f/ O.s.p., t.j. ţe mu ako účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. poukázal na to, ţe zo spisu je zrejmé, ţe ţalobca si svoju povinnosť, na ktorú sa zaviazal v Zmluve o budúcej zmluve nesplnil z dôvodu, ţe colný úrad nezákonným rozhodnutím z 21.6.2005 zakázal jemu ako vlastníkovi nakladať s uvedenými nehnuteľnosťami. Tento zákaz trval aţ do 11.3.2008, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Colného úradu M. zo dňa 3.3.2008, ktorým bolo exekučné konanie vedené proti ţalobcovi zastavené. Keďţe je zrejmé, ţe ţalobca porušil povinnosť, na ktorú sa zaviazal v Zmluve o budúcej zmluve uzatvorenej dňa 20.5.2005, v zmysle § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka mu vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu druhej zmluvnej strane. Preto neobstojí tvrdenie prvostupňového ani odvolacieho súdu, opierajúc sa o ustanovenie § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ţe ţalobcovi povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa zmlúv o budúcej zmluve nevznikla, lebo porušenie povinnosti, vyplývajúcich zo zmlúv o budúcej zmluve – uzatvoriť v dohodnutej lehote kúpne zmluvy – nezavinil. Pokiaľ ide o uplatnený dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.
f/ O.s.p., podľa tvrdenia ţalobu k odňatiu mu moţnosti konať pred súdom došlo tým, ţe súd ţalobu zamietol. 5 4 Cdo 357/2012 Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu toto navrhla zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V preskúmavanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Nakoľko v preskúmavanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky), je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania odporcu z § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. nemoţno vyvodiť. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, 6 4 Cdo 357/2012 či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O.s.p. vylúčené. Dovolací súd však nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v § 237 O.s.p. Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., na ktoré poukazoval dovolateľ, ako je uvedené uţ vyššie v odôvodnení tohto uznesenia. Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Zo spisu však nemoţno vyvodiť, ţe by súdy v prejednávanej veci v prípade dovolateľa nerešpektovali niektoré z týchto práv. Pokiaľ súd (ktorý sa nemusí stotoţniť s právnymi názormi účastníka) nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho ţalobe (návrhu) nevyhovie, neodníme mu tým moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedené tvrdenie dovolateľa, o ktoré opiera prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je vo svojej podstate, v nadväznosti na samostatne uplatnený dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. námietkou, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. K tomu treba uviesť, ţe nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) povaţuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod (ktorý moţno uplatniť vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, 7 4 Cdo 357/2012 nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. Keďţe v danom prípade nie je dovolanie podľa § 238 O.s.p. prípustné, nebola preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p.
1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p.
1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.