Obsah (10)

§ 263§ 29§ 70§ 263a§ 10§ 71§ 293l§ 37§ 250l§ 11

Najvyšší súd Slovenskej republiky 7So/217/2011 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek sen

§ 263ods.

1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení 2 7So/217/2011 neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a

§ 29ods.

1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) rozhodla, že navrhovateľke vznikol nárok na invalidný dôchodok v sume 5 604 Sk mesačne a súčasne jej vznikol nárok aj na invalidný dôchodok v sume 5 177 Sk mesačne

§ 70ods.

1 zákona o sociálnom poistení s účinnosťou od

1. marca
2. Zároveň vyslovila, že invalidné dôchodky, na ktoré vznikol nárok od
3. marca 2007 sa

§ 263aods.

5 zákona o sociálnom poistení nevyplácajú a dňom

1. marca 2007 na ne zaniká nárok. V odôvodnení poukázal aj na predchádzajúce konania, vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 12Sd/286/2007 a sp. zn. 15Sd/245/2010, o odňatí invalidného dôchodku a priznaní čiastočného invalidného dôchodku navrhovateľky. Uviedol, že príslušné posudkové komisie dostatočne posúdili aj na základe vlastných vyšetrení Zdravotný stav navrhovateľky a rovnako správne zistili aj dátum vzniku jej invalidity. Navrhovateľke od
2. marca 2007 patril

názoru súdu prvého stupňa čiastočný invalidný dôchodok v sume 3 545 Sk mesačne, považovaný za invalidný dôchodok. Výška invalidného dôchodku, na ktorý jej vznikol nárok

predpisov účinných do 31. decembra 2003 je 5 604 Sk mesačne a suma invalidného dôchodku, na ktorý jej vznikol nárok

predpisov účinných od

1. januára 2004 je 5 177 Sk mesačne a keďže je tento v nižšej sume, zanikol. Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie a žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil alebo zrušil, lebo s poukazom na stav jej choroby a celkový zdravotný stav bola invalidná na psychiatrické ochorenie už skôr ako
2. marca
3. Namietala tiež, že posudkoví lekári odporkyne sú k odporkyni v závislom postavení a preto ich posudky nie sú objektívne. Odporkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

§ 10ods.

2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce v súlade s § 250ja ods. 2 OSP bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky treba vyhovieť.

§ 70ods.

1 zákona o sociálnom poistení poistenec má rok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 3 7So/217/2011

§ 71ods.

3 prvej vety zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

§ 71ods.

6 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje

druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

§ 263ods.

1 zákona o sociálnom poistení invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané

predpisov účinných pred

1. januárom 2004, sa považujú po
2. decembri 2003 za invalidný dôchodok

tohto zákona v sume, v akej patrili k

1. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni, za podmienok ustanovených predpismi účinnými do
2. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 293lods.

4 zákona o sociálnom poistení poistencovi, ktorému Sociálna poisťovňa do 31. júla 2006 preskúmala trvanie invalidity

§ 263a poistencovi, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok v období od 1.

januára 2004 do

1. júla 2006, ak nárok na výplatu týchto dôchodkov trvá aj po
2. júli 2006, sociálna poisťovňa na žiadosť preskúma trvanie invalidity

zákona účinného od 1. augusta 2006 a rozhodne o nároku na invalidný dôchodok najneskôr do šiestich mesiacov od začatia konania.

kapitoly VI. oddiel A, položka 1 prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, pri postihnutí mozgu, poruchy osobnosti, poruchy správania a poruchy intelektu vyvolané ochorením, poškodením alebo dysfunkciou mozgu (encefalopatia demencie cievnej etiológie, ložiskové ischémie mozgu, krvácanie do mozgu)

písm. c) ťažká forma s narušením integrity mozgových funkcií, je stanovená miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí od 60 % do 75 %. Zo spisov vyplýva, že navrhovateľka bola od

1. decembra 1990 invalidná pre stav po úraze mozgu. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke
2. augusta 1999 bola jej invalidita zmenená na čiastočnú invaliditu a následne v súlade s ustanovením § 263 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, skúmala
3. marca 2004 trvanie invalidita navrhovateľky v priebehu kontrolnej lekárskej prehliadky posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočky so sídlom v Prievidzi. 4 7So/217/2011 Žiadosťou z
4. januára 2007 sa navrhovateľka domáhala nového posúdenia jej zdravotného stavu na účely zvýšenia sumy invalidného dôchodku s odôvodnením, že jej zdravotný stav sa vôbec nezlepšuje, nie je schopná vykonávať fyzicky náročnú prácu, cíti sa unavená, vyčerpaná a hlavne má silné bolesti chrbtice. V súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z.z. bol
5. marca 2007 zdravotná tav navrhovateľky posúdený

§ 263a

zákona o sociálnom poistení so záverom, že je naďalej čiastočne invalidná

zákona o sociálnom zabezpečení. Jej žiadosť o invalidný dôchodok bola rozhodnutím odporkyne zo

1. apríla 2007 číslo X.X.X. zamietnutá. Toto rozhodnutie odporkyne bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo
2. februára 2008, č.k. 12Sd/286/2007-28, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
3. októbra 2009, sp. zn. 7So/101/2008 a vec bola odporkyni vrátená na ďalšie konanie.

záverov ďalšieho posudku Sociálnej poisťovne, pobočky v Prievidzi zo 16. marca 2010, bola navrhovateľka naďalej čiastočne invalidná

§ 37

zákona o sociálnom zabezpečení a súčasne bola invalidná s 55 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

zákona o sociálnom poistení od

1. augusta
2. Posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky v Prievidzi MUDr. V. K. zistila, že navrhovateľka je invalidná s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 75 %, od
3. februára 2010 na základe posledného psychologického vyšetrenia z
4. februára 2010, ktoré jej potvrdilo organický psychosyndrom s ťažkým kognitivnym deficitom. Na základe tohto posudku odporkyňa rozhodnutím z
5. júna 2010 číslo X. X, priznala navrhovateľke invalidný dôchodok od
6. februára
7. V dôsledku skutočnosti, že navrhovateľka žiadala spätne určiť dátum vzniku invalidity, posúdil jej zdravotný stav posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Trenčíne
8. novembra 2010 s tým, že navrhovateľka je invalidná so 75 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od
9. marca
10. Zdravotný stav navrhovateľky teda v priebehu konania posúdili posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, pobočky aj ústredia. Pri posudzovaní jej zdravotného stavu naposledy
11. mája 2011 MUDr. L. T., posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Trenčíne zistil, že zistil že navrhovateľka má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosťou v rozsahu 75 % a aj on dátum vzniku tejto invalidity ustanovil na
12. marca
13. 5 7So/217/2011 Zo záverov posudku však vyplýva, že posudkový lekár sa nezaoberal skorším dátumom vzniku invalidity len v dôsledku skutočnosti, že odporkyňa požiadala posudkového lekára, aby sa invaliditou navrhovateľky zaoberal len do času posledného posúdenia jej zdravotného stavu
14. marca
15. Pre takýto postup však v zákone nie je žiadny podklad, lebo úlohou posudkového lekára bolo zistiť dátum vzniku invalidity, čo v konaní nebolo preukázané. Odporkyňa navyše nerozhodla o nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok od
16. januára 2007, ako to žiadala vo svojej žiadosti z toho istého dňa. Posudkoví lekári sa náležite zaoberali zdravotnými poškodeniami navrhovateľky ku dňu posúdenia miery invalidity, len dostatočne neskúmali dátum jej vzniku. Po posúdení miery invalidity sa zaoberali dlhodobosťou jej zdravotných poškodení a jej vplyvom na zárobkovú schopnosť navrhovateľky a zhodne dospeli k záveru, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky je 65 % po zvýšení za iné zdravotné postihnutie o 10 %, je celkom 75 % od
17. marca 2007, nezaoberali sa však skutočným dátumom vzniku invalidity navrhovateľky v uvedenom rozsahu, hoci iné určenie dátumu invalidity mohlo mať vplyv na výpočet výšky dôchodku, aj na určenie dátumu, od ktorého má navrhovateľka nárok na jeho výplatu. Bez takto vykonaného dokazovania však preskúmavané rozhodnutia odporkyne nie sú doložené dostatočne vykonaným dokazovaním. Preskúmavané rozhodnutia odporkyne sa však priečia zákonu aj z dôvodu, že

ich obsahu navrhovateľke vznikol nárok na dva invalidné dôchodku, od

1. marca 2007, ale súčasne obsahujú aj výrok, že tieto dôchodky sa navrhovateľke nevyplácajú a dňom
2. marca 2007 na ne zaniká nárok. Takéto rozhodnutia nezodpovedajú § 293l ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého pri súbehu dôchodkov rovnakého druhu, patrí na výplatu dôchodok vyšší a nárok na nižší dôchodok a jeho výplatu, zaniká. Pre záver o zániku nároku na obidva takéto dôchodky neexistuje právny podklad. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutia odporkyne nepovažoval za vecne správne a zodpovedajúce zákonu. Okrem toho rozhodnutia odporkyne z
3. januára 2011 číslo X.X.X. a z
4. apríla 2011 číslo X.X.X., sú nepreskúmateľné, lebo obsah výroku týchto rozhodnutí nezodpovedá ich odôvodneniu. Vzhľadom na rozpor výrokov týchto rozhodnutí so zákonom, ale z dôvodu rozporov výroku rozhodnutí ich odôvodneniami odvolací súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nezodpovedá zákonu.

§ 250lods.

2 v spojení s § 250ja ods. 3 OSP, preto rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, rozhodnutia odporkyne zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie s tým, že odporkyňa má povinnosť opätovne 6 7So/217/2011 rozhodnúť o žiadosti navrhovateľky o zvýšenie jej invalidného dôchodku z 15. januára 2007 a súčasne má povinnosť rozhodnúť v súlade so zákonom a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť. Navrhovateľka bola v konaní úspešná, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov konania v zmysle § 250k OSP, pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia

§ 11vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Trovy pozostávajú zo štyroch úkonov, a t: prevzatie a príprava zastúpenia,

1. februára 2011, spísanie návrhu, účasť na pojednávaní na krajskom súde
2. septembra 2011 a podanie odvolania z
3. októbra 2011, t.j. za jeden úkon 57 € + 7,41 € režijný paušál = 64,41 € x 4 = 257,64 € + cestovné na pojednávanie služobným motorovým vozidlom 37,05 € + náhrada za premeškaný čas – cesta na pojednávanie a späť 6x pol hodina x 12,35 € = 74,10 €, spolu celkom 368,79 €. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
4. decembra 2012 JUDr. Elena Závadská, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová