1, 2 Tr. zák. prerokoval
por. na neverejnom zasadnutí konanom
1, 2 Tr. por. a § 388 ods. 1 Tr. por. rozhodol t a k t o : I. Napadnutým uznesením Krajského súdu v Ţiline z
1, 2 Tr. zák. Okresný súd v Dolnom Kubíne rozsudkom zo 6. októbra 2011 sp. zn. 9 T 47/2010 uznal obvineného Ing. M. H. za vinného z tohto prečinu, ale
jeho prísnejšej právnej kvalifikácie uvedenej v § 300 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., pričom skutkový stav ustálil tak, ţe na základe objednávky a pokynu obvineného Ing. M. H. boli v období od
3 Tr. zák., v spojení s § 56 ods. 2 Tr. zák., za pouţitia § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. peňaţný trest vo výške 7.000,- €.
3 Tr. zák. bol pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, obvinenému ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere sedem mesiacov.
1 Tr. por. súd odkázal poškodenú stranu Slovenskú republiku, zastúpenú Obvodným úradom ţivotného prostredia v Dolnom Kubíne, s nárokom na náhradu škody voči obvinenému na občianske súdne konanie. Tento rozsudok bol napadnutý odvolaním obvineného, ktoré Krajský súd v Ţiline uznesením z 21. februára 2012 sp. zn. 1 To 6/2012
por. ako nedôvodné zamietol. Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Ţiline podal obvinený Ing. M. H. prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. g/ Tr. por. Pri zdôvodňovaní naznačených dovolacích dôvodov obvinený v dovolaní poukazoval na články 46 ods. 1, 48 ods. 2, 50 ods. 3 a 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj na články 6 ods. 1 a 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a nadväzne na to na ustanovenia § 2 ods. 1, § 2 ods. 7, § 2 ods. 9 Tr. por. a ustanovenia § 34 ods. 1, § 34 ods. 4, § 130 ods. 2, § 131 ods. 1, § 264 ods. 1 a § 264 ods. 2 Tr. por., v znení účinnom do 31. augusta 2011. Obvinený ako na nezákonný postup poukazoval na to, ţe obvinenie mu bolo vznesené 10. decembra 2008 pre prečin ohrozenia a poškodenia ţivotného prostredia
1 Tr. zák., na skutkovom základe uvedenom v uznesení o vznesení obvinenia, 4 5 Tdo 54/2012 ale na hlavnom pojednávaní boli okrem iného prečítané zápisnice o výsluchu svedkov, ktoré boli vykonané pred vznesením obvinenia. Konkrétne uviedol, ţe na hlavnom pojednávaní konanom
1 písm. e/ Tr. por. (teraz § 58 Trestného poriadku) zápisnica o kaţdom úkone trestného konania má okrem iných náleţitostí obsahovať návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenie poučených osôb. V dôsledku toho v prípade vypočutia svedka, ktorý má
1 Tr. por. (teraz § 130 Trestného poriadku) právo odoprieť výpoveď, zápisnica o jeho vypočutí musí obsahovať nielen obsah poučenia, ale aj obsah vyjadrenia svedka, či toto právo pouţíva alebo nie. Ak takéto vyjadrenie svedka, vypočutého v prípravnom konaní, zápisnica neobsahuje, nemôţe ju súd prečítať ako dôkaz na hlavnom pojednávaní
2 písm. a/ Tr. por. [teraz § 263 ods. 3 písm. a/ Trestného poriadku (Rt 34/1980)]. Súčasťou riadneho poučenia svedka
1 Tr. por. (teraz § 131 ods. 1 Trestného poriadku) o práve odoprieť výpoveď
1, 2 Tr. por. (teraz § 130 ods. 1, 2 Trestného poriadku je označenie skutku, ktorého sa má výpoveď týkať, a po vznesení (oznámení) obvinenia tieţ označenie osoby obvineného, v ktorého veci má svedok vypovedať. Ak je obvinených viac, je potrebné označiť všetkých obvinených, v ktorých veci má svedok vypovedať. Bez toho nemôţe svedok posúdiť, či má alebo nemá právo odoprieť výpoveď (Rt 3/1981). Svedok musí byť poučený i o práve odoprieť výpoveď, musí sa k tomuto poučeniu výslovne vyjadriť, a ak má právo odoprieť výpoveď, musí výslovne prehlásiť, či tohto práva vyuţíva alebo nie. Obsah jeho vyjadrenia musí byť uvedený v zápisnici o výsluchu. Jedine pri splnení týchto podmienok je moţné výpovede svedkov, ktorí majú právo odoprieť výpoveď, povaţovať za dôkaz, ktorý je v prípade potreby pouţiteľný na hlavnom pojednávaní (§ 211 ods. 3 Tr. por., teraz § 263 ods. 4 Trestného poriadku). Ak nebol taký svedok poučený o tomto práve alebo sa výslovne nevyjadril, či toto právo vyuţíva alebo nie, ide o podstatnú chybu konania, ktorú je moţné odstrániť len opakovaním chybne vykonaných úkonov (Rt 9/1985). 6 5 Tdo 54/2012 Zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý má právo odoprieť výpoveď
(teraz § 130), moţno na hlavnom pojednávaní prečítať len za predpokladu, ţe pred výsluchom, ktorého sa zápisnica týka, bol o svojom práve riadne poučený a výslovne vyhlásil, ţe ho nevyuţíva. Táto podmienka uvedená v ustanovení § 211 ods. 3 Tr. por. (teraz § 263 ods. 4 Trestného poriadku) platí nielen pre prípad čítania zápisnice o výpovedi svedka, ktorý je uvedený v § 211 ods. 3 Tr. por. (teraz § 263 ods. 4 Trestného poriadku, ale aj pre prípady uvedené v § 211 ods. 1 a 2 Tr. por. (teraz § 263 ods. 1 aţ 3 Trestného poriadku), napríklad ak sa svedok na hlavnom pojednávaní odchyľuje v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede [§ 211 ods. 2 písm. b/ Tr. por.; teraz § 263 ods. 3 písm. b/ Trestného poriadku (Rt 27/1989)]. V právnom štáte právny poriadok nechráni štátnu moc pred občanmi. Právny poriadok v právnom štáte určuje postup orgánov verejnej správy tak, aby neboli porušované práva občanov (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 62/99 zo 14. júla 1999). Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zavedeného
čl. 1 Ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, ţe všetky subjekty práva môţu odôvodnene očakávať, ţe príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať
platných právnych predpisov, ţe ich budú správne vykladať a aplikovať (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 48/97 zo 7. januára 1998). V zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s Ústavou a súčasne v zmysle čl. 154c ods. 1 Ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane Dohovoru prednosť pred zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Zo vzájomnej súvislosti týchto ustanovení vyplýva, ţe Dohovor a judikatúra naň sa vzťahujúca predstavujú pre vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné výkladové smernice pre výklad a uplatňovanie zákonnej úpravy základných práv a slobôd zakotvených v druhej hlave Ústavy, a tým normujú rámec, ktorý tieto orgány v konkrétnom prípade nemôţu prekročiť (napr. nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 36/02, I. ÚS 67/03). Z vyššie citovanej judikatúry vyplýva, ţe v danej otázke, teda v otázke prečítania zápisníc o výsluchu svedkov, ktoré výsluchy boli vykonané pred vznesením obvinenia, 7 5 Tdo 54/2012 Dohovor a naň nadväzujúca judikatúra ESĽP nezabezpečuje väčší rozsah ústavných práv (právo na spravodlivé súdne konanie) ako zákonná úprava. Naopak, väčší rozsah ústavných práv zabezpečuje platný Trestný poriadok, preto aplikácia článku 154c ods. 1 Ústavy neprichádzala do úvahy (ako to urobil okresný súd). Inými slovami povedané, v danej otázke pouţitie Dohovoru a naň sa vzťahujúcej judikatúry ESĽP neprichádzalo vôbec do úvahy, nakoľko práve vnútroštátna zákonná právna úprava zabezpečovala väčší rozsah práva obţalovaného na spravodlivé súdne konanie, keď nepripúšťa prečítanie zápisnice o výsluchu svedka, ak bol výsluch vykonaný pred vznesením obvinenia. Z týchto dôvodov prečítaním zápisníc o výsluchu svedkov vypočutých pred vznesením obvinenia na hlavnom pojednávaní bolo
obvineného v konaní zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu a rozsudok zo
čl. 6 ods. 3 Dohovoru kaţdý, kto je obvinený z trestného činu má minimálne právo byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu. Obvinený poukázal na to, ţe ESĽP pripomína, ţe spravodlivosť konania musí byť posudzovaná s ohľadom na konanie ako celok. Ustanovenie čl. 6 ods. 3 písm. a/ Dohovoru upozorňuje na potrebu osobitnej pozornosti, ktorú je potrebné venovať oznámeniu „obvinenia“ obţalovanému. Údaje o trestnom čine zohrávajú kľúčovú úlohu v trestnom procese v tom, ţe od tohto okamihu je podozrivému písomne oznámený vecný a právny základ obvinenia proti nemu. Článok 6 ods. 3 písm. a/ Dohovoru poskytuje obvinenému právo byť informovaný nielen o „dôvodoch“ obvinenia, to znamená, ţe akého konania sa mal dopustiť a na ktorých je zaloţené obvinenie, ale aj právna charakterizácia tohto konania. Tieto informácie musia byť podrobné (rozsudok ESĽP vo veci Dallos proti Maďarsku z
obvineného, zmenená právna kvalifikácia skutku bez toho, aby ho okresný súd na zmenu právnej kvalifikácie upozornil a umoţnil mu vzhľadom na zmenu právnej kvalifikácie pripraviť si obhajobu a navrhnúť vzhľadom na moţnú zmenu právnej kvalifikácie vykonanie dôkazov, resp. zopakovanie uţ vykonaných dôkazov vzhľadom na jeho nové otázky na svedkov, ktorí ku skutku vypovedali. Obvinený mylne uviedol, ţe v obţalobe bol skutok kvalifikovaný
1, ods. 2 Trestného zákona, hoci v skutočnosti išlo o kvalifikáciu
1, 2 Tr. zák., ako to bolo na začiatku uvedené. Dodal, ţe i keď z ustanovenia § 284 ods. 2 Trestného poriadku vyplýva povinnosť upozorniť ho na zmenu právnej kvalifikácie skutku len pri jeho prísnejšom posudzovaní, je toho názoru, ţe bolo povinnosťou okresného súdu v zmysle článku 154c ods. 1 Ústavy aplikovať i vzhľadom na citovanú judikatúru ESĽP prednostne článok 6 ods. 3 písm. a/, b/ Dohovoru a naň vzťahujúcu sa judikatúru ESĽP, nakoľko z týchto vyplýva povinnosť informovať obvineného o povahe a dôvodoch obvinenia pri kaţdej zmene právnej kvalifikácie. Práve v danej otázke článok 6 ods. 3 písm. a/, b/ Dohovoru a naň vzťahujúca sa judikatúra ESĽP zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv ako platný Trestný poriadok, preto prichádzala do úvahy aplikácia článku 154c ods. 1 Ústavy. Vzhľadom na vyššie uvedené vyslovil názor, ţe rozsudkom zo 6. októbra 2011 v spojení s uznesením z 21. februára 2012 bolo porušené jeho právo byť bez meškania podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia a právo mať primeraný čas 9 5 Tdo 54/2012 a moţnosti na prípravu jeho obhajoby vyplývajúce z článku 46 ods. 1 a článku 50 ods. 3 Ústavy a článku 6 ods. 1, ods. 3 písm. a/, b/, c/ Dohovoru. V dôsledku posledne uvedeného bolo
neho zároveň zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu (§ 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku). Vzhľadom na to obvinený navrhol, aby dovolací súd rozhodol tak, ţe vysloví, ţe uznesením Krajského súdu v Ţiline sp. zn. 1 To 6/2012 z 21. februára 2012 boli porušené ustanovenia § 2 ods. 1, § 2 ods. 9, § 2 ods. 12, § 2 ods. 19, § 34 ods. 1, § 34 ods. 4, § 130 ods. 2, § 264 ods. 1, § 264 ods. 2, § 284 ods. 2 Trestného poriadku a čl. 6 ods. 1, čl. 6 ods. 3 písm. a/, b/, c/ Dohovoru a aby
2 Trestného poriadku uznesenie Krajského súdu v Ţiline sp. zn. 1 To 6/2012 z
1 Trestného poriadku Okresnému súdu v Dolnom Kubíne prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K predmetnému dovolaniu sa písomne vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry v Dolnom Kubíne. Uviedla v ňom, ţe v danom prípade nemoţno konštatovať porušenie práva na obhajobu závaţným spôsobom, čo je podmienkou dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. Poukázala na to, ţe obvinený mal obhajcu uţ v prípravnom konaní, ktorý sa zúčastňoval úkonov trestného konania i úkonov v rámci konania pred súdom. Obhajca obvineného bol upovedomovaný o jednotlivých úkonoch v prípravnom konaní a
svojho uváţenia sa na nich zúčastňoval. Bolo zabezpečené právo obvineného a jeho obhajcu na preštudovanie spisu. Nedošlo teda k porušeniu práva obvineného na obhajobu. Pokiaľ obvinený v dovolaní na podporu svojej argumentácie uvádzal niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, k tomu prokurátorka vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe dáva do pozornosti aktuálnejšie stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijaté 7. decembra 2009 pod sp. zn. Tpj 63/2009, v ktorom sa jednoznačne konštatuje, okrem iného, ţe obţaloba v trestnej veci môţe byť opretá o výpovede svedkov a iné dôkazy vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení 10 5 Tdo 54/2012 obvinenia, ak k ich vykonaniu došlo po začatí trestného stíhania „vo veci“
1 Tr. por., pričom na spravodlivé súdne konanie a na kritickú previerku výpovede svedka postačuje, ak je výsluch svedka vykonaný v prítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu v konaní pred súdom. Prokurátorka konštatuje, ţe takáto situácia nastala práve v tomto prípade. Ďalej prokurátorka uviedla, ţe neobstojí ani názor obhajcu obvineného, ţe postupom súdu došlo k porušeniu článku 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, lebo z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, ţe odsúdenie môţe byť zaloţené aj na prečítaných výpovediach svedkov z prípravného konania, ak bol výsluch vykonaný v súlade s článkom 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru, čo sa dokonca vzťahuje aj na prípady, keď výsluch svedka na hlavnom pojednávaní nemôţe byť vykonaný napr. z dôvodu, ţe svedok zomrel alebo je inak nedosiahnuteľný, či odoprel vypovedať. Poukázala na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Kostovski v. Holandsko, kde bola osobitne zdôraznená zásada bezprostrednosti, pričom Európsky súd vyslovil záver, ţe pouţitie výpovede vykonanej vo fáze prípravného konania neodporuje článku 6 ods. 1, 3 písm. d/ Dohovoru, ak boli rešpektované práva obvineného na obhajobu, ktoré spravidla vyţadujú poskytnutie obvinenému primeranej a dostatočnej moţnosti popierať usvedčujúce svedectvá a vypočúvať svedka v čase výsluchu alebo neskôr.
prokurátorky v danom prípade mali obvinený a jeho obhajca takúto moţnosť aj v konaní pred súdom aj v priebehu prípravného konania. Pokiaľ ide o ďalšie námietky obvineného voči zápisniciam o výpovediach svedkov a poukazom na § 58 Tr. por., prokurátorka uviedla, ţe obvinený a jeho obhajca boli uţ v prípravnom konaní riadne a včas upovedomovaní o termíne jednotlivých výsluchov, ako aj o práve preštudovať spis. Takýto nesúhlas však nebol zaznamenaný, preto moţno tieto dodatočné výhrady obvineného povaţovať za neopodstatnené a vyslovene za účelové. Vzhľadom na uvedené nie sú
prokurátorky dané dôvody dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/ a g/ Tr. por., a preto navrhla dovolanie obvineného
por. odmietnuť. 11 5 Tdo 54/2012 K tomuto vyjadreniu prokurátorky okresnej prokuratúry zaujal stanovisko obvinený prostredníctvom obhajcu a uviedol v ňom, ţe pokiaľ sa vo vyjadrení prokurátorky poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 63/2009, cituje sa z neho len právna veta pod bodom I. a v prvom rade obvinený uvádza, ţe predmetné stanovisko riešilo inú procesnú situáciu a to v súvislosti s odmietnutím obţaloby a vrátením veci prokurátorovi späť do prípravného konania, ak je táto opretá o výpovede vykonané pred vznesením obvinenia. V druhom rade upriamuje pozornosť na to, ţe z predmetného stanoviska najvyššieho súdu nevyplýva, ţe zápisnice o výsluchoch svedkov vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia moţno bez splnenia podmienok vyţadovaných Trestným poriadkom prečítať na hlavnom pojednávaní. I z predmetného stanoviska je teda zrejmé, ţe zápisnice o výsluchu svedkov prečítané na hlavnom pojednávaní za účelom vyjadrenia sa svedkov ku skutočnostiam v nich uvádzaných a vysvetlenia rozporov sú nezákonnými dôkazmi, keďţe tieto výsluchy boli vykonané pred vznesením obvinenia. V ďalšej časti tohto svojho stanoviska k vyjadreniu prokurátorky obvinený uvádzal, prečo sa v súvislosti s čítaním zápisníc o výpovediach svedkov z prípravného konania nedomáhal vyslovenia porušenia článku 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru, ktorý je v súvislosti s jeho námietkami k čítaniu zápisníc neaplikovateľný a to vzhľadom na článok 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, lebo tento článok nezabezpečoval väčší rozsah práv obvineného na spravodlivé súdne konanie ako Trestný poriadok. Poznamenal, ţe porušenie článku 6 ods. 3 písm. a/, b/ Dohovoru, ako aj článok 46 ods. 1 Ústavy, keď rozsudkom zo 6. októbra 2011 bola oproti obţalobe, ktorá, ako uvádza, kvalifikovala skutok
1, ods. 2 Tr. zák., zmenená právna kvalifikácia skutku bez toho, aby ho okresný súd na zmenu právnej kvalifikácie upozornil a umoţnil mu vzhľadom na jej zmenu vykonanie dôkazov, resp. opakovanie dôkazov vzhľadom na nové otázky na svedkov, ktorí ku skutku vypovedali. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a obsahu dovolania zistil, ţe dovolanie obvineného Ing. M. H. je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.) dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a bolo podané na mieste príslušnom (§ 370 ods. 3 Tr. por.). 12 5 Tdo 54/2012 Dovolací súd zároveň zistil, ţe dovolacie dôvody, o ktoré sa dovolanie opiera, sú zjavne preukázané a bolo zrejmé, ţe vytýkané nedostatky povedú k postupu
1 Tr. por., preto
por. rozhodol o dovolaní na neverejnom zasadnutí, na ktorom preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na dôvody dovolania, ktoré sú uvedené v dovolaní,
1 písm. c/ a g/ Tr. por. a § 374 Tr. por.
1 písm. c/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Nejde teda o kaţdé, aj menej závaţné, porušenie práva na obhajobu, no za zásadné porušenie tohto práva moţno povaţovať predovšetkým také porušenie, ktoré malo za následok rozhodnutie opierajúce sa o dôkazy, pri vykonávaní ktorých neboli dodrţané základné zásady trestného konania (predovšetkým zásada rovnosti strán) a zákonné ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť, aby obvinený mohol uplatniť všetky relevantné námietky vo vzťahu k dôkazom, ktoré sú voči nemu produkované. Tento dovolací dôvod úzko súvisí s dovolacím dôvodom
1 písm. g/ Tr. por.
1 písm. g/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
4 Tr. por. dôvody dovolania
odseku 1 písm. a/ aţ g/ nemoţno pouţiť, ak táto okolnosť bola tomu kto podáva dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.
1 Tr. por. obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môţe uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúţiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať ţiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom. S obhajcom sa však v priebehu svojho výsluchu nemôţe radiť o tom, ako odpovedať na poloţenú otázku. Môţe ţiadať, aby bol vypočúvaný za účasti svojho obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania. Ak je obvinený zadrţaný, vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môţe s obhajcom hovoriť 13 5 Tdo 54/2012 bez prítomnosti tretej osoby; to neplatí pre telefonický rozhovor obvineného s obhajcom počas výkonu väzby, ktorého podmienky a spôsob výkonu ustanovuje osobitný predpis. Má právo v konaní pred súdom vypočúvať svedkov, ktorých sám navrhol alebo ktorých s jeho súhlasom navrhol obhajca a klásť svedkom otázky. Obvinený môţe uplatňovať svoje práva sám alebo prostredníctvom obhajcu.
2 písm. c/ Tr. por. v neprítomnosti obţalovaného môţe súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, ţe vec moţno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obţalovaného a pritom obţalovaný bol na moţnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený.
1 Tr. por., v znení účinnom od 1. septembra 2011, ak sa svedok odchýli v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede, môţe mu byť na návrh prokurátora, obţalovaného alebo obhajcu zápisnica o jeho skoršej výpovedi predloţená na vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach.
1 Tr. por., v jeho znení účinnom do 31. augusta 2011, ak sa svedok odchýli v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede, môţe mu byť zápisnica o jeho skoršej výpovedi predloţená na vysvetlenie rozporov v jeho výpovediach tak, aby súd mohol posúdiť hodnovernosť a pravdivosť jeho tvrdení pri výsluchu na hlavnom pojednávaní.
2 Tr. por., v jeho znení účinnom do 31. augusta 2011, predloţenie skoršej výpovede
odseku 1 spočíva v prečítaní tých častí zápisnice o skoršom výsluchu, ku ktorým sa má vyslúchaný vyjadriť a vysvetliť rozpory medzi svojimi výpoveďami.
2 Tr. por., v znení účinnom od 1. septembra 2011, predloţenie skoršej výpovede
odseku 1 spočíva v prečítaní tých častí zápisnice o skoršom výsluchu, ku ktorým sa má vyslúchaný vyjadriť a vysvetliť rozpory medzi svojimi výpoveďami. Zápisnicu prečíta tá zo strán, ktorú určí predseda senátu, ak zápisnicu neprečíta sám alebo ním poverený člen senátu. Treba dať za pravdu dovolateľovi, ţe v predmetnej trestnej veci došlo na hlavnom pojednávaní k čítaniu svedeckých výpovedí z prípravného konania tak, ako sa uvádzajú 14 5 Tdo 54/2012 v dovolaní a to aj tých, ktoré boli vykonané síce po začatí trestného stíhania, ale pred vznesením obvinenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţňuje s názorom prvostupňového súdu, ţe v kaţdom prípade je moţné prečítať na hlavnom pojednávaní výpoveď svedka z prípravného konania pred vznesením obvinenia a opierať sa o tieto výpovede pri uznaní viny obţalovaného. To ţe za určitých okolností je moţné prečítať aj takú výpoveď je pravda, ale musí byť daná reálna moţnosť, aby sám obţalovaný mohol vypočúvať svedka, konfrontovať ho a namietať tie skutočnosti, ktoré sú obsahom tej zápisnice daného svedka, ktorá bola urobená pred vznesením obvinenia. Nestačí ak je pri prečítaní takej výpovede na hlavnom pojednávaní prítomný len obhajca, lebo k obsahu prečítanej zápisnice o výpovedi svedka pred vznesením obvinenia sa musí vyjadriť obţalovaný, aby bolo moţné posúdiť, ktorú výpoveď svedka, resp. jej časť povaţuje súd za relevantnú vo vzťahu ku skutkovým záverom. Krajský súd, keď konštatoval, ţe dokazovanie bolo vykonané v súlade so zákonom a akceptoval tak stanovisko okresného súdu sa dopustil rovnakého pochybenia, ţe pri závere o vine obţalovaného vychádzal z dôkazov vykonaných pred vznesením obvinenia. Nezodpovedá skutočnosti, ţe by rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené pod č. Rt 81/2003 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky bolo prekonané, ako to konštatoval okresný súd. Je moţné naďalej ho brať primerane do úvahy aj z pohľadu novej právnej úpravy pri posudzovaní, či sú splnené podmienky na prečítanie svedeckej výpovede z prípravného konania na hlavnom pojednávaní. Treba prisvedčiť obvinenému v jeho námietke k vyjadreniu prokurátora, ţe stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 63/2009 čiastočne rieši inú procesnoprávnu situáciu, ale zároveň treba dodať, ţe nevylučuje z moţnosti pouţitia predchádzajúce uverejnené rozhodnutia, pokiaľ sa týkajú podmienok na čítanie zápisníc o výpovediach svedkov. Napokon najvyšší súd, v tom istom senáte ako v danej veci, v inej trestnej veci vedenej pod sp. zn. 5 To 9/2008 poukázal na toto rozhodnutie Rt 81/2003 i rozhodnutie uverejnené pod č. Rt 19/2004 a konštatoval, ţe vypočutím svedka pred vznesením obvinenia dochádza k porušeniu princípu zachovania rovnosti strán, keďţe obhajca má moţnosť zúčastniť sa takéhoto úkonu len za procesnej situácie, kedy sa vedie trestné stíhanie uţ proti konkrétnej osobe. Síce nie je vylúčené, v zmysle príslušných ustanovení 15 5 Tdo 54/2012 Trestného poriadku, aby tieto dôkazy nemohli byť pouţité pre účely vznesenia obvinenia, na druhej strane je však potrebné ich okamţite opakovať, pretoţe v opačnom prípade pôvodné dôkazy proti obvinenému uţ nemajú dôkaznú hodnotu. Zrejme aj v danom prípade si orgány činné v trestnom konaní uvedomili túto skutočnosť a u viacerých svedkov, i tých, ktorí sa uvádzajú v dovolaní, došlo i po vznesení obvinenia k ich opakovanému výsluchu, uţ v poradí tretiemu, keď pri druhej výpovedi sa svedkovia iba odvolali na tú výpoveď, ktorá bola urobená pred vznesením obvinenia. Po vznesení