Obsah (15)

§ 344§ 382§ 188§ 183§ 48§ 42§ 321§ 322§ 285§ 201§ 319§ 371§ 37§ 44§ 41

Najvyšší súd 2 Tdo 60/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora v Duľu a JUDr. Anto

§ 344ods.

1 písm. b) Tr. zák. na neverejnom zasadnutí

1. novembra 2012 v Bratislave o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z
2. septembra 2011, sp. zn. 23 To 75/2011, takto r o z h o d o l :

§ 382písm.

c) Trestného poriadku dovolanie obvineného P. H. sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo 16. novembra 2010, sp. zn. 2 T 48 /2010, bol obvinený P. H. uznaný za vinného v bode 1/ zo zločinu lúpeže

§ 188ods.

1 ods. 2 písm.

1. b)Tr. zák. v spojení s § 139 ods. 1 písm.
2. c)a § 127 ods. 4 Tr. zák., v bode 2/ zo zločinu obmedzovania osobnej slobody

§ 183ods.

1 ods. 2 písm. a), písm.

1. b)Tr. zák. v spojení s § 138 písm. j), § 139 ods. 1 písm. a), písm.
2. c)a § 124 ods. 4 Tr. zák., a v bode 3/ z pokračovacieho zločinu marenia spravodlivosti

§ 344ods.

1 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je aj uvedené v citovanom rozsudku. Za to mu okresný súd uložil

§ 188ods.

2 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 2, § 42 ods. 1, § 37 písm. h), písm. m) Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 139 mesiacov.

§ 48ods.

2 písm. b) Trestného zákona súd obvineného na výkon trestu zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.

§ 42ods.

2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste, ktorým mu bol uložený rozsudkom tohto istého súdu z

1. decembra 2009, sp. zn. 1T 100/
2. 2 Tdo 60/2012 2 Na podklade odvolania obžalovaného Krajský súd v Trenčíne uznesením zo
3. februára 2011, sp. zn. 23 To 3/2011,

§ 321ods.

1 písm. c), d), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine bodoch 1 a 2 ako aj celý výrok o treste a

§ 322ods.

1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd rozsudkom z 3. mája 2011, sp. zn. 2 T 48/2010, vo veci znova rozhodol tak, že skutok v bode 1/ postúpil na prejednanie orgánu príslušného na prejednanie predmetného skutku ako priestupku a v bode 2/ obvineného P. H. spod skutku obžaloby

§ 285písm.

a) Tr. por. oslobodil. Za zostávajúcu trestnú činnosť mu

§ 201ods.

2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2, § 42 ods. 1, § 37 písm. h), písm. m) a § 39 ods. 1 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a pre jeho výkon ho zaradil

§ 48ods.

2 písm. b) Tr. zák. do ústavu so stredným stupňom stráženia.

§ 42ods.

2 Tr. zák. okresný súd zároveň zrušil výrok o treste, ktorý mu bol uložený rozsudkom toho istého súdu z

1. decembra 2009, č. k. 1 T 100/
2. Proti citovanému rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obvinený P. H. a prokurátor. Na podklade odvolania podaného okresným prokurátorom Krajský súd v Trenčíne uznesením z
3. novembra 2011, sp. zn. 23 To 75/2011,

§ 321ods.

1 písm. b), e), ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok, a to v bode 1 o postúpení veci na prejednanie orgánom príslušným na prejednanie tohto skutku ako priestupku a taktiež vo výroku o uloženom treste. Krajský súd vo veci

§ 322ods.

3 Tr. por. potom rozhodol sám rozsudkom tak, že

§ 285písm.

b) Tr. por. obžalovaného oslobodil spod tohto skutku a obžalovanému za zostávajúcu trestnú činnosť

§ 201ods.

2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2, § 42 ods. 1, § 37 písm. h), m), § 39 ods. 1 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov a

§ 48ods.

2 písm. b) Tr. zák. pre výkon tohto trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. 2 Tdo 60/2012 3 Krajský súd zároveň

§ 42ods.

2 Tr. zák. zrušil výrok o treste, ktorý mu bol uložený už citovaným rozsudkom Okresného súdu Partizánske z

1. decembra 2009, č. k. 1 T 100/2009-
2. Rozhodnutie o oslobodení obvineného spod obžaloby v bode 2/ rozsudku okresného súdu týmto zostalo nedotknuté. Odvolanie obžalovaného krajský súd

§ 319Tr.

por. ako nedôvodné zamietol. Proti citovanému rozsudku krajského súdu podal obvinený P. H. dovolanie prostredníctvom svojho obhajcu. Tento mimoriadny opravný prostriedok oprel o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm.

1. i)a
2. h)Tr. por. t. j., že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, a že trest bol uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Dovolateľ namietal pokiaľ ide o dôvod dovolania

§ 371ods.

1 písm. i) Trestného poriadku, že súd urobil záver o jeho vine na základe výpovede jeho bývalej manželky a dcér, ktoré sú voči nemu zaujaté. Hodnotenie skutkového stavu krajským aj okresným súdom ohľadne viny je preto v rozpore so základnou zásadou uvedenou v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., teda náležitého zistenia skutkového stavu bez pochybností, pretože súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami rozhodujúcimi o jeho vine. K dovolaciemu dôvodu

§ 371ods.

1 písm. h) Tr. por. uviedol, že konajúci súd skutočnosť, že spáchal jednak viac trestných činov, a že bol už teda za trestný čin odsúdený, zohľadnil jednak ako dôvod na zvýšenie trestnej sadzby v rámci asperačnej zásady, ale aj ako priťažujúcu okolnosť

§ 37písm.

1. h)a
2. m)Tr. zák. Uvedený trest tak ako mu uložil krajský súd považuje preto za neprimerane prísny. Žiadal preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v prípade, že by došiel k záveru, že konajúce súdy nepochybili pri uznaní viny, zrušil výrok o treste a po zohľadnení skutočnosti, že doposiaľ sa riadne staral o rodinu a že jeho konanie nezanechalo u poškodených žiadne traumatické následky, upustil

§ 44Tr.

zák. od uloženia súhrnného trestu. 2 Tdo 60/2012 4 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v predmetnej trestnej veci zistil, že dovolanie je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, a v zákonnej lehote (§ 377, § 369 ods. 2 písm. b) a § 370 ods. 1 Tr. por.). Súčasne však zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

§ 371Tr.

por. Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takéhoto dovolacieho dôvodu

§ 371Tr.

por. Pokiaľ tomu tak nie a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom, ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť

§ 382písm.

1. c)Tr. por. Ako vyplýva z ustanovenia § 371 ods. 1 písm.
2. i)Tr. por. dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie, lebo takýto dôvod tu uvedený nie je. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok je určený k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ale nie k revízii skutkových zistení ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa. Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedené v § 371 ods. 1 písm.
3. i)Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením a teda aj vyhodnotením dôkazov, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, t. j. ako sa aj v tomto prípade vysporiadali s výpoveďami bývalej manželky obvineného a jeho dcér. V posudzovanej veci to potom znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie

, ktorého obvinený P. H. spáchal skutok tak, ako je tento vymedzený v skutkovej vete rozsudku Okresného súdu Partizánske, pretože odvolací súd v rozsudku napadnutom dovolaním obvineného tieto skutkové zistenia žiadnym spôsobom nemodifikoval. V rozsudku okresného súdu popísanému skutkovému stavu zodpovedá aj právny záver vyjadrený v posúdení skutku ako trestného činu marenia spravodlivosti

§ 344ods.

1 písm. b) Tr. zák. 2 Tdo 60/2012 5 Z uvedeného preto vyplýva, že rozhodnutie napadnuté dovolaním obvineného nespočíva na nesprávnom právnom posúdení skutku ani na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení, a preto ním uvádzaný dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. i) Tr. por. nemôže byť daný. Rovnako nie je daný ani dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. h/ Trestného poriadku t. j., že trest uložený mu rozsudkom krajského súdu je uložený mimo trestnej sadzby. Krajský súd ukladal obvinenému trest odňatia slobody

§ 41ods.

2 Tr. zák., to znamená, za použitia asperačnej zásady pričom mu uložil trest na samej spodnej hranici trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona. Krajský súd teda v rozhodujúcej miere zohľadnil aj okolnosť, že predchádzajúci trest odňatia slobody, ku ktorému bol ukladaný teraz súhrnný trest, bol uložený s použitím zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. Na správnosť takto uloženého trestu preto nemá žiadny vplyv ani inak správne tvrdenie obvineného, že krajský súd vo svojom výroku chybne uviedol, že pri uložení trestu vychádzal aj z § 37 písm. h) a m) Tr. zák., ktoré inak pri ukladaní trestu za použitia asperačnej zásady neprichádzajú do úvahy. Námietka neprimeraného trestu (či už prísneho alebo mierneho) predstavuje odvolací a nie dovolací dôvod, a preto na ňu Najvyšší súd Slovenskej republiky prihliadať nemohol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací preto pre evidentné nesplnenie podmienok dovolania

§ 371Tr.

por. dovolanie obvineného P. H. odmietol na neverejnom zasadnutí bez meritórneho preskúmania veci. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 6. novembra 2012 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Ing. Anton Jakubík Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková