1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
f/ Tr. por. dovolanie obvineného Ľ. R. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava IV uznesením z 12. septembra 2011, sp. zn. 2 Nt 17/2010,
2 Tr. por. návrh obvineného Ľ. R. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV sp. zn. 3 T 117/2008 ako nedôvodný zamietol, nakoľko nezistil podmienky na povolenie obnovy konania
1 Tr. por. Uznesenie okresného súdu napadol obvinený Ľ. R. (ďalej len obvinený) sťažnosťou. Krajský súd v Bratislave (ďalej len krajský súd) v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Molnárovej a sudkýň JUDr. Alžbety Horváthovej a JUDr. Evy Vajdičkovej na neverejnom zasadnutí konanom 15. novembra 2011 sťažnosť 2 5 Tdo 83/2012 obvineného uznesením sp. zn. 3 Tos 97/2011
1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú jednomyseľne zamietol. Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom splnomocnenej obhajkyne JUDr. I. F. dovolanie, ktoré oprel o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. V dovolaní obvinený argumentoval tým, že o jeho sťažnosti, ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV z 12. septembra 2011, sp. zn. 2 Nt 17/2010, rozhodovali sudkyne JUDr. Alžbeta Horváthová a JUDr. Eva Vajdičková.
obvineného sa menované sudkyne už v minulosti podieľali na rozhodovaní v tejto trestnej veci a to tak, že senát krajského súdu pod vedením predsedníčky JUDr. Alžbety Horváthovej spolu s členkou senátu JUDr. Evou Vajdičkovou zamietol odvolanie obvineného podané proti odsudzujúcemu rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 9. júna 2009, sp. zn. 3 T 117/2008. Tieto sudkyne preto
názoru obvineného mali byť vylúčené z rozhodovania o sťažnosti voči uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV z
jeho názoru ním uplatnený dôvod dovolania
1 písm. e/ Tr. por. S poukazom na tieto skutočnosti v petite dovolania obvinený Ľ. R. navrhol, aby „Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom vyslovil, že boli porušené príslušné ustanovenia a v zmysle § 386 ods. 2 zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z
c/ Tr. por. odmietnuť na neverejnom zasadnutí resp.
1 Tr. por. zamietnuť na verejnom zasadnutí z dôvodu nepreukázania dôvodov dovolania. 3 5 Tdo 83/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal dovolanie obvineného a zistil, že dovolanie síce bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom splnomocnenej obhajkyne (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.), ale súčasne zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
1 Tr. por., dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
.
2 Tr. por., ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím
odseku 1 sa rozumie
písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol. V posudzovanom prípade podal obvinený dovolanie proti uzneseniu krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol sťažnosť obvineného smerujúcu proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania. Z ustanovenia § 368 ods. 2 Tr. por. ani z iných ustanovení Trestného poriadku nevyplýva prípustnosť dovolania proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol o návrhu na povolenie 4 5 Tdo 83/2012 obnovy konania, resp. ktorým bolo rozhodnuté o sťažnosti proti takémuto uzneseniu. Je tomu tak z toho dôvodu, že predmetné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej. Ustanovenie § 368 ods. 2 Tr. por. bolo s účinnosťou od
ktorej by odporovalo logickým zámerom zákona (Trestného poriadku), ak by mimoriadnym opravným prostriedkom – dovolaním – bolo prípustné napadnúť aj iné rozhodnutia súdov prvej a druhej inštancie nie vo veci samej, teda tie, ktorými bolo rozhodnuté len o parciálnych otázkach, resp. o otázkach nadväzujúcich na meritórne rozhodnutie. Takými sú z pohľadu celého trestného stíhania rozhodnutia upravujúce procesný postup, pribratie do konania, uloženie pokuty a mnohé ďalšie. Tieto rozhodnutia majú vlastný režim opravných prostriedkov, pokiaľ ich zákon vôbec pripúšťa. Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, má teda v trestnom procese výnimočné postavenie a bolo by nelogické jeho osobitný štatút narúšať aj možnosťou napadnúť tiež parciálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť a dôvodnosť (aplikácia) je posudzovaná napokon v celkovom kontexte pri rozhodovaní in meritum. Pripustenie možnosti určitej parciálnosti dovolania by napokon so sebou prinieslo aj nezodpovedné predlžovanie trestného stíhania, čo odporuje aj tendencii Trestného poriadku (ako vyplýva aj z rôznych lehôt) trestné veci prerokovať a rozhodnúť v primeranej lehote (§ 2 ods. 6, ods. 7 Tr. por.).
f/ Tr. por., dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. 5 5 Tdo 83/2012 S poukazom na vyššie uvedený výklad je tak evidentné, že dovolanie obvineného smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky toto dovolanie na neverejnom zasadnutí
f/ Tr. por. odmietol. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.