Obsah (10)

§ 150§ 224§ 211§ 209§ 236§ 238§ 153§ 237§ 218§ 219

Najvyšší súd 5Obdo/45/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci ţalobcu: P., Z.G., IČO: X, zastúpený: A., H., B., IČO: X, proti ţalovanej: E.F., K.R

§ 150Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.

s. p.) a účastníkom ich náhradu nepriznal. Na odvolanie ţalobcu odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, tak ţe ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi sumu 153 559,-Sk so 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 82 700,-Sk od

1. septembra 1998 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 137 429,90 Sk. Ţalovanej uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 25 544,-Sk. Na dovolanie ţalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, rozhodnutie odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa aktívnej legitimácie ţalobcu, kde odvolací súd poukázal na dátum uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok bez toho, aby sa zaoberal námietkami ţalovanej, ktoré sa týkali existencie pohľadávky ţalobcu v čase jej uplatnenia, je nepreskúmateľné. Následne odvolací súd uznesením z
2. novembra 2009 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, hlavne z dôvodu, ţe z obsahu spisu nevyplývajú skutočnosti uvedené súdom prvého stupňa, z ktorých pri rozhodnutí vychádzal a nie je moţné zistiť, na základe čoho dospel k uvedeným záverom. 3 5Obdo/45/2011 Súd prvého stupňa sa okrem výsluchu účastníkov oboznámil s vykonaným dokazovaním a aj s poukazom na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 3Obdo 6/2008, ktorým bol rozsudok odvolacieho súdu zrušený sa v prvom rade zameral na aktívnu legitimáciu ţalobcu v predmetom konaní. Súd prvého stupňa s poukazom na opätovnú námietku aktívnej legitimácie ţalobcu zo strany ţalovanej skúmal aktívnu legitimáciu ţalobcu od počiatku súdneho konania, t. j. v čase jej uplatnenia z
3. apríla
4. Súd z predloţených dôkazov zistil, ţe ţalobu podala spoločnosť R., s. r. o., T.B.
5. apríla 2001, ktorá odvodila nadobudnutie pohľadávky, a tým aj aktívnu legitimáciu pre podanie ţaloby zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretú so spoločnosťou I., spol. s. r. o. z
6. februára
7. Spoločnosť I., spol. s. r. o. nadobudla spornú pohľadávku aţ
8. februára 2000 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok od pôvodného veriteľa T., a. s.. Zmluva o postúpení pohľadávok medzi T, a. s. a I., spol. s. r. o., aj keď bola vyhotovená
9. februára 2000, k postúpeniu pohľadávky v zmysle článku I tejto zmluvy došlo dňom podpisu tejto zmluvy
10. februára 2000, o čom svedčia doloţky pravosti podpisov notára. Spoločnosť I., spol. s. r. o. teda nadobudla pohľadávku aţ
11. februára 2000, a preto ju nemohla postúpiť spoločnosti R., s. r. o.
12. februára
13. Z uvedeného je zrejmé, ţe pôvodný ţalobca nenadobudol spornú pohľadávku Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou
14. februára 2000 so spoločnosťou I., spol. s. r. o., pretoţe spoločnosť I., spol. s. r..o. takúto pohľadávku nemala. Súd prvého stupňa je toho názoru, ţe spoločnosť R., s. r. o. v čase podania ţaloby na súd
15. apríla 2001 nedisponovala uplatnenou pohľadávkou, ktorú odvodzuje od Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretú so spoločnosťou I., spol. s. r. o.
16. februára 2000, a preto nemohla byť aktívne legitimovaná na podanie tejto ţaloby na súd. Súd prvého stupňa sa zaoberal námietkami ţalovanej, ktoré sa týkajú aktívnej legitimácie a existencie pohľadávky ţalobcu v čase jej uplatnenia. Súd v zmysle § 103 má povinnosť skúmať podmienky konania v ktoromkoľvek jeho štádiu a je povinný skúmať vecnú legitimáciu, ktorej nedostatok je dôvodom na zamietnutie návrhu. Keďţe aktívna legitimácia je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd tento nedostatok v priebehu konania odstrániť nemôţe, súd ţalobu zamietol, keďţe má za to, ţe pokiaľ ţalobca nebol od počiatku súdneho konania aktívne legitimovaný, tento nedostatok nebolo moţné následne zhojiť, ako to súd v pôvodnom rozhodnutí rozhodol, keď vyslovil, ţe došlo 4 5Obdo/45/2011 k zhojeniu platnosti postúpenia pohľadávky, a to platným postúpením medzi spoločnosťou I., spol. s. r. o. na spoločnosť R., s. r. o. zo
17. marca
18. Súd prvého stupňa sa nezaoberal meritom veci, nezaujal svoje stanovisko k úhrade uplatnenej pohľadávke, k námietke premlčania, nároku ţalobcu, prípadne započítacej námietke, a to z dôvodu, ţe vo veci je potrebné pre odlišné postoje účastníkov konania a rozpory v tvrdeniach účastníkov konania, vykonať ďalšie rozsiahle dokazovanie, čo by bolo nehospodárne a zbytočné. Vzhľadom aj na to, ţe uţ aj trovy konania výrazne prevyšujú ţalovanú istinu súd ďalšie dokazovanie vo veci nevykonal a ţalobu zamietol. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal ţalobca odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobe v celom rozsahu vyhovel, prípadne aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobca povaţuje rozsudok za nesprávny a svoje odvolanie odôvodnil tým, ţe citoval dôvody uvedené v § 205 ods. 2 O. s. p.. Ţalovaná vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, ţe ţalobca v odvolaní uvádza len citáciu zákonných dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O. s. p. a neuvádza v čom konkrétnom vidí nesprávnosť postupu súdu, preto sa ţalovaná k odvolaniu nevie vyjadriť. Navrhla odvolanie ţalobcu odmietnuť. Odvolací súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. V odôvodnení uviedol, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy hodnotil v súlade s § 132 O. s. p., vec správne posúdil a vo veci správne rozhodol. Odvolací súd poukázal na úplné a rozsiahle dôvody uvedené v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v celom rozsahu stotoţnil. O trovách odvolacieho konania rozhodol

§ 224ods.

1 a § 142 ods. O. s. p. a keďţe ţalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a ţalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, nebola ich náhrada účastníkom priznaná. Proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, ktoré odôvodnil tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p.. Uviedol, ţe predovšetkým postupom odvolacieho súdu bola ţalobcovi ako účastníkovi konania odňatá 5 5Obdo/45/2011 moţnosť konať pred odvolacím súdom. Odvolací súd porušil ust. § 211 ods. 1 O. s. p. tým, ţe o odvolaní ţalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa rozhodol bez toho, aby predtým

§ 211ods.

1 O. s. p. vyzval ţalobcu na doplnenie chýbajúcich náleţitostí jeho odvolania uvedených v § 205 ods. 1 a 2 O. s. p. (ide o náleţitosť, spočívajúcu v uvedení toho, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu povaţuje za nesprávny), ktoré ţalobcom podané odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa nemalo, nakoľko ani súd prvého stupňa nevyzval ţalobcu

§ 209ods.

1 O. s. p., aby chýbajúce náleţitosti jeho odvolania doplnil. Ţalobca splnenie tejto povinnosti očakával, ak by bol vyzvaný, svoje odvolanie by doplnil o uvedenie toho, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu povaţuje za nesprávny. Za takých okolností by odvolací súd nemohol svoj rozsudok odôvodniť len odkázaním na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa. Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobca súčasne podal návrh na prerušenie konania vedeného na súde prvého stupňa o rozhodovaní o trovách tohto konania, a to aţ do právoplatného skončenia dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v § 240 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní veci v zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je dôvodné.

§ 236ods.

1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

§ 238ods.

3 O. s. p. dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3 a 4. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V predmetnej veci odvolací súd rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a nejde 6 5Obdo/45/2011 o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3 a 4 O. s. p., a preto prípustnosť dovolania

§ 238O. s.

p. nie je daná. V zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku

§ 238O. s.

p., ale zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj

§ 237písm.

1. a)aţ
2. g)O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Dovolateľ naplnenie ustanovenia § 237 písm. f) O. s. p. vidí v tom, ţe odvolací súd ho v zmysle § 211 ods. 1 O. s. p. nevyzval na doplnenie chýbajúcich náleţitostí jeho odvolania proti rozsudku súdu prvého stupňa. Zároveň poukázal na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

§ 237písm.

1. f)O. s. p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený. Z obsahu spisu je zrejmé ţe ţalobca podal proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa z 26. októbra 2010 odvolanie. Odvolanie odôvodnil iba citáciou zákonných ustanovení uvedených v § 205 ods. 2 O. s. p.. Z odvolania nevyplýva v čom ţalobca povaţuje postup súdu za nesprávny v zmysle § 205 ods. 1 O. s. p.. Z ust. § 209 ods. 1 O. s. p. vyplýva, ţe ak 7 5Obdo/45/2011 odvolanie účastníka konania neobsahuje náleţitosti uvedené § 205 ods. 1 a 2 O. s. p., súd prvého stupňa má vyzvať odvolateľa, aby chýbajúce náleţitosti doplnil, a poučiť ho o následkoch neodstránenia vád odvolania v zmysle § 218 ods. 1 písm.
2. d)O. s. p.. Je evidentné, ţe predmetné odvolanie ţalobcu má vady a súd prvého stupňa mal ţalobcu vyzvať na doplnenie odvolania o skutočnosti vyplývajúce z § 205 ods. 1 O. s. p. - v čom ţalobca povaţuje postup súdu za nesprávny. V danom prípade súd prvého stupňa nesprávne postupoval keď ţalobcu nevyzval na odstránenie vád odvolania, a preto mal odvolací súd v zmysle § 211 ods. 1 sám odvolateľa vyzvať, aby doplnil chýbajúce náleţitosti a poučiť ho o následkoch neodstránenia vád odvolania

§ 218ods.

1 písm. d) O. s. p.. Tým, ţe odvolací súd rozhodol o odvolaní ţalobcu bez toho, aby ho predtým v zmysle § 211 ods. 1 O. s. p. vyzval na doplnenie chýbajúcich náleţitostí jeho odvolania a nepoučil ho

§ 218ods.

1 písm.

1. d)O. s. p., svojím postupom ţalobcovi odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm.
2. f)O. s. p.. V danom prípade odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na dôvody uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotoţnil. Takéto odôvodnenie súdneho rozhodnutie nemoţno povaţovať za odôvodnenie v súlade s § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. dáva odvolaciemu súdu moţnosť vypracovania tzv. skráteného rozhodnutia, ak sa odvolací súd stotoţní s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, môţe sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti. Odvolací súd však pri odôvodnení svojho rozhodnutia postupoval v rozpore s ust. § 219 ods. 2 O. s. p. keď neuviedol konkrétne dôvody správnosti napadnutého rozhodnutia. Dovolací súd má za to, ţe ak odvolací súd pri odôvodnení svojho rozhodnutia postupuje

§ 219ods.

2 musí aspoň v krátkosti uviesť ktoré dôvody preukazujú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, aby bolo zachované právo účastníka na spravodlivý súdny proces v zmysle § čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace 8 5Obdo/45/2011 s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“),

ktorého v odôvodnení rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a jasne vyloţí, ktoré skutočnosti má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový stav

príslušných ustanovení, ktoré pouţil. Takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu (§ 211 O.s.p.). V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva rozhodnutie súdu nemusí byť totoţné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale musí spĺňať limity zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.) a účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné otázky spochybňujúce závery ním namietaného rozhodnutia v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach (Garcia Ruiz c/a Španielsko z 21. januára 1999, Van der Hurk c/a Holandsko z 19. apríla 1994). Rozsah povinností súdu uviesť v rozhodnutí presvedčivé a dostatočné dôvody sa mení

povahy rozhodnutia a posúdenia konkrétnej veci. Ak ide však o taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Higgis c/a Francúzsko z 19. februára 1998). Tým ţe odvolací súd napadnuté rozhodnutie neodôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. (219 ods. 2 O. s. p.), odňal účastníkom moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm.

1. f)O. s. p., čím porušil právo účastníka na spravodlivý súdny proces v zmysle § čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Keďţe dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd svojím postupom odňal účastníkom konania moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm.
2. f)O. s. p. a ide o vadu konania, pre ktorú musí dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu vţdy zrušiť, dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v zmysle § 243b ods. 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konania. V novom konaní odvolací súd

ust. § 211 vyzve ţalobcu, aby svoje odvolanie z 10. decembra 2010 proti rozsudku súdu prvého stupňa doplnil o chýbajúce náleţitosti a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania

§ 218ods.

1 písm. d) O. s. p.. O odvolaní ţalobcu opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náleţite odôvodní. V novom 9 5Obdo/45/2011 rozhodnutí odvolací súd rozhodne aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania v zmysle § 243d ods. 1 O. s. p.. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 31. októbra 2011 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: