Najvyšší súd Slovenskej republiky 2Sdo/4/2012 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Idy Hanzelovej, JUDr. Jany Baricovej, JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. v právnej veci ţalobcu: M. Z., bytom B. X. zastúpeného advokátom JUDr. Štefanom Bugalom, so sídlom v Trnave, Fándlyho 23, proti ţalovanému: Poľovnícke združenie „DOLINA“ B., so sídlom B. , o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Členskej schôdze Poľovníckeho zdruţenia „DOLINA“ B. č. 7/2008 zo dňa 25.marca 2008, konajúc o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 19S/1/2008-72 zo dňa 16.novembra 2010 a proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č.k. 17So/1/2011-103 zo dňa 17.februára 2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie z a m i e t a . Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 68,32 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Štefana Bugalu, vedený v U., a.s., pobočka T., č. účtu X. v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Trnava rozsudkom, č.k. 19S/1/2008-72 zo dňa 16.novembra 2010 zrušil rozhodnutie Výboru Poľovníckeho zdruţenia „DOLINA“ B. č. PZ-5/2008 zo dňa 2 2Sdo/4/2012
- februára 2008 a rozhodnutie Členskej schôdze Poľovníckeho zdruţenia „DOLINA“ B. č. 7/2008 zo dňa 25.marca 2008 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie; ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu rov konania vo výške 291,33 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jeho splnomocneného zástupcu. Rozhodnutím ţalovaného bolo ţalobcovi uloţené kárne opatrenie – vylúčenie z členstva Poľovníckeho zdruţenia „DOLINA“ B. podľa § 20 ods. 1 písm. d/ Stanov Poľovníckeho zdruţenia za kárne previnenie spočívajúce v tom, ţe sa ţalobca vôbec nezapájal do činnosti Poľovníckeho zdruţenia, ktorá mu vyplýva z Domáceho poriadku a uznesení z členských a výborových schôdzí, vôbec sa nezúčastňoval spoločných podujatí ako boli brigády, spoločné poľovačky, čím hrubo porušil Domáci poriadok Poľovníckeho zdruţenia, a nerešpektovaním uznesení a pokynov poľovníckeho hospodára sústavne narúšal medziľudské vzťahy v Poľovníckom zdruţení. Okresný súd uviedol, ţe rozhodnutie ţalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu nemajú náleţitosti podľa § 46 a § 47 Správneho poriadku. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ţalovaného nie je moţné zistiť skutkový stav, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia, nie je ani moţné zistiť, či skutkový stav bol dostatočne zistený. Spisový materiál, ani rozhodnutie ţalovaného neobsahuje ţiadne konkrétne previnenia ţalobcu. Správny orgán len všeobecne konštatoval, ţe ţalobca sa nezapájal do činností Poľovníckeho zdruţenia, ktoré mu vyplývajú z členských a výborových schôdzí, nezúčastňoval sa na spoločných podujatiach (brigád, spoločných poľovačiek), čím hrubo porušoval Domáci poriadok poľovníckeho zdruţenia a v poľovníckom zdruţení sústavne narúšal medziľudské vzťahy. V odôvodnení rozhodnutia odvolacieho orgánu nie sú uvedené ţiadne dôvody, na základe ktorých členská schôdza dospela k záveru, ţe rozhodnutie Výboru je správne; z rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa správny orgán vysporiadal so skutočnosťami tvrdenými ţalobcom v odvolaní. Rozhodnutie je teda absolútne nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov. Okresný súd preto postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku a rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 17So/1/2011-103 zo dňa 17.februára 2011 rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 19S/1/2008-72 zo dňa 16.novembra 2010 (ktorý bol napadnutý odvolaním ţalovaného) ako vecne správny potvrdil; ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 64,41 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Krajský súd v úvode uviedol, ţe v predmetnej právnej veci Okresný súd Trnava pôvodne zastavil konanie pre oneskorené podanie ţaloby. Krajský súd v Trnave rozhodnutím 3 2Sdo/4/2012 č.k. 17So/1/2010-60 zo dňa 11.marca 2010 zrušil rozhodnutie Okresného súdu Trnava o zastavení konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v rozhodnutí č.k. 17So/1/2010-60 uviedol, ţe lehota na podanie ţaloby začala plynúť dňom nasledujúcim po doručení rozhodnutia ţalovaného ţalobcovi. Uţ v tomto rozhodnutí sa krajský súd zaoberal aplikáciou Správneho poriadku na danú vec a poukázal na § 1 ods. 2 Správneho poriadku. Podľa krajského súdu členská schôdza ţalovaného je orgánom záujmovej samosprávy, a preto sa má konanie pred orgánmi poľovných zdruţení spravovať Správnym poriadkom. Odkaz ţalovaného na zákon č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy povaţoval krajský súd za relevantný, pretoţe táto úprava je osobitnou úpravou v okruhu subjektov napojených na štátny rozpočet a nie je vylúčené, aby okruh subjektov verejnej správy na účely zákona o rozpočtových pravidlách bol uţší ako okruh subjektov verejnej správy, ktorých konanie sa spravuje Správnym poriadkom. Generálny prokurátor Slovenskej republiky, v zastúpení prvým námestníkom generálneho prokurátora JUDr. L. T., v zákonnej lehote podal proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 19S/1/2008-72 zo dňa 16.novembra 2010 a proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č.k. 17So/1/2011-103 zo dňa 17.februára 2011 mimoriadne dovolanie, v ktorom navrhol uvedené rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Trnava na ďalšie konanie. Podnet na mimoriadne dovolanie podal ţalovaný z dôvodu, ţe rozhodnutia súdov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru generálneho prokurátora bol uvedenými rozhodnutiami porušený zákon, pretoţe konajúce súdy sa neriadili ustanoveniami §1, § 2, § 3, § 7 ods. 1 aţ ods. 3, § 80 písm. c/, § 244 ods. 1 aţ ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku, § 15 ods. 1, § 12 ods. 4 zákona č. 83/1990 Zb. o zdruţovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 83/1990 Zb.), § 1 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku. Generálny prokurátor súdom oboch stupňov vyčítal, ţe na vec aplikovali ustanovenia o správnom súdnictve podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku, pričom nesprávne posúdili právny charakter poľovníckeho zdruţenia ako zdruţenia záujmového, na ktorého konanie sa podľa ich názoru vzťahujú príslušné ustanovenia Správneho poriadku. Podľa názoru generálneho prokurátora poľovnícke zdruţenie je občianskym zdruţením, teda právnickou osobou, ktorá vznikla podľa zákona č. 83/1990 Zb. a nejde o orgán štátnej správy, ani o orgán záujmovej samosprávy. Občianske zdruţenie je súkromnoprávnou právnickou osobou, do postavenia a činnosti ktorej môţu štátne orgány zasahovať len v medziach zákona a ktorej orgány v ţiadnom prípade nemajú zákonom zaloţenú právomoc o právach 4 2Sdo/4/2012 a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Zo znenia § 15 zákona č. 83/1990 Zb. vyplýva, ţe ak člen zdruţenia povaţuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému uţ nemoţno podľa stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môţe do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia poţiadať okresný súd o jeho preskúmanie. Vec prejednávajú okresné súdy, avšak tieto ju musia prejednať v klasickom občianskoprávnom konaní ako súdy občianskoprávne a postupovať pritom podľa prvej a tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku a nie podľa jeho piatej hlavy. Generálny prokurátor konštatoval, ţe vo veci síce konali vecne a miestne príslušné súdy, ale tým, ţe konali v rámci súdneho prieskumu v správnom súdnictve a nie na základe podanej ţaloby postupom podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na § 7 ods. 2 s prihliadnutím na § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb., teda ţe predmetnú občianskoprávnu vec prejednávali a rozhodli sudcovia, ktorí podľa rozvrhu práce rozhodovali v správnom súdnictve, bola účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom a nemohol realizovať jeho procesné práva, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok. Týmto je daný dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. a/ v spojení s § 237 ods. f/ Občianskeho súdneho poriadku. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní ďalej uviedol, ţe podmienkou súdneho prieskumu je, ţe má ísť o rozhodnutie orgánu alebo osoby uvedenej v § 244 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, čo však v prípade rozhodnutia orgánov poľovníckeho zdruţenia o vylúčení niektorého z členov zdruţenia nemoţno konštatovať. Rozhodnutie sa síce týka práv a povinností člena zdruţenia ako fyzickej osoby, ale nie je rozhodnutím vydaným v oblasti verejnej správy. Verejnú správu moţno charakterizovať tak, ţe ide o realizáciu verejnej moci, ktorá má sledovať určitý verejný cieľ alebo záujem alebo realizáciu zákona, ktorá je vykonaná osobami, ktoré nie sú osobami nezávislými (od štátu). Podľa generálneho prokurátora oblasť verejnej správy vyjadruje mnoţinu všetkých spoločenských vzťahov, v ktorých sa realizuje verejná správa, ktorá je správou verejných záleţitostí vykonávaných vo verejnom záujme. Je prejavom výkonu verejnej moci, ktorou nedisponuje len štát, ale aj ďalšie neštátne subjekty v prípade, ak tak ustanovuje zákon. Orgány poľovníckeho zdruţenia ako súkromnoprávnej právnickej osoby rozhodujú na základe stanov zdruţenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej. Ich rozhodnutia nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú ţiaden verejný cieľ alebo záujem, realizujú interný predpis zdruţenia, ktorým sú stanovy. Ani v tom čase platný zákon o poľovníctve, ani ţiadny iný zákon nezveril poľovníckym zdruţeniam 5 2Sdo/4/2012 rozhodovaciu právomoc o právach a povinnostiach ich členov práve z dôvodu, ţe tieto sú internou, súkromnoprávnou záleţitosťou zdruţenia. Preto ich rozhodnutia nemôţu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 244 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Súdnemu prieskumu by podliehali len v prípade, ak by sa týkali oblasti verejnej správy a zákon by im v tomto smere zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Zákon č. 83/1990 Zb. má v ustanovení § 12 ods. 4 odkazovacie ustanovenia na pouţitie prieskumu v správnom súdnictve, ale tieto sa na vec nevzťahujú. Pretoţe vzťah poľovníckeho zdruţenia a jeho člena je vzťahom súkromnoprávnym a nepatrí do oblasti verejnej správy, bolo právne konformné v predmetnej právnej veci postupovať podľa prvej a tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Navyše, konajúce súdy vec nesprávne právne posúdili, keď svojimi rozhodnutiami „prinútili“ poľovnícke zdruţenie pri svojom rozhodovaní v rozpore so zákonom aplikovať príslušné ustanovenia Správneho poriadku napriek tomu, ţe rozhodnutie orgánu poľovného zdruţenia o vylúčení člena zo zdruţenia nie je rozhodnutím správneho orgánu ani rozhodnutím vydaným v oblasti verejnej správy. Generálny prokurátor odôvodnil prípustnosť mimoriadneho dovolania v predmetnej právnej veci tým, ţe hoci bola vec rozhodovaná v správnom súdnictve a podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku podanie mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiam vydaným podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je prípustné, ide o vec, ktorá do správneho súdnictva nepatrí, a preto závaţnosť uvedeného procesného pochybenia odôvodňuje podanie tohto mimoriadneho dovolania. Podanie mimoriadneho dovolania si vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania, ktorú nemoţno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Ţalobca v písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora navrhol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora ako nedôvodné zamietnuť podľa § 243i ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku; uplatnil si nárok na náhradu trov konania vo výške 66,32 € (1 úkon vo výške 58,69 € a reţijný paušál 7,63 €). Podľa jeho názoru vzťahy medzi členmi poľovníckeho zdruţenia a orgánmi tohto zdruţenia nie je moţné povaţovať výlučne za vzťahy majúce občianskoprávny charakter, pretoţe poľovnícke zdruţenie, ako právnická osoba zdruţujúca fyzické osoby, sa nezriaďuje len za účelom súkromných záujmov jej členov, ale plní v zmysle zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 247/2009 Z.z.) aj verejné záujmy spoločnosti na úseku 6 2Sdo/4/2012 poľovníctva. Preto orgány poľovníckeho zdruţenia moţno povaţovať za orgány záujmovej samosprávy v zmysle § 244 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a pokiaľ rozhodujú o právach a povinnostiach svojich členov, ich rozhodnutia sú preskúmateľné súdom podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V predmetnej veci predmetom prieskumu bolo rozhodnutie ţalovaného o vylúčení ţalobcu z poľovníckeho zdruţenia v rámci disciplinárneho konania, ktorým bolo zásadným spôsobom zasiahnuté do práv a oprávnených záujmov ţalobcu. Ţalobca po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov v zmysle Stanov a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia ţalovaného podal ţalobu v zmysle § 15 ods. 2 zákona č. 83/1990 Zb. Podľa ţalobcu nie je rozhodujúce, či bola ţaloba podaná podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku a uţ vôbec nie, ţe vo veci konali a rozhodli sudcovia, ktorí podľa rozvrhu práce rozhodovali v správnom súdnictve. Nesúhlasil s názorom generálneho prokurátora, ţe týmto postupom súdu bola ţalovanému odňatá moţnosť konať pred súdom, keďţe ako účastník konania mal moţnosť vyjadrovať sa ku všetkým skutkovým a právnym skutočnostiam, a ţalovaný toto právo aj vyuţil, pričom v priebehu konania nevzniesol námietku, ţe vec je nesprávne právne posúdená vzhľadom na charakter konania (konanie podľa piatej časti alebo tretej časti Občianskeho súdneho poriadku). Aj keby súdy postupom podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku pochybili, pretoţe nepostupovali podľa prvej aţ štvrtej časti citovaného zákona, týmto postupom nemohlo dôjsť k ukráteniu na právach ţalovaného vzhľadom na § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku. Súdy nekonali v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ţalobca poukázal na Stanovy poľovníckeho zdruţenia, podľa ktorých ak orgány zdruţenia rozhodujú o právach a povinnostiach svojich členov, sú povinné postupovať v súlade so zákonom č. 274/2009 Z.z. ako aj v súlade s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Stanovy poľovníckeho zdruţenia ani zákon č. 274/2009 Z.z. ani Stanovy Poľovníckeho zväzu Slovenskej republiky nemajú samostatnú procesnú úpravu, preto je potrebné postupovať podľa všeobecného predpisu o správnom konaní – Správneho poriadku. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora uviedol, ţe sa v plnom rozsahu stotoţňuje s mimoriadnym dovolaním a jeho dôvodmi. Podľa jeho názoru zásadnou otázkou je posúdenie, či orgány občianskeho zdruţenia majú postavenie správneho orgánu. Ţalovaný zastáva názor, ţe orgány občianskeho zdruţenia a občianske zdruţenie nemajú postavenie správneho orgánu, pretoţe nezodpovedajú definícii zakotvenej v § 1 ods. 2 Správneho poriadku. Keďţe nemajú postavenie správneho orgánu, na ich konanie sa nevzťahuje Správny poriadok, ich rozhodnutia nepodliehajú súdnemu prieskumu podľa 7 2Sdo/4/2012 § 244 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Poľovnícke – občianske zdruţenie nerozhoduje o právach, právom chránených záujmoch ani povinnostiach fyzických osôb v oblasti verejnej správy. V zmysle zákona č. 523/2004 Z.z. verejnou správou je činnosť vykonávaná orgánmi štátnej správy, samosprávy a verejnoprávnymi inštitúciami pri zabezpečovaní verejných úloh. Náhradu trov konania si neuplatnil. K vyjadreniu pripojil aj fotokópiu Stanov Poľovníckeho zdruţenia DOLINA B., a to na základe výzvy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne skúmal prípustnosť mimoriadneho dovolania v správnom súdnictve. Súčasná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vychádza z názoru, ţe v správnom súdnictve právomoc Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konať o dovolaní ani o mimoriadnom dovolaní nie je daná (napr. uznesenia NS SR vo veci sp. zn. lSdo/102/2008 z
- decembra 2008, sp. zn. lSdo/31/2009 z
- apríla 2009 a iné - pozri bliţšie www.nsud.sk, ako aj uznesenie Ústavného súdu vo veci sp. zn. II. ÚS 87/2009-11 z 24.februára 2009 a ďalšie k tomu pozri www.concourt.sk). Vo veciach správneho súdnictva je najvyšší súd najmä odvolacím súdom. V civilnom dovolacom konaní dohliada najvyšší súd prostredníctvom inštitútu dovolania a mimoriadneho dovolania na procesnú čistotu a jednotnosť rozhodovania v súdnych konaniach, ktorých podstatou je v zásade spor o súkromné právo prerokúvaný od začiatku na všeobecnom súde. V správnom súdnictve sa preskúmava zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda orgánov inej ako súdnej sústavy. Uţ samotné správne súdnictvo je kontrolou inej sústavy, a tak zákonodarca nepovaţoval za rozumné a účelné, aby kontrola verejnej správy bola ešte kontrolovaná prostredníctvom inštitútu dovolania. Okrem toho správne súdnictvo nemusí byť zjednocované prostredníctvom dovolania alebo mimoriadneho dovolania, pretoţe druhostupňové rozhodovanie najvyššieho súdu v správnom súdnictve uţ túto funkciu plní. V danej súvislosti nesmie byť mätúce, ţe správne a občianskoprávne súdnictvo sú zhodou historických okolností obsiahnuté v jednom procesnom kódexe. Výnimku z vyššie uvedeného tvoria iba veci správneho súdnictva s tzv. plnou jurisdikciou v zmysle § 250i ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, avšak len v prípadoch, kde súdom prvého stupňa v správnom súdnictve je okresný súd (t.j. § 93 ods. 3 Notárskeho poriadku, § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb.). 8 2Sdo/4/2012 Podľa § 250i ods. 2 OSP ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uloţení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy. Citované zákonné ustanovenie je faktickou transpozíciou poţiadavky tzv. „plnej jurisdikcie" ako atribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závaţnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne deficity, môţe reagovať jednak tým, ţe uloţí správnemu orgánu ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám. Proti rozsudku súdu vydaného v tzv. plnej jurisdikcii, v ktorom môţe súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňaţnom plnení alebo o peňaţnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe o spore, o inej právnej veci alebo o uloţení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán je v zmysle § 250ja ods. 5 OSP prípustný opravný prostriedok podľa štvrtej časti, ak nie je ustanovené inak. Takto potom vo veciach súkromnoprávnych sporov a ukladania sankcií je zásadne prípustné podať odvolanie, navrhnúť obnovu konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie podľa štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku, ak nie sú uvedené opravné prostriedky vylúčené ustanovením § 246c ods. l veta tretia Občianskeho súdneho poriadku a § 250ja ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, samozrejme za podmienky, ţe súdom prvého stupňa v správnom súdnictve je okresný súd (t.j. § 93 ods. 3 Notárskeho poriadku, § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb.). V predmetnej veci ide o vec sankčného charakteru, keď ţalobca bol disciplinárne stíhaný za disciplinárny delikt a sankciou za tento delikt bolo vylúčenie ţalobcu z poľovníckeho zdruţenia. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe v tomto konkrétnom prípade je mimoriadne dovolanie prípustné. 9 2Sdo/4/2012 Pre úplnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, ţe mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora bolo adresované občianskoprávnemu kolégiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, do ktorého bolo aj pôvodne zapísané pod sp. zn. 2MCdo/2/
- Avšak senát 2MCdo rozhodol, ţe vec bola omylom zapísaná do občianskoprávneho kolégia do registra MCdo, a správne mala byť zapísaná do správneho kolégia do registra Sdo. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd funkčne príslušný (§ 246c ods. 1 prvá veta, § 10a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo, a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia dovolacieho pojednávania podľa § 246c ods. 1 prvá veta, § 243a ods. 1 veta pred bodkočiarkou Občianskeho súdneho poriadku) s tým, ţe termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj jeho internetovej stránke www.nsud.sk minimálne päť dní vopred (§ 246c ods. 1 prvá veta, § 243i ods. 2, § 243c, § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Vo veci je medzi účastníkmi spornou otázka, či poľovnícke zdruţenie je orgánom verejnej správy (ako orgán záujmovej samosprávy) alebo súkromnoprávnou právnickou osobou, a či súd konajúci podľa § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. má z procesného hľadiska postupovať podľa prvej a tretej časti Občianskeho súdneho poriadku (všeobecné ustanovenia, konanie pred súdom prvého stupňa v občianskom súdnom konaní) alebo podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (správne súdnictvo). Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal charakterom poľovníckeho zdruţenia, teda či ide o občianske zdruţenie v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. alebo o orgán záujmovej samosprávy. Z obsahu spisu vyplýva, ţe Poľovnícke zdruţenie „DOLINA“ B. (ţalovaný) vznikol za účinnosti zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení účinnom do 31.augusta 2009 (ďalej len zákon č. 23/1962 Zb.). Zákon o poľovníctve – či uţ zákon č. 23/1962 Zb. alebo zákon č. 274/2009 Z.z. účinný od 1.septembra 2009 – je právnou normou verejného práva. Zákon č. 23/1962 Zb. definoval v úvodných ustanoveniach základné pojmy ako je poľovníctvo, právo poľovníctva, zaloţenie Československého poľovníckeho zväzu a poľovníckych zdruţení. Československý poľovnícky zväz bol dobrovoľnou spoločenskou organizáciou a konanie pri 10 2Sdo/4/2012 výkone práva poľovníctva sa u všetkých posudzovalo podľa jedného poľovníckeho a disciplinárneho poriadku vydaného Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Činnosť Československého poľovníckeho zväzu a práva a povinnosti jeho členov sa riadili stanovami. Zákon č. 23/1962 Zb. v ustanovení § 4 umoţňoval občanom s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí majú platné poľovné lístky, zdruţovať sa v poľovníckych zdruţeniach alebo iných poľovných spoločnostiach (ktoré boli ďalej uvádzané pod legislatívnou skratkou „poľovnícke zdruţenia“) na to, aby spoločne vykonávali v poľovných revíroch právo poľovníctva. Poľovnícke zdruţenie podľa citovaného zákona je právnickou osobou, malo teda právnu subjektivitu (§ 4 ods. 1 posledná veta); právna subjektivita poľovníckeho zdruţenia sa teda odvíja od zákona č. 23/1962 Zb. a od zákona č. 247/2009 Z.z., nie od zákona o zdruţovaní občanov č. 83/1990 Zb. Vzorové stanovy poľovníckeho zdruţenia vydávalo Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva po prerokovaní s Československých poľovníckym zväzom (§ 4 ods. 3 zákona č. 23/1962 Zb.). Zákon č. 23/1962 Zb. v ďalších ustanoveniach upravoval oprávnenia a povinnosti poľovníckych zdruţení, členov poľovníckych zdruţení - § 14, § 16, § 21, § 31, § 34, § 40 a §
- Z uvedených skutočností vyplýva, ţe zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. (podľa ktorého vznikol aj ţalovaný ako poľovnícke zdruţenie) je vo vzťahu k zákonu o zdruţovaní občanov č. 83/1990 Zb. vo vzťahu špeciality; to znamená, ţe osobitným zákonom upravujúcim vznik a činnosť poľovníckeho zdruţenia je zákon č. 23/1962 Zb., kým zákon č. 83/1990 Zb. je všeobecným právnym predpisom upravujúcim zdruţovanie občanov. Preto sa tu uplatní zásada lex specialis derogat legi generali (osobitný zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie), na základe ktorej sa charakter poľovníckeho zdruţenia posudzuje podľa jeho osobitného postavenia v oblasti poľovníctva a výkonu práva poľovníctva. Poľovníctvom sa rozumie súhrn činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne vyuţívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky. Poľovníctvo je súčasťou tvorby, ochrany a vyuţívania ţivotného prostredia; poľovníctvo nesmie narušovať racionálne obhospodarovanie lesa a poľnohospodárskej pôdy (§ 1 zákona č. 23/1962 Zb.). Právom poľovníctva je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zber si privlastňovať, zbierať zhody paroţia a vajcia pernatej zveri; právo poľovníctva patrí 11 2Sdo/4/2012 vlastníkovi pozemku; vykonávať ho moţno len podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie (§ 2 zákona č. 23/1962 Zb.). Zákonodarca v tomto ustanovení definoval verejný záujem štátu na výkone práva poľovníctva. Verejný záujem je pojem, ktorý platná právna úprava výslovne obsahovo nevymedzuje, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva pomerne často pouţíva. Verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je moţné odvodiť, ţe ide o taký záujem, ktorý by bolo moţné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého nositelia sú síce bliţšie neurčení, ale aspoň rámcovo definovateľní, a to okruhom, či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s reţimom verejného práva, ako i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci. Podmienka verejného záujmu musí mať obsah, ktorý slúţi na dosiahnutie cieľa ustanoveného ústavou. Na účely zákona o poľovníctve č. 23/1962 Zb. sa verejných záujmom rozumie záujem na zachovaní, zveľaďovaní, ochrane a optimálnom vyuţívaní genofondu zveri, prírodného bohatstva Slovenskej republiky ako aj na tvorbe, ochrane a vyuţívaní ţivotného prostredia, cieľavedomý chov zveri, ochrana zveri a lov zveri. Na tejto činnosti, ktorá má za cieľ slúţiť v prospech celej spoločnosti, nie len jednotlivcom, sa podieľajú aj poľovnícke zdruţenia (§ 4 ods. 1, § 1, § 2 zákona č. 23/1962 Zb.). Preto poľovnícke zdruţenie vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme. Z tejto časti preto vyplýva, ţe z hľadiska verejného záujmu poľovnícke zdruţenia spĺňajú podmienky definície orgánu konajúceho vo verejnom záujme. Na tejto skutočnosti nič nemení ani úmysel zákonodarcu umoţniť privlastnenie si ulovenej alebo inak usmrtenej zveri, zber zhody paroţia a vajec pernatej zveri, nakoľko tento quasi súkromný záujem je subsumovaný vo vyššie uvedenom verejnom záujme a je regulovaný verejným záujmom a štátom – neoprávnené zasahovanie do práva poľovníctva (napríklad privlastňovanie si ulovenej alebo usmrtenej zveri, zber paroţia, neoprávnené prechovávanie zveri) alebo do práva rybárstva je zákonom sankcionované (bliţšie pozri napríklad § 310 Trestného zákona). Pod pojmom verejná správa rozumieme určitý druh činnosti alebo inštitúciu, ktorá verejnú správu vykonáva. V prvom prípade ide o materiálnu definíciu a v druhom prípade definíciu správy z hľadiska formálneho. Z materiálneho hľadiska je verejná správa činnosťou štátnych alebo iných verejných inštitúcií, ktorá svojím obsahom nie je činnosťou zákonodarnou ani súdnou. Z formálneho hľadiska sa kladie dôraz na inštitúcie, ktoré majú pôsobnosť a právomoc riešiť verejnú úlohy, pokiaľ nie sú zverené parlamentu alebo súdom 12 2Sdo/4/2012 (Hendrych, D. a kol. Správní právo. Obecná část. 5., rozšírené vydanie. Praha: C.H.Beck, 2003, s. 6-7). Jednou zo zloţiek verejnej správy je aj záujmová samospráva. Medzi záujmovú samosprávu patria najmä rôzne stavovské organizácie, pričom tento okruh nie je definitívny. Organizácie patriace do záujmovej samosprávy sú zaloţené na záujmovom princípe, členstvo v záujmovej korporácii vyţaduje prejav vôle záujemcu o členstvo so splnením ďalších špecifických podmienok. Člen záujmovej korporácie je viazaný nielen všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale aj vnútornými predpismi – stanovami, štatútom, a podobne. V podmienkach poľovníckeho zdruţenia moţno hovoriť o záujmovej samospráve sui generis, keď členov spája záujem na výkone práva poľovníctva, ktoré je vykonávané vo verejnom záujme, člen poľovníckeho zdruţenia musí byť štátnym občanom Slovenskej republiky, s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a musí byť drţiteľom platného poľovného lístka, prípadne môţe ísť o vlastníka poľovného pozemku. Stanovy ţalovaného obsahujú ďalšie podmienky: podanie písomnej ţiadosti, absolvovanie čakateľskej doby tri roky, počas ktorých musí odpracovať minimálne 100 hodín, nárok na členský podiel. Člen poľovníckeho zdruţenia je viazaný nielen všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale aj internými predpismi ako sú Stanovy, Domáci poriadok poľovníckeho zdruţenia a podobne. Aj vyhodnotenie tejto časti vedie k záveru, ţe poľovnícke zdruţenie je záujmovým zdruţením, teda záujmovou samosprávou sui generis. Napokon, aj zo Stanov Poľovníckeho zdruţenia „DOLINA“ B. zo dňa
- februára 2010 vyplýva, ţe ţalovaný je podľa § 80 ods. 9 zákona č. 274/2009 Z.z. poľovníckou organizáciou podľa § 32 citovaného zákona. Ţalovaný je organizačnou zloţkou Slovenského poľovníckeho zväzu a je členom Slovenskej poľovníckej komory. Ako člen Slovenskej poľovníckej komory sa podľa § 43 ods. 1 zákona č. 247/2009 Z.z. podieľa na chove zveri, starostlivosti o zver a jej ţivotné prostredie vrátane jej lovu. Chráni a presadzuje oprávnené záujmy svojich členov pri výkone práva poľovníctva, ochrane prírody a ţivotného prostredia, ako aj pri ostatných činnostiach súvisiacich s poľovníctvom. Ţalovaný a jeho členovia pôsobia na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne vyuţívanie genofondu zveri a ostatnej fauny ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky, dbá o zachovávanie tradícií a kultúrnych hodnôt poľovníctva ako súčasti kultúrneho dedičstva našich predkov a o zachovávanie poľovníckej etiky (§ 1 Stanov), získavanie krmív na prikrmovanie zveri, budovanie poľovníckych zariadení (kŕmidiel, soľníkov, skladov krmív, chodníkov, posedov a podobne) (bliţšie § 14 Stanov). Poľovnícke zdruţenie má svoje orgány – členská schôdza, výbor poľovníckeho zdruţenia a dozorná rada (kontrolór) poľovníckeho zdruţenia (§ 7 13 2Sdo/4/2012 Stanov). Podrobne je upravené disciplinárne (kárne) konanie a uloţenie disciplinárneho (kárneho) opatrenia (§ 13 Stanov). Situácia sa nezmenila ani za účinnosti nového zákona o poľovníctve č. 247/2009 Z.z. od
- septembra
- Z ustanovení zákona č. 247/2009 Z.z. vyplýva, ţe poľovnícke zdruţenie je poľovníckou organizáciou zaloţenou podľa tohto zákona, ktorá je neziskovou organizáciou, ktorá zdruţuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú drţiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva; poľovnícka organizácia môţe mať svoje organizačné zloţky (§ 32). Podľa ustanovenia § 80 ods. 9 zákona č. 247/2009 Z.z. občianske zdruţenie registrované na výkon práva poľovníctva podľa osobitného predpisu je poľovníckou organizáciou podľa tohto zákona. Teda aj podľa zákona č. 247/2009 Z.z. sa poľovnícke zdruţenie povaţuje za orgán záujmovej samosprávy na úseku správy poľovníctva. Navyše, od
- septembra 2009 sa zákon č. 83/1990 Zb. nevzťahuje na zdruţovanie občanov na výkon práva poľovníctva (§ 1 ods. 3 písm. d/ zákona č. 83/1990 Zb.). Vychádzajúc z uvedených skutočností mal ţalovaný ako orgán záujmovej samosprávy v disciplinárnom konaní ţalobcu postupovať podľa ustanovení Správneho poriadku, nakoľko osobitný predpis (zákon č. 23/1962 Zb., Stanovy) jeho aplikáciu nevylúčili (§ 1 ods. 2 Správneho poriadku). Okresný súd Trnava a Krajský súd v Trnave postupovali správne, keď vo veci konali podľa ustanovení piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a vec správne právne posúdili. Vo veci ide o disciplinárne previnenie ţalobcu a uloţenie disciplinárneho opatrenia – vylúčenie z členstva poľovníckeho zdruţenia. Keďţe ide o veci trestného charakteru (pozri napríklad rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Lauko proti Slovenskej republiky, Kadubec proti Slovenskej republike, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sţo/15/2011, 8Sţo/28/2007, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 231/2010 a podobne), je nevyhnutné dodrţiavať rovnaký postup v sankčných veciach, okrem iných v disciplinárnom konaní postupovať v dvoch stupňoch a preskúmať súdom v správnom súdnictve tieţ v dvoch stupňoch, tak ako v iných veciach sankčného charakteru (priestupky, správne delikty, poriadkové delikty, disciplinárne delikty). 14 2Sdo/4/2012 Vychádzajúc z uvedených skutočností Okresný súd Trnava ani Krajský súd v Trnave neodňali ţalovanému moţnosť konať pred súdom, nebol preto daný dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. a/, písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko nedošlo k vade podľa § 237 Občianskeho súdneho poriadku, ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Vo veci konali zákonní sudcovia určení zákonom a rozvrhom práce pre danú vec podľa príslušných hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov (zákon č. 23/1962 Zb., č. 83/1990 Zb., Občiansky súdny poriadok). Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora podľa ustanovení § 246c ods. 1 prvá veta, § 243i ods. 2, § 243b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol. Neuniklo pozornosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ţe ţalovaný podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania dvakrát –
- apríla 2011 a
- októbra 2011 – a z identických dôvodov (dokonca v obidvoch podnetoch sa za slovom „stanovisko“ nachádza úplne identický text). Prvý podnet na podanie mimoriadneho dovolania zo dňa
- apríla 2011 bol odloţený dňa
- októbra 2011 pod č. VI/2 Pz 713/11-6 z dôvodu, ţe podanie mimoriadneho dovolania neprichádza do úvahy v prípade, pokiaľ súd rozhodoval o ţalobe proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu. Vybavujúci prokurátor pripustil moţnosť rôzneho právneho výkladu danej problematiky. Nakoľko ţalovaný zastával iný právny názor opätovne podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania zo dňa 20.októbra 2011, ktorého výsledkom uţ bolo podanie mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky pod č. VI/2 Pz 761/11-6 zo dňa 23.januára 2012, o ktorom súd konal v predmetnej právnej veci. Okrajom povaţuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné uviesť, ţe nemoţno bez ďalšieho povaţovať súdnu ochranu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (Správne súdnictvo) za menej relevantnú v porovnaní s ochranou podľa tretej časti Občianskeho súdneho poriadku (Konanie pred súdom prvého stupňa). Skôr naopak, keďţe správne súdnictvo je kontrolou zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, moţno povedať, ţe súdna ochrana, poskytnutá správnym súdnictvom, je dostatočne účinná. Tým viac, ţe konanie o ţalobe je vo svojej podstate konaním o mimoriadnom opravnom prostriedku proti právoplatným rozhodnutiam verejnej správy. V zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok) je „Preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov súdom (§ 70)“ zaradené do štvrtej časti s názvom „Preskúmavanie rozhodnutí“. 15 2Sdo/4/2012 O trovách dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 246c ods. 1 prvá veta, § 148a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a ţalovaného, ktorý podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania, zaviazal povinnosťou nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 68,32 €. Výška trov konania bola určená podľa § 11 ods. 1, § 15 písm. a/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška). Celková výška náhrady trov konania pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia: - písomné vyjadrenie z 26.3.2012 k mimoriadnemu dovolaniu – 60,46 € (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky), - reţijný paušál – 7,86 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
- augusta 2012 JUDr. Elena Kováčová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová