Obsah (15)

§ 250j§ 48§ 10§ 212§ 156§ 2§ 29§ 19§ 49§ 69§ 11§ 51§ 71§ 219§ 250k

Najvyšší súd 2Sžf/52/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov sená

§ 250jods.

1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorou 2 2Sţf/52/2011 sa domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I/225/16257-138658/2009/ 990770-r z 11. januára 2010, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a

§ 48ods.

5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov účinného do

1. novembra 2011 (ďalej len „zákon o správe daní“) potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Stará Ľubovňa č. 735/230/23214/09/Dlu zo
2. septembra 2009, ktorým správca dane vyrubil ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie
3. štvrťrok 2006 v sume 10.079,10 € z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), pretoţe nedošlo k uskutočneniu zdaniteľných obchodov, preto následne nemohlo dôjsť ani k odpočítaniu dane. Krajský súd v Prešove posudzujúc správnosť záverov daňových orgánov pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 8 ods. 1, § 9 ods. 1, § 19 ods. 1 a 2 a § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ako aj z ustanovenia § 29 ods. 8 zákona o správe daní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu správneho orgánu v rozsahu vymedzenom ţalobou, dospel k záveru, ţe ţalobca, ktorý si uplatnil odpočet DPH, neuniesol dôkazné bremeno, keď vierohodným a jednoznačným spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní zo
4. júna 2009, číslo: 735/320/13448/2009/Boď, ktorú správca dane spísal z výsluchu ţalobcu, ktorého sa zúčastnil na odbore kriminálnej polície Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Starej Ľubovni vyplýva, ţe samotný ţalobca priznal, ţe v roku 2006 nedošlo k obchodnej činnosti, faktúry ktoré sú vystavené spoločnosťou JADRIJA, s.r.o. a Gastro Mi, s.r.o. sú fiktívne, činnosť vyhotovovania faktúr koordinoval a zabezpečoval konateľ spoločnosti GastroMi, s.r.o. Anton Holzbár a v roku 2006 k dodaniu tovaru a sluţieb deklarovaných na faktúrach vyhotovených spoločnosťou JADRIJA, s.r.o. a GastroMi, s.r.o. nedošlo. K skutočnému dodaniu sluţieb došlo len pre firmu ROŠERO-P, s.r.o., avšak náklady súvisiace s touto podnikateľskou činnosťou nie sú zaúčtované v účtovníctve roka
5. Sluţby boli vykonávané dodávateľsky, ale nie spoločnosťou JADRIJA, s.r.o. a GastroMi, s.r.o., čiţe v skutočnosti v zdaňovacom období roka 2006 nedošlo k dodaniu tovaru a sluţieb deklarovaných na uvedených faktúrach. Krajský súd mal v zmysle vyššie uvedeného, ako aj skutkového stavu zisteného správnymi orgánmi za preukázané, ţe fakturované obchody sú fiktívne, keďţe v zdaňovacom období
6. štvrťroku 2006 k dodaniu tovaru a sluţieb deklarovaných predmetnými faktúrami nedošlo, a preto námietky ţalobcu uvedené v ţalobe vyhodnotil ako nedôvodné a účelové. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd

ustanovenia § 250k ods. 1 OSP 3 2Sţf/52/2011 tak, ţe ţalobcovi pre jeho neúspech v konaní náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca a ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Namietal, ţe krajský súd sa dostatočne nevysporiadal so skutočnosťou, ţe daňová kontrola, ktorá viedla k vydaniu preskúmavaných rozhodnutí bola formálna, bez moţnosti kontrolovaného subjektu jednoznačne sa vyjadriť k zisteným skutočnostiam a oponovať tvrdeniam daňového úradu. Poukazoval na to, ţe správca dane na jednej strane uznal skutočnosť, ţe mu neboli vrátené účtovné doklady a na druhej strane ten istý daňový úrad chcel po ţalobcovi doklady, ktorými by preukázal a podporil svoje tvrdenia o riadne realizovaných obchodných stykoch. Ţalobca tým, ţe nemal tieto doklady, nedokázal včas a riadne reagovať na poţiadavku správcu dane. Ţalobca ďalej namietal, ţe pre daňovú oblasť vo vzťahu k právu na spravodlivé súdne konanie je najvýznamnejšia skutočnosť, ţe daňový subjekt nesmie byť v ktorejkoľvek fáze správy daní a ani v nadväzujúcich konaniach zbavený, či obmedzený v uplatnení svojich procesných práv, ako je napríklad podávanie návrhov dôkazných prostriedkov, podávanie námietok a sťaţností na postup pracovníka správcu dane. Namietal, ţe uţ v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru poukazoval na to, ţe priebeh kontroly bol „zvláštny“, a preto podal tak na príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, ako aj na pracovníčky, ktoré vykonávali daňovú kontrolu, podnet, či nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu. Doklady, ktoré predloţil ku kontrole, mu neboli v čase, kedy mal podávať opravný prostriedok proti platobnému výmeru vrátené, a teda nemohol a ani nebol spôsobilý predloţiť dôkazy o svojich tvrdeniach a vyvrátiť tak tvrdenie daňovej kontroly. Takýto postup správcu dane obmedzil ţalobcu v uplatňovaní jeho procesných práv. Ďalej ţalobca namietal skutočnosť, ţe nebol upovedomený o všetkých úkonoch správcu dane, o jednotlivých výpovediach svedkov a tieto úkony ţalobcovi oznámené neboli. Doţiadania správcu dane a výsluchy osôb doţiadaných daňovým úradom sa diali bez moţnosti účasti ţalobcu. Ţalobca namietal, ţe nemal moţnosť sa oboznámiť so svojimi účtovnými dokladmi a ani moţnosť zúčastniť sa všetkých úkonov, ktoré správca dane v rámci daňovej kontroly realizoval. Daňové konanie tak

názoru ţalobcu trpelo vadami, ktoré nemôţu viesť k spravodlivému rozhodnutiu vo veci a daňový úrad tak porušil základné princípy daňového konania. Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo 7. septembra 2011 na odvolanie ţalobcu 4 2Sţf/52/2011 navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedol, ţe za jedinú námietku odvolania ţalobcu povaţuje námietku o nevysporiadaní sa krajského súdu s námietkou nezákonnosti postupu správcu dane na základe dôvodov, ktoré ţalobca uviedol v ţalobe a opakovane ich uvádza aj v odvolaní proti rozsudku krajského súdu. V ostatnej časti ţalobca uvádza iba dôvody nesprávneho postupu správcu dane v priebehu výkonu daňovej kontroly bez toho, aby v tejto súvislosti vyvodil argumenty o nesprávnosti napadnutého rozsudku vo veci. Vo vzťahu k ostatným námietkam ţalovaný zotrval na svojom vyjadrení k ţalobe. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací

§ 10ods.

2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania

§ 212ods.

1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,

§ 250ja ods.

2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 22. augusta 2012

§ 156ods.

1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.),

ktorej správca dane hodnotí dôkazy

svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Ďalšou dôleţitou zásadou daňového konania je zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.),

ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti a ktorá vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky). 5 2Sţf/52/2011 Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiskálne záujmy štátu, zákon o správe daní obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

§ 2ods.

1 zákona o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.

§ 2ods.

3, správca dane hodnotí dôkazy

svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

§ 2ods.

6, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Z ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 vyplýva, ţe dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

§ 29ods.

4, ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 6 2Sţf/52/2011

§ 29ods.

8, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

§ 19ods.

4 zákona o DPH, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo sluţby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

§ 49ods.

1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.

§ 49ods.

2, platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou

odseku 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň: a/ voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b/ ním uplatnená z tovarov a sluţieb, pri ktorých je povinný platiť daň

§ 69ods.

2 aţ 4, 7 a 9 aţ 12, c/ ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu

§ 11

a § 11a, d/ zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

§ 51ods.

1 písm. a/, právo na odpočítanie dane

§ 49

môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane

§ 49ods.

2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú

§ 71

. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) mal z obsahu administratívneho spisu preukázané, ţe Daňový úrad Stará Ľubovňa vykonal u ţalobcu opakovanú daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie

1. a
2. štvrťrok 2006, o výsledku ktorej bol vypracovaný protokol č. 735/320/18779/2009/Boď z
3. júla
4. Správca dane pri kontrole zistil, ţe daňový subjekt si v zdaňovacom období
5. štvrťrok 2006 uplatnil odpočítanie DPH z faktúr za dodanie stavebných prác, zabezpečenie prenájmu a dodania stavebných strojov, mechanizmov, zariadení a technologickej dopravy a za zabezpečenie a dodanie reklamnej činnosti, sluţieb, prác a produktov, ktoré vyhotovila 7 2Sţf/52/2011 spoločnosť GastroMi, s.r.o., so sídlom Hlavné námestie č. 8, Keţmarok. Dodanie tovaru a sluţieb ţalobca následne fakturoval odberateľom JADRIJA, s.r.o., Starý trh 2, Keţmarok, Kamilovi Horváthovi, HORSTAV, Lučivná 127, Jane Hovancovej – JAMIT, Zimná 103, Stará Ľubovňa a Pavlovi Timočkovi – JAMIT, Mierová 1096/52, Stará Ľubovňa. Najvyšší súd mal z obsahu administratívneho spisu ţalovaného preukázané, ţe správca dane poţiadal Daňový úrad Keţmarok o preverenie vyhotovených faktúr spoločnosťou GastroMi, s.r.o., pričom zistil, ţe adresa sídla spoločnosti je totoţná s adresou trvalého bydliska jediného konateľa spoločnosti Antona Holzbára, sídlo spoločnosti nie je označené obchodným menom spoločnosti, nachádzajú sa tam byty, na zvončekoch nie sú mená a na zvonenie nikto nereaguje. Daňový subjekt je registrovaný na DPH od
6. októbra 1996 a na Daňovom úrade Keţmarok od
7. septembra
8. Správca dane taktieţ zistil, ţe konateľ spoločnosti GastroMi, s.r.o. Anton Holzbár (v čase zisťovania v Ústave na výkon väzby Levoča), sa vyjadril, ţe v predmetnom období s daňovým subjektom Tomáš Pisarčík spolupracoval. Vzhľadom na to, ţe nemá k dispozícii kópie faktúr, nevie potvrdiť vystavenie faktúr. S uvedeným podnikateľom mal uzavretú zmluvu o spolupráci a po nahliadnutí do svojho účtovníctva, ktoré sa nachádza na rôznych miestach, by vedel potvrdiť vystavenie, zaúčtovanie a odvedenie dane z týchto faktúr. Práce boli vykonané subdodávateľmi, s ktorými mal uzavreté zmluvy o dielo. Nemá vo vlastníctve ani v trvalom prenájme stroje a stavebné zariadenia. Zmluvy o nájmoch sú súčasťou účtovnej agendy. Spoločnosť za jeho pôsobnosti nevlastnila ţiadne motorové vozidlá, nemala ţiadnych zamestnancov. Zmluvy o dodaní tovarov a sluţieb uzatváral len on sám ako jediný konateľ. Peniaze mu boli vyplatené oprávneným zástupcom subdodávateľa a vykonané stavebné práce preberal on osobne. Mali by existovať kópie stavebných denníkov. Nespomína si, od koho bol nakúpený dodaný tovar a kde bol uskladnený. V súvislosti s prešetrovaním trestnej činnosti ţalobcu boli z Odboru kriminálnej polície Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Starej Ľubovni správcovi dane poskytnuté výpovede svedkov Antona Holzbára, Róberta Kiefera, Štefánie Cehulovej, Kamila Horvátha. V zázname zo
9. marca 2009 sa Anton Holzbár, konateľ spoločnosti GastroMi, s.r.o., vyjadril, ţe Tomáša Pisarčíka pozná, zoznámili sa niekedy v roku 2005 alebo
10. Sľúbil, ţe ak mu opečiatkuje a podpíše nejaké papiere, tak mu za tie sluţby zaplatí. Podpisoval a opečiatkoval mu písomné doklady, pričom uviedol, ţe sú to práce vykonávané na čierno. Nikdy jeho spoločnosť nevykonávala pre Pisarčíka, či spoločnosť JADRIJA, s.r.o. ţiadnu 8 2Sţf/52/2011 reklamnú činnosť. Asi v dvoch prípadoch sa s Pisarčíkom stretol v Poprade, kde s ním prišiel aj muţ silnejšej postavy, o ktorom vie, ţe sa volá Horváth a pochádza z obce Lučivná. Za svoje sluţby pre Pisarčíka nedostal ţiadne finančné prostriedky, iba zaplatil za občerstvenie v zariadení, kde sa stretli a kde mu podpísal a opečiatkoval papiere. V niektorých prípadoch Pisarčíkovi podpísal a opečiatkoval aj prázdne papiere. Štefániu Cehulovú pozná a zoznámil ho s ňou Pisarčík, ktorému viedla účtovníctvo. Aj jemu radila, akým spôsobom má viesť svoje účtovníctvo. Momentálne takmer celé jeho účtovníctvo sa nachádza na Daňovom úrade Keţmarok. Ţivnostníkov Hovancovú a Timočka zo Starej Ľubovne nepozná a neposkytol im ţiadne motorové vozidlo na práce do Šale pretoţe také vozidlo spoločnosť nevlastnila. Tomáš Pisarčík mu za jeho sluţby sľuboval finančnú odmenu, ale doposiaľ od neho ţiadne finančné prostriedky nedostal. Vo väzbe ho uţ boli vypočuť aj pracovníci Daňového úradu Keţmarok, ktorým uviedol, ţe všetky obchody s Pisarčíkom prebiehali tak, ako ich má Pisarčík v účtovníctve. V tej dobe však nevedel, ţe Pisarčík vykázal na jeho spoločnosť aţ také vysoké finančné čiastky. Róbert Kiefer, konateľ spoločnosti JADRIJA, s.r.o. v období január 2001 aţ november 2006 sa vyjadril, ţe Antona Holzbára osobne pozná, dokonca sú v nejakom príbuzenskom vzťahu, preto je mu divné, ţe s tou osobou mal obchodovať cez Tomáša Pisarčíka, ktorého nepozná. K predloţeným faktúram, zmluvám a rôznym písomným dokladom, v ktorých je uvedená spoločnosť JADRIJA, s.r.o., uviedol, ţe tieto doklady vidí prvýkrát, a podpisy a pečiatky na nich nie sú jeho. Z výpovede Štefánie Cehulovej vyplýva, ţe je konateľkou spoločnosti ECONOMIC, s.r.o. Spišská Nová Ves a vedie účtovníctvo pre Tomáša Pisarčíka z obce Hniezdne ako súkromná osoba. Účtovníctvo mu vedie pravdepodobne od roku 2005 a z účtovných dokladov vie, ţe s Róbertom Kieferom, konateľom spoločnosti JADRIJA, s.r.o., obchodoval. Osobne Róberta Kiefera nepozná, ani nebola svedkom pri vyplácaní finančných prostriedkov. V zázname z
11. decembra 2008 sa k obchodnej činnosti s Tomášom Pisarčíkom vyjadril Kamil Horváth, Lučivná
12. Uviedol, ţe v roku 2006 a v roku 2007 vykonával stavebné práce v Spišskej Belej pri ukladaní zámkovej dlaţby na celom námestí a pri výstavbe rodinných domov v Turčianskych Tepliciach a Čiernej Vode. Počas tejto činnosti sa spoznal s Tomášom Pisarčíkom z obce Hniezdne. Navrhol mu, ţe mu vypracuje faktúry a príjmové a výdavkové pokladničné doklady, a ţe za vystavenie týchto dokladov zaplatí Tomášovi Pisarčíkovi 6% z fakturovanej sumy. Tieto úkony robili vo väčšine prípadov u neho doma v Lučivnej. K spoločnosti JADRIJA, s.r.o. sa Kamil Horváth vyjadril, ţe takúto spoločnosť nepozná a nepozná ani osobu Kiefer. 9 2Sţf/52/2011 Správca dane sa zúčastnil aj na výsluchu ţalobcu na Odbore kriminálnej polície Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Starej Ľubovni, o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní, kde sa ţalobca vyjadril, ţe v roku 2006 nedošlo k obchodnej činnosti, faktúry ktoré sú vyhotovené spoločnosťou JADRIJA, s.r.o. a GastroMi, s.r.o., sú fiktívne. Činnosť vyhotovovania faktúr koordinoval a zabezpečoval konateľ spoločnosti GastroMi, s.r.o. Anton Holzbár. V skutočnosti v roku 2006 k dodaniu tovaru a sluţieb deklarovaných na faktúrach vyhotovených spoločnosťou JADRIJA, s.r.o. a GastroMi, s.r.o. nedošlo. Na základe uvedených skutočností sa preto Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe ţalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre nárok na odpočet DPH, keďţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými faktúrami neboli ţalobcovi vôbec dodané, čo napokon ţalobca po oboznámení sa s výpoveďou konateľa spoločnosti JADRIJA, s.r.o. Róberta Kiefera sám pred správcom dane za prítomnosti príslušníka Odboru kriminálnej polície, ÚJKP OR PZ, v Starej Ľubovni aj potvrdil, keď doznal, ţe predmetné faktúry, na základe ktorých si uplatnil v rozhodnom období odpočet DPH, boli fiktívne. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaţe nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je moţné odpustiť (keďţe to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca poţaduje (pre ľahkú zneuţiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje aj na rozsudok najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 5Sţf 52/2011 z
13. júna 2012, ako aj rozsudok sp. zn. 2Sţf/4/2009 z
14. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č. k. III.ÚS 78/2011-17 z
15. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, ţe: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených 10 2Sţf/52/2011 podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený“ (www.concourt.sk). Najvyšší súd sa preto stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe ţalobca v konaní nepreukázal, ţe vecné plnenia fakturované vyššie označenými faktúrami boli dodané spoločnosťou Gastro Mi, s.r.o. ako dodávateľom. Ţalobca v konaní okrem vyššie označených faktúr nepredloţil ţiadne iné dôkazy o tom, ţe dodávky tovaru a sluţieb deklarované na predmetných faktúrach boli uskutočnené. Ba práve naopak, ţalobca pred správcom dane ako aj pred vyšetrovateľom kriminálnej polície ÚJKP OR PZ v Starej Ľubovni sám potvrdil, ţe vystavené faktúry boli fiktívne. Ţalobca tak v konaní nepreukázal splnenie podmienok pre odpočet DPH v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Najvyšší súd si nemohol osvojiť ani argumentáciu ţalobcu, ţe sa nemohol vyjadriť k zisteným skutočnostiam. Ţalobca bol v konaní riadne oboznámený s výpoveďou konateľa spoločnosti JADRIJA, s.r.o. Róberta Kiefera, ktorý uviedol, ţe táto spoločnosť so ţalobcom neobchodovala. K tejto výpovedi sa vyjadril aj ţalobca, ktorý jednoznačne doznal a vyjadril sa, ţe všetky faktúry vystavené na túto spoločnosť, ako aj faktúry, ktoré vystavil jeho dodávateľ spoločnosť Gastro Mi, s.r.o. boli fiktívne a k dodaniu ţiadneho tovaru ani sluţieb nedošlo. Ţalobca bol taktieţ riadne predvolaný na prejednanie protokolu z výkonu daňovej kontroly, ktorého prerokovania sa nezúčastnil bez akéhokoľvek ospravedlnenia. Vo svojom písomnom vyjadrení iba uviedol, ţe s protokolom nesúhlasí. Neuviedol ţiadne námietky týkajúce sa priebehu daňovej kontroly, ani námietky voči pracovníkom správcu dane, nepredloţil a ani neoznačil ţiadne dôkazy na svoju obranu, ktorými by preukázal oprávnenosť svojej poţiadavky na odpočet DPH. Z uvedeného dôvodu najvyšší súd povaţuje aj túto námietku za nedôvodnú. Čo sa týka ţalobcovej odvolacej námietky, ţe mu neboli vrátené účtovné doklady z rozhodného obdobia, keďţe tieto boli postúpené pracovníkom polície, a preto nedokázal včas a riadne reagovať na poţiadavku daňového úradu, aj túto námietku povaţuje najvyšší 11 2Sţf/52/2011 súd za právne irelevantnú. Je nepochybné, ţe z potvrdenia o zapoţičaní dokladov zo dňa
16. decembra 2007 vyplýva, ţe ţalobca predloţil správcovi dane záznamy o dodaných tovaroch a sluţbách a o prijatých tovaroch a sluţbách za zdaňovacie obdobie I. a II. štvrťrok 2006, došlé faktúry, výdavkové pokladničné doklady, ako aj vystavené faktúry. Ţalobca však ani na opakovanú výzvu na predloţenie dôkazov preukazujúcich, ţe skutočne došlo k dodaniu tovaru a sluţieb deklarovaných predmetnými faktúrami, ţiadne dôkazy nepredloţil. Na výzvy z
17. júna 2008 a z
18. júna 2008 reagoval tak, ţe ţiadal naopak od správcu dane, aby špecifikoval, aké doklady ţiada, a ţe na začiatku daňovej kontroly uţ všetky doklady správcovi dane predloţil. Následne správca dane ţalobcovi
19. júla 2008 oznámil, ţe ním predloţené doklady boli prepoţičané Odboru Kriminálnej polície ÚJKP OR PZ v Starej Ľubovni. Aj v prípade, keby boli tieto doklady ţalobcovi vrátené, nebola by táto skutočnosť spôsobilá priniesť ţalobcovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Bolo nesporne povinnosťou ţalobcu predloţiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku na odpočet DPH (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní). Existencia samotnej faktúry nepostačuje. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre. V danom prípade však sám ţalobca vo svojej výpovedi doznal, ţe išlo o faktúry fiktívne a ţe k dodaniu fakturovaného tovaru ani sluţieb v skutočnosti nedošlo. Táto jeho výpoveď je potvrdená aj výpoveďou konateľa spoločnosti JADRIJA, s.r.o. Róberta Kiefera, ktorý uviedol, ţe táto spoločnosť so ţalobcom neobchodovala. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného, je nesporne zrejmé, ţe v súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie ţalovaného je i

názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu. Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom 12 2Sţf/52/2011 správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa s relevantnými námietkami ţalobcu. Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu, neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Prešove ako vecne správny

§ 219ods.

1 a 2 OSP potvrdil. O trovách konania rozhodol súd

§ 250kods.

1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný, a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleţí. Pokiaľ ide o zmenu v osobe ţalovaného, táto nastala v dôsledku prijatia zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, § 2 ods. 1 a § 10 ods. 1. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 22. augusta 2012 JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth