pomoci, Kancelária Bratislava. V zmysle § 374 Ods. 4 O. s. p. sudca ich odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zmenil a navrhovateľom ustanovil pre dovolacie konanie zástupcu z radov advokátov ( § 241 ods. 1 O. s. p. ) . Krajský súd v Bratislave uznesením z
5. septembra 2010 sp. zn. 8 Co 344/2010 odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu súdu prvého stupňa odmietol. V odôvodnení uviedol, ţe podanie odvolania je procesným úkonom účastníka konania. Právo podať odvolanie však prináleţí len tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím súdu spôsobená ujma, ktorá vyplýva z posúdenia jeho práv a povinností a pre posúdenie ktorej je podstatné porovnanie výsledku sporu s návrhom ( nárokom ) uplatňovaným navrhovateľom v konaní. Prípustnosť odvolania má totiţ vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu, ktorá sa viaţe na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie t. j. či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie ( hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom ), takýmto dôvodom je skutočnosť, ţe rozhodnutím súdu prvého stupňa bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Posúdenie tejto subjektívnej prípustnosti odvolania predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania. Právo podať odvolanie teda nie je dané tomu účastníkovi, v neprospech ktorého rozhodnutie súdu nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý 5 7 Cdo 28/2011 7 Cdo 29/2011 na svojich právach. V posudzovanej veci bol navrhovateľom na ich ţiadosť ustanovený ( uznesením zo
6. apríla 2010 ) ako zástupca pre dovolacie konanie Centrum právnej pomoci v Bratislave. Proti tomuto uzneseniu podali navrhovatelia odvolanie, ktorému súd v plnom rozsahu vyhovel a uznesením z
7. júna 2010 zmenil uznesenie zo
8. apríla 2010 tak, ţe navrhovateľom ustanovil pre dovolacie konanie právneho zástupcu z radov advokátov – Advokátsku kanceláriu H., K. & P. s. r. o. , so sídlom v B.. Preto navrhovatelia neboli napadnutým uznesením dotknutí na svojich právach a nebola im spôsobená ţiadna ujma, z ktorého dôvodu neboli osobami subjektívne oprávnenými na podanie odvolania ( § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p.). Proti tomuto uzneseniu ( ako aj uzneseniu súdu prvého stupňa ) podali ( druhé ) dovolanie navrhovatelia. Ţiadali ho zmeniť a ustanoviť im za právneho zástupcu Centrum právnej pomoci Bratislava . Uviedli, ţe ich vyjadrenie ,

ktorého by ich vedel obhajovať len advokát JUDr. P. H., neznamenalo, ţe má byť ustanovený na ich zastupovanie v dovolacom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, ţe dovolania podali včas účastníci konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) skúmal najskôr , či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiam, ktoré moţno napadnúť dovolaním ( § 236 a nasl. O. s. p. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) dospel k záveru, ţe dovolania smerujú proti rozhodnutiam, proti ktorým takýto opravný prostriedok nie je prípustný.

§ 236ods.

1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci je ( prvým ) dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle § 238 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.

§ 238ods.

3 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie 6 7 Cdo 28/2011 7 Cdo 29/2011 po právnej stránke zásadného významu alebo ţe ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3, 4. Dovolaním navrhovateľov nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu , ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania. Dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nevyslovil ani záväzný právny názor , od ktorého by sa odvolací súd mohol odchýliť a nejde ani o prípad týkajúci sa neplatnosti zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3, 4 . Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe ( prvé ) dovolanie nie je

§ 238O. s.

p. prípustné. ( Druhé ) dovolanie navrhovateľov smeruje proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( § 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p. ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( § 239 ods. 1 písm. b/ O. s. p. ) .

§ 239ods.

2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa , ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky. Keďţe ( druhým ) dovolaním je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté odvolanie ( podané neoprávnenou osobou ), teda uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1, 2 O. s. p., nemoţno prípustnosť tohto dovolania z uvedených ustanovení vyvodiť. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p. , ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. ( či to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania

§ 238O. s.

p. ( proti rozsudku ) a

§ 239ods.

1, 2 O. s. p. ( proti uzneseniu ) , ale zaoberal sa aj otázkou, či dovolania nie sú prípustné

§ 237O. s.

p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému 7 7 Cdo 28/2011 7 Cdo 29/2011 rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku alebo uzneseniu ), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia ( ide tu prípad nedostatku právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom alebo rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným senátom). Navrhovatelia existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. nenamietali a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť ich dovolaní preto z týchto ustanovení nevyplýva. Z obsahu ( prvého ) dovolania proti rozsudku krajského súdu moţno vyvodiť, ţe navrhovatelia namietali, ţe konanie je zaťaţené procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Teda, ţe im postupom odvolacieho súdu, ktorý odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania, bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Zákon č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok, s účinnosťou od 15. októbra 2008 zmenil obsah prechádzajúceho znenia ustanovenia § 214 O. s. p. tak, ţe inak vymedzil prípady, kedy odvolací súd má povinnosť nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie a kedy môţe rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania.

§ 214ods.

1 O. s. p. v znení účinnom od 15.októbra 2008 na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol

§ 115abez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

V ostatných prípadoch moţno o dovolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 ).

§ 372pods.

1 O. s. p. na konanie začaté pred

1. októbrom 2008 sa pouţijú predpisy účinné od
2. októbra 2008, ak nie je ustanovené ďalej inak. 8 7 Cdo 28/2011 7 Cdo 29/2011 V prejednávanej veci navrhovatelia podali odvolanie
3. novembra 2007 a odvolacím súdom bolo rozhodnuté
4. decembra 2008, teda uţ za účinnosti uvedenej novely Občianskeho súdneho poriadku. Na danú vec v súvislosti s postupom odvolacieho súdu bolo potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od
5. októbra
6. Keďţe z obsahu spisu nevyplýva, ţe by boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania

§ 214ods.

1 O. s. p. ( krajský súd nepovaţoval za potrebné dokazovanie dopĺňať alebo zopakovať, súd prvého stupňa nerozhodoval

§ 115aO. s.

p. bez nariadenia pojednávania a nariadenie pojednávania nevyţadoval dôleţitý verejný záujem), odvolací súd v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. rozhodol o odvolaní navrhovateľov bez nariadenia pojednávania. Postupom odvolacieho súdu, plne rešpektujúcim platnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 15. októbra 2008, sa navrhovateľom neodňala moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádzala, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako podané neoprávnenou osobou ( R 23/1994 ).

§ 218ods.

1 písm. b/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. V súlade s citovaným ustanovením odmietol odvolací súd odvolanie navrhovateľov uznesením napadnutým ( druhým ) dovolaním navrhovateľov. Z obsahu spisu vyplýva, ţe uznesením ( vydaným vyšším súdnym úradníkom ) zo

1. apríla 2010 súd prvého stupňa vyhovel ţiadosti navrhovateľov a ustanovil im zástupcu pre dovolacie konanie ( dovolanie proti rozhodnutiu vo veci samej ) Centrum právnej pomoci , Kancelária Bratislava . Proti tomuto uzneseniu podali navrhovatelia odvolanie, v ktorom 9 7 Cdo 28/2011 7 Cdo 29/2011 namietali ustanovenie im tohto právneho zástupcu a súčasne uviedli, ţe jediným advokátom, ktorý je schopný ich zastupovať je JUDr. P. H.. Odvolaniu navrhovateľov sudca okresného súdu ( § 374 ods. 4 O. s. p. ) v plnom rozsahu vyhovel a navrhovateľom pre dovolacie konanie uznesením z
2. júna 2010 ustanovil nimi uvedeného právneho zástupcu . Preto týmto uznesením neboli navrhovatelia dotknutí na svojich právach ( ustanovenie právneho zástupcu ). Ak za tohto stavu odvolací súd odvolanie navrhovateľov ( druhým ) dovolaním napadnutým uznesením odmietol, neodňal tým navrhovateľom moţnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ). Pokiaľ navrhovatelia namietali nesprávne rozhodnutie vo veci samej ako aj vo veci ustanovenia im zástupcu pre dovolacie konania treba uviesť, ţe ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. odňatie moţnosti konať pred súdom dáva výslovne do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením veci. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je v rozhodovaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie ( pozri § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ); samo osebe však nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Účastníkovi konania sa ním neznemoţňuje realizácia procesného oprávnenia a neodníma sa mu moţnosť konať pred súdom ( pozri uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe č. 43/2003, 1/2003, ale aj rozhodnutia tohto súdu napr. sp. zn. 2 Cdo 282/2006, 3 Cdo 174/2005, 4 Cdo 165/2003 ). Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania proti napadnutým rozhodnutiam nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p. a § 239 O. s. p. , ani z ustanovenia § 237 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolania v súlade s § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako smerujúce proti rozhodnutiam, proti ktorým nie je dovolanie prípustné, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutými rozhodnutiami odvolacieho súdu z hľadiska ich vecnej správnosti. 10 7 Cdo 28/2011 7 Cdo 29/2011 V dovolacom konaní úspešným odporcom dovolací súd náhradu trov tohto konania proti navrhovateľom, ktorí úspech nemali, nepriznal, pretoţe im ţiadne trovy tohto konania nevznikli ( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. ). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
4. júna 2011 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta