4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) oprávnený realizovať oznámenie o začatí konania, ako aj územné rozhodnutie verejnou vyhláškou. Zdôraznili, ţe z obsahu listiny, ako aj jej príloh musí byť zrozumiteľné, komu sa rozhodnutie doručuje, pričom doplnili, ţe oznámenie o začatí konania ako aj rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby musí obsahovať situáciu umiestnenia stavby a to tak, aby bolo zrejmé, kto je účastníkom konania. Ţalovanému vyčítali, ţe oznámenie o začatí konania ako aj napadnuté rozhodnutie nedefinuje, kto je ex lege účastníkom konania, teda aký okruh fyzických a právnických osôb zahŕňa pojem vlastníci pozemkov dotknutých stavbou, ktorý v priebehu konania pouţíval ţalovaný. Rovnako tak ţalovaný nijakým spôsobom nepoučil ţalobcov, ktorí sú vlastníkmi susedných pozemkov o ich práve byť účastníkmi konania. Ďalej namietali, ţe z takéhoto všeobecného ponímania vymedzenia okruhu účastníkov konania by vyplývala pre ktorúkoľvek osobu nutnosť preventívne kontrolovať na príslušných úradoch 3 8Sžp/5/2012 skutočnosť, či je alebo nie je účastníkom konania, pričom na získanie istoty vo svojom postavení by musela takúto kontrolu vykonávať pravidelne. Preto z uvedeného vyvodili, ţe vymedzenie okruhu účastníkov konania ţalovaným bolo zjavne nesprávne a najmä nedostatočné. Mali za to, ţe ţalobcovia nie sú oprávnení posudzovať, či spĺňajú zákonné podmienky účasti na konaní v prípade, ak ide o účastníkov konania ex lege, teda tých, ktorých účastníctvo výslovne vymedzuje právna norma.
názoru ţalobcov bolo povinnosťou správneho orgánu presne vymedziť okruh osôb, ktorým sa rozhodnutie oznamuje, resp. zabezpečiť situáciu navrhovanej trasy vo vyhotovení, z ktorého bude zrejmé, cez ktoré nehnuteľnosti – pozemky má líniová stavba prechádzať. Nerešpektovaním tohto postupu bolo porušené ich právo účinne obhajovať svoje práva a záujmy v územnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu odvolania ţalobcov uviedol, ţe stavebným úradom bol v oznámení o začatí územného konania a v územnom rozhodnutí vymedzený okruh účastníkov konania v rozsahu „vlastníkov pozemkov dotknutých stavbou“, pričom tento okruh účastníkov územného konania zahŕňal v zmysle § 34 ods. 2 stavebného zákona tie právnické a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám môţu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Ďalej uviedol, ţe v oznámení o začatí územného konania, ani v územnom rozhodnutí líniových stavieb s veľkým počtom účastníkov konania, ktoré sa dotýkajú rozsiahleho územia sa
2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (návrh na vydanie územného rozhodnutia) a § 4 ods. 1 písm. c/ cit. vyhlášky (obsah územného rozhodnutia) údaje
evidencie katastra nehnuteľností neuvádzajú, ale postačí popis územia stavby. Zdôraznil, ţe oznámenie o začatí územného konania aj územné rozhodnutie popis územia dotknutého umiestnením stavby obsahovali. Poukázal na skutočnosť, ţe pre oznámenie územného konania formou verejnej vyhlášky nevyplýva z § 36 ods. 1, 4 stavebného zákona povinnosť prikladať (zverejňovať) k oznámeniu o začatí konania, ani k oznámeniu rozhodnutia
stavebného zákona aj podrobnú situáciu s popisom pozemkov, na ktorých sa stavba umiestňuje, keď táto je v zmysle § 39 ods. 1 stavebného zákona grafickou prílohou územného rozhodnutia (obdobne ako projektová dokumentácia stavby schválená v stavebnom konaní je prílohou stavebného povolenia, avšak nie je predmetom zverejňovania verejnou vyhláškou). 4 8Sžp/5/2012 Preto absencia situácie s umiestnením stavby ako dôvod brániaci účastníkom konania uplatniť si svoje práva v konaní nemá zákonnú oporu. Zároveň uviedol, ţe účastníci územného konania boli v oznámení o začatí konania
1 stavebného zákona riadne poučení, ţe oboznámiť sa s návrhom umiestnenia stavby, podkladmi konania a uplatniť pripomienky a námietky k veci konania môţu najneskôr na vytýčenom ústnom pojednávaní. Doplnil, ţe podklady návrhu obsahovali podrobné údaje o pozemkoch dotknutých umiestnením stavby, vrátane susedných pozemkov, na základe ktorých si mohli jednotliví vlastníci pozemkov, nachádzajúcich sa v línii popisu trasy elektrického vedenia, overiť, či ich vlastníctvo k pozemku môţe byť navrhovaným umiestnením priamo dotknuté, alebo v prípade pochybností sa svojho práva účasti v konaní domáhať. Okrem uvedeného boli účastníci konania v oznámení o začatí konania poučení
4 stavebného zákona, ţe v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní, hoci uplatnené mohli byť. Avšak v zmysle oznámenia uplatnili námietky k umiestneniu stavby len vlastníci pozemkov v katastri obce Baška, ktorým bolo v konaní vyhovené. Zo strany ţalobcov neboli do termínu ústneho pojednávania, ani do doby rozhodnutia vo veci uplatnené ţiadne námietky, či pripomienky voči navrhovanému umiestneniu stavby, podkladom konania, ani
nich nedostatočnej forme oznámenia konania. Rovnako z ich strany neboli uplatnené ani ţiadne iné úkony smerujúce k prevereniu postavenia účastníkov konania, či domáhania sa tohto postavenia. Účastníci boli taktieţ riadne poučení v následne vydanom rozhodnutí o umiestnení stavby o moţnosti a spôsobe podania odvolania voči územnému rozhodnutiu, pričom proti tomuto rozhodnutiu nebolo zo strany ţalobcov a ani ostatných účastníkov konania podané v zákonnej lehote odvolanie, preto v zmysle § 52 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
Dodal, ţe 5 8Sžp/5/2012 z písomností územného konania je zrejmé, ţe ţalobcovia tieto svoje práva v územnom konaní nevyuţili a námietky, či odvolanie neuplatnili. Preto odvolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Košiciach o zastavení konania v právnej veci ţalobcov, ako aj dôvody odvolania povaţoval za neopodstatnené a napadnuté uznesenie
3 v spojení s § 250 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku za zákonné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcov nie je moţné priznať úspech, pričom v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre prejednanie odvolania ţalobcov 5. a 9. v merite v dôsledku jeho späťvzatia. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku.
1, 2 Občianskeho súdneho poriadku v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
1, 2 Občianskeho súdneho poriadku
ustanovení tejto hlavy (t.j. druhej hlavy piatej časti) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. 6 8Sžp/5/2012
1, 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa účastníkom oznamuje doručením písomného vyhotovenia. Verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby a v odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým počtom účastníkov konania, ako aj rozhodnutie o vyuţití územia a o ochrannom pásme, ak sa týka rozsiahleho územia. Doručenie sa uskutoční vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.
4 stavebného zákona pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej
odseku
3 písm. a/ stavebného zákona. Stavebný zákon pri líniových stavbách upravuje odlišný postup pri oznamovaní začatia územného a stavebného konania v porovnaní so všeobecným územným a stavebným konaním (ktoré sa netýkajú líniových stavieb a nespĺňajú podmienky na doručenie verejnou vyhláškou
4, § 61 ods. 4 stavebného zákona a § 26 správneho 7 8Sžp/5/2012 poriadku). Stavebný úrad oznamuje začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby účastníkom územného konania verejnou vyhláškou (§ 36 ods. 4 stavebného zákona). Táto právna úprava zakotvená v § 36 ods. 4 stavebného zákona je špeciálnou úpravou k všeobecnej právnej úprave uvedenej v § 36 ods. 1 stavebného zákona („stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním“). V tomto prípade sa pouţije zásada lex specialis derogat legi generali, t.j. špeciálny zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie. Preto začatie územného konania o umiestnení líniovej stavby stavebný úrad oznamuje účastníkom formou verejnej vyhlášky a nie doručením do vlastných rúk
1 a § 61 ods. 1 stavebného zákona. Doručovanie písomností verejnou vyhláškou predstavuje štandardný spôsob doručovania umoţňujúci primeraným spôsobom riešiť napätie medzi povinnosťou orgánu verejnej správy oznámiť oprávneným subjektom relevantné údaje v konaní a poţiadavkou zabezpečiť plynulý priebeh konania elimináciou rizika jeho zablokovania v dôsledku objektívnej alebo subjektívnej nemoţnosti doručenia veľkému počtu osôb v primeranom časovom rozpätí alebo v dôsledku absencie aktuálnych údajov o mieste ich pobytu (napríklad nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 22/06 z
2 Občianskeho súdneho poriadku pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, ţe svojich práv sa ţalobou proti rozhodnutiu správneho orgánu nemôţe úspešne domôcť ten, kto v správnom konaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie nepodal, hoci bolo prípustné. Súd preto nemôţe vecne prejednať ţalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu, ak proti rozhodnutiu nebol podaný opravný prostriedok, pokiaľ je prípustný. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 12/1997, z ktorého vyplývajú závery: 1. Účelom čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je zaručiť prístup k súdu kaţdému, kto tvrdí, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy. Prístup k súdu sa nezaručuje kedykoľvek, ale iba vtedy, ak zákon neustanoví inak. Uplatnenie práva zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vymedzuje zákon. 2.
2 Občianskeho súdneho poriadku všeobecné súdy v správnom súdnictve
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmavajú len tie rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov. 3. Ak ţalobca v konaní pred správnym orgánom nevyuţil riadne opravné prostriedky, všeobecný (správny) súd je povinný konanie pred ním zastaviť
3 Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky teda konal tak, ako mu to ukladá zákon, preto súčasne nemohol porušiť základné právo fyzickej osoby priznané čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ak táto osoba nesplnila poţiadavku, ktorou sa podmieňuje vznik práva na prístup k súdu pri uplatnení práva zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. 9 8Sžp/5/2012 V prejednávanom prípade ţalobcovia podali na súd ţalobu na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, proti ktorému bolo podanie odvolania prípustné, a preto nebol daný základný predpoklad pre postup súdu
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, pretoţe správna ţaloba nesmerovala proti rozhodnutiu, ktoré nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú. Za týchto okolností konanie trpí prekáţkou, ktorá bráni vecnému prejednaniu ţaloby, a preto bolo dôvodné konanie
3 Občianskeho súdneho poriadku zastaviť z dôvodu, ţe ţaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôţe byť predmetom preskúmavania súdom. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky v danej veci dospel k záveru, ţe pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil, rozhodol vo veci správne a v súlade so zákonom, a preto uznesenie Krajského súdu v Košiciach
1 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej Občianskeho súdneho poriadku potvrdil. Pokiaľ ide o odvolanie ţalobcov
2, 3 Občianskeho súdneho poriadku dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, moţno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôţe ho podať znova. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. V zmysle § 246c ods. 1, veta prvá Občianskeho súdneho poriadku pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Vzhľadom na to, ţe ţalobcovia
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.