Najvyšší súd 2Sžf/5/2012 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci ţalobcu: GIRA – B.G.H., spol. s r.o., Bardejovská 27, Giraltovce, zastúpeného advokátom JUDr. Ivom Babjakom, Svidník, Sovietskych hrdinov č. 200/33 proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu právneho predchodcu ţalovaného Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa
- januára 2011 č. I/225/12571/2011/990813-r, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa
- októbra 2011 č. k. 1S/40/2011 – 50, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
- októbra 2011 č. k. 1S/40/2011 - 50 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia (a vrátenia veci príslušnému orgánu 2 2Sžf/5/2012 na ďalšie konanie) právneho predchodcu ţalovaného zo dňa
- januára 2011 č. I/225/12571/2011/990813-r ako aj zrušenia rozhodnutia správcu dane – dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Svidník zo dňa 9.9.2010 č. 737/230/23422/10/Mih, ktorými rozhodnutiami bolo v daňovom konaní právoplatne rozhodnuté o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty v sume 117.307,30 EUR za zdaňovacie obdobie september 2005 ţalobcovi. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe je nesporné, ţe ţalobca na Základnej škole, Postupimská 37, Košice vykonal v roku 2005 stavebné práce pri rekonštrukcii stavieb na „stavbe ZŠ Postupimská 37, Košice“, ktoré činnosti nemoţno definovať ako stavbu v zmysle definície podľa Občianskeho zákonníka a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, lebo boli ohlásené stavebné a udrţiavacie práce, ktoré spočívali v oprave strešnej krytiny, výmene okien, podlahových krytín, nových vonkajších omietok a nových deliacich priečok v rozsahu pôvodnej stavby. Vzhľadom na zistený skutkový stav a právnu úpravu krajský súd posúdil ako nesporné, ţe v danej veci nedošlo k dodaniu tovaru resp. stavby, ale boli vykonávané stavebné práce na rekonštrukcii strechy základnej školy, keď aj na faktúre vystavenej ţalobcom sa uvádza, ţe išlo o stavebné práce pri rekonštrukcii striech (a teda o dodanie sluţby). Podľa záveru krajského súdu preto daňové orgány správne posúdili vyfakturované stavebné práce na rekonštrukcii striech ako dodanie sluţby (§ 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon o DPH“) a nie ako dodanie tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH (podľa ktorého je dodaním tovaru dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy). Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom ho navrhol zmeniť, zrušiť rozhodnutie právneho predchodcu ţalovaného a vec vrátiť ţalovanému na ďalšie konanie. V úvode odvolania podrobne uvádza genézu vzniku znenia ustanovenia § 8 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH pôvodne ako implementáciu Šiestej smernice Rady 77/388/EHS a ďalšieho vývoja vrátane judikatúry Súdneho dvora ES. Namietal, ţe krajský súd sa náleţite nevyporiadal s námietkami ţaloby, týkajúcimi sa tvrdenia, ţe predmetný zdaniteľný obchod bolo potrebné posúdiť podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH ako dodanie tovaru, pričom k ukončeniu prác stavebnej povahy nedošlo. Pokiaľ ide o vystavenú faktúru, ţalobca zopakoval, ţe faktúru č. 111092005 vystavil len na poţiadanie zriaďovateľa Mesta Košice a nie objednávateľa Základnej školy, Postupimská 37, Košice a jeho úmyslom bolo vystaviť zálohovú faktúru. Zdôraznil, ţe daňová povinnosť pri dodaní sluţby vzniká dňom dodania sluţby, teda v danom zdaniteľnom obchode nevznikla, pretoţe k dodaniu 3 2Sžf/5/2012 sluţby nedošlo. Ďalej namietal porušenie procesných ustanovení (vtedy platného) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) ako aj nedostatočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu, z ktorého nie je podľa názoru ţalobcu zrejmé, prečo krajský súd nepovaţoval za dôvodnú právnu argumentáciu ţalobcu a prečo povaţoval námietky ţalobcu za neopodstatnené. Uviedol, ţe preto je nutné povaţovať takýto rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nedávajúci dostatočné záruky preto, ţe nebol vydaný spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2, § 246c ods. 1 prvá veta OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 OSP). Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke najvyššieho súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis ţalovaného č. I/226/18682-132360/2010/994159, zistil, ţe Daňový úrad Svidník vydal dňa 9.9.2010 č. 737/230/23422/10/Mih podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. dodatočný platobný výmer na daň z pridanej hodnoty a vyrubil platiteľovi dane – ţalobcovi – rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 3.534.000,--Sk (117.307,30 EUR) za zdaňovacie obdobie september
- Uvedené rozhodnutie – dodatočný platobný výmer – bolo vydané po tom, čo Krajský súd v Prešove rozsudkom z
- februára 2008 č. k. 2 S 35/08-47 zrušil rozhodnutie ţalovaného Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 9.7.2008 č.: I/225/8558-59359/2008/991048-r podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predmetom zrušeného rozhodnutia bol takisto rozdiel DPH v sume 3.534.000,--Sk za zdaňovacie obdobie september 2005, vyrubený ţalobcovi dodatočným platobným výmerom na daň z pridanej hodnoty zo dňa 10.3.2008 č. 737/230/4892/08/Mih Daňovým úradom Svidník. Následne odvolací daňový orgán (vtedy Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky) zrušil dodatočný daňový výmer správcu dane (z roku 2008) a po doplnení dokazovania v zmysle intencií zrušujúceho rozsudku krajského 4 2Sžf/5/2012 súdu boli vydané nové rozhodnutia vo veci, ktoré sú predmetom tohto súdneho preskúmavacieho konania. Bola vykonaná opakovaná daňová kontrola na podnet daňového riaditeľstva (§ 15b ods. 1 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb.) za zdaňovacie obdobie september 2005 (protokol č. 737/320/17410/2010/Pot). Rozdiel DPH bol ţalobcovi vyrubený z dôvodu porušenia § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 9 ods. 14 a § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH tým, ţe z uskutočneného zdaniteľného obchodu dodania sluţieb faktúrou č. 111092005 zo dňa 16.9.2005 pre odberateľa Základná škola, Postupimská 37, Košice nepriznal a neodviedol daň z pridanej hodnoty. Z opakovanej kontroly účtovných a daňových dokladov ţalobcu ako aj z dôkazných prostriedkov, získaných v spolupráci s daňovými orgánmi správca dane opätovne zistil, ţe ţalobca svojou účasťou na akcii rekonštrukcia strechy na Základnej škole Postupimská 37, Košice poskytol stavebné práce t.j. sluţby v zmysle § 9 ods. 1 zákona o DPH. Ţalobca nedoloţil overený projekt stavby ani stavebné povolenie ani inak nepreukázal svoje tvrdenie o uskutočnení dodávky tovaru (dodanie stavby) v zmysle § 8 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH. Na nehnuteľnosti došlo podľa predloţených dokladov k rekonštrukcii striech, čo by nasvedčovalo tomu, ţe došlo k jej technickému zhodnoteniu, ktoré je jej súčasťou. Podľa povolenia č. j.: V-454/10137/04-Ďu zo dňa 26.8.2004 vydaného Mestskou časťou Košice – Dargovských hrdinov (na ţiadosť k ohláseniu stavebných úprav a udrţiavacích prác – oprava strešnej krytiny, vonkajších omietok, výmena okien a podlahových krytín, realizácia nových deliacich priečok v priestoroch suterénu a prvého podlaţia v objekte ZŠ Postupimská) stavba spĺňa charakter stavebných úprav podľa § 55 a § 57 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob uţívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti (§ 55 ods. 2 písm. c/ stavebného zákona). Podľa tvrdenia ţalobcu sa objednávateľ stavebných prác stal vlastníkom rekonštrukcie, t.j. hmotného majetku vytvoreného odbornými činnosťami zo stavebných výrobkov. Ţalovaný toto tvrdenie ţalobcu vyhodnotil tak, ţe takéto ponímanie zmeny vlastníctva nie je v danom prípade moţné, pretoţe rekonštrukcia je súčasťou stavby (školy) a vlastnícke vzťahy k tejto nehnuteľnosti (stavbe) zostali zachované; nezmenili sa. Z uvedeného vyvodili daňové orgány záver, ţe ţalobca nedodal pre odberateľa tovar (stavbu), ale vykonával stavebné práce, na faktúre uvedené ako stavebné práce pri rekonštrukcii striech na stavbe základná škola; dodával teda podľa zákona o DPH sluţbu. Pri posudzovaní dňa vzniku daňovej povinnosti vychádzal správca dane z údajov faktúry (ktorú nebolo moţné povaţovať za zálohovú, ako sa toho domáhal ţalobca, pretoţe obsahovala všetky náleţitosti podľa § 71 zákona o DPH); v súvislosti s tým ţalovaný zdôraznil, ţe daňová povinnosť 5 2Sžf/5/2012 nevzniká dodávateľovi na základe vyhotovenia faktúry, ale na základe samotného aktu dodania tovaru alebo sluţby (tieţ na základe zálohovej platby za takéto budúce dodanie). Z uvedeného vyplýva, ţe daňové orgány postupovali v súlade so zákonom, keď stavebné práce posúdili ako dodanie sluţby. Takéto posúdenie vo svojich rozhodnutiach náleţite odôvodnili. Vyvstáva otázka, kedy ţalobca v danom obchodnom prípade mienil odviesť štátu DPH, keď tvrdí, ţe k dodaniu (tovaru – stavby) nedošlo a teda povinnosť zaplatiť – odviesť štátu DPH nevznikla. Od vykonania stavebných prác uplynulo viac ako 7 rokov a ustanovenie § 19 ods. 3 zákona o DPH v platnom znení aj v znení do 31.12.2005 sa vzťahuje tak na dodanie tovaru ako aj na dodanie sluţby. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto v konaní právneho predchodcu ţalovaného správneho orgánu nezistil porušenie zákona ani takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Nepochybil preto krajský súd, keď ţalobu zamietol. V odôvodnení sa krajský súd vyporiadal so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky záverom konštatuje, ţe ţalobca v odvolaní uviedol takmer identické dôvody, ktoré boli uvedené v ţalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu ţalovaného. S väčšinou týchto dôvodov sa vyporiadal uţ krajský súd vo svojom rozsudku a Najvyšší súd Slovenskej republiky na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností povaţuje postup a rozhodnutie správnych orgánov oboch stupňov ako aj krajského súdu za správny a v súlade so zákonom č. 511/1992 Zb. a so zákonom č. 222/2004 Z. z. Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
- októbra 2011 č. k. 1S/40/2011 - 50 ako vecne správny (§ 219 ods. 1 OSP). O náhrade trov odvolacieho konanie rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP, keď ţalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a ţalovanému náhradu 6 2Sžf/5/2012 trov konania neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave, dňa
- októbra 2012 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth