1 Tr. zák. a iné na verejnom zasadnutí
1 písm. d/, f/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok sa zrušuje vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody. . . Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obţalovaný X. Q., nar. XX. T. XXXX vo I., trvale bytom B., ul. B. XXXX/XX, od 29. júna 2011 vo väzbe, t.č. v Ústave na výkon väzby Banská Bystrica . .o d s u d z u j e . .
2 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods. 8 Tr. zák., veta posledná a s pouţitím § 41 ods. 1 a § 42 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody na 25 (dvadsaťpäť) rokov. .
3 písm. b/ Tr. zák. sa obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. . .
2 Tr. zák. sa spolu s uloţením súhrnného trestu zrušuje výrok o treste v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo 7. júna 2012, sp. zn. 46 T 27/2007, ktorým bol obţalovaný X. Q. odsúdený za trestný čin podvodu
1, 4 písm. b/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. . .
1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. sa obţalovanému ukladá ochranný dohľad na dobu 3 (troch) rokov. . .
1 písm. a/, b/, c/ Tr. zák. je odsúdený po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody povinný: . - oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obţivy a tie aj preukazovať, . - osobne sa hlásiť v určených lehotách, . - vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu. .
1 Tr. por. sa obţalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodeným A. H., nar. XX.XX.XXXX a Mgr. F. H., nar. X.XX.XXXX obaja narodení v B. a obaja bytom X. V.. XX, B. XX škodu vo výške 1 528,62 eur. . .
2 Tr. por. sa poškodení A. H. a Mgr. F. H. so zvyškom nároku na náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie. .O d ô v o d n e n i e . . Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu z 21. júna 2012, sp. zn. PK - 2 T 45/2011, bol obţalovaný X. Q. uznaný za vinného v bode 1/ z obzvlášť závaţného zločinu úkladnej vraţdy
1 Tr. zák. a zo zločinu neoprávneného pouţívania cudzieho motorového vozidla
1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zák., v bode 2/ z prípravy na obzvlášť závaţný zločin úkladnej vraţdy
1, § 144 ods. 1, 2 písm. d/, e/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. i/ Tr. zák. a na § 140 písm. c/ Tr. zák. a v bode 3/ z prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania zo zbraňami
1 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe . . 1/ s úmyslom usmrtenia poškodeného JUDr. J. H., nar. XX.XX.XXXX, a úmyslom následne sa obohatiť vecami ktoré mal tento na sebe a pri sebe po tom, ako dňa 21.06.2011 a 22.06.2011 telefonicky poţiadal o pomoc P. A. o poskytnutie odvozu a zabezpečenie "tichého miestečka" v katastrálnom území v okolí bydliska P. A., dňa 22.06.2011 v čase okolo 21.39 hod. vylákal poškodeného JUDr. J. H. z objektu C. - C. v B. na M. ulici k motorovému vozidlu zn. BMW X6, čiernej farby, EČ: B., ktoré poškodený JUDr. J. H. uţíval a následne ho v interiéri vozidla zaparkovanom na N. v presne nezistenom čase okolo 22.00 h. na zadnom sedadle, za sedadlom vodiča, usmrtil ôsmimi strelnými ranami do oblasti pravej prednej a bočnej strany hrudníka zo samopalu vz. 61 (Škorpión), v. č. C 1231 kalibru 7,65 mm Browning, a ihneď potom sa na predmetnom motorovom vozidle, hodnota ktorého bola určená na sumu 44.480,- € premiestnil z B. do V. za účelom ukrytia tela obete v okolí tohto mesta, kde sa dňa 22.06.2011 pribliţne o 23.30 hod. stretol s P. A. na benzínovom čerpadle OMV, a odtiaľ sa X. Q. na vozidle poškodeného a P. A. na svojom vozidle zn. Hyundai HP Terracan, EČ: L., presunuli do katastrálneho územia obce J., kde X. Q. v čase medzi 00.00 hod aţ 02.00 hod dňa 23.06.2011 vyloţil telo poškodeného JUDr. J. H. v poli na pravej strane cesty III. triedy č. 5241 smerom na P., medzi obcami J. a B. a potom sa spolu s P. A. presunuli na uvedených motorových vozidlách do V., kde X. Q. vozidlo poškodeného JUDr. J. H. zaparkoval na parkovisku vo V. na Sídlisku L. vedľa obytného bloku č. X. a následne presadol do vozidla P. A. a spoločne sa vrátili do B. . . 2/ v presne nezistenom čase, v období odo dňa 08.07.2011 do 07.09.2011 v Ústave na výkon väzby v Leopoldove na Gucmanovej ulici č.19/670 v cele č.120 poţiadal spoluväzňa T. B., nar.XX.XX.XXXX o pomoc pri fyzickej likvidácii P. A., nar.XX.XX.XXXX, ktorý vystupoval ako svedok proti nemu ako obvinenému v konaní vedenom na ÚBOK P PZ pod ČVS:PPZ-236/BOK-BA-2011 a to tak, ţe po predchádzajúcej vzájomnej dohode ho poţiadal o zabezpečenie "vhodného človeka zvonku", ktorý je schopný za finančnú odmenu fyzicky zlikvidovať P. A., na čo mu T. B. uviedol, ţe prostredníctvom známeho A. A. je schopný zabezpečiť fyzickú likvidáciu P. A., pričom za túto likvidáciu od X. Q. poţadoval finančnú hotovosť vo výške 40.000,- €, z ktorej sumy poţadoval zaslať pre A. A. zálohu vo výške 10.000,- € spolu s písomnými pokynmi, ktoré vopred spoločne X. Q. a T. B. pripravili, a to na adresu U. B., Q. ul.č.XXX/XX, B. nad B., kde doručenie finančnej zálohy spolu s pokynmi sľúbil X. Q. zabezpečiť prostredníctvom svojej obhajkyne Mgr. J. X., ktorej, pri jednej z jej návštev v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, odovzdal uvedené písomné pokyny a poţiadal ju o zabezpečenie vyššie uvedenej finančnej zálohy a ich zaslanie na vyššie uvedenú adresu, pričom k vyplateniu zvyšnej sumy malo, po ich predchádzajúcej vzájomnej dohode, dôjsť aţ po vykonaní fyzickej likvidácie P. A. A. A. doposiaľ nezisteným spôsobom na bliţšie nezistenom mieste, kde účelom fyzickej likvidácie P. A. bolo zbaviť sa "nepohodlného svedka" a zabezpečiť potrebné alibi pre X. Q. tak, aby tento dosiahol svoju beztrestnosť v trestnej veci vedenej na ÚBOK P PZ pod ČVS:PPZ-236/BOK-BA- 2011, kde vystupuje ako obvinený pre obzvlášť závaţný zločin úkladnej vraţdy
. 3/ od presne nezisteného času do cca 04.00 hod. dňa 23.06.2011, na doposiaľ presne nezistených miestach, najmä však v B. na V. a na M. ulici a následne cestou z M. ulice v B. k vodnej nádrţi R. medzi obcami D. a D., revír č. 2-4671-1-4 (ďalej len D. R.) bez povolenia prechovával samopal vz. 61 (Škorpión), v.č. C 1231 spolu so zásobníkom a nábojmi kalibru 7,65 mm Browning, ktoré sú určené do samopalu vz. 61, pričom predmetnú zbraň, po tom, čo na presne nezistenom mieste, v čase okolo 22.00 hod. dňa 22.06.2011 ôsmimi strelnými ranami z predmetnej zbrane usmrtil JUDr. J. H., túto odhodil spolu so zásobníkom do D. R., kde táto zbraň spolu s jedným kusom náboja kalibru 7,65 mm Browning v nábojovej komore bola nájdená pri ohliadke miesta nálezu - D. R. dňa 30.06.2011 v čase o 20.30 hod. a následne zásobník do tejto zbrane bol nájdený pri ohliadke D. R. dňa 18.07.2011 v čase o 13.20 hod., pričom v zmysle zákona NR SR Č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení,z konštrukčného hľadiska
1 a ods. 2 písm. b) ide, v prípade samopalu vz. 61 o zbraň kategórie A - zakázanú zbraň a v prípade nábojov kalibru 7,65 mm Browning ide v zmysle vyššie citovaného zákona
1 písm. g) o strelivo . . Za to bol odsúdený
2 Tr. zák., § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 4, ods. 8 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák.,
zásad § 41 ods. 2 Tr. zák. za splnenia podmienok § 47 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. zák. na súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody na doţivotie. . .
3 písm. a/, b/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia. . .
2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo 7. júna 2012, sp. zn. 46 T 27/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom vyhlásenia, a ktorým bol obţalovaný X. Q. odsúdený za trestný čin podvodu
4 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku na trest odňatia slobody v trvaní 2 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. . .
1 Tr. por. bola poškodená spoločnosť A. s.r.o. so sídlom B., S., odkázaná na konanie o veciach občianskoprávnych. . .
1 Tr. por. bola obţalovanému uloţená povinnosť nahradiť poškodeným A. H., nar. XX. H. XXXX a Mgr. F. H., nar. X. Z. XXXX obaja trvalé bydlisko X. V.. XX, XXX XX B. XX škodu vo výške 15 969,29 eur. . .
1 písm. e/ Tr. zák. bolo uloţené ochranné opatrenie a to zhabanie 1 kusa samopalu československej výroby vz. 61 (Škorpión), výrobné číslo C 1231 kalibru 7,65 mm Browning a jedného kusa zásobníka, ktoré sa nachádzajú v úschove Okresného riaditeľstva PZ, Oddelenie správnej sluţby Levice pod evidenčným číslom ORPZ-LV-OPP1- 78/2011 s tým, ţe
2 Tr. zák. vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát. . . Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote obţalovaný X. Q. odvolanie, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Namietal v ňom správnosť všetkých výrokov prvostupňového rozsudku, vyjmúc výrok o uloţení ochranného opatrenia ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo. V súvislosti s týmto konaním ako najpodstatnejšiu námietku uviedol to, ţe vo veci konal a rozhodol senát, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania (dôvod zrušenia rozsudku
1 písm. a/ Tr. por.). Pochybnosti o nezaujatosti senátu, či uţ pre jeho pomer k veci alebo k osobe obţalovaného vyplývajú v prvom rade z toho, ţe jeho obhajcovi v hrubom rozpore s Trestným poriadkom nebolo umoţnené oboznámiť sa s dôkazným prostriedkom - obrazovým záznamom, vyhotoveným bezpečnostnou kamerou, umiestnenou na budove Ministerstva ţivotného prostredia, ktorý záznam mal zachytávať priestor, kde malo dôjsť k usmrteniu poškodeného JUDr. J. H.. Prvostupňový súd s absurdnou argumentáciou (moţné porušenie autorských práv a poškodenie originálu nosiča) mu odmietol vyhotoviť kópiu predmetného záznamu, v dôsledku čoho sa musel osobne dostaviť do budovy súdu za účelom oboznámenia sa s uvedeným dôkazným prostriedkom, pričom na hlavnom pojednávaní
por. Vzhľadom k uvedenému má pochybnosti, či takéto praktiky neboli pouţité aj vo vzťahu ku svedkom P. A., T. B. a F. A.. Vo vzťahu ku skutku v bode 1/ obţalovaný namietal neexistenciu objektívnej a subjektívnej stránky trestného činu úkladnej vraţdy
1 Tr. zák. spočívajúcej v úmyselnom usmrtení iného s vopred uváţenou pohnútkou. V zhode s obhajobou na hlavnom pojednávaní obţalovaný X. Q. zopakoval, ţe v prípade usmrtenia poškodeného JUDr. J. H. išlo o nešťastnú náhodu. Iný záver nemoţno vyvodiť ani z výpovedí svedkov P. A. a F. B., ktorí neboli osobne prítomní na mieste činu. Tvrdenia svedka P. A., ţe sa mu priznal k usmrteniu poškodeného zo zištnej pohnútky, uvedené aţ v jeho neskoršej výpovedi z prípravného konania
konštatovania prvostupňového súdu mala byť zbraň nastavená), čo znamená, ţe deväť objektívne výstrelných striel bolo moţné vystreliť do 0,72 sekundy. Tvrdenie prvostupňového súdu,
ktorého mal poškodeného JUDr. H. usmrtiť väčším počtom strelných rán (majúce v konečnom dôsledku preukazovať zavrhnutiahodný spôsob vykonania činu) je vzhľadom na rýchlosť streľby irelevantné. Pritom je ale podstatné, ţe k spusteniu streľby mohlo dôjsť aj náhodným zavadením o spúšť ako to demonštroval na hlavnom pojednávaní. Za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností však mala byť vykonaná rekonštrukcia. . . Záver o spáchaní obzvlášť závaţného zločinu úkladnej vraţdy vylučujú aj okolnosti prípadu. Jeho konanie pred činom totiţ nevykazuje znaky premysleného, uváţeného konania a jeho správanie po čine nemoţno označiť inak ako zmätočné, panické a chaotické. Pokiaľ by usmrtenie poškodeného JUDr. J. H. skutočne premyslene a sofistikovane plánoval tak ako to ustálil prvostupňový súd, potom vyznieva nelogicky aby s týmto bezprostredne pred spáchaním skutku komunikoval telefonicky, a to z vlastnej účastníckej stanice. Takisto je nelogické, aby sa na miesto činu dostavil na vlastnom skútri, pretoţe za uvedenej situácie aj podpriemerne zmýšľajúcemu človeku muselo byť zrejmé, ţe by patril medzi prvých podozrivých. Ak by mal úmysel poškodeného usmrtiť, mal by dôvod hneď po čine odísť a nie voziť sa na cudzom motorovom vozidle aţ do skorých ranných hodín po veľkej časti územia Slovenska s telom poškodeného a osloviť svedka P. A. s prosbou o pomoc v súvislosti so zbavením sa tela poškodeného, pretoţe takto si „de facto“ vyprodukoval svedka proti sebe, čo sa v skutočnosti aj stalo. Vysvetlenie tohto konania je však jednoduché a síce, ţe pod obrovským psychickým tlakom nadobudol presvedčenie, ţe najlepším riešením bude zájsť za svedkom A., s ktorým mal dohodnuté stretnutie a za jeho pomoci zbaviť sa tela poškodeného. Pohnútku ako obligatórny znak skutkovej podstaty obzvlášť závaţného zločinu úkladnej vraţdy nemal preukázanú ani prvostupňový súd, ktorý síce uviedol, ţe konal v priamom úmysle, pričom motívom jeho konania mala byť ziskuchtivosť, ale na druhej strane tento záver spochybnil konštatovaním na strane 32 rozsudku, ţe súd nemal jednoznačne preukázaný motív pre také konanie a
názoru súdu je moţné sa len domnievať, ţe motívom jeho konania mala byť zištnosť. Vzhľadom na uvedené nie je preto zrejmé z akého dôvodu bol v bode 1/ uznaný za vinného z úkladnej vraţdy. . . Nepriame dôkazy, resp. okolnosti prípadu vylučujú, ţe motívom jeho konania bolo zmocniť sa vecí, ktoré mal poškodený pri sebe a na sebe. Hodinky zn. Zenith si prisvojil svedok P. A. keď mu pomáhal s vykladaním poškodeného z motorového vozidla. Ak by tak mal urobiť on ako to ustálil prvostupňový súd, potom zostalo nevysvetlené, prečo si neprisvojil aj zlatú retiazku, ktorú mal poškodený na ruke a takisto jeho mobilný telefón zn. Verta vysokej hodnoty. Záver súdu prvého stupňa, ţe sa mal zmocniť aj finančných prostriedkov, ktoré mal poškodený pri sebe je arbitrárny lebo napadnutý rozsudok neuvádza ţiadny dôkaz, o ktorý sa tento záver opiera. Na úmyselné usmrtenie poškodeného nesvedčí ani výpoveď svedka P. A., ţe jeho cieľom bolo zmocniť sa sumy 50 000 eur ukrytej za zadnými sedadlami motorového vozidla. Uvedená výpoveď okrem toho, ţe je nepravdivá je aj nelogická, lebo za naznačenej situácie bolo jednoduchšie sa len do vozidla vlámať a finančné prostriedky odcudziť bez prítomnosti poškodeného. Nesprávny je aj ten záver prvostupňového súdu, ţe motívom jeho konania bolo aj zbavenie sa dlhu voči poškodenému nakoľko v rámci dedenia pohľadávka poškodeného prešla na jeho dedičov a okrem toho poškodený, ktorý mal aj dlţníkov v porovnaní s ním s veľkými záväzkami, vrátenie pôţičky od neho neţiadal a v tomto smere na neho „netlačil“. Dôvodom jeho konania, z ktorého bol uznaný za vinného v bode 1/ nemohla byť jeho majetková situácia, pretoţe mal mesačný príjem v sume 800 eur zo závislej činnosti ako aj príjmy z hrania pokru a okrem toho na účte vo VÚB a.s. od roku 2008 sumu okolo 400 000 eur. . . Za tohto stavu rozhodnutie o vine v bode 1/ je nesprávne a odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti je nepreskúmateľné a v rozpore s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. Navyše čiastočnou zmenou skutku pridaním zistenia oproti obţalobe, „ţe konal v úmysle následne sa obohatiť vecami, ktoré mal tento na sebe a pri sebe“ súd prvého stupňa porušil totoţnosť skutku. Pri správnom pouţití zákona a rešpektovaní zásady „in dubio pro reo“ mal byť v bode 1/ uznaný za vinného nanajvýš z prečinu usmrtenia
1, 2 písm. a/ Tr. zák. . . Čo sa týka skutku v bode 2/ ani tam uvedené skutkové zistenia nie sú správne, lebo sú zaloţené výlučne na nepravdivých a nevierohodných výpovediach svedkov T. B. a F. A. z prípravného konania, pretoţe menovaní na hlavnom pojednávaní odopreli vypovedať (údajne z obavy o ţivot a zdravie svoj a svojich blízkych), v dôsledku čoho prvostupňový súd postupom
3 Tr. por. prečítal ich výpovede z prípravného konania. V tomto smere išlo o nezákonný a právo na obhajobu porušujúci postup. Označení svedkovia odmietli v konaní pred súdom vypovedať z iných dôvodov neţ to pripúšťa ustanovenie § 130 Tr. por., preto bolo zákonnou povinnosťou súdu prvého stupňa prinajmenšom pokúsiť sa o to, aby tieto osoby na hlavnom pojednávaní vypovedali. V tomto smere zákon priznáva súdu mnohé právomoci, napr. moţnosť uloţiť týmto svedkom poriadkovú pokutu, nehovoriac o tej skutočnosti, ţe ak títo svedkovia skutočne pociťovali obavu o svoj ţivot a zdravie (čo on ale povaţuje za účelový postoj), bol predseda senátu súdu prvého stupňa povinný prijať vhodné opatrenia na zaistenie ich bezpečnosti (§ 262 Tr. por.). Okrem toho, vzhľadom k tomu, ţe išlo o kľúčových svedkov bolo potrebné ako v prípade svedka P. A. pribrať do konania znalcov z odboru psychológie za účelom posúdenia ich intelektových a pamäťových schopností, moţných sklonov ku skresľovaniu a konfabuláciám. So svedkom T. B. síce preberali rôzne formy obhajoby ale nikdy nikoho nepoţiadal o likvidáciu svedka P. A.. S takouto iniciatívou vyšiel práve svedok B., pričom on komunikáciu v tomto smere bral len ako formu zabíjania času počas plynutia väzby. Má váţne pochybnosti o tom, či prvostupňový súd venoval vykonanému dokazovaniu náleţitú pozornosť, keď uzavrel, ţe pri jednej z návštev odovzdal Mgr. X. písomné pokyny obsahujúce postup pre usmrtenie svedka P. A.. Písomnosti vydané svedkyňou Mgr. X., ktoré boli prečítané na hlavnom pojednávaní neobsahujú ţiadne údaje o likvidácii uţ spomenutého svedka. Podstatné je však to, ţe tieto poznámky svedkyni Mgr. X. odovzdal len za účelom ich zničenia. Poznámky s iným obsahom sa nedostali do dispozície tejto svedkyne a uţ vôbec nie do rúk A. A., ktorého mal kontaktovať svedok B., k čomu
výpovede svedka A. vôbec nedošlo. Z uvedeného je zrejmé, ţe písomnosti uvedeného charakteru museli skončiť u neho, čo potvrdzuje, ţe motáky ďalej nepostupoval ale naopak tieto priebeţne likvidoval. Pokiaľ by však aj odvolací súd zdieľal názor, ţe došlo k príprave na obzvlášť závaţný zločin úkladnej vraţdy vo vzťahu k svedkovi P. A., ponecháva na zváţenie, či nedošlo v zmysle § 13 ods. 3 písm. a/ Tr. zák. k zániku trestnosti prípravy v dôsledku dobrovoľného upustenia od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu zločinu a odstránenia nebezpečenstva, ktoré vzniklo záujmu chránenému Trestným zákonom z podniknutej prípravy. K naplneniu podmienok tohto ustanovenia by došlo tým, ţe písomné pokyny diktované mu svedkom T. B. priebeţne likvidoval a prikázaním svedkyni Mgr. X. zlikvidovať písomnosti, ktoré súd nesprávne označil za pokyny na likvidáciu svedka P. A., pričom tento príkaz bol daný dávno predtým ako sa začali preverovať skutočnosti, ktoré sú predmetom trestného stíhania. . . V ďalšej časti odvolania namietal obţalovaný X. Q. uloţený trest s tým, ţe tento je neprimerane prísny a mimo trestnej sadzby nakoľko mu mal byť uloţený za trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1 Tr. zák. a prečin usmrtenia
1, 2 písm. a/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody
trestnej sadzby uvedenej v § 295 ods. 1 Tr. zák. Trest odňatia slobody na doţivotie pri súdom prvého stupňa pouţitej právnej kvalifikácii jeho konania vychádza z nepresvedčivých záverov posudku znalca z odboru psychológie prof. H., keďţe náročné psychologické testy uţ absolvoval v súvislosti s jeho bývalým povolaním (vodiča ministra spravodlivosti a predsedu vlády) a ţiadne patologické črty u neho charakterizované neboli. . . Nesprávne postupoval prvostupňový súd aj pokiaľ ide o poškodenými uplatnený nárok na náhradu škody. . . O tomto nároku vôbec neprichádzalo do úvahy rozhodovať preto, ţe poškodení A. a F. H. si svoj nárok na náhradu škody riadne a včas neuplatnili do skončenia vyšetrovania. Okrem toho výrok o náhrade škody je aj vecne nesprávny, lebo súd prvého stupňa ţiadnym spôsobom neskúmal skutočnú hodnotu vecí patriacich poškodenému JUDr. J. H. v čase, kedy malo dôjsť k ich poškodeniu, resp. strate ale výlučne sa opieral iba o doklady preukazujúce ich nadobúdaciu cenu, čo odporuje ustanoveniu § 443 Obč. zák. . . Celkom na záver obţalovaný poukázal aj na nedodrţanie lehôt určených pre vyhlásenie rozsudku a pre jeho písomné vyhotovenie uvedených v § 171 ods. 4 Tr. por., resp. v § 172 ods. 3 Tr. por. . . Z uvedených dôvodov obţalovaný X. Q. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a f/ Tr. por. prvostupňový rozsudok v napadnutej časti zrušil a aby
1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa s príkazom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, a to v inom zloţení senátu (§ 325 Tr. por. veta prvá). . . Zástupca Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky navrhol na verejnom zasadnutí odvolanie obţalovaného X. Q. zamietnuť
por. ako nedôvodné. . . Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po zistení, ţe neprichádza do úvahy zamietnutie odvolania
1 ani zrušenie rozsudku
3, preskúmal
1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov prvostupňového rozsudku, proti ktorým podal obţalovaný X. Q. odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu prechádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Tr. por. Po splnení prieskumnej povinnosti v uvedenom rozsahu odvolací súd zistil, ţe odvolanie obţalovaného X. Q. je dôvodné len sčasti a síce proti výroku o treste a náhrade škody. . . Úvodom treba uviesť, ţe odvolateľom vyčítané porušenia zákona, ktoré
neho mali spočívať v nedodrţaní lehôt na vyhlásenie rozsudku a jeho písomného vyhotovenia aj keby v skutočnosti nastali, by samy osebe nenapĺňali ţiadny zákonný dôvod zrušenia rozsudku
1 písm. a/ aţ f/ Tr. por. lebo ide o procesné ustanovenia poriadkovej povahy, čo znamená, ţe nedodrţanie dotknutých lehôt nie je postihnuteľné ţiadnou sankciou
Trestného poriadku. V skutočnosti ale v naznačenom smere zo strany prvostupňového súdu k ţiadnym pochybeniam nedošlo. Napadnutý rozsudok bol totiţ vyhlásený po skončení pojednávania
zistenia odvolacieho súdu porušenie uvedeného práva a zároveň dôvod na vylúčenie senátu prvostupňového súdu z vykonávania úkonov trestného konania nemohol zakladať postup Špecializovaného trestného súdu súvisiaci s oboznamovaním sa obhajcu obţalovaného s dôkazným prostriedkom - obrazovým záznamom vyhotoveným bezpečnostnou kamerou umiestnenou na budove Ministerstva ţivotného prostredia, ktorý ako bude ešte neskôr uvedené, zachytával aj priestor miesta kde bolo odparkované motorové vozidlo poškodeného JUDr. J. H. zn. BMW, v ktorom došlo k jeho usmrteniu. . . Z obsahu spisu vyplýva (zv. 7, č.l. 2039), ţe 2. apríla 2012 sa dostavili na Špecializovaný trestný súd obhajcovia JUDr. J. S. a JUDr. V. V. za účelom prehratia záznamu DVD zo zväzku 1, č.l. 142, pričom
úradného záznamu sa tento úkon uskutočnil za prítomnosti technika pojednávacích miestností Ing. M. V. a zamestnankyne súdu K. M.. Menovaní obhajcovia, ktorí spomenutý úradný záznam podpísali, preštudovali okrem toho spis v rozsahu zväzkov I aţ IV a poţiadali o vyhotovenie kópie spisu
predloţenej prílohy, ovšem nenamietali, ţe by im nebol predloţený ten záznam, ktorý by sa vecne dotýkal skutku uvedeného v bode 1/ napadnutého rozsudku. Signifikantnejšie je však to, ţe v odvolaní tvrdenú nezhodu prehratého obrazového záznamu na hlavnom pojednávaní
1 Tr. por., pričom prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní 29. mája 2012 v konečnom dôsledku rozhodol správne, keď o tam uplatnenej námietke nerozhodoval z dôvodov uvedených v § 31 ods. 6 Tr. por. K porušeniu práva na obhajobu
zistenia odvolacieho súdu nedošlo ani v súvislosti s výsluchom svedka P. A.
zistenia odvolacieho súdu majú svedecké výpovede P. A. v spojitosti s obrazovým záznamom z
lokalizácie jeho hovorov boli tieto uskutočnené z oblasti pokrývajúcej V. a Š. (zv. 5, č.l. 1466) a nie aj spomenutú herňu, pričom išlo o hovory o 21.16 hod. svedkovi A., o 21.17 hod. svedkyni Mgr. J. X., o 21.22 hod. opäť svedkovi A., o 21.39 hod. poškodenému JUDr. J. H.. Z obvodu bunky P. poškodenému volal dňa 22. júna 2011 o 19.05 hod., pričom išlo o hovor v dĺţke 46 sekúnd. Uvedené zistenia vyvracajú obhajobu obţalovaného o zdrţovaní sa v objekte herne, naopak preukazujú, ţe tento na poškodeného vyčkával v blízkosti miesta činu, čo dokumentuje uţ spomenutý obrazový záznam, ktorý zachytáva osobu pribiehajúcu k autu poškodeného z V. v čase keď sa tento pribliţoval k svojmu motorovému vozidlu a ukončil telefonický rozhovor (dokumentuje to aj zhasnutie svietiaceho displeja na mobilnom telefóne poškodeného), ktorým vzhľadom na zistené časové súvislosti bol rozhovor s obţalovaným o 21.39 hod. Ten istý obrazový záznam vôbec nezachytáva ţiadny príchod motocyklistu ale ako uţ bolo uvedené len takmer beţiacu osobu z protiľahlej strany V. myslenej vo vzťahu k polohe zaparkovaného motorového vozidla poškodeného. Spomenutý obrazový záznam má však kľúčový význam v tom smere, ţe dáva jednoznačnú odpoveď na to, či k výstrelom zo samopalu vz. 61 (Škorpión) došlo nechcene alebo úmyselne, čo by vzhľadom na počet vystrelených rán a ich lokalizáciu bez akýchkoľvek pochybností svedčilo na priamy úmysel obţalovaného usmrtiť poškodeného. Senát odvolacieho súdu po oboznámení sa so spomenutým dôkazom vykonaným na hlavnom pojednávaní konštatuje, ţe obrazový záznam bez toho, aby bol nejako skreslený (napr. svetlami po ceste idúcich vozidiel) zachytil 8 aţ 10 zábleskov z priestoru motorového vozidla poškodeného s časovými rozostupmi. Toto zistenie vylučuje tvrdený náhodný výstrel dávkou, pretoţe pri tomto spôsobe streľby a pri pouţitom zásobníku s kapacitou 10 nábojov by streľba prebehla ani nie v rozpätí jednej sekundy ako to konštatoval aj Ing. M. K. vo svojom posudku a vo výpovedi na hlavnom pojednávaní. Za tejto situácie by poškodený nestačil vôbec reagovať a nastaviť v obrannom reflexe (viď výpoveď uţ spomenutého znalca MUDr. Š. CSc.) ľavú ruku, na ktorej bol zistený priestrel tak, ţe vstreľ sa nachádzal na chrbtovej strane ruky privrátenej k ústiu hlavne zbrane. . . Vzhľadom na uvedené dôkazy bol dôvodne zamietnutý návrh na vykonanie rekonštrukcie, pretoţe okolnosť usmrtenia poškodeného nešťastnou náhodou (neúmyselným spustením streľby) bola
zistenia odvolacieho súdu jednoznačne vylúčená. . . Čin obţalovaného v bode 1/ má zreteľne identifikovaný motív, ktorý predstavuje snaha získať majetkový prospech. Uvedenú pohnútku obţalovaného jednoznačne preukazujú výpovede svedka P. A., pričom ako pravdivé nemoţno akceptovať tvrdenie obţalovaného, ţe práve svedok sa mal obohatiť na úkor poškodeného prisvojením si jeho hodiniek, pretoţe priznanie opaku a síce pravdivosti svedkovej výpovede aj v tejto okolnosti by znamenalo narušenie konzistentnosti obhajoby zaloţenej na nešťastnej náhode. Prisvedčiť moţno len úvahe odvolateľa, ţe zmocniť sa peňazí schovaných v motorovom vozidle by bolo moţné aj bez kontaktu s poškodeným, no pokiaľ bolo preukázané, ţe obţalovaný osobný kontakt s poškodeným nástojčivo vyhľadával (
výpovedí svedkov - priateľov a spoluhráčov v pokri i bývalej manţelky im poškodený uvádzal, ţe „Q.“ ho uháňa uţ asi dva týţdne) je nutné vziať za preukázané, ţe pokiaľ obţalovaný priznal svedkovi A. usmrtenie kvôli peniazom, išlo o peniaze, ktoré mal poškodený pri sebe a nie údajne ukryté v motorovom vozidle. Okolnosť nosenia vysokého obnosu poškodeným vo vrecku nohavíc bola okruhu známych a priateľov poškodeného, s ktorými hrával poker známa a niet dôvodu pochybovať, ţe o tom mal vedomosť aj obţalovaný, pretoţe poškodený narábal s peniazmi tak neopatrne, ţe drţbu veľkého mnoţstva peňazí si musel všimnúť ktokoľvek v blízkosti poškodeného. Taktieţ treba pripustiť aj to, ţe poškodený „netlačil“ na obţalovaného, aby mu splatil dlh, ktorý bol v porovnaní s inými dlţníkmi poškodeného minimálny, ovšem skutok nebol ustálený tak, ţe obţalovaný nekonal v úmysle zbaviť sa svojho veriteľa, ale tak, ţe jeho cieľom bolo sa zmocniť vecí, ktoré mal poškodený pri sebe a na sebe. Doplnenie tejto okolnosti do skutku, ktorá nebola súčasťou obţaloby neznamená narušenie totoţnosti skutku ako to namietal obhajca obţalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, pretoţe tým nedošlo ani k narušeniu totoţnosti konania a ani následku. Prezentovaná solventnosť obţalovaného, ktorou sa tieţ snaţil spochybniť výpoveď svedka A. a aj zištný motív ako základ protiprávneho konania, nie je namieste, pretoţe by nebol daný dôvod na pôţičky aj od svedka A. a na neplnenie záväzkov v súvislosti s nájmom domu a koniec koncov ani vo vzťahu k samotnému poškodenému. Predloţené výpisy z účtu preukazujú nielen vklady ale aj výbery, pričom v konečnom dôsledku
predloţených výpisov stav účtu obţalovaného bezprostredne pred spáchaním skutku v bode 1/ bol takmer nulový a teda v ţiadnom prípade sa ním nepotvrdila obhajoba obţalovaného o jeho dostatočnom materiálnom zabezpečení. , . . Odôvodnenie napadnutého rozsudku čo sa týka existencie zištného motívu je síce ambivalentné, keď prvostupňový súd na jednej strane (v zhode s dôvodmi obţaloby) uvádza, ţe taký motív nie je jednoznačne preukázaný, ale na strane druhej vychádzajúc z výpovede svedka A. správne uzavrel, ţe obţalovaný si ponechal nielen hodinky, ale aj finančnú hotovosť, ktorú
vykonaného dokazovania mal poškodený vţdy pri sebe a tak, ţe záver tohto súdu v tomto smere nie je arbitrárny ako to namieta obţalovaný, ale vychádza z logického hodnotenia vykonaných dôkazov. Vierohodnosť výpovede svedka A. sa obţalovaný snaţil spochybniť aj tým, ţe svedok nevypovedal pravdu ohľadom odstránenia samopalu, ktorým bol poškodený usmrtený, poukazujúc na zistenia znalca z odboru chémie,
ktorého na rukáve košele svedka boli zistené povýstreľové splodiny, čím sa malo vyvrátiť tvrdenie svedka, ţe so zbraňou nebol v kontakte. Obhajoba však opomína tú časť výpovede Ing. R. V. na hlavnom pojednávaní,
ktorej mohlo ísť aj o druhovú zhodnosť, čo znamená, ţe zistené splodiny nemuseli mať pôvod vo vraţednej zbrani. Napokon svoju obhajobu v tomto smere spochybnil sám obţalovaný, keď vo vzťahu k bodu 3/ rozsudku urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie, ţe je vinný, teda akceptoval aj konštrukciu skutku v obţalobe, ktorá zahŕňala zistenie, ţe to bol on (a nie svedok A.), ktorý odhodil samopal do D. R.. . . Čo sa týka právneho posúdenia skutku v bode 1/ napadnutého rozsudku prvostupňový súd postupoval v súlade so zákonom iba do tej miery, keď konanie obţalovaného X. Q. posúdil ako obzvlášť závaţný zločin úkladnej vraţdy
1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom neoprávneného pouţívania cudzieho motorového vozidla
1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 Tr. zák., s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zák. Vo vzťahu k obzvlášť závaţnému zločinu úkladnej vraţdy ale právne posúdenie urobené prvostupňovým súdom opomína zmenu v skutkových zisteniach oproti obţalobe v tom smere, ţe obţalovaný poškodeného úmyselne usmrtil z pohnútky obohatiť sa vecami, ktoré mal poškodený pri sebe a na sebe. Toto zistenie napĺňa okolnosť podmieňujúcu pouţitie vyššej trestnej sadzby, uvedenú v § 144 ods. 2 písm. f/ Tr. por., a preto pri správnom pouţití zákona malo byť konanie obţalovaného okrem uţ spomenutého zločinu neoprávneného pouţívania cudzieho motorového vozidla aj ako obzvlášť závaţný zločin úkladnej vraţdy
1, ods. 2 písm. f/ Tr. zák., pretoţe okolnosť podmieňujúca pouţitie vyššej trestnej sadzby, spočívajúca v úmysle páchateľa získať úkladnou vraţdou majetkový prospech, uvedená v § 144 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. nie je totoţná so znakom základnej skutkovej podstaty „vopred uváţená pohnútka“, takţe tomuto právnemu posúdeniu nebráni zákaz dvojitého pričítania vyjadrený v § 38 ods. 1 Tr. zák. Na uvedené pochybenie pri právnom posúdení odvolací súd len poukazuje, pretoţe je neodstrániteľné v dôsledku zákazu „reformatio in peius“ vyjadreného v ustanovení § 322 ods. 3 Tr. por., keďţe odvolanie proti prvostupňovému rozsudku podal len obţalovaný. . K pochybeniu v právnom posúdení došlo aj čo sa týka konania obţalovaného uvedeného v bode 3/ napadnutého rozsudku v tom zmysle, ţe tam uvedené konanie bolo povaţované za samostatný skutok a nie za súčasť skutku uvedeného v bode 1/, v dôsledku čoho by mal byť potom vylúčený jednočinný súbeh trestných činov nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1 (a nie aj nesprávne
písm. a/ ako je to uvedené v napadnutom rozsudku) a
1 písm. a/ Tr. zák. s trestnými činmi uvedenými v bode 1/. . . Obţaloba a zrejme aj prvostupňový súd vychádzali z rozhodnutia najvyššieho súdu publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 53/2006
ktorého konanie spočívajúce v zadováţení si strelnej zbrane (tu hromadne účinnej zbrane) a v jej prechovávaní bez povolenia nie je ani sčasti totoţné s konaním páchateľa, ktorý uvedenú zbraň neskôr pouţije na úmyselné usmrtenie iného, a preto uvedené konania nemoţno povaţovať za jediný skutok vykazujúci znaky viacerých trestných činov spáchaných v jednočinnom súbehu. Najvyšší súd v predmetnej veci vo vzťahu k citovanému rozhodnutiu zastáva oponujúci právny názor spočívajúci v nasledovnom: . . Dokonaním trestných činov
1 Tr. zák. a
1 písm. a/ Tr. zák. teda zadováţením si hromadne účinnej zbrane a streliva bez povolenia bol vyvolaný protiprávny stav, spočívajúci v ich drţbe. Počas udrţiavania protiprávneho stavu, a to nelegalizovanou drţbou týchto vecí sú dotknuté trvácie trestné činy stále páchané. Ak počas tejto drţby dôjde k aktívnemu pouţitiu zbrane (a teda aj streliva) na úmyselné usmrtenie iného, v tejto fáze sa konanie páchateľa zjednocuje a spôsobuje rôzne následky vo vzťahu k odlišným objektom chráneným rôznymi ustanoveniami Trestného zákona. Tomu potom prislúcha právne posúdenie skutku ako jednočinného súbehu trestných činov. Okolnosť, ţe trestné činy
1 Tr. zák. a
1 písm. a/ Tr. zák. začali byť páchané skôr ako obzvlášť závaţný zločin úkladnej vraţdy na jednočinnosti súbehu týchto trestných činov nič nemení, a to práve preto, ţe protiprávny stav zaloţený nedovoleným ozbrojením sa páchateľa stále trval. Z uvedeného potom odvodene vyplýva, ţe prvostupňový súd o tom istom skutku zároveň nemohol prijať vyhlásenie obţalovaného, ţe je nevinný (bod 1) a zároveň ţe je vinný (bod 3). Na tento procesne nesúrodý, ale aj hmotnoprávne nesprávny postup odvolací súd len upozorňuje, lebo dokazovanie v súvislosti s nedovoleným ozbrojovaním sa obţalovaného bolo v skutočnosti vykonané v súvislosti s bodom 1/ obţaloby, a preto aj skutkové zistenia, ktoré sú nesprávne uvedené ako samostatný skutok v bode 3/ majú svoj vecný základ. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia konania v bode 3/ v tom zmysle, ţe nejde o jednočinný súbeh s trestnými činmi uvedenými v bode 1/ toto vôbec nemalo vplyv na trestnosť obţalovaného, a preto naň odvolací súd len poukazuje bez potreby reparácie tohto pochybenia. Náprava by bol ovšem nevyhnutná ak by malo dôjsť pri ukladaní trestu k pouţitiu asperačnej (zostrujúcej) zásady, ktorá prichádza do úvahy v prípade viacčinného súbehu trestných činov uvedených v § 41 ods. 2 Tr. zák. Hoci podmienky pre pouţitie tejto zásady by boli splnené uţ uznaním obţalovaného za vinného z dokonaného obzvlášť závaţného zločinu v bode 1/ a z prípravy na taký zločin v bode 2/ jej aplikácia je v konečnom dôsledku vylúčená ustanovením § 38 ods. 8 Tr. zák. veta druhá,
ktorej zníţenie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepouţije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doţivotie, čo platí pre prerokúvanú vec. . . Za nedôvodné povaţuje najvyšší súd odvolacie námietky obţalovaného v celom rozsahu vo vzťahu k výroku o vine v bode 2/. . . Dosiahnutie kontradiktórneho výsluchu svedkov T. B. a F. A. na hlavnom pojednávaní vzhľadom na ich postoj (odmietnutie výpovede z dôvodu obavy o zdravie a ţivot svoj a svojich blízkych) nebolo moţné zabezpečiť ani uloţením poriadkovej pokuty a tieţ nie postupom
por., keďţe svedkami deklarovaný dôvod odmietnutia výpovedí nebol preukázaný. Za tohto stavu potom prichádzalo do úvahy len prečítanie ich skorších výpovedí, urobených vo vzťahu ku skutku v bode 2/ po vznesení obvinenia obţalovanému, a to z dôvodu, ţe svedkovia bez oprávnenia odmietli na hlavnom pojednávaní vypovedať (§ 263 ods. 3 písm. c/ Tr. por.) Zjavne nesprávna argumentácia v napadnutom rozsudku, ţe označení svedkovia vyuţili svoje právo odoprieť vypovedať
por. na opodstatnenosti čítania výpovedí označených svedkov však nič zmeniť nemôţe. Z hľadiska vecného apriori nehodnovernosť výpovedí svedkov nemoţno zaloţiť len na tom, ţe nejde o bezúhonné osoby.
zistenia odvolacieho súdu najmä výpoveď svedka F. A., ktorý pripravovanú protizákonnú aktivitu oznámil väzenským orgánom v kontexte s obsahom písomností vydaných svedkyňou Mgr. J. X., výpoveďou tejto svedkyne aj na hlavnom pojednávaní vyvracia obhajobu obţalovaného, ţe len „naoko“ pristúpil na hru svedka T. B. a ţe nemal ţiadny úmysel odstrániť svedka P. A.. Písomnosti vydané svedkyňou X. v skutočnosti neobsahovali pokyny na likvidáciu spomenutého svedka ale boli súčasťou prípravného konania tak ako ho opísal svedok A.. Ich obsahom bola pripravená výpoveď pre svedka P. „A.“, ktorý
výpovedí svedkov A. a B. mal svojou výpoveďou podporiť vykonštruovanú obranu obţalovaného a tieţ odkaz pre A. (A. A.), aby „upratal“ svedka A., pričom tento odkaz s upozornením v španielčine, aby neurobil ţiadnu chybu, ktorú mal ovládať svedok B. a svedok A. (no user ni un culpa) zároveň obsahoval údaje o bydlisku svedka A. a aj o motorovom vozidle ním pouţívanom, vrátane uvedenia evidenčného čísla. Tieto písomnosti nemala svedkyňa X. odovzdať pri návšteve matky svedka B. v Bánovciach nad Bebravou ale ich mala poslať poštou na adresu jeho bývalej manţelky. Účelom spomenutej návštevy bolo
svedka A. dosiahnuť, aby matka svedka B. vypovedala v jeho prospech, čím sa mala dosiahnuť prepustenie svedka B. z väzby. Ten mal potom pripravovanú záleţitosť vybavovať osobne. Pasivita svedkyne X. v dôsledku obavy, ţe je sledovaná policajnými orgánmi (viď výpoveď svedka A.) a okolnosť prezradenia pripravovaných protizákonných aktivít svedkom A. zmarili moţnosť rozvinutia prípadného konania smerujúceho k usmrteniu svedka P. A. do ďalšieho štádia. Je celkom neprijateľná obhajoba obţalovaného, ţe písomnosti vydané svedkyňou X. tejto odovzdal preto, ţe ich pred jej návštevou nestačil zlikvidovať tak ako všetky predchádzajúce poznámky a ţe zlikvidovať ich mala svedkyňa. Pôvodne ich mala odoslať, čo priznala aj na hlavnom pojednávaní. Následný pokyn na likvidáciu týchto písomností nemoţno povaţovať za dobrovoľné upustenie od ďalšieho konania smerujúceho k spáchaniu zločinu, znamenajúce inak zánik trestnosti prípravy, pretoţe k nemu došlo evidentne za situácie keď uţ bolo prípravné konanie prezradené, čo v konečnom dôsledku nemoţno kvalifikovať inak ako pokus o odstránenie časti dôkazov svedčiacich v neprospech obţalovaného. Vzhľadom na uvedené potom právne posúdenie skutku v bode 2/ ako prípravy na obzvlášť závaţný zločin úkladnej vraţdy
1, § 144 ods. 1, 2 písm. d/, e/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenia § 139 ods. 1 písm. e/ a § 140 písm. c/ Tr. zák. je v súlade so zákonom. Dôvodné je však odvolanie obţalovaného proti výroku o uloţenom treste odňatia slobody na doţivotie, keďţe
zistenia odvolacieho súdu pre jeho uloţenie nebola splnená zákonná podmienka uvedená v § 47 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. . . Záver o tom, ţe nie je nádej, ţe by páchateľa bolo moţné napraviť trestom odňatia slobody do dvadsaťpäť rokov je právnou otázkou, ktorej riešenie patrí do právomoci súdu. Na tom nič nemení skutočnosť, ţe súd vychádza aj zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorého úlohou je na podklade určenia osobnostných, symptomatických (kriminogénnych) a spoločenských (sociálnych) faktorov poskytnúť súdu podklady pre vyhodnotenie resocializačnej prognózy páchateľa. Formuláciou podmienky „nie je nádej“ zákon stanovuje, ţe nestačí nedostatok istoty, ţe sa páchateľ napraví trestom kratšieho trvania ale naopak, vyţaduje sa rozumná istota, vychádzajúca zo súčasných znalostí o moţnosti napraviť páchateľa trestom odňatia slobody časovo obmedzeným na dobu do dvadsaťpäť rokov. . . Napriek viacerým faktorom limitujúcim moţnosti resocializácie obţalovaného (abnormná štruktúra osobnosti, napojenie na kriminálne zázemie, vyšší stredný vek, kedy nie je realistické očakávať náhlu zmenu hodnôt a postojov) nemoţno uzavrieť ani s prihliadnutím na posudok znalca z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia dospelých prof. PhDr. A. H. PhD. a kriminogénnu determináciu obţalovaného, ktorý bol iba jedenkrát postihnutý nepodmienečným trestom odňatia slobody, a to za trestné činy majetkovej povahy (zo spomenutých 6tich odsúdení v napadnutom rozsudku), ţe existuje rozumná istota o nemoţnosti nápravy obţalovaného trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov. . . Vzhľadom na toto zistenie potom prvostupňový súd pochybil, keď uloţil obţalovanému X. Q.hrnný a súhrnný trest odňatia slobody na doţivotie. Odvolací súd preto
ustanovení uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a sám rozhodol tak, ţe obţalovanému uloţil
2 Tr. zák., s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 8 Tr. zák., veta posledná a s pouţitím § 41 ods. 1 a § 42 ods. 1 Tr. zák. úhrnný a súhrnný trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov pri súčasnom zrušení výroku o treste v právoplatnom rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo 7. júna 2012, sp. zn. 46 T 27/2007 ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na zrušený výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Takým výrokom nie je výrok v citovanom rozsudku Okresného súdu Bratislava III o odkázaní poškodenej spoločnosti A. s.r.o. so sídlom B., S. s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, a preto na rozdiel od prvostupňového súdu, odvolací súd výrok totoţného obsahu neurobil, keďţe pri ukladaní súhrnného trestu taký výrok z iného rozsudku nemohol byť vôbec zrušený. . . Rovnako ako súd prvého stupňa aj najvyšší súd obţalovaného pre výkon uloţeného trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráţenia a to
3 písm. b/ Tr. zák., keďţe je páchateľom obzvlášť závaţného zločinu. . V dôsledku zmeny trestu odňatia slobody na doţivotie na trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov uloţil odvolací súd obţalovanému
1 Tr. zák. obligatórne ochranný dohľad v rozsahu uvedenom v § 77 ods. 1 písm. a/ aţ c/ Tr. zák. v maximálnej výmere 3 (tri) roky s ohľadom na závaţnosť ním spáchanej trestnej činnosti. . . Odvolacie námietky obţalovaného spočívajúce v tom, ţe právni nástupcovia poškodeného JUDr. J. H. neuplatnili nárok na náhradu škody riadne a včas (v zmysle § 46 ods. 3 Tr. por. najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania) sú neopodstatnené, pretoţe A. H. tak preukázateľne urobila uţ v rámci svojej výpovede
prvého z uvedených ustanovení sa uhrádza skutočná škoda. Ňou sa rozumie predovšetkým majetková ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného. Pri určení výšky škody sa
1 Tr. zák. vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a mieste činu obvykle predáva. Splnomocnenec poškodených predloţil (č.l.1993) len potvrdenie o nadobúdacej cene uvedených vecí, bez toho aby z neho bolo zistiteľné, kedy hodinky a mobilný telefón boli kúpené. Nadobúdaciu cenu by bolo moţné povaţovať za skutočnú škodu vtedy, ak by označené veci boli zničené alebo odcudzené bezprostredne po ich kúpe. Ak však išlo o veci uţ pouţívané, ich hodnota bola iná, niţšia oproti cene za ktorú boli nadobudnuté. Táto okolnosť nebola predmetom dokazovania, a preto prvostupňový súd nemal podklady pre záver, ţe vo vzťahu k uvedeným dvom veciam vznikla škoda v uplatňovanej výške. . . Súd prvého stupňa pochybil aj v tom, keď od poţadovanej náhrady pohrebných nákladov neodpočítal pohrebné v sume 79,67 eur (§ 449 ods. 2 Občianskeho zákonníka) uhradzované
predpisov o nemocenskom poistení, konkrétne zákona č. 238/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov o príspevku na pohreb.
zistenia odvolacieho súdu bol preukázaný nárok na náhradu škody v sume 1528,62 eur pozostávajúci z preukázaných a primeraných nákladov pohrebu zníţených o spomenuté pohrebné. Preto po zrušení napadnutého rozsudku aj vo výroku o náhrade škody najvyšší súd uloţil obţalovanému povinnosť nahradiť právnym nástupcom poškodeného JUDr. J. H. v tejto výške a z uţ spomenutých dôvodov ich
2 Tr. por. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. . .P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok. . .V Bratislave 13. novembra 2012 ..JUDr. Peter Krajčovič,v.r. predseda senátu.. .Za správnosť vyhotovenia: Bc. Libuša Jánošíková ......
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.