Občianskeho 2 Cdo 196/2011 2 zákonníka (ďalej len „zmluva“) bola dohodnutá doba nájmu do
Občianskeho zákonníka. Aplikácia § 680 Občianskeho zákonníka vylúčená nebola. Preto v prípade zmeny vlastníctva nehnuteľnosti ţalovaná mala zákonný dôvod vypovedať nájomnú zmluvu uzavretú na dobu určitú. Medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe došlo k zmene vlastníctva. Táto skutočnosť bola ţalovanej oznámená listom z
1 O.s.p. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
Občianskeho zákonníka, bola dohodnutá doba nájmu do
1, 2 a § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. 2 Cdo 196/2011 5 Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 238 ods. 1 O.s.p. a jeho dôvodnosť z § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. Dovolanie podala z dôvodu, ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní, konanie pred odvolacím súdom je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázala aj na vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., ktorú videla v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu, v jeho nepresvedčivosti. Ţalovaná je názoru, ţe v danom prípade prichádza aplikácia § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka do úvahy a názor odvolacieho súdu je nesprávny. Vymáhanie nájomného navyše pokladá za v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka), nakoľko v tom čase nehnuteľnosti neuţívala, pretoţe boli odovzdané ţalobcovi. Ţalobca navrhol dovolanie ţalovanej ako nedôvodné zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p., proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovanej je podané opodstatnene.
ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom 2 Cdo 196/2011 6 dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd otázkou, či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľka vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p. nenamietala a tieto nezistil ani dovolací súd. Dovolateľka tvrdila, ţe rozsudok odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnený.
2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho s navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských 2 Cdo 196/2011 7 práv a základných slobôd.
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (Ruiz Torija c/a Španielsko z
f/ O.s.p. a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe v odôvodení svojho rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody svojho rozhodnutia, t.j. prečo rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil. Rozhodnutie odvolacieho súdu nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ/ka sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu (napr. I. ÚS 188/06). Táto námietka ţalovanej je preto nedôvodná. 2 Cdo 196/2011 8 Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Dovolací súd vo vzťahu k tejto uplatnenej námietke po preskúmaní veci konštatoval, ţe v konaní bola zistená vada v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. z nasledovných dôvodov. V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, ţe ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov sú vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka špeciálne. Na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o nájme a podnájme nebytových priestorov moţno všeobecnú úpravu pouţiť len v prípade, ak ich neupravuje osobitný (špeciálny) zákon (R 47/1999). Z ustanovenia § 9 zákona č. 116/990 Zb. v znení neskorších predpisov vyplýva, ţe táto osobitná právna norma upravuje spôsob skončenia nájomného pomeru pri nájme nebytových priestorov, ak bol nájom dojednaný na čas určitý. Teda v takom prípade všeobecná právna úprava o skončení nájomného pomeru a v rámci toho aj úprava nájomného pomeru v zmysle § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka neplatí. Nie je preto moţné z tohto dôvodu na základe ustanovenia § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka dať zo strany nájomcu výpoveď z predmetnej zmluvy z dôvodu prechodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam z pôvodných vlastníkov na nového vlastníka.
3 Občianskeho zákonníka ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môţe z tohto dôvodu vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď však musí podať v najbliţšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri zmene vlastníctva k hnuteľnej veci môţe zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ. Dovolací súd sa s názorom odvolacieho súdu nestotoţňuje a uvádza, ţe v danom v prípade z pohľadu aplikácie § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka je úplne irelevantné, či predmetná zmluva je uzatvorená v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka alebo 2 Cdo 196/2011 9 ako konštatoval odvolací súd v zmysle zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. Ustanovenie § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí všeobecne. Iba v prípade, ţe by osobitný zákon upravoval inak skončenie nájomného pomeru, treba rešpektovať tento iný zákon. Takýmto osobitným zákonom je zákon č. 116/1990 Zb., ktorý však nerieši otázku právnych dôsledkov zmeny v osobe prenajímateľa v dôsledku zmeny v osobe vlastníka veci, ktorá je predmetom nájmu. Preto aj na takýto prípad je potrebné aplikovať ustanovenie § 680 ods. 3 Občianskeho zákonníka. To isté platí aj o úprave nájomných vzťahov vôbec. Zároveň dovolací súd zdôrazňuje, ţe existencia osobitného zákona neznamená, ţe vo vzťahu k nájmu neprichádza do úvahy aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka (porovnaj napr. 29/1996 ZSP). V ďalšom konaní odvolací súd zároveň ustáli, či predmetom nájmu boli len nebytové priestory, alebo ide o súbor vecí (pozemok a budova). V tejto súvislosti dáva dovolací súd do pozornosti odvolaciemu súdu aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 251/2002 (76/2003 ZSP). Tým, ţe súd z tohto aspektu neposudzoval skutkový stav veci v nadväznosti k právnej stránke veci, došlo vo vzťahu k uvedenému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci k inej vade v konaní, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedeného preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 2 Cdo 196/2011 10 V Bratislave 31. októbra 2012 JUDr. Martin Vladik, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.