6 písm. b/ bod 1/ zákona č. 511/1992 Zb., ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za obdobie august 2001 v sume 11.283, 83 Eur z dôvodu porušenia ustanovenia § 20 ods. 2 zákona č. 289/2005 Z.z. Krajský súd dôvodil tým, ţe z predloţeného administratívneho spisu týkajúceho sa ţalobcu, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového daňového orgánu, teda správcu dane, súd zistil, ţe ţalobca dňa 17.09.2001 podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2001, v ktorom uviedol daň na vstupe 485.187,-Sk a daň na výstupe 452.533,-Sk, pričom si uplatnil nadmerný odpočet v sume 32.654,-Sk. Súčasťou spisu sú i fotokópie 2 faktúr (č. 2001/0823 zo dňa 28.08.2001, 2001/0825 zo dňa 30.08.2001) a im korešpondujúcich dodacích listov vystavených v mesiaci august 2001, v ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť K., spol. s r.o. a odberateľom je S., Ing. F.. Tieto doklady sú opatrené pečiatkou dodávateľa a odberateľa a nečitateľnými podpismi. Ku kaţdej faktúre je pripojený výdavkový pokladničný doklad vystavený a podpísaný zamestnancom alebo zástupcom ţalobcu (opatrený i pečiatkou príjemcu peňazí ako dodávateľa tovaru a podpisom jeho zástupcu pri faktúrach), ako aj príjmový pokladničný doklad opatrený pečiatkou spoločnosti K., spol. s r.o. a pečiatkou ţalobcu ako platiteľa a nečitateľnými podpismi pokladníka a platiteľa. V roku 2002 a 2003 bola vykonaná daňová kontrola v spoločnosti K., spol. s r.o. Daňová kontrola na daň z pridanej hodnoty bola vykonaná u ţalobcu v roku 2006 a dňa 13.11.2006 bol spísaný protokol o výsledku zistenia z nej, z ktorého vyplýva, ţe v zdaňovacom období august 2001
daňového priznania bol nadmerný odpočet ţalobcu v sume 32.654,-Sk, čo bolo zistené i daňovou kontrolou a rozdiel je potom 0,-Sk. Dňa 01.12.2006 bol protokol prerokovaný so splnomocneným zástupcom ţalobcu a v ten istý deň mu bol i doručený. Následne správca dane dňa 04.12.2006 vydal rozhodnutie – platobný výmer, v ktorom určil ţalobcovi daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2001 v sume mínus 33.794,-Sk, ktorá sa neodlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní. 3 4Sžf/2/2012 Z podnetu ţalovaného bola u ţalobcu na základe poverenia zo dňa 11.02.2010 vykonaná opakovaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec, 2001, apríl 2001, august 2001 aţ november 2001. Ţalobca na pojednávaní dňa 17.03.2010 predloţil správcovi dane doklady týkajúce sa jednotlivých zdaňovacích období vrátane prehľadu evidencie dane z pridanej hodnoty. Dňa 08.04.2010 bola so ţalobcom spísaná zápisnica, z ktorej vyplýva, ţe ţalobca si uplatnil nárok na odpočet dane i u vyššie uvedených faktúr a daňových dokladov, na ktorých je ako dodávateľ a platiteľ dane z pridanej hodnoty uvedená spoločnosť K., spol. s r.o. Táto spoločnosť je uvedená na príjmových pokladničných dokladoch ako príjemca finančných prostriedkov. Ţalobcovi bolo oznámené, ţe v roku 2002 bola vykonaná daňová kontrola v tejto spoločnosti a jej predchádzajúci konateľ uviedol, ţe nezabezpečoval ţiadne dodávky tovaru, prác a sluţieb pre odberateľov vrátane ţalobcu, pričom nemal zamestnancov a nikoho nepoveril ani zastupovaním spoločnosti. Taktieţ poprel pravosť svojho podpisu na dokladoch vystavených v mene spoločnosti. Z dôvodu rozporných výpovedí jej predchádzajúceho konateľa A. správca dane poţiadal Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru v Bratislave o vykonanie expertízneho skúmania pravosti jeho podpisu na dokladoch (faktúry, príjmové pokladničné doklady, dodacie listy) týkajúcich sa ţalobcu, výsledkom ktorého bolo zistenie, ţe sporné podpisy na predloţených dokladoch vyhotovil totoţný pisateľ, nie sú to však podpisy A. (pôvodného konateľa – pozn. odvolacieho súdu). Z toho dôvodu správca dane povaţoval za nedostatočne preukázané reálne uskutočnenie obchodných prípadov (zdaniteľných plnení) zo strany tejto spoločnosti a ţalobcu na pojednávaní dňa 08.04.2010 vyzval, aby preukázal reálne dodanie tovarov a sluţieb (uskutočnenie zdaniteľných plnení) touto spoločnosťou a splnenie podmienok pre uznanie práva na odpočet dane z pridanej hodnoty vlastnými dokladmi, prípadne inými dôkazmi, na základe ktorých by bolo moţné preukázať, ţe k dodaniu tovarov skutočne došlo. Ţalobca sa v predmetnej veci písomne vyjadril dňa 23.04.2010 a dňa 26.05.2010 predloţil čestné prehlásenie A. zo dňa 18.05.2010, z ktorého vyplýva, ţe všetky zdaniteľné plnenia zo strany spoločnosti K., spol. s r.o. pre ţalobcu boli reálne uskutočnené v rozsahu 19.153.099,90 Sk a v prípade, ak niektoré jeho vyjadrenia boli v rozpore s touto skutočnosťou, bolo to v dôsledku nepochopenia kladených otázok a vyvolaného psychického stresu. Dňa 02.06.2010 správca dane ako svedkov vypočul A. a O.. A. na poloţené otázky odpovedal v tom zmysle, ţe si myslí, ţe spoločnosť K., spol. s r.o. uskutočnila zdaniteľné plnenia
predloţených faktúr pre ţalobcu a na ďalšie poloţené otázky odpovedal, ţe sa presne nepamätá. Po oznámení, ţe znaleckým skúmaním bolo zistené, ţe podpisy na listinných 4 4Sžf/2/2012 dokladoch nie sú jeho pravými podpismi, A. uviedol, ţe podpisy na faktúrach a ďalších dokladoch sú podobné jeho podpisu a pri vedení účtovníctva mu niekto pomáhal, ale nepamätal si kto. K rozdielom vo svojich výpovediach (s ktorými bol oboznámený) uviedol, ţe si myslí, ţe obchody prebehli v poriadku a v tom čase bol v nepriaznivom psychickom rozpoloţení. Dňa 10.08.2010 bol vypočutý T. K. ako súčasný konateľ spoločnosti K., spol. s r.o., ktorý uviedol, ţe ţiadne doklady týkajúce sa tejto spoločnosti mu bývalý konateľ A. neodovzdal. Súčasťou administratívneho spisu je i protokol o výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly zo dňa 29.09.2010, zo záverov ktorého vyplýva, ţe ţalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2001 uviedol vlastnú daňovú povinnosť 0,-Sk a nadmerný odpočet v sume 32.654,-Sk, čo bolo potvrdené i daňovou kontrolou. Opakovanou daňovou kontrolou bola zistená vlastná daňová povinnosť ţalobcu v sume 306.143,-Sk (10.162,08 Eur), nadmerný odpočet v sume 0,-Sk a rozdiel dane je potom 339.937,-Sk (11.283,84 Eur). Ţalobca bol vyzvaný, aby sa vyjadril k protokolu a dostavil sa na jeho prerokovanie dňa 03.11.
predloţených dodacích listov k faktúram mala ţalobcovi dodať tovar (tvárnice klady na UD profily a tvárnice klady na CD profily) v zdaňovacom období august 2001. Ţalobca okrem predloţenia týchto faktúr a dodacích listov k nim ţiadnym spôsobom nepreukázal, ako sa tieto obchody konkrétne realizovali, kto mu fakturovaný tovar dodal, komu zaplatil kúpnu cenu a akým spôsobom zakúpený tovar pouţil, čo ďalej podrobne rozviedol na str. 9 ods. 1 a 2 rozsudku a vyvodil záver, ţe ţalobca nevedel reálne preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia, t.j. dodanie deklarovaného na vyššie uvedených faktúrach a dodacích listoch k nim a jednoznačne neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ust. § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. Na základe vyššie uvedeného stavu i súd dospel k rovnakému záveru ako správca dane a to, ţe 6 4Sžf/2/2012 ţalobca v rámci daňového konania nepreukázal reálne dodávky deklarovaného tovaru, ktorý má mala
predloţených dodacích listov a faktúr dodať spoločnosť K., spol. s r.o. V tejto súvislosti súd povaţoval za potrebné poukázať i na Šiestu smernicu Rady 77/388/EHS zo
názoru súdu legálnym spôsobom objasnil všetky skutočnosti v súvislosti so splnením podmienok vyplývajúcich z ust. § 20 zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a v nadväznosti na doklady predloţené zo strany ţalobcu. K tvrdeniam ţalobcu v podanej ţalobe krajský súd uviedol, ţe uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou odpočtu dane z pridanej hodnoty. Formálna existencia dokladu (faktúry a dodacieho listu) spolu s výdavkovými pokladničnými dokladmi ţalobcu nie sú predpokladom pre odpočet dane z pridanej hodnoty v zmysle zákona o DPH. K ţalobcom namietanému zániku práva vyrubiť daň za zdaňovacie obdobie august 2001 krajský súd uviedol, ţe s poukazom na ust. § 42 ods. 1 zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom do 31.12.2001 vznikla ţalobcovi povinnosť podať daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty do 25.09.2001, čo znamená, ţe daň z pridanej hodnoty mu bolo moţné vyrubiť do konca roka 2006, a to s poukazom na ust. § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov. V roku 2006 však bola u ţalobcu vykonaná daňová kontrola dane z pridanej hodnoty a o výsledku zistenia z nej bol dňa 13.11.2006 spísaný protokol (z ktorého vyplýva, ţe kontrolou neboli zistené porušenia zákona č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov), ktorý bol so ţalobcom prerokovaný dňa 01.12.2006, kedy mu bol i doručený, čo ţalobca v priebehu daňového konania ani v podanej ţalobe nenamietal. Následne dňa 04.12.2006 správca dane vydal rozhodnutie, v ktorom určil ţalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty daň za zdaňovacie obdobie august 2001 v sume mínus 33.794,-Sk. Doručenie protokolu o výsledku 7 4Sžf/2/2012 zistenia z daňovej kontroly sa
2 vyššie citovaného zákona povaţuje za úkon smerujúci k vyrubeniu dane (pričom zákon nevyţaduje aj zistenie porušenia daňových predpisov), v dôsledku čoho potom opätovne začala od 01.01.2007 plynúť päťročná lehota na vyrubenie dane, ktorá uplynie 31.12.2011. Uvedené v predmetnej veci znamená, ţe moţnosť vyrubiť daň je
zákona prípustná v lehote desiatich rokov, ak správca dane urobil úkon smerujúci k vyrubeniu dane, za ktorý sa povaţuje okrem iného i doručenie protokolu (dňa 01.12.2006) o daňovej kontrole pred uplynutím päťročnej lehoty, ktorá začína plynúť od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť
daňové priznanie. Päťročná lehota nepremlčateľnosti dane je teda zo zákona predĺţená aţ na desať rokov, ak bola splnená podmienka urobiť úkon smerujúci k vyrubeniu pred uplynutím piatich rokov. Táto lehota začína plynúť od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone upovedomený a skončí sa uplynutím desiatich rokov. Protokol o výsledku zistenia daňovej kontroly a jeho doručenie daňovému subjektu je potrebné vţdy (i v prípade nezistenia porušenia daňových predpisov) povaţovať za úkon smerujúci k vyrubeniu dane, a to s poukazom na ust. § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého správca dane vydá platobný výmer (ak sa daň uvedená v daňovom priznaní a zistená daňovou kontrolou neodlišuje) alebo dodatočný platobný výmer (ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní). Z uvedených dôvodov teda nezaniklo právo správcu dane vyrubiť ţalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2001. II. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie a žiadal prvostupňový rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť zrušením rozhodnutia žalovaného aj dodatočného platobného výmeru a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V odvolaní žalobca poukázal na to, že u žalobcu bola na rovnaké zdaňovacie obdobie vykonaná daňová kontrola v roku 2006, kedy bolo aj reálne plnenie u žalobcu preverované a bolo niekoľkokrát skonštatované, že tovar a služby, ohľadom ktorých správca dane v súčasnosti neuznáva odpočet DPH, boli skutočne dodané, pričom sa jednalo o pomerne ľahko preskúmateľné a transparentné dodávky. Po piatich rokoch od tohto zistenia a po 10 rokoch od dodania tovaru a služieb opakovaná daňová kontrola dospela k záveru, že plnenie, aj keď bolo realizované, nie je postačujúce a nezakladá nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, hoci aj zaplatenie 8 4Sžf/2/2012 zo strany žalobcu bolo preukázané. Rozhodnutie žalovaného je nezákonné pre prekročenie rámca dôkaznej povinnosti, ktorú žalovaný neoprávnene na žalobcu prenáša, keď ho nepriamo núti dokazovať skutočnosti, na ktoré žalobca nemôže mať dopad a nemôže disponovať prostriedkami na ich preukázanie, pričom navyše samotné faktické dodanie tovaru dodávateľom žalobcu spoločnosťou K. s.r.o. nebolo spochybnené. Rovnako nebolo v konaní sporné ani to, že dodaný tovar u žalobcu slúžil na výkon podnikateľskej činnosti a že bol riadne zaplatený, pričom ďalšie prípadné speňaženie takéhoto tovaru a navýšenie príjmovej časti u žalobcu, resp. daňová povinnosť na DPH žalovaným spochybňované neboli. Záverom žalobca tvrdí, že vzhľadom na skutočnosť, že prvá daňová kontrola v roku 2006 nezistila žiadne porušenie zákona o DPH a potvrdila správnosť daňového priznania na mesiac september 2001, je dodatočné vyrubenie dane nezákonné pre zánik práva vyrubiť daň na základe toho, že v rozhodujúcom období po zdaňovacom období za rok 2001 nebol vykonaný taký relevantný úkon, ktorý by mal za následok predĺženie zákonnej lehoty na dorubenie dane, pretože pokiaľ bola vykonaná daňová kontrola so záverom, z ktorého vyplýva súlad dane priznanej s daňou zistenou, nemá táto skutočnosť vplyv na plynutie lehôt. Poukazuje aj na skutočnosť, že nie je súladné s ústavnou zásadou právnej istoty záver správcu dane po desiatich rokoch revidovať a správnosť priznanej dane spochybňovať. S poukazom na vyššie uvedené s poukazom aj na judikatúru ESD a najvyššieho súdu má žalobca za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je správne a je v rozpore s ust. § 2 ods. 1, § 2 ods. 3, § 29 ods. 2, § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. ako i zákonom č. 289/1995 Z.z. a zákonom č. 563/1991 Zb., keď v daňovom konaní sa neprihliadalo na práva a zákonom chránené záujmy daňového subjektu, správca dane neprihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, neviedol daňové konanie tak, aby zistil skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti čo najúplnejšie, nevyužil všetky prostriedky dokazovania a pretože rozhodnutie správcu dane bolo vydané po uplynutí lehoty na uplatnenie práva na vyrubenie dane. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia k žalobe, keďže odvolanie neobsahuje žiadne nové skutočnosti. III. 9 4Sžf/2/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v medziach podaného odvolania a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a
3 vety prvej rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie z dôvodov
2 písm. a) OSP. Odvolací súd za prvoradý dôvod zmeny rozsudku krajského súdu považuje nesprávne právne posúdenie otázky zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane
511/1992 Zb.
l, 2 zákona č. 511/1992 Zb. (v znení účinnom v čase vydania preskúmavacieho rozhodnutia), ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane. Ak bol pre uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynú lehoty
odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane je možné najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, alebo nárok na vrátenie dane. V prejednávanej veci nie je sporné, že daňový subjekt za mesiac august 2001 bol povinný podať daňové priznanie do 25.09.2001. Päťročná lehota, v ktorej bol správca dane oprávnený vyrubiť daň mala uplynúť v zmysle § 45 ods. 1 uplynutím roka 2006. Správca dane pred uplynutím tejto lehoty vykonal daňovú kontrolu a
jej výsledkov nebol dôvod na vydanie dodatočného platobného výmeru, ale bol vydaný „platobný výmer na daň z pridanej hodnoty“ za august 2001 v sume 33.794,-Sk, ktorá sa neodlišuje od dane uvedenej 10 4Sžf/2/2012 v podanom daňovom priznaní a to
6 písm. a/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. (rozhodnutie č. 631/230/67978/06/Rem zo dňa 04.12.2006, ktoré sa stalo právoplatným 28.12.2006).
zistenia odvolacieho súdu vyrubovacie konanie v nadväznosti na daňovú kontrolu bolo teda ukončené právoplatným rozhodnutím (platobným výmerom). Žiadne ďalšie konanie v lehote 5-tich rokov
1 od konca roka, v ktorom vznikla daňová povinnosť nezačalo a nezačala ani žiadna iná daňová kontrola a teda právo na vyrubiť daň alebo rozdiel dane zaniklo 31.12.2006. Pokiaľ krajský súd dôvodil tým, že v roku 2006 bola u žalobcu vykonaná daňová kontrola DPH a o výsledku zistenia z nej bol dňa 13.11.2006 protokol, ktorý bol so žalobcom prerokovaný 01.12.2006, kedy mu bol i doručený a toto doručenie protokolu v zmysle § 45 ods. 2 zákona považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane (pričom zákon nevyžaduje aj zistenie porušenia daňových predpisov), v dôsledku čoho začala od 01.01.2007 plynúť znova päťročná lehota na vyrubenie dane, ktorá uplynie 31.12.2011, krajský súd opomenul skutočnosť, že po doručení protokolu (01.12.2006) začala plynúť lehota na vyrubenie dane
6 zákona do 15. dňa od skončenia daňovej kontroly (§ 15 ods. 13), čo v danom prípade aj nastalo, pričom, a to uvádza aj krajský súd (z protokolu zo dňa 13.11.2006), že kontrolou neboli zistené porušenia zákona č. 289/1995 Z.z. o DPH. Ak bol teda protokol doručený a prerokovaný 01.12.2006 tým úkonom na vyrubenie dane, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie zo dňa 04.12.2006 o vyrubení dane, ktoré sa stalo právoplatným 28.12.2006, niet právneho dôvodu, aby bol ten istý protokol súčasne aj úkonom na vyrubenie dane kedykoľvek aj v budúcnosti ( po 28.12.2006), pretože sa už stal (zistenia z neho vyplývajúce) podkladom pre vydanie rozhodnutia a tým bol jeho zmysel a účel daňovej kontroly ako aj sledovaný cieľ naplnený (zistenie skutočností pre vyrubenie dane). Doručenie protokolu , ako úkonu považovaného
13 zákona č. 511/1992 Zb. za úkon smerujúci na vyrubenie dane bolo konzumované v následnom vyrubovacom konaní vydaním právoplatného rozhodnutia. Už len formálna existencia doručenia protokolu 1.12.2006, ako úkonu smerujúceho na vyrubenie dane, potom ako bolo o vyrubení dane následne rozhodnuté 4.12.2006, sama osebe nie je
názoru 11 4Sžf/2/2012 odvolacieho súdu už spôsobilá vyvolať nové plynutie lehoty na vyrubenie dane od 1.1.2007 na obdobie ďalších 5 rokov.
čl. 152 ods. 4 ústavy aj ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. treba vykladať tak, aby sa postupom príslušného orgánu pri posudzovaní podmienok nového plynutia lehoty na vyrubenie dane neporušil princíp právnej istoty (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) tým viac, že doručenie a prejednanie protokolu, ako úkonu smerujúceho na vyrubenie dane nevyústilo ani do vydania dodatočného platobného výmeru, ale naopak potvrdilo vecnú správnosť daňového priznania. Uvedené je dostatočným dôvodom pre opodstatnenosť tvrdenia žalobcu o právnej istote, ktorá z doručeného a prerokovaného protokolu 01.12.2006 a následného rozhodnutia zo 04.12.2006 vyplynula. Pri výklade žalovaného a krajského súdu by jeden úkon smerujúci na vyrubenie dane pred uplynutím prvej päťročnej lehoty na vyrubenie dane postačoval na to, aby začala plynúť nová lehota na vyrubenie dane, umožňujúca vydanie ďalšieho alebo ďalších rozhodnutí po opakovanej daňovej kontrole, a to bez ohľadu na v poradí prvý výsledok daňovej kontroly a nadväzujúce prvé rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní pred ukončením päťročnej lehoty. To by v praxi znamenalo, že u každého daňového subjektu, aj keď výsledok daňovej kontroly nebol dôvodom na vydanie dodatočného platobného výmeru, sa automaticky začne nová lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane kedykoľvek v ďalšom 5 ročnom období len preto, že bol „doručený“ prvý protokol o výsledku daňovej kontroly. V danom prípade opakovaná daňová kontrola bola vykonaná až v roku 2010 a dodatočný platobný výmer, ktorý je predmetom preskúmavania v tomto konaní bol vydaný 11.11.2010 (protokol o opakovanej daňovej kontrole bol prerokovaný 03.11.2010, doručený 04.10.2010).
názoru odvolacieho súdu úkonom na vyrubenie dane rozhodnutím z 11.11.2010 v konaní sp. zn. 631/230/65367/10/Dr bolo doručenie protokolu dňa 04.10.2010 listom z 30.09.2010, čo je zjavne po uplynutí päťročnej lehoty na vyrubenie dane splatnej 25.12.2001 a existencia doručenia protokolu 01.12.2006 vzhľadom na právoplatné rozhodnutie zo 4.12.2006 je pre rozhodnutie z 11.11.2010 irelevantné. Pokiaľ žalobca namietal dôvodnosť dodatočného platobného výmeru vzhľadom na zistenia daňovej kontroly v roku 2010, odvolací súd považuje dôvody žaloby za relevantné 12 4Sžf/2/2012 z toho hľadiska, že
obsahu administratívneho spisu žalovaného daňová kontrola spoločnosti K. s.r.o. bola vykonaná v r. 2002 – 2003. Žalovaný sa nezaoberal zisteniami z tejto kontroly vo vzťahu k zisteniam vyplývajúcim z výsledku kontroly uskutočnenej v roku 2006 u žalobcu. Skutočnosť, že výsledky znaleckej expertízy z r. 2008 u podpisov na písomnostiach spoločnosti K. nesvedčia pre vtedajšieho konateľa tejto spoločnosti, nie sú samé osebe dôvodom pre neuznanie daňových dokladov predložených žalobcom pre odpočet DPH. Odvolací súd v danej súvislosti poukazuje okrem už žalobcom uvádzaných rozhodnutí najvyššieho súdu, aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11,
ktorého odpočítanie DPH v zásade nemôže byť zamietnuté z dôvodu nezákonností, ktorých sa dopustil vystaviteľ faktúry. Odvolací súd pritom nezistil také dôvody neuznania odpočtu DPH, ktoré by svedčili proti samotnému žalobcovi. Vo vzťahu k dôvodom neuznania faktúr spoločnosti K. s.r.o. nebolo možné požadovať od žalobcu také dôkazy, na ktoré nemôže mať vplyv, pričom vo vzťahu k nim až orgány činné v trestnom konaní zistili skutočnosti spochybňujúce formálne náležitosti faktúr, ktorých sa mohol dopustiť len ich vystaviteľ. Za relevantné považuje odvolací súd aj tvrdenie žalobcu, že ním prijaté zdaniteľné plnenie riadne použil na výkon podnikateľskej činnosti a bolo riadne zaplatené, a ani ďalšie speňaženie a navýšenie príjmovej časti žalobcu žalovaným spochybnené neboli, čím sa daňové orgány a ani krajský súd náležite nevysporiadali. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považuje skutkové zistenia, z ktorých vychádzali daňové orgány za nedostatočné na posúdenie veci popri dôvodoch uvedených vyššie (zánik práva na vyrubenie dane).
1 O.s.p. žalobcovi prináleží náhrada trov konania pozostávajúca z náhrady trov právneho zastúpenia, ktorá však doposiaľ nebola vyčíslená za I. st. konanie a ani za odvolacie konanie (ku dňu vyhotovenia rozhodnutia), preto náhrada nebola priznaná. Súd priznal žalobcovi náhradu zo zaplateného súdneho poplatku 66 Eur v I. st. konaní a za II. st. konanie 66 Eur uloženého uznesenia KS v Nitre, spolu 132 Eur.
2 O.s.p. súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pričom verejné vyhlásenie rozhodnutia bolo oznámené v súlade s § 156 ods. 3 O.s.p. na úradnej tabuli súdu a na internetovej adrese www.nsud.sk 5 dní vopred. 13 4Sžf/2/2012 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. júna 2012 JUDr. Ida H a n z e l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.