obvinenia sa mení aj postavenie svedkov z hľadiska toho, ţe majú vypovedať vo vzťahu ku konkrétnej osobe obvineného a mení sa aj rozsah práva na odmietnutie výpovede. Pokiaľ svedok vzhľadom na taký vzťah k osobe obvineného predpokladaný zákonom, umoţňujúci mu odmietnuť vypovedať, toto právo vyuţil, vôbec by taká výpoveď urobená pred vznesením obvinenia nebola na hlavnom pojednávaní pouţiteľná. V predmetnej veci došlo k tomu, ţe u viacerých svedkov boli odlišné výpovede v rámci začatého trestného stíhania, pred vznesením obvinenia, oproti tým, ktoré boli urobené po vznesení obvinenia, resp. na hlavnom pojednávaní. Bolo zrejmé, ţe išlo aj o zásadné skutkové okolnosti majúce význam i pre následné právne posúdenie skutku, najmä z toho hľadiska, ţe rozdielne oproti obţalobe, ktorá kládla obvinenému za vinu nedbanlivostný trestný čin, súd ho uznal za vinného z úmyselného trestného činu. Bolo preto potrebné veľmi starostlivo dbať na to, aby pri čítaní výpovedí svedkov z prípravného konania i tých, ktoré boli urobené pred vznesením obvinenia, bola daná moţnosť samotnému obţalovanému sa k tomu na hlavnom pojednávaní vyjadriť a umoţniť mu týchto svedkov vypočuť a konfrontovať práve k tým častiam, ktoré sú obsiahnuté v zápisniciach o ich výsluchu pred vznesením obvinenia a sú rozporné oproti tomu, čo svedkovia vypovedali na hlavnom pojednávaní. Ak sa rozpor neodstráni, nemoţno brať za relevantné tie výpovede, ktoré boli urobené pred vznesením obvinenia. V danom prípade tak prvostupňový súd nepostupoval. Dokonca vykonal hlavné pojednávanie dňa
1 písm. c/ a g/ Tr. por. uţ v konaní na súde prvého stupňa, bolo moţné tieto v intenciách § 371 ods. 4 Tr. por. pouţiť v dovolaní. Z hľadiska práva na spravodlivý proces, zabezpečenie kontradiktórnosti pri dokazovaní a rovnosti strán v konaní bolo treba tie dôkazy, ktoré boli produkované na hlavnom pojednávaní
1, 2 Tr. zák. Ide o nedbanlivostný trestný čin a prokurátor nezmenil svoj postoj ani po zrušení pôvodného rozsudku okresného súdu a v záverečnej reči na hlavnom pojednávaní
2 Tr. por. upozornený na to, ţe skutok uvedený v obţalobe je moţné posudzovať aj
1, ods. 2, ods. 3 písm. a/, b/ Tr. zák. I keď vymedzenie moţnej právnej kvalifikácie nebolo presné, išlo o kvalifikáciu úmyselného trestného činu, ako bol napokon aj uznaný za vinného a následným rozhodnutím krajského súdu, ktorým došlo k zrušeniu tohto pôvodného rozsudku nebola vytýkaná základná skutková podstata tohto trestného činu ale len nejasnosť kvalifikácie
prísnejších ustanovení odsekov 2 a 3 písm. a/ § 300 Tr. zák. Práve s ohľadom na upozornenie na moţnú zmenu právnej kvalifikácie bola daná moţnosť stranám na návrhy na doplnenie dokazovania, ale ostala bez odozvy, resp. bolo 19 5 Tdo 54/2012 konštatované, ţe strany nemajú návrhy na doplnenie dokazovania, teda týkalo sa to aj prítomného obţalovaného ako strany v konaní a jeho obhajcu. V tomto smere obvinený Ing. M. H. nebol ukrátený na svojich obhajovacích právach. Iná je otázka, či zákonu zodpovedajúcim spôsobom vykonané dôkazy preukazujú subjektívnu stránku aj úmyselného trestného činu, na rozdiel od obţaloby, ale to dovolací súd nemôţe posudzovať. Jednak je viazaný dovolacími dôvodmi a jednak skutkovými závermi prvostupňového a druhostupňového súdu, do ktorých spadá i otázka subjektívnej stránky trestného činu. Mohol sa zaoberať len zákonnosťou dôkazov a zachovania obhajovacích práv obvineného, ktoré v naznačenom rozsahu porušené boli. Vzhľadom na uvedené rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 22. novembra 2012 JUDr. Milan K a r a b í n, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.