← Slovensko

o zaplatenie 1 348 082,73 Eur s prísl.

Najvyšší súd 1 Obdo 3/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu E., s. r. o., S., K., IČO: X., právne zast. JUDr. E. Ľ., advokátkou, P., B., proti ţalovanému S., štátny podnik, R., B., IČO: X., právne zast. Advokátska kancelária K., s. r. o., V., B., IČO: X., v konaní o zaplatenie 1 348 082,73 Eur s príslušenstvom, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z

  1. septembra 2011, č. k. 13Cob/99/2011-200, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovaného o d m i e t a . Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi trovy právneho zastúpenia dovolacieho konania vo výške 3 786,-- Eur na účet jeho právnej zástupkyne. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Ţilina rozsudkom z
  2. októbra 2010, č. k. 20Cb/111/2010-116 zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 1 348 082,73 Eur spolu s príslušenstvom, a to 9% ročným úrokom z omeškania od
  3. októbra 2009 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšnej časti, týkajúcej sa úroku z omeškania, ţalobu zamietol. O trovách rozhodol tak, ţe ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi trovy konania v sume 44 621,27 Eur na účet právneho zástupcu ţalobcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe
  4. júna 2009 uzavrel ţalobca ako poskytovateľ so ţalovaným ako odberateľom Zmluvu o poskytovaní sluţieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie sluţieb, spočívajúcich v odbere, odvoze a zneškodnení zmesi popolčeka a škváry, ktorá vzniká spálením hnedého energetického uhlia. V čl. I bod 1.
  5. sa ţalobca zaviazal odobrať a odviesť zmes popolčeka a škváry za podmienok dohodnutých v zmluve z odberných miest odkalisko Martinskej teplárne, odkalisko Zvolenskej teplárne a odkalisko Ţilinskej teplárne. Ţalovaný sa v čl. I bod 1.
  6. zmluvy zaviazal za odobranú, odvezenú a zneškodnenú zmes zaplatiť ţalobcovi cenu dohodnutú v čl. II zmluvy. Z čl. VI. bodu 6.
  7. zmluvy vyplynulo, ţe predmet zmluvy bude financovaný z prostriedkov 1 Obdo 3/2012 2 Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky a v prípade, ţe Ministerstvo ţivotného prostredia Slovenskej republiky neposkytne finančné prostriedky, zmluvné strany sú povinné upraviť dodatkom ku zmluve ďalší postup plnenia zmluvy. Z faktúry č. 305/2009 z
  8. septembra 2009 (č. l. 9 spisu) vyplynulo, ţe ţalobca si touto faktúrou vyúčtoval cenu za odber, odvoz a zneškodnenie zmesi popolčeka a škváry zo Z., a. s., v celkovej sume 1 348 082,73 Eur. Z listu ţalovaného, adresovaného ţalobcovi (č. l. 11 spisu) z
  9. októbra 2009 vyplynulo, ţe ţalovaný oznámil ţalobcovi, ţe k
  10. septembru 2009 nemá ţiadne finančné prostriedky na realizáciu predmetnej akcie. Okresný súd poukázal na ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 36 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, ust. § 269 ods. 2, § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa vykonaného dokazovania uzavrel, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným vznikol zmluvný vzťah z titulu písomne uzavretej zmluvy o poskytovaní sluţieb, ktorú po právnej stránke okresný súd posúdil ako zmluvu nepomenovanú, ktorá obsahovala podstatné znaky zmluvy o dielo. Ţalobca a ţalovaný boli podnikatelia podľa ust. § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka a ich vzťah bol hodnotený podľa hmotného práva, a to Obchodného zákonníka. Zmluva bola platne uzavretá, obsahuje všetky podstatné náleţitosti - označenie účastníkov, predmet zmluvy a ostatné dojednania, cenu, platobné podmienky, spôsob ukončenia zmluvy, následky porušenia zmluvných povinností a iné. Ţalobca poskytol dohodnuté sluţby v súlade s uzavretou zmluvou. Ţalovaný si svoje zmluvné povinnosti nesplnil. Dohodnutú cenu za odber, odvoz a zneškodnenie zmesi popolčeka a škváry ţalovaný ţalobcovi nezaplatil. Zo zmluvy nevyplýva ţiadna dohoda o rozväzovacej podmienke. V čl. VI. bod 6.
  11. zmluvy je podľa názoru okresného súdu uvedený len zdroj finančných prostriedkov - prostriedky Ministerstva ţivotného prostredia SR a zmluvne dohodnutá povinnosť v prípade neposkytnutia týchto prostriedkov, riešiť ďalší postup plnenia zmluvy dodatkom. Splnenie tejto povinnosti nebolo zabezpečené ţiadnou sankciou. Tým, ţe cena vyúčtovaná faktúrou č. 305/2009 ţalovaným nebola uhradená v lehote splatnosti, ţalovaný sa dostal do omeškania a ţalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry aţ do jej zaplatenia. Faktúra bola splatná
  12. októbra 2009, omeškanie nastalo dňom
  13. októbra 2009, od ktorého bol priznaný úrok z omeškania a nad uvedený rozsah, a to poţadovaný 9% úrok z omeškania uţ za deň
  14. októbra 2009, kedy len nastala splatnosť ţalobcovho nároku, bola ţaloba zamietnutá. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 3 O. s. p. a ţalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania bola priznaná plná náhrada trov, keďţe mal len neúspech v pomerne nepatrnej časti, a to v zamietavom úroku z omeškania za deň
  15. októbra
  16. 1 Obdo 3/2012 3 Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací na odvolanie ţalovaného napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa s tým, ţe v úvodnej časti rozsudku správne sídlo ţalovaného znie : „R., B. X.“. Ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 4 969,20 Eur na účet právneho zástupcu ţalobcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe od začatia súdneho konania aţ do rozhodnutia okresným súdom, bola dôsledným spôsobom zachovávaná zásada rovnosti ţalobcu a ţalovaného, ktorá sa prejavila aj vo vecne správnom skutkovom a právnom zhodnotení. Odvolací súd konštatoval, ţe závery rozhodnutia súdu prvého stupňa a zistený skutkový stav, je aj v súlade s judikatúrou ústavného súdu. Stotoţnil sa so záverom súdu prvého stupňa, ţe bod 6.9 čl. VI Zmluvy o poskytovaní sluţieb nie je dojednaním určitej rozväzovacej podmienky tak, ako to vyţaduje ust. § 36 ods. 2 druhá veta Občianskeho zákonníka. V tomto prípade podľa odvolacieho súdu nebolo namieste aplikovať výkladové pravidlá podľa ust. § 266 Obchodného zákonníka, pretoţe v tomto bode 6.9 bol vyjadrený len spôsob financovania. Podľa odvolacieho súdu nebolo namieste pouţitie výkladových pravidiel ani s odkazom k obsahu čl. IV bodu 4.2 zmluvy, z ktorého mimo akúkoľvek pochybnosť vyplýval spôsob skončenia platnosti zmluvy, pričom platnosť zmluvy nebola viazaná na ţiadnu hmotnoprávnu podmienku. Odvolací súd nevyhodnotil ako relevantný ani odvolací dôvod ţalovaného, ţe uzavretá zmluva medzi ţalobcom a ţalovaným je zmluvou v prospech tretích osôb podľa ust. § 50 Občianskeho zákonníka, pretoţe z obsahu zmluvy, označenia zmluvných strán nepochybne vyplýva, ţe ţalovaný je odberateľ, išlo o jasnú statusovú pozíciu ţalovaného, pričom ţalobca je poskytovateľ sluţieb. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí zdôraznil, ţe súd prvého stupňa na základe doloţených listinných dôkazov, a to Podkladu pre fakturáciu odvozu popolčeka z odkaliska popolovín Z., a. s. na č. l. 10 spisu, vystavenej faktúry č. 305/2009 a obsahu zmluvy správne konštatoval, ţe ţalobca zrealizoval plnenie. Odvolací súd ďalej poukázal na to, ţe ţalované plnenie bolo zrealizované v mesiacoch júl – august 2009, pred úkonom odstúpenia od zmluvy z
  17. mája 2011, z ktorého dôvodu je tento jednostranný právny úkon ţalovaného bez vplyvu k ţalobcovmu nároku. Odvolací súd zdôraznil, ţe samotný obsah uzavretej zmluvy poukazuje na ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, t. j. na nepomenovaný typ zmluvy. Ţalovaný sa s takýmto hodnotením zmluvy stotoţnil a aţ po uplynutí lehoty na podanie odvolania namietol, ţe v danom prípade ide o konanie bez príkazu podľa ust. § 743 a nasl. Občianskeho zákonníka, na ktorú námietku však uţ odvolací súd nemohol prihliadať, pričom nemohol pripustiť ani dovolanie proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa, keďţe v danej veci sa 1 Obdo 3/2012 4 nerieši otázka zásadného právneho významu, ktorá by mala dopad aj na iné spory. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne rozhodnutie a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 a § 151 O. s. p. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie v zákonnej lehote, ktoré odôvodnil tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 237 písm. f/ O. s. p., pričom konanie vykazuje podľa ţalovaného aj iné hrubé vady, ktoré spočívajú v nesprávnom právnom, ako i skutkovom posúdení veci. Dovolateľ má za to, ţe záver odvolacieho súdu ohľadom výsluchu účastníkov v predmetnej veci je v plnom rozsahu nesprávny, pretoţe bez ohľadu na právne zastúpenie účastníkov je súd povinný vykonať vţdy aj výsluch účastníkov. Bez pochýb je súd podľa dovolateľa povinný výsluch vykonať, ak bol priamo navrhnutý v priebehu súdneho konania. Ţalovaný v dovolaní zdôraznil, ţe tento ním navrhnutý dôkaz označil pred vyhlásením rozhodnutia súdu o skončení dokazovania, teda včas v súlade s ust. § 120 ods. 4 O. s. p. Takéto právo predloţiť dôkaz najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, účastníkovi v plnom rozsahu priznáva zákon, a preto nie je moţné takéto zákonné právo ţalovanému akokoľvek uprieť. Pokiaľ súd takéto právo účastníkovi nepriznal, nepochybne mu odňal moţnosť konať pred súdom. Dovolateľ poukázal aj na to, ţe i v prípade, ak by účastníci takýto dôkaz ani nenavrhli, súd by bol povinný takýto dôkaz vykonať, pretoţe bol nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci samej vzhľadom k tomu, ţe existovali pochybnosti o tom, čo bolo úmyslom zmluvných strán pri uzatváraní predmetnej zmluvy (najmä bodu 6.9 zmluvy). Tak, ako uţ vyplýva z vyššie uvedeného, výsluch štatutára ţalovaného, ako i štatutára ţalobcu, bol pre závery súdu nevyhnutný. Bez vypočutia konajúcich osôb nemohol súd dospieť k určitosti sporného ustanovenia zmluvy a tým k správnemu právnemu názoru. Záver súdu v tomto smere preto nie je podľa dovolateľa objektívne zistený, je v plnom rozsahu nepodloţený, a teda nezákonný. Nevyhnutnosť vykonať výsluchy zmluvných strán vyplývala i zo skutočnosti, ţe nešlo o zmluvu, pri ktorej by sa zo zákona vyţadovala nevyhnutná písomná forma zmluvy. Zmluva postačovala i v ústnej podobe, a preto rozhodujúce boli i prejavy vôle prejavené ústne pri uzatváraní tejto zmluvy. Dovolateľ namietol, ţe odvolací súd sa s nevykonaním dôkazu nijako nevysporiadal, čo je podľa jeho názoru hrubou vadou konania. Nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutí podľa dovolateľa vyplýva zo skutočnosti, ţe prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí úplne nesprávne skonštatoval, ţe okrem právneho zástupcu ţalobcu vypočul i samotného ţalobcu, hoci výsluch ţalobcu nebol vôbec vykonaný. Nie je moţné súhlasiť ani so záverom odvolacieho, ako i súdu prvého stupňa, ktorým súdy vôbec neaplikovali na výklad 1 Obdo 3/2012 5 spornej zmluvy ust. § 266 Obchodného zákonníka. Dovolateľ má za to, ţe výklad ustanovení zmluvy a úmyslu sledovaného zmluvnými stranami, a s tým súvisiaci výklad úmyslu zmluvných strán vo vzťahu k ustanoveniu bodu 6.9 čl. VI zmluvy, bol rozhodujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie vo veci samej. Podľa dovolateľa, súd bol povinný sa zaoberať uvedeným o to viac, ţe nešlo o zmluvu, pri ktorej by sa vyţadovala nevyhnutná písomná forma zmluvy. Dovolateľ sa nestotoţňuje ani so záverom odvolacieho súdu, ţe nie je moţno posudzovať jeho námietky, nakoľko boli podané aţ po uplynutí lehoty na podanie odvolania. Ţalovaný má za to, ţe v odvolaní z
  18. decembra 2010, podľa jeho obsahu uplatnil všetky zákonné dôvody odvolania, uvedené v § 205 ods. 2 písm. a/ aţ f/ O. s. p. a vo svojom doplnení z
  19. apríla 2011 len upriamil pozornosť na právne úvahy a nezrovnalosti, týkajúce sa právneho posúdenia predmetnej veci, ktoré nemoţno ignorovať. Tieto dôvody však v plnom rozsahu spadajú pod dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. a/ aţ f/ O. s. p., ktoré boli aj obsahom podaného odvolania. Nemoţno preto vyvodiť, ţe ţalovaný vo svojom doplnení odvolania rozšíril dôvody ním podaného odvolania. Ţalovaný v doplnení odvolania okrem iného zdôraznil, ţe súd stotoţňoval ţalovaného so spoločnosťou Z., a. s., hoci ide o dva rozdielne subjekty a práve z tohto dôvodu dospel k nesprávnym právnym a skutkovým záverom, čo je hrubou vadou konania, ktorá rovnako vedie k nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti vydaného rozhodnutia. Dovolateľ sa ďalej nestotoţňuje ani so záverom súdu, ţe v danom prípade nešlo o zmluvu v prospech tretích osôb v zmysle ust. § 50 Občianskeho zákonníka. V podanom dovolaní zdôraznil, ţe zmes popolčeka a škváry nepatrila ţalovanému, ale tretím osobám. Ţalovaný vo vzťahu k uvedenému odpadu nemal ţiadny právny a ani iný vzťah. Z tohto dôvodu je podľa dovolateľa zrejmé, ţe pre ţalovaného sa vôbec neplnilo. Táto zmes, ktorá mala byť predmetom odvozu, bola výlučným vlastníctvom teplární, ktorým patrili odkaliská a v danom prípade vlastníkom zmesi popolčeka a škváry bola Z., a. s., ako samostatný obchodný subjekt, a nie ţalovaný. Podľa dovolateľa je dôvodné jeho tvrdenie, ţe bez poskytnutia finančných prostriedkov z rozpočtu nebol dôvod pre ţalobcu, aby čokoľvek plnil, kým neboli zabezpečené finančné prostriedky na úhradu takéhoto plnenia. Z uvedeného preto vyplýva, ţe účinnosť zmluvy bola podmienená poskytnutím finančných prostriedkov zo strany Ministerstva ţivotného prostredia SR. Dovolateľ zdôraznil, ţe ţalovaný konal bez príkazu podľa ust. § 743 a nasl. Občianskeho zákonníka spoločnosti Z., a. s. a bez príkazu uzavrel so ţalobcom predmetnú zmluvu. Neexistoval ţiadny právny dôvod, aby ţalovaný zabezpečoval inému subjektu plnenie, na ktoré nie je zaviazaný a za takéto sluţby aj platil. 1 Obdo 3/2012 6 Vzhľadom k tomu, ţe Z., a. s., ako vlastník zmesi, nebol účastníkom zmluvy a neprejavil s obsahom takejto zmluvy súhlas, podľa dovolateľa súd vôbec neskúmal, ţe bez takéhoto súhlasu išlo o protiprávny zásah do práv tretej osoby podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dovolateľ preto ţiada, aby dovolací súd v plnom rozsahu zrušil napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolateľ poţiadal aj o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia podľa ust. § 243 O. s. p. Ţalobca vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol, ţe podané dovolanie nie je v danom prípade prípustné. Námietky ţalovaného povaţuje ţalobca za absurdné, nepodstatné a nedôvodné. Ţalobca zdôraznil, ţe ţalovaný neoznačil konkrétnym menom štatutára, ktorý mal byť v konaní vypočutý, pretoţe od
  20. septembra 2010 ním nie je Ing. P. N., CSc., ktorý predmetnú zmluvu podpisoval. K bodu VI/6.9 zmluvy ţalobca dodal, ţe tento bod bol v zmluve zakotvený na výslovnú ţiadosť ţalovaného z
  21. júna 2009, ktorý napriek tomu, ţe finančné prostriedky na svojom účte nemal zloţené, vyzýval ţalobcu na plnenie si zmluvnej povinnosti. Ţalovaný povaţoval za podstatné porušenie zmluvy aj neplnenie si povinnosti ţalobcom, z ktorého dôvodu ţalovaný od zmluvy odstúpil listom z
  22. mája 2011, čo však neznamená zánik povinnosti uhradiť ţalobcovi účelne vynaloţené náklady za uţ vykonané práce. Ţalobca povaţuje námietky dovolateľa ohľadom nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci za právne bezvýznamné, nakoľko tieto môţu byť predmetom prieskumu iba za predpokladu, ţe je dovolanie prípustné. Ţalobca poukázal na to, ţe dovolateľ skresľuje podstatné skutočnosti plnenia z riadne uzavretej zmluvy, vysúťaţenej v medzinárodnom tendri, čo svedčí o nepochopení podstaty sporu, ktorým je likvidácia pretrvávajúcich enviromentálnych záťaţí ţivotného prostredia. Keďţe ţalovanému nebola odňatá ani reálna, ani efektívna moţnosť konať pred súdom, ţiada ţalobca zrušiť uznesenie o odklade vykonateľnosti napadnutého rozsudku, dovolanie odmietnuť a ţalobcovi priznať trovy konania vo výške 3 786,-- Eur na účet jeho právnej zástupkyne. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O. s. p.). Dospel pritom k záveru, ţe z hľadiska jeho prípustnosti neboli splnené zákonné podmienky. 1 Obdo 3/2012 7 Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú ustanovenia § 237 aţ § 239 O. s. p. Podľa ust. § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí z niektorou z vád uvedených v ust. § 237 O. s. p., prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti podľa ust. § 241 ods. 1 O. s. p. V prípade, ţe dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, ţe dovolanie nie je v zmysle ust. § 238 a § 239 O. s. p. prípustné. Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenený, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci a tieţ v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. V danom prípade neboli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 238 O. s. p., pretoţe odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a prípustnosť dovolania nevyslovil. 1 Obdo 3/2012 8 Vzhľadom na uvedené, dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania podľa ust. § 237 O. s. p. Dovolateľ vady konania v zmysle ust. § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. v dovolaní nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto opravného prostriedku preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia ţalovaného, ţe mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením, zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. Dovolateľ v dovolaní predovšetkým namietal, ţe súd nevykonal ním navrhnutý dôkaz, výsluch účastníka, čím mu odňal moţnosť konať pred súdom. Podľa ustálenej judikatúry platí, ţe takýto postup súdu nemoţno zásadne povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom. Účastníci sú totiţ povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§ 120 ods. 1 veta prvá a § 125 veta prvá O. s. p.). O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, ţe Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie dovolateľ v danej veci aj vyuţil (nebolo mu odňaté). Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom nemoţno zamieňať 1 Obdo 3/2012 9 s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv ţalobcu nie je ani postupom, ktorým by mu súd odňal moţnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkom konania (§ 120 ods.1 O. s. p.). Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Zo samotnej skutočnosti, ţe súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy, alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemoţno preto vyvodiť, ţe dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je podľa § 237 písm. f/ O. s. p. procesne prípustné. V súvislosti s uvedeným dovolací súd uvádza, ţe výsluch účastníka je iba jedným z dôkazných prostriedkov a nevykonanie tohto dôkazu nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom. Naviac dovolací súd poukazuje aj na skutočnosť, ţe predvolanie súdu prvého stupňa na pojednávanie nariadené na deň
  24. 2010, bolo včas doručené dňa
  26. 2010 ako právnemu zástupcovi ţalovaného, tak dňa
  28. 2010 ţalovanému, ktorý mal moţnosť sa pojednávania zúčastniť a na pojednávaní vyuţiť svoje právo sa k prejednávanej veci vyjadriť, pre ktorý dôvod mu nemohlo byť upreté právo na spravodlivý proces. Odvolací súd (ani súd prvého stupňa) zamietnutím návrhu ţalovaného na vykonanie navrhnutého dôkazu, preto svojím postupom nevylúčili dovolateľa z realizácie ţiadneho procesného práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Pokiaľ dovolateľ namieta, ţe súdy dospeli k nesprávnym skutkovým zisteniam, k tejto námietke ţalovaného dovolací súd uvádza, ţe v zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. dovolanie nie je moţné odôvodniť tým, ţe odvolací súd neúplne zistil skutkový stav veci, resp. ţe dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O. s. p.) a hmotnoprávnych vád (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení, urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Námietky v tomto smere vznesené bez ďalšieho nespôsobujú ani vady konania v zmysle § 237 O. s. p. 1 Obdo 3/2012 10 Dovolací súd dospel k záveru, ţe nie je dôvodná ani námietka dovolateľa, týkajúca sa nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
  29. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z
  30. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z
  31. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z
  32. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-
  33. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Dovolací súd však zdôrazňuje, ţe všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky, nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). V predmetnej veci odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody svojho rozhodnutia. Jeho rozhodnutie nemoţno 1 Obdo 3/2012 11 povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, keď pre priznanie nároku ţalobcu uviedol odvolací súd rozhodujúce argumenty. V rozhodnutí uviedol aj dôvody, pre ktoré vykonanie ţalovaným navrhnutého dôkazu nepovaţoval za potrebné, dôvody, pre ktoré plnenie ţalobcu povaţoval za splnené a tieţ odôvodnil, prečo k v odvolaní namietanej novej skutočnosti, ţe ţalovaný konal bez príkazu tretej osoby, neprihliadol. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Ţalovaný v dovolaní namieta aj to, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle ust. § 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). Dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci by prichádzalo do úvahy za rovnakej podmienky, ako posúdenie inej vady konania podľa ust. § 241 písm. b/ O. s. p., t. j. aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. Nakoľko v danej veci prípustnosť dovolania nebolo moţné vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p. a dovolací súd nezistil, ţe by konanie bolo postihnuté vadami uvedenými v § 237 O. s. p., Najvyšší súd S. republiky preto dovolanie ţalovaného pre jeho neprípustnosť podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s ust. § 243b ods. 5 O. s. p. odmietol. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 5 v spojení s ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe v dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania za dva úkony právnej sluţby po 3122,37 Eur, vrátane paušálnej náhrady po 7,63 Eur, z ktorých právna zástupkyňa ţalobcu vyčíslila 1 Obdo 3/2012 12 v zmysle § 151 O. s. p. svoj nárok vo výške 3 786,-- Eur, v ktorej uplatnenej výške dovolací súd preto ţalobcovi priznal nárok na ich náhradu (ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, písm. b/, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
  34. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  35. októbra 2012 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